Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010474
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010474.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2012
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

L. O.,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom S., okres L., prechodne bytom L., W. S. č. X/X,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/147/2011 zo dňa 11. januára 2012 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. O. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod
obžalobyprokurátorkyOkresnejprokuratúryPrievidza,sp.zn.2Pv894/2006zodňa18.júla2011,vktorej
mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období asi od
roku 2001 do októbra 2006 v obci S., okres L., v rodinnom dome číslo XXX, viackrát v mesiaci fyzicky aj
verbálnenapádalsvojichnevlastnýchsynov-poškodenýchH.O.aJ.O.averbálnenapádalsvojubývalú
manželku - poškodenú H. O., ktorá chránila svojich synov pred jeho agresívnym správaním nevlastným
synov, ukladal neprimerané tresty, bil ich, kopal ich, odopieral im stravu, poškodeného J. O. bil rukami
a päsťami po hlave, kopal do zadku, zakazoval mu chodiť von, a to každý mesiac minimálne v dĺžke

jedného týždňa, jedenkrát aj v dĺžke troch mesiacov, odopieral mu stravu, keď neprišiel načas domov,
poškodeného H. O. bil takmer každý deň rukami po hlave, kopal do zadku, zakazoval mu chodiť von
na dobu jedného týždňa každý mesiac, jedenkrát na dobu pol roka, odopieral mu stravu, keď neprišiel
načas domov a nútil ho spať vo vani, týmto spôsoboval poškodeným psychické aj fyzické utrpenie a
zranenia, ktoré si v niektorých prípadoch vyžadovali lekárske ošetrenie a v dôsledku tohto konania
poškodený H. O. požil nadmerné množstvo alkoholu a skončil hospitalizovaný v nemocnici, následne

navštevoval aj psychológa, poškodená H. O. rovnako v dôsledku neustáleho stresu a strachu v priebehu
roku2006viackrátskolabovalaavyhľadalatiežpomocpsychológa,pričomvzmyslezáverovznaleckého
posudkuznalcazodborupsychológiesaupoškodenejH.O.následkomkonaniaobžalovanéhorozvinula
stredne ťažká až ťažká depresívna porucha, aktuálne bez prítomnosti depresie, u poškodeného J. O.
prechodne vznikla mierne ťažká depresia, ktorá odznela bez pomoci lekárov a u poškodeného H. O. toto
konanie vyvolalo vznik posttraumatickej stresovej poruchy a mierne ťažkej depresie, ktorých príznaky

pretrvávajú, rovnako poškodenému H. O. zostali po útokoch otca jazvy na hlave a na boku, pretože
skutok nie je trestným činom.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka v neprospech
obžalovaného. Z podrobných dôvodov najmä vyplýva, že senát súdu prvého stupňa mal nesprávne

vyhodnotiť skutkový stav, keď svoje rozhodnutie oprel najmä o výpoveď obžalovaného a svedka H. O.,
ktorý pritom má byť podľa znaleckého posudku najviac poznačený správaním obžalovaného, ktoré má
pretrvávať do súčasnosti. Súd prvého stupňa, podľa názoru prokurátorky, vôbec neprihliadol na znalecký
posudok, výpovede poškodených H. O. a J. O. a výpovedí svedkov H. X. a H. X.. K tomu prokurátorka
podrobne uviedla obsah týchto dôkazov. Prokurátorka vyslovila názor, že súd prvého stupňa nesprávne

dospelkprávnemunázoru,žeintenzitakonaniaobžalovanéhonedosiahlaznaktýrania.Podľajejnázoru,
týranie spočívajúce v určitej surovosti s prvkami trvalosti, v danom prípade nahradilo vyšší stupeň
intenzity konania obžalovaného, keď jednotlivé jeho útoky neboli v takej intenzite, že by vyžadovali
lekárske ošetrenie alebo liečenie, ale boli pretrvávajúce po dlhý čas. V závere odvolania prokurátorka
uviedla, že výchovné metódy obžalovaného v zmysle vykonaného dokazovania prekračovali vo veľkej
miere rámec bežných výchovných metód, na čo súd tiež neprihliadol. Prokurátorka navrhla podľa § 321

Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol obhajca obžalovaného odvolanie prokurátorky
zamietnuť, pretože nie je dôvodné. Prokurátorka krajskej prokuratúry dala na zváženie vykonať nové

znalecké dokazovanie ohľadne posttraumatických porúch poškodených.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také procesné chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Súd prvého stupňa venoval aj náležitú pozornosť skutkovým zisteniam, keď na hlavnom pojednávaní
osobne vypočul okrem obžalovaného aj poškodených, a to v prítomnosti znalkyne z odboru psychológia.
Následne znalkyňu znovu vypočul k obsahu písomne podaného znaleckého posudku. K obžalobnému
návrhu je potrebné uviesť, že podstata „týrania“ obžalovaným mala smerovať k dvom nevlastným synom
J. a H. O. (obžalovaný pri uzatváraní manželstva s ich matkou H. O., prijal meno manželky a detí).

Ich matka mala byť prakticky až sekundárne „týraná“, keď chránila svojich synov pred agresívnym
správaním obžalovaného. Za tejto situácie sú potom rozhodujúce výpovede práve nevlastných synov
obžalovaného. Odvolací súd sa pritom stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď uzavrel, že tvrdenia
poškodenej H. O. sú v zrejmom rozpore s tvrdeniami poškodených H. a J. O., pokiaľ ide o rozsah a
intenzitu konania obžalovaného.

