Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. júl 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/62/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010136

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3512010136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci
obžalovanej C. L., nar. XX.XX.XXXX v A., trestne stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný

zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 16. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : C. L., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom M. L. M. F., F. č. XX, stíhaná na slobode,

j e v i n n á, ž e

dňa 04.06.2011 v čase asi o 22.00 hod. v M. L. M. F. na F. E. pred rodinným domom č. XX fyzicky napadla
poškodenú B. L. tak, že ju po predchádzajúcom vzájomnom slovnom konflikte udierala otvorenou dlaňou

do tváre a ťahala ju za vlasy, následne ju kopla medzi nohy a keď si poškodená rukami chránila hlavu,
udrela ju obžalovaná viackrát do rúk a vykrúcala jej ľavú ruku, pričom jej spôsobila zranenia, a to
odlomenie spodiny posledného článku IV. prsta ľavej ruky a zmliaždenie ľavej ruky, ktoré si vyžiadali
liečenie, spojené s pracovnou neschopnosťou v trvaní od 06.06.2011 do 13.07.2011 a s obmedzením
poškodenej v obvyklom spôsobe života, trvajúcim po dobu 35 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížila na zdraví,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a

s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 50 (päťdesiat) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.04.2012 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
Pv/704/2011 obžalobu na obvinenú C. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona.

Vyhodnotiac výsledky prípravného konania vydal samosudca Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
dňa 10.04.2012 trestný rozkaz č.k. 2T/62/2012-105, ktorým obvinenú uznal vinnou v zmysle obžaloby a

uložil jej trest. Proti trestnému rozkazu podala obvinená včas odpor.

Súd dňa 30.05.2012 a 13.07.2012 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej C. L.j, výsluchom
poškodenej B. L., výsluchom svedkov W. W.-F., I. U. a D. L., čítaním listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Obžalovaná C. L. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučenia
podľa § 257 Trestného poriadku, vyhlásila na hlavnom pojednávaní, že je nevinná. Z jej výsluchu na
hlavnom pojednávaní vyplynulo, že už pred skutkom zo dňa 04.06.2011 ju poškodená B. L. urážala
prostredníctvom SMS správ, bola voči nej agresívna, akoby obžalovanou posadnutá. V rozvodovom

konaní poškodená žiadala, aby bol zamedzený kontakt jej dcéry s obžalovanou. Následne robila
problémy, keď mala dať dcéru D. L., a to z dôvodu jeho vzťahu s obžalovanou. Poškodená bola tiež za
obžalovanou v práci. Obžalovaná sa poškodenej trpezlivo snažila vysvetľovať, že ona nie je príčinou
jej manželských problémov. L. sama iniciatívne nevyhľadávala, ak sa stretli, snažila sa s ňou rozprávať
ako žena so ženou.

V daný deň, t.j. 04.06.2011, keď malo dôjsť ku skutku, bola dcéra B. L. s otcom - D. L., s obžalovanou.
L. vyvolávala svojej dcére na telefón počas celého dňa, kde je, s kým je, čo robí, kto tam s ňou je
a pod. Malá z toho zostala roztržitá. D. L. si preto vypol v ten deň telefón, následne L.Š. volala aj
obžalovanej, ktorá jej zrušila telefón. Neskôr si poškodená zohnala číslo prostredníctvom exmanžela

obžalovanej, nakontaktovala sa na dcéru a ohlásila, že si pre ňu ide. Keď si poškodená B. L. prišla pre
dcéru, obžalovaná sa práve nachádzala v kuchyni. Keď vyšla von, poškodená stála niekoľko metrov od
svojej dcéry, ktorá plakala. Poškodená začala obžalovanej vyčítať, že jej zobrala manžela, že zobrala
otca dcére, na čo obžalovaná argumentovala, že tým, čo poškodená robí, neubližuje obžalovanej a
D. L., ale len dcére. Táto argumentácia obžalovanej vyvolávala u poškodenej agresivitu. Obžalovaná

