Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711010321
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711010321.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému I. G. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 19. júla 2012 o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 28.februára 2012, sp.zn. 2T 169/2011 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 28.februára 2012, sp.zn. 2T 169/2011 bol obžalovaný
I. G. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská
Bystrica sp. zn. Pv 407/2011, doručenej súdu 12.08.2011, pre skutok právne posúdený ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
i napriek tomu, že rozhodnutím policajta Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica č. A0156079, zo
dňa 2.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2010 bol postihnutý za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci v
odcudzení veci a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 30 Eur,
dňa 18.apríla 2011 v čase o 14.30 hod. v C. H. na pešej zóne pred obchodným domom Ščokino, pristúpil
k J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. H., M. XXXX/XXX-XX, z ruky mu vytrhol mobilný telefón zn. NOKIA
C3, IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX a následne z miesta odišiel, čím majiteľke mobilného telefónu U. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. I. XXX, spôsobil škodu vo výške 100 Eur,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie v neprospech
obžalovaného I. G.. V jeho písomnom odôvodnení namietal správnosť oslobodzujúceho výroku
napadnutého rozsudku s poukazom na to, že okresný súd dospel k citovanému záveru na podklade
nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov len v prospech obžalovaného I. G., ktorý pritom aj sám
na hlavnom pojednávaní po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania s touto súhlasil s tým, že v
tejto výpovedi priznal, že telefón držal v ruke poškodený Y. a on mu ho zobral s tým, že si ho berie do
zálohy a až neskôr vypovedal, že poškodený mu dal telefón dobrovoľne. Samotný poškodený J. Y. tiež
vypovedal, že obžalovanému nedal telefón dobrovoľne, ale obžalovaný mu ho z ruky vytrhol s tým, že
to bude záloha za peniaze, ktoré mu dlhoval a aj keď priama svedkyňa U. X. na hlavnom pojednávaní
potvrdila obranu obžalovaného, že poškodený J. Y. mu telefón odovzdal do zálohy dobrovoľne, po
prečítaní časti výpovede z prípravného konania, v ktorej uvádzala, že obžalovaný poškodenému telefón
vytrhol, rozpory vo svojich výpovediach nevedela vysvetliť. Pozmenená výpoveď svedkyne U. X. v
prospech obžalovaného však môže súvisieť s ukončením jej vzťahu s poškodeným J. Y. ako aj so
skutočnosťou, že poškodený je otcom jej maloletého syna a svoju vyživovaciu povinnosť voči nemusi neplní. Na podklade vykonaných dôkazov mal potom okresný súd pri správnom postupe dospieť k
záveru, že zo strany obžalovaného G. došlo k dokonaniu trestného činu krádeže, pretože obžalovaný sa
telefónu zmocnil bez súhlasu poškodeného Y. a tento mu odňal z jeho faktickej dispozície o čom svedčí
aj tá okolnosť, že poškodený bol odcudzenie telefónu bezodkladne ešte v ten istý deň ohlásiť na polícií aj
so svojou vtedajšou priateľkou U. X.. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm.
