Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111011771
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111011771.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu
JUDr. Petra Tótha a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti odsúdenému O. A., nar. XX.XX.XXXX
v E., pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. a iné, o
sťažnosti odsúdeného O. A. proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 30. apríla 2012, sp. zn.
2Nt/107/2011, na neverejnom zasadnutí dňa 16. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného O. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trenčíne prejednal návrh odsúdeného O. A. na povolenie obnovy konania v jeho trestnej
veci, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8T/149/2008, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 30.04.2012.

Okresný súd v Trenčíne po prejednaní návrhu odsúdeného uznesením zo dňa 30.04.2012, sp. zn.
2Nt/107/2011,podľa§399ods.2Tr.por.návrhodsúdenéhoO.A.napovolenieobnovykonaniavtrestnej
veci Okresného súde Trenčín pod sp. zn. 8T/149/2008 zamietol. Okresný súd Trenčín skonštatoval,
že O. A., bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.04.2010, sp. zn.
8T/149/2010 pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr.zák.,
pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa §148 ods. 3 Tr.zák. účinného do 01.01.2006 a

pre pokračovací prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. Za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti podnikania na dobu 5 rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený v konaní neuvádzal také skutočnosti, ktoré
sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi, by odôvodnili zmenu výrokov

o vine a treste za spáchané skutky. Poukazoval len na to, že bol v platobnej neschopnosti z dôvodu, že
mu jeho dlžníci neuhradili faktúry, a preto si nemohol splniť svoje zákonné povinnosti daňového subjektu,
pričom rovnakú obranu prezentoval ako obžalovaný aj pred súdom, avšak znalecké dokazovanie túto
jeho obranu vyvrátilo. Poukázal na to, že v pôvodnom konaní zo znaleckých posudkov Ing. M. vyplynulo,
že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatnej DPH a bol schopný v lehote
splatnosti DPH uhradiť. V inkriminovanom období nebolo možné konštatovať, že by sa v spoločnosti

vyplácali neprimerané mzdy alebo odmeny a že by spoločnosť bola v uvedenom období v úpadku.
Záverom skonštatoval, že odsúdený návrh odôvodňoval len tými skutočnosťami, ktoré boli zrejmé už v
pôvodnom konaní, v ktorom došlo k uznaniu viny a uloženiu trestu.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po vyhlásení podal odsúdený O. A. sťažnosť, ktorú bližšie písomne
neodôvodnil.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného O. A.
nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že O. A. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
29.4.2010, sp. zn. 8T/149/2008 uznaný vinným v bode 1 rozsudku pre pokračovací zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr.zák., v bode 2 rozsudku pre pokračovací trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Tr.zák. účinného do 01.01.2006 a v bode 3 rozsudku

pre pokračovací prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. na tam uvedenom skutkovom
základe.

Za to bol odsúdený podľa § 277 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., s prihliadnutím na § 37
písm. h) Tr.zák., v spojení s § 42 ods. 1 Tr.zák. podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr.zák. a za použitia
§ 39 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti podnikania na dobu 5 rokov. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr.zák. bol zrušený výrok o trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a s odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 2 roky, s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe,
za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze zabezpečiť zaplatenie v určenej skúšobnej

dobe dlh na sociálnom poistnom v sume 4.409,81 € (132.850,- Sk) uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.12.2007 sp.zn. 4T/123/07, doručený obžalovanému dňa
03.07.2008, právoplatný dňa 03.07.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

OkresnýsúdnapodkladenávrhuodsúdenéhoO.A.napovolenieobnovykonanianaverejnomzasadnutí
konanomdňa30.4.2012vykonalpotrebnédokazovanie,vypočulodsúdeného,oboznámillistinnédôkazy
a na základe takto vykonaného dokazovania o návrhu odsúdeného rozhodol tak, že tento zamietol,
nakoľko nezistil žiadne skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine resp. treste u odsúdeného tak, ako to rozviedol v písomnom vyhotovení napadnutého

uznesenia.

Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, pričom pri tejto súvislosti
aj krajský súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že odsúdený vo svojom návrhu uvádza v
podstate tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom jeho obhajobných prednesov v pôvodnom konaní, či

už vo vyšetrovaní, alebo v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne, sp.zn. 8T/149/2008 a z ktorými sa
zaoberal a vysporiadal okresný súd v rámci hodnotenia dôkazov tak, ako je to vyjadrené v písomnom
vyhotovení jeho rozsudku zo dňa 29.4.2010.

V súlade s platnou judikatúrou pre trestné veci, tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v

konaní po povolení obnovy konania, súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní
v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal zo všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či
rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a podobne. Teda v tomto konaní neplatí
revízny princíp, a preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ
povolenia obnovy konania domáha. Len pri týchto výrokoch súd rieši otázku, či v návrhu uvedené

skutočnosti alebo dôkazy boli súdu skôr neznáme, resp. či sú také závažné, že by sami o sebe alebo v
spojení so skutočnosťami, alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. (rozhodnutie 35/1988
a 32/1992)

Na základe týchto skutočností krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený

neuviedol také okolnosti, ktoré by neboli súdu skôr známe, a ktorými by sa súd nezaoberal i v pôvodnom
konaní pri rozhodovaní o vine a treste.

Taktiež Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 394 ods. 4 Tr.por. nezistil, že by v tejto veci bolo rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej

republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno napraviť inak, ktorá skutočnosť by bola
skutočnosťou skôr neznámou, na základe ktorej by boli splnené podmienky obnovy konania v zmysle
§ 394 ods. 1 Tr.por.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k názoru, že sťažnosť odsúdeného O. A.
je nedôvodná a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.