tiež argumentovala, že ona poškodenej manžela nezobrala, ona sa ho zbavila sama, keď na neho
vytiahla v minulosti nôž. Povykrikovali si tam ešte pár vecí, poškodená obžalovanej nadávala, že je
štetka, fľandra, mladá piča, čo mu (D. L.) trikrát denne roztiahne nohy. Obžalovaná argumentovala,
že sa nezníži na žiadne vulgárne urážky. Poškodená sa ňu zaútočila a dala jej facku. Túto facku jej
obžalovaná opätovala. Následne sa poškodená pustila do obžalovanej. D. L. sa svoju exmanželku

pokúšal odtiahnuť, posielal ju domov. Potom vyšla z domu matka obžalovanej, ktorá hovorila L., aby
nerobila pred ich domom ostudu. L. na to odvetila, že ešte uvidia, z akej je ona rodiny, že má otca
policajta, že ona to tak nenechá. Nasledovali ďalšie nadávky od poškodenej, že obžalovaná je fľandra,
štetka a pod. Obžalovaná sa rozhodla odísť z miesta činu s tým, že už nemá s poškodenou čo riešiť.
L. sa však po nej rozbehla, chcela pritom napadnúť aj matku obžalovanej. Táto ju zastavila, aby sa k

obžalovanej nedostala. Počas celého incidentu poškodenú D. L. ako aj matka obžalovanej posielali preč.
L. sa pri incidente vôbec nezaujímala, kde je jej dcéra. Túto zatiaľ držala v náručí kamarátka poškodenej.
Poškodená išla vyslovene po obžalovanej, pričom obžalovaná sa len bránila.
Z odpovedí obžalovanej na doplňujúce otázky vyplynulo, že facku dala poškodenej reflexívne v rámci
obrany až potom, ako poškodená na ňu zaútočila, z čoho zostala zaskočená. Nemá v povahe sa biť. L.

bola v ten večer ako „divoký pes“. Cieľom obrany obžalovanej bolo L. od seba odstrčiť. Keď ju poškodená
udierala rukami po celom tele, tak v čase, keď bola v defenzíve, mohlo dôjsť ku kontaktu s rukami
poškodenej a tým k zraneniu poškodenej. O zranení poškodenej sa obžalovaná dozvedela až o niekoľko
dní. Volal jej D. L., že je poškodená práceneschopná, že má prst v dlahe. S B. L. sa už po incidente
nerozprávala, keďže táto ju nemá rada, dôvody však vie ona sama. Obžalovaná tiež uviedla, že keďpoškodená prišla k jej domu, vo vlasoch mala štipec. Ak by bola pravda, čo tvrdí poškodená, že ju
obžalovaná ťahala za vlasy, tak by štipec pravdepodobne stratila a neodišla by v ňom naspäť domov.

Z výsluchu poškodenej B. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 03.06.2012 sa s bývalým
manželom D. L. telefonicky dohodla, že on si ich dcéru vezme na víkend. Dcéru mu odovzdala
04.06.2012 a odišla do práce. Po práci sa dozvedela, že dcéra nie je s jej exmanželom na dohodnutom
mieste, ale sú obaja u C. L.. Neskôr sa dcére viackrát pokúšala dovolať, pričom jej nedvíhala telefón.
Volala preto manželovi, ktorý jej dcéru dal k telefónu. Dozvedela sa, že jej dcéra má aj spať u C. L.. S

týmto nesúhlasila, nakoľko s bývalým manželom sa dohodli inak, avšak to neriešila. Po telefonáte jej
však prišla SMS správa od C. L. s tým, že
keď sa jej nepáči, ako jej exmanžel trávi čas, že sa môže ísť sťažovať na súd. Poškodená spätne volala
na telefón obžalovanej, ktorý jej nezdvihla obžalovaná, ale iná osoba, nejaká staršia pani, ktorá začala
na poškodenú do telefónu ziapať. Pýtala si k telefónu obžalovanú, potom exmanžela, pričom jej nebolo
vyhovené. Hlas staršej pani jej odporučil, aby sa išla liečiť, resp. ak sa jej niečo nepáči, že môže zavolať

na políciu. Po tomto telefonáte si poškodená povedala, že určite nenechá svoju dcéru na noc u C. L..
Bála sa o ňu. Zistila prostredníctvom exmanžela obžalovanej, kde C. L. býva. Prišli tam s kamarátkou W.
W. asi o desiatej večer. Predtým ešte volala svojmu exmanželovi a dohodli sa, že keď tam príde, prezvoní
hoamalújejonodovzdávonkupredbránou.Keďprišlikdomuobžalovanej,prezvonilaexmanžela,tento
vyšiel von s dcérou, ktorú jej odovzdal a podal jej tašky. Dcéra išla za kamarátkou poškodenej W. W.Á.,