Poškodený J. O. výslovne uviedol, že s obžalovaným nemal problémy. Správanie obžalovaného hodnotil
ako výchovu k poriadku k tomu, aby sa učili a slušne správali (zákazy, príkazy, prevýchovné facky, resp.
kopance, stolovanie, čierne a plusové body). Tento svedok nikdy nevidel, že by obžalovaný napadol
matku.

Ďalší nevlastný syn obžalovaného H. O., na rozdiel od prípravného konania, kde odmietol vypovedať,
na hlavnom pojednávaní vypovedal. Obsah jeho výpovede vyznel pritom tiež v prospech obžalovaného.
Tento pripustil, že ako dieťa bol neposlušný, a preto ho obžalovaný trestal. Okrem iného uviedol, že
obžalovaného počas celého spolužitia bral ako vlastného otca, pretože tento sa s ním hrával a keď

potreboval niečo pomôcť, tak mu obžalovaný vždy pomohol. Na žiadnom lekárskom vyšetrení z dôvodu
napadnutia obžalovaným nebol, lebo nikdy nebol fyzicky napadnutý.

Vyššie uvedené výpovede poškodených pritom potvrdzujú obranu obžalovaného, ktorý ale priznal, že
bol prísny, pokiaľ sa to týkalo vedenia domácnosti, pretože bol takto vychovávaný sám a chcel, aby deti

boli vychovávané k poriadku.Z pohľadu výsledkov vyššie uvedeného dokazovania, súd prvého stupňa správne neprisvedčil v plnom
rozsahu výpovedi poškodenej H. O. ani z kvantitatívneho ani z kvalitatívneho hľadiska, pokiaľ táto
popisovala jednotlivé „útoky“ obžalovaného proti jej deťom.

Výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pritom správne viedli aj pribratú znalkyňu z odboru
psychológie, ktorá čiastočne modifikovala svoje pôvodné závery znaleckej činnosti z prípravného
konania. Svoj pôvodný záver o tom, že poškodení trpeli depresívnou poruchou aj stresom,
posttraumatickou poruchou práve v dôsledku správania obžalovaného, znalkyňa zmenila tak, že sa

jednalo len o stresové situácie v rodine, a to nielen v dôsledku chovania obžalovaného. Samotná
poškodená začala mať depresie už po prvom rozvode a odpadávala aj v roku 2000. Taktiež bolo zistené,
že poškodený H. O., ktorý bol vedený ako problémové dieťa, sa intoxikoval v roku 2004, avšak pre zlé
známky v škole. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že príčinou rozvratu v rodine bola,
jednak prísna výchova obžalovaného voči poškodeným, jednak finančné problémy v rodine, čím došlo
k narušeniu vzťahov u jednotlivých členov v rodine a následnému správaniu sa medzi členmi rodiny.

Taktozmenenézáveryznalkynepritomkorešpondujúsvykonanýmdokazovaním,apretoniejepotrebné
takéto výsledky znaleckého dokazovania „preverovať“ ďalším znaleckým posudkom.

K vytýkaným chybám v odvolaní, týkajúcich sa právnych úvah súdu prvého stupňa, uvádza senát
odvolaciehosúdunasledovné.Prenaplnenieznakovzločinutýraniablízkejazverenejosobypodľa§208

Tr.zák. a uznania obžalovaného za „tyrana“ blízkych osôb (manželka, nevlastné deti) sa vyžaduje okrem
naplnenia objektívnych konaní podľa jednotlivých alineí pod písm. a/ až e/ ods. 1 § 208 Tr.zák., by takéto
konanie spôsobovalo fyzické alebo psychické utrpenie. Tento následok však z vykonaného dokazovania
nevyplynul. Predmetné utrpenie musí pociťovať poškodený sám a nie je možné mu to inkorporovať „z
vonka“. Pri psychickom utrpení je to pritom fakticky vylúčené. V predmetnom prípade ani fyzické utrpenie

nebolo preukázané v takom rozsahu, aby išlo o trestný čin. Ani intenzita, hrubosť, bezohľadnosť, či
bolestivosť z konania obžalovaného neodôvodňovali pocit ťažkého príkoria u poškodených.

Je síce možné prisvedčiť názoru prokurátorky v tom, že vyžadovaný vyšší stupeň intenzity konania
páchateľa, môže byť nahradený určitou surovosťou a prvkom trvalosti. Surovosť konania obžalovaného

však preukázaná nebola a pokiaľ ide o trvalosť, táto nemôže vyplývať len z dĺžky doby spolužitia medzi
obžalovaným a poškodenými. Tu napr. nie bez významu je aj tá okolnosť, že poškodený J. O. sa naďalej
s obžalovaným stretáva, hoci odlukou jeho city k nemu ochladli. Rovnako prakticky vyjadril svoj vzťah
k obžalovaného aj poškodený H. O..

Záverom senát odvolacieho súdu poukazuje aj na samotný záver prokurátorky v odvolaní, ktorá konanie
obžalovaného hodnotila ako výchovné metódy, ktoré prekračovali vo veľkej miere rámec bežných
výchovných metód. S tým, že išlo o výchovné metódy, sa stotožnili aj obidva vo veci konajúce súdy. Z
dokazovania však nevyplynulo ich prekračovanie vo veľkej miere nad rámec bežných výchovný metód.

Z takto rozvedených dôvodov, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.