Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. august 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112010671
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2112010671.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Mariána Jarábka a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci odsúdeného Q. N., v konaní o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5PP/56/2012 zo dňa 04.07.2012, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 09. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona sa odsúdený Q. N., nar. XX.XX.XXXX podmienečne
p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody a to na základe odsúdení Okresného súdu Galanta pod
sp. zn. 3T/263/2008 zo dňa 16.01.2009 a Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 1T/38/2010 zo dňa
31.03.2010.

Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona sa podmienečne prepustenému Q. N. určuje skúšobná lehota
v trvaní 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5PP/56/2012 zo dňa 04.07.2012 tento (okresný súd)
podľa§66odsek1písmenob/TrestnéhozákonažiadosťodsúdenéhoQ.N.opodmienečnéprepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú, zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu možno zistiť, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o
podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodydošlojednakspoukazomnajeho„kriminálnu“
minulosť, keďže bol 5-krát súdne trestaný. Rovnako okresný súd poukázal na doposiaľ nevykonané
ochranné liečenie psychiatrické. Podľa názoru vysloveného v napadnutom uznesení, odsúdený ešte

nepreukázal potrebné polepšenie a nedá sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Proti uzneseniu okresného súdu podal bezprostredne po jeho vyhlásení odsúdený Q. N. sťažnosť,
ktorú neskôr odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti sa nestotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť vyplynuvšiu priamo z hodnotenia
riaditeľa ústavu, kde naposledy trest vykonáva. Podľa tohto (hodnotenia) je zrejmé, že bol odporučený

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody napriek tomu, že hodnotiaca správa
konštatuje u neho stredné riziko sociálneho zlyhania a resocializačnú prognózu ako menej priaznivú.

V ďalšej časti sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v prípade akceptovania jeho žiadosti a pozitívneho
rozhodnutia má možnosť bezprostredne po prepustení z výkonu trestu sa zamestnať v spoločnosti
COOP Servis, s. r. o., o čom doložil aj potvrdenie zo dňa 06.07.2012.V súvislosti s nevykonaním ochranným liečením uviedol, že toto už začal vykonávať. Vykonával by ho
aj v prípade, že by bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

V konečnom návrhu požiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a podmienečne ho prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe v zákonnej lehote podanej a odôvodnenej sťažnosti, odvolací súd v zmysle § 192 odsek 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce

jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. N. je dôvodná.

Na margo rozhodnutia okresného súdu je potrebné z pohľadu odvolacieho súdu uviesť, že toto je vo
viacerých smeroch nepreskúmateľné. Ako zásadný argument pre neakceptovanie žiadosti odsúdeného
uvádza jednak predchádzajúcu (kriminálnu) minulosť odsúdeného Q. N. a súčasne doteraz nevykonanú
ochrannú liečbu.

V zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Predmetné citované ustanovenie
zakotvuje dve materiálne podmienky potrebné na rozhodnutie pozitívnym výrokom a to, že odsúdený

plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. Formálno-procesnou podmienkou je vykonanie minimálnej dĺžky trestu.
Skutočnosť, či v konkrétnom prípade došlo k naplneniu účelu výkonu trestu sa zisťuje predovšetkým
na základe hodnotenia riaditeľa ústavu, kde odsúdený trest vykonáva. V konkrétnom prípade z tohto
(hodnotenia) vyplýva, že odsúdený Q. N. bol 6-krát disciplinárne odmenený, naposledy 16.05.2012

pochvalou za vzorné plnenie povinností na pracovisku. Disciplinárne potrestaný nebol. Pracuje na
pracovisku ústavu s dohľadom. Pracovná morálka je hodnotená pozitívne. Predmetné pozitívne zistenia
zrejme vyústili aj do konečného návrhu riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie tohto (odsúdeného
Q. N.).

Skutočnosť, že v uvedenom hodnotení sa nachádza aj údaj o tom, že resocializačná prognóza u
odsúdeného sa javí ako menej priaznivá zrejme vyplýva z poznatkov o tom, že tento (odsúdený
Q. N.) bol v minulosti 5-krát súdne trestaný. Pri dôslednom oboznámení sa s odpisom z registra
trestov je však zrejmé, že v prípade troch predchádzajúcich odsúdení sa jednalo o odsúdenie k
podmienečnému trestu, resp. peňažnému trestu, resp. trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené,

kde vo všetkých prípadoch došlo k vykonaniu trestu osvedčením sa, resp. zaplatením peňažného trestu.
Vo všetkých týchto prípadoch teda účel trestu splnený bol, keďže odsúdený v konkrétnych prípadoch
vyhovel konkrétnym zákonným podmienkam. V rámci posudzovania samotnej žiadosti (o podmienečné
prepustenie) odsúdeného preto nemožno bez akceptovania týchto skutočností vyvodiť záver, že tieto
(predchádzajúce odsúdenia) sú prekážkou na rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody.

Rovnako tak podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť prekážkou na rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného Q. N., doposiaľ nevykonané ochranné liečenie.
Pri takejto akceptácii by zrejme došlo k situácii, že by bolo potrebné tohto (odsúdeného) ponechať vo

výkone trestu len z dôvodu toho, že ešte doposiaľ nevykonal ochranné liečenie, ktoré mu bolo uložené.

Z hľadiska posudzovania zákonných podmienok uvedených v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného
zákona je potrebné uviesť, že takáto argumentácia smeruje zrejme nad rámec zákona.

Odvolací súd, vychádzajúc z objektívne zistených a preukázaných skutočností dospel k záveru, že
v konkrétnom prípade je možné rozhodnúť výrokom pozitívnym, teda o tom, že odsúdený Q. N. sa
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody.

Za týmto účelom mu tento (odvolací súd) určil skúšobnú lehotu v trvaní 2 (dvoch) rokov, počas ktorej

bude sledovať správanie sa odsúdeného.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.