poškodená sa s exmanželom ešte o niečom bavila. Keď už boli takmer na odchode, otvorila sa brána,
z ktorej vyletela obžalovaná, značne rozhorčená, podišla k poškodenej a začala ju biť hlava nehlava.
Začala jej dávať facky, ťahala ju za vlasy, bila poškodenú po hlave, kopla ju medzi nohy, vulgárne jej
nadávala. Tento útok poškodená nečakala, pričom spočiatku mala stále v rukách tašky, ktoré predtým
prevzala od exmanžela. Dcéra začala kričať „mama, mama!“ Tašky poškodená odhodila do trávy, začala

sa kryť rukami. Pocítila vtedy prudkú bolesť, ako keby jej obžalovaná vykrúcala ruky. Obžalovaná jej
nadávala do chudier. Následne jej exmanžel zakročil a snažil sa ich odtrhnúť od seba. Keď už boli znovu
s dcérou a kamarátkou na odchode, otvorila sa brána, z ktorej vyšla staršia dáma, ktorá poškodenú tiež
začala biť. K tomu sa znovu pridala C. L.. Z oboch bol cítiť alkohol. Až neskôr si poškodená uvedomila,
že útočiaca staršia pani je matka obžalovanej. Incident videla nielen dcéra poškodenej, ale aj kamarátka

W. W., ktorá začala kričať na D. L.Š., aby niečo robil. Tento útočiace ženy odtrhol od poškodenej. Keď
odchádzali, matka obžalovanej ešte kopla poškodenú do zadku. Obžalovaná pri útoku kričala „držte ma,
lebo ju zabijem!“

Z odpovedí poškodenej na doplňujúce otázky vyplynulo, že bolesť v prste pocítila, keď si držala ruky hore

pred sebou a obžalovaná jej vykrúcala prsty. Keď ju obžalovaná bila, poškodená bola v šoku, nevenovala
tomutozraneniuvtedyzvýšenúpozornosť.PoútokuvyhľadalavNovomMestenadVáhompolíciu.Odtiaľ
ju poslali na röntgen a potom sa znovu vrátila na políciu podať oznámenie. Práceneschopná bola od
06.06.2012 do 13.07.2012. Ruku mala v dlahe 3 alebo 4 týždne. Počas toho obdobia bola obmedzená
v bežnom spôsobe života.

Z výsluchu svedkyne W. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 04.06.2011 bola s poškodenou
B. L., keď si táto prišla do Nového Mesta nad Váhom vyzdvihnúť svoju dcéru, ktorá bola s bývalým
manželom poškodenej u C. L.. Po príchode do Nového Mesta nad Váhom zavolala poškodená
exmanželovi, že už je tam. On následne vyšiel z brány s dcérou. Odovzdal poškodenej dcéru a tašky,

kde mala malá veci. Potom sa chvíľu poškodená s exmanželom rozprávali a keď už odchádzali, vyšla
z brány obžalovaná, ktorá išla rovno za poškodenou. Niečo jej povedala, vulgárne začala nadávať a
strelila poškodenej facku. Strhla sa mela, obžalovaná začala udierať poškodenú do hlavy a celého tela.
Poškodená pustila tašky z rúk, dala si ruky pred seba, aby sa bránila. L. ich od seba odtrhol a celú
bitku ako keby týmto ukončil. Keď sa znovu odobrali na odchod, vyšla z brány staršia žena, ktorá začala

poškodenej nadávať a udierať ju do celého tela. Malá sa rozplakala a začala kričať „maminka, maminka!“
Svedkyňa zakričala na L., aby niečo spravil, aby ich oddelil a mohli v pokoji odísť. Po tejto výzve D. L.
zakročil, útočiace ženy od poškodenej oddelil a odišli preč. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla,
že incident sa odohral pred ňou vo vzdialenosti asi jedného metra. Poškodená jej bola otočená chrbtom,
obžalovaná tvárou. V tejto časti bola svedkyňa konfrontovaná so svojou výpoveďou z prípravného