b/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný I. G. vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry prostredníctvom
svojho obhajcu písomne i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie odvolateľa ako
nedôvodné zamietnuť s poukazom na to, že jeho úmysel nebol zmocniť sa telefónu J. Y. bez súhlasu
poškodeného,ktorýmudlhoval50Eur,aleonmuvčase,keďpoškodenýtelefóndržalvrukeibapovedal,
že si ho berie do zálohy, lebo chce mať do večera peniaze späť a na jeho otázku poškodenému, či s
tým súhlasí, ten iba súhlasne prikývol.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolaniu okresného
prokurátora vyhovieť s poukazom na správne dôvody písomného odôvodnenia jeho odvolania.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317
ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 28.februára 2012 zistil skutkový stav veci ako podklad
potrebný na jeho rozhodnutie tak, ako to ustanovenie § 2 ods.10 Tr.por. vyžaduje. V tomto smere
vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a tieto aj správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach
v prospech obžalovaného“, uvedenou v § 2 ods.4 Tr.por. jednotlivo i vo svojom súhrne vyhodnotil
postupom podľa § 2 ods.12 Tr.por.. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoj záver, v zmysle ktorého
obžalovanéhoI.G.podľa§285písm.b/Tr.por.oslobodilspodobžalobypreskutokprávneposúdenýako
prečinkrádežepodľa§212ods.2písm.c/,písm.f/Tr.zák..Jehorozhodnutiejezaloženénastarostlivom
vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por. Úvahy
a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a
odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel totiž k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľ navrhol vyhodnotiť inak, než ako
to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané
dôkazy podľa § 2 ods.12 Tr.por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného
vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť
súdu nižšieho stupňa k akým záverom dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňový súd dospeje k určitému záveru, tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené,
okresný súd sa v napadnutom rozsudku náležite zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12 Tr.por. Jeho rozhodnutie je takto
správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd napokon zdôrazňuje jednu zo základných zásad trestného konania, podľa ktorej každé
súdne rozhodnutie musí byť založené na takých dôkazoch, ktoré v žiadnom prípade nevyvolávajú
pochybnosť. V posudzovanej veci však vykonané dôkazy nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo
vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver, že obžalovaný I. G. spáchal skutok tak, ako je tento uvedený
v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák. Sám obžalovaný I. G. od
začiatku trestného stíhania spáchanie skutku zásadne popieral a podľa obžaloby bol z jeho spáchania
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného J. Y., s ktorou korešpondovala predovšetkým svedecká
výpoveď ďalšej priamej svedkyne U. X.. Vo vzťahu k takémuto záveru, vyslovenému prokurátorom,
však okresný súd správne zdôraznil, že ani jeden z citovaných svedkov nepotvrdzoval v priebehucelého trestného konania, že by poškodenému J. Y. zobral obžalovaný I. G. telefón bez akýchkoľvek
pochybností proti jeho vôli. Obžalovaného pritom zo spáchania predmetného prečinu jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností neusvedčuje nielenže žiadny z označených svedkov, ale pochybnosti o
tom, ako sa skutok vlastne stal existujú v podstate už od samého začiatku trestného stíhania, keď už aj
skutok z uznesenia povereného príslušníka PZ, Obvodného oddelenie PZ Považská Bystrica z 18.apríla
2011, ČVS:ORP-597-PB-PB-2011 o začatí trestného stíhania spočíva v tom, že v inkriminovanej dobe
mal obžalovaný vytrhnúť mobilný telefón zn. Nokia C3 U. X. a nie teda poškodenému J. Y., pričom
takéto ustálenie skutku vychádzalo z prvotných výpovedí nielen poškodeného J. Y., ale aj priamej
účastníčky udalosti U. X. a výpovede týchto priamych svedkov udalosti z 18.apríla 2011 boli v podstate
v priebehu celého trestného stíhania, včítane hlavného pojednávania, rozporuplné nielen u každého
z nich jednotlivo, ale aj pri ich vzájomnom porovnaní. Z tohto pohľadu je potom podľa názoru súdu
druhého stupňa potrebné ako najobjektívnejšiu vyhodnotiť výpoveď svedka M. C., ktorý potvrdil obranu
obžalovaného I. G. v tom smere, že obžalovaný síce poškodenému telefón z ruky zobral, avšak bez
toho, aby proti tomu poškodený protestoval, naopak, po zistení, že predmetom ich sporu je iba jeho dlh
voči obžalovanému, prikývol hlavou, že je to v poriadku.
Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a
nie na domnienkach. Výsledky dokazovania v prejednávanom prípade však nevylučujú obhajobu
obžalovaného I. G., že skutok sa tak, ako je uvedený v obžalobnom návrhu nestal a on preto nemohol
spáchať citovaný prečin. Okresný súd preto obžalovaného správne podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod
obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným
činom.
Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora zamietol
ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.