konania, z ktorej vyplýva, že od oboch žien stála asi dva metre, pričom tieto ku nej stáli bokom. Svedkyňa
na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania.Ďalej z odpovedí svedkyne na doplňujúce otázky vyplynulo, že útok jednoznačne iniciovala obžalovaná,
ktorá dala poškodenej facku. Išlo o úder otvorenou dlaňou obžalovanej do tváre poškodenej. Potom
ju obžalovaná začala šticovať, udierať, dlaňou alebo päsťou do hlavy. Na to poškodená pustila tašky,

ktorá dovtedy držala v rukách a dala si ruky pred seba, ktoré držala hore na úrovni tváre. Vtedy došlo k
zraneniu poškodenej na prste. Svedkyňa bola s poškodenou na pohotovosti, kde jej zistili zranenie prsta.
Sama svedkyňa bola z celého incidentu v šoku a bola rada, že sa im odtiaľ podarilo odísť. S poškodenou
sú kolegyňami z práce, poznajú sa asi 4 až 5 rokov.

Z výsluchu svedkyne I. U. - matky obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že prišla z práce
domov okolo deviatej večer. Bola u nich malá B. L.J. aj s otcom D. L.. Bola veselá, kým nezačala plakať,
pretože musí ísť preč. Čo sa týka incidentu, svedkyňa sa o ňom dozvedela, keď začula z ulice veľký krik.
Vybehla von, aby zistila, čo sa deje. Vonku počula, ako B. L. oplzlo nadáva jej dcére C. L.. Videla, ako
L. udrela jej dcéru. Vbehla preto medzi nich a snažila sa ich oddeliť. L. sa však nedala, vykrikovala po
nich, že sú opilecká rodina, že ona má otca policajta, doktora známeho. Bolo umenie odtlačiť poškodenú

preč. L. sa zahnala na svedkyňu, avšak ju neudrela, lebo svedkyňa jej stihla zachytiť ruku. D. L. sa ich
snažil oddeliť od seba. Svedkyňa vonku videla len to, ako L. udrela jej dcéru a oplzlo jej nadávala. Iný
fyzický kontakt medzi nimi nevidela. Nevšimla si, že by poškodená v ten večer utrpela nejaké zranenie.
Od svojej dcéry vie, že ju poškodená už predtým napádala vulgárnymi SMS-kami.

Z výsluchu svedka D. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 04.06.2011 bol aj s dcérou na oslave
u C. L., kde požil nejaké alkoholické nápoje. Jeho exmanželka B. L. si k C. L. vo večerných hodinách
prišla po ich dcéru, pretože nesúhlasila s tým, aby tam dcéra spala. Toto rozhodnutie poškodenej
vyplývalo aj z toho, že svedok nedodržal dohodu s poškodenou ohľadne toho, kde sa bude s ich dcérou
nachádzať. Predtým sa poškodená pokúšala svedkovi dovolať, telefonát zdvihla teta obžalovanej, ktorá

poškodenú „slovne odpísala“, čo zrejme poškodenú nahnevalo. Keď si vo večerných hodinách prišla
poškodená po dcéru, táto už bola zbalená. Svedok s ňou vyšiel von. Krátko na to sa „rozleteli dvere a
slečna L. vyletela jak vlak.“ Nevedel, čo bude nasledovať, hoci to tušil. Vo chvíli, keď C. L. prišla k jeho
exmanželke, sa otočil k dcére, či sa pozerá. Z toho dôvodu sa nevie vyjadriť, z ktorej strany padla prvá
facka. Všimol si, že aj poškodená „sa bránila“. Snažil sa ich od seba odtrhnúť, čo išlo ťažko, keďže „boli

ako dva magnety, ktoré si asi mali čo povedať.“ Poškodená sa bránila rukami a keďže asi nechcela, aby
iba dostávala facky, občas nejakú facku aj ona dala obžalovanej. Neskôr svedok uviedol, že poškodená
sa bránila spôsobom, ako keď je potkan zahnaný do kúta. Počas bitky padali nadávky z jednej aj z druhej
strany. On sám si vtedy nevšimol, že by došlo k nejakému zraneniu poškodenej. Viac faciek padalo zo
strany C. L..

Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky vyplynulo, že v tej dobe bol zaľúbený do C. L., preto videl
a pôvodne hodnotil tieto udalosti istým spôsobom. Keď chodil s C. L., akosi nevedel prísť na spôsob
komunikácie s exmanželkou. Mal prevrátené hodnoty, nemal snahu s ňou komunikovať. Vzťah s C. L.
skončil, keď bolo finálne Majstrovstiev sveta v hokeji - dňa 22.05.2012. Vtedy sa rozišli. S poškodenou

mali talianske manželstvo, seba aj poškodenú označil za prchkých, poškodená zvykla pri hádkach dosť
kričať. V obžalovanej sa sklamal. V čase incidentu ho zrejme mala rada, zrejme chcela, aby tam jeho
dcéra na noc zostala. Za dôvod rozvodu jeho manželstva s poškodenou označil dlhodobú nefunkčnosť
manželstva, pričom vzťah s obžalovanou bol už len „zlatým klincom“.

Svedok bol počas výsluchu na hlavnom pojednávaní konfrontovaný s časťou svojej výpovede z
prípravného konania, podľa ktorej sa obžalovanú a poškodenú snažil pri incidente odtrhnúť od seba,
pričom celý čas posielal B. L. preč. Ona však v zlosti nechcela odísť, ako keby chcela provokovať. K
tejto časti výpovede svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tej dobe to tak videl, dnes to však vidí
viac realisticky. Chápe, prečo nechcela poškodená hneď odísť, asi si obe mali čo povedať.

Z odborného vyjadrenia L.. T. D. (č.l. 72-84 spisu) vyplýva, že poškodená B. L. utrpela dňa 04.06.2011
odlomenie spodiny posledného článku IV. prsta ľavej ruky a zmliaždenie ľavej ruky. Priemerná doba
liečenia uvedených zranení je 5 až 7 týždňov, zranenie je štandardne liečené fixáciou postihnutého prsta
modelovanou plastovou dlahou, v dôsledku čoho poškodená mohla byť obmedzená na bežnom spôsobe

života. K zraneniu poškodenej mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí tak, ako ho popísala poškodená. Doba
práceneschopnosti od 06.06.2011 do 13.07.2011 je adekvátna charakteru poranenia, aké poškodená
dňa 04.06.2011 utrpela.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovanej za preukázanú jednoznačne a
nepochybne. Hoci obžalovaná a poškodená ponúkli súdu dve navzájom protichodné verzie priebehu

udalostí zo dňa 04.06.2011, vyhodnotiac obsah dôkazov každého jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej
súvislosti dospel súd k záveru, že reálnym je ten popis udalostí, ktorý uviedla poškodená B. L..
Poškodená dňa 04.06.2011 prišla pre svoju dcéru k domu C. L.. Jej jediným úmyslom bolo vyzdvihnúť si
dcéru a odísť s ňou preč. Dohodnutá bola o tomto so svojím exmanželom D. L.. Zo žiadnej z výpovedí
nevyplýva, že by súčasťou tejto dohody na odovzdaní jej dieťaťa pri dome C. L. bola aj prítomnosť

samotnej C. L.. Hoci obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sama kontakty s poškodenou nikdy
nevyhľadávala, jej správanie zo dňa 04.06.2011, kedy iniciatívne vyšla pred dom k poškodenej v snahe
niečo tam riešiť, logicky odporuje jej deklarovanému modelu správania sa voči poškodenej. Súd tiež
vzal do úvahy, že poškodená prišla pre dcéru triezva, keďže prišla autom a obžalovaná bola práve
uprostred rodinnej oslavy (zrejme svojich menín, ktoré pripadajú na 04. júna), pričom požívanie alkoholu

na tejto udalosti potvrdil aj svedok D. L.. Tento fakt zvyšuje uveriteľnosť verzie poskytnutej poškodenou.
Poškodená sa navyše nachádzala na cudzom, pre ňu neznámom teritóriu a ako matka, vedomá si
prvoradej starostlivosti o svoje dieťa, by zrejme v takejto strategicky nevýhodnej situácii neriskovala
konflikt s kýmkoľvek pod vplyvom alkoholu, pričom si mohla byť vedomá aj toho, že jej exmanžel by
sa v prípade akéhokoľvek konfliktu medzi ňou a obžalovanou zrejme postavil na stranu aktuálneho

objektusvojichľúbostnýchcitov,čižeobžalovanej.SámsvedokD.L.uviedol,žeC.L.Č.bezakéhokoľvek
bezprostredne predchádzajúceho podnetu zo strany poškodenej vyšla iniciatívne z dverí „ako vlak“ a
namierila si to priamo k poškodenej. V čase, keď zrejme tušil, že dôjde k nejakému konfliktu medzi
jeho aktuálnymi femmes fatales, odvrátil alibisticky zrak od jeho účastníčok a venoval sa svojej dcére.
Súčasne však potom, ako si plynutím času usporiadal vlastné životné hodnoty a priority, na hlavnom

pojednávaní uviedol, že to bola B. L., ktorá sa v ten večer bránila a ktorá vzhľadom na jej povahu
nepristupovalakobraneibadefenzívne,alemiestamiajofenzívne.Napriektomubolomožnéajzobsahu
výpovede svedkyne W. W. ustáliť, že dňa 04.06.2011 vo večerných hodinách to bola obžalovaná C. L.,
ktorá zrejme pod vplyvom alkoholu a svojich citov prechovávaných k svedkovi D. L. riešila iniciatívne
svoj boj o miesto v jeho živote a v živote jeho dcéry spôsobom nezlučiteľným s právnym poriadkom.

I keď ani poškodenú nemožno označiť za submisívnu obeť útoku, ktorá by po údere na jedno líce
bez mihnutia oka trpiteľsky nastavila aj to druhé, bolo preukázané, že jej obrana nepresiahla zákonom
predvídané medze nutnej obrany a že pri tejto aktívnej nutnej obrane utrpela od obžalovanej zranenie
- odlomenie spodiny posledného článku IV. prsta ľavej ruky a zmliaždenie ľavej ruky, ktoré si vyžiadali
liečenie, spojené s pracovnou neschopnosťou v trvaní od 06.06.2011 do 13.07.2011 a s obmedzením

poškodenej v obvyklom spôsobe života, trvajúcim po dobu 35 dní. Svojím protiprávnym konaním tak
obžalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, pretože inému úmyselne ublížila na zdraví. Mieru jej zavinenia ustálil súd na úrovni nepriameho
úmyslu, keďže útočiac na poškodenú obžalovaný vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie
alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom (ublíženie na zdraví) a pre prípad, že by

takýto následok nastal (k čomu napokon došlo), bola s takouto eventualitou vo vzťahu k možnému
výsledkujejútokuuzrozumená.Uobžalovanejnezistilsúdžiadnuokolnosť,ktorábyjuzbavovalatrestnej
zodpovednosti. Obžalovaná je teda za uvedený skutok plne trestne zodpovedná.

Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, ani nie sú evidované v jej minulosti žiadne priestupkové

postihy.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovanej súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť pri neexistencii žiadnej priťažujúcej

okolnosti. Pred spáchaním žalovaného trestného činu, aj po jeho spáchaní viedla a stále vedie riadny
život. Súd pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere vzal zreteľ na tieto osobné pomery obžalovanej a
na špecifické okolnosti spáchania skutku, pri ktorom nebola určujúcim faktorom nejaká chladná vopred
premyslená úvaha niekomu ublížiť na zdraví, ale skôr okamžitý vplyv alkoholu a situácie, ktorý odstránil
inak starostlivo stráženú a dlho potláčanú, avšak v daný večer pravdepodobne obžalovanou lomcujúcu

túžbu konečne to poriadne vysvetliť a spočítať bývalej manželke svojho aktuálneho partnera, ktorá
asi aj po rozvode bola prítomná v jeho živote stále nad mieru primeranú očakávaniam obžalovanej.
Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že na obžalovanú nie je potrebné pôsobiť trestnom
odňatia slobody, aby bol dosiahnutý účel trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa), ale že tento
účel možno u obžalovanej dosiahnuť aj trestom alternatívnym. Preto súd obžalovanej uložil podľa § 156

ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím
§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500 Eur (päťsto eur). Podľa § 57 ods.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 50 (päťdesiat) dní. Takto uložený trest
považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci požiadavkám individuálnej aj generálnej

prevencie. Trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V lehote na podanie odvolania sa obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu proti tomuto rozsudku
odvolala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.