Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21Cpr/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111241167
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111241167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci

navrhovateľa: V. W., Z. M. I. B. Č.. XXX, proti odporcom: 1. V.. G. X., M. M. H. X, Bratislava, 2. V.. O. Y.,
Z. Č. XX, Bratislava o zaplatenie o zaplatenie 12.246,40 eura, o zaplatenie 26.172,6 eura a o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 150.000 eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2010, doplnenými písomným podaniami a
spresnenou sumou na pojednávaní dňa 10.7.2012 domáhal zaplatenia 12.246,40 eura odporcom v

1. rade, 26.172,60 eura odporcom v 2. rade a nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur odporcami
v 1. a 2. rade. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že 28.2.1984 utrpel pracovný úraz. Pracoval
ako vodič nákladného vozidla v Považských mlynoch a cestovinárňach, š.p. Išlo o ťažký úraz hlavy, po
ktorom ostal práceneschopný až do 16.10.1984, kedy sa stal invalidným dôchodcom a začal poberať
invalidný dôchodok. Od uvedenej doby navrhovateľ nepracuje, bráni mu v tom nepriaznivý zdravotný
stav. Počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti poberal všetky nároky, ktoré mu patrili
podľa zákonníka práce po pracovnom úraze /náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti a po

skončení práceneschopnosti/. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha straty na zárobku za obdobie od
1.7.2003 do 1.1.2011 voči odporcovi v 1. rade a náhrady škody vo výške 26.172,6 eura voči odporcovi
v 2. rade. Na zamestnávateľa navrhovateľa bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty
bol súdom ustanovený odporca v 1. rade. Suma, ktorej sa navrhovateľ domáha voči odporcovi v 1. rade
zodpovedá nesprávne vyplácanej výške straty na zárobku odporcom v 1. rade ako správcovi konkurznej
podstaty bývalého zamestnávateľa navrhovateľa. Odporca v 1. rade mal navrhovateľovi oznámiť, že
nemá dostatok peňazí na to, aby navrhovateľovi vyplácal stratu na zárobku v správnej výške preto,

lebo peniaze zobral odporca v 2. rade, bývalý spoločník spoločnosti Považské mlyny a cestovinárne,
s.r.o./zamestnávateľ navrhovateľa/. Odporca v 2. rade tým, že neoprávnene zobral peniaze odporcovi
v 1. rade spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške, ktorá je predmetom tohto sporu. Navrhovateľ sa
tiež domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 150 000 eur odporcami v 1. a 2. rade na základe
toho, že je vystavený neistote, nemá z čoho žiť a neboli mu poskytované fininančné prostriedky, ktoré
navrhovateľovi patrili.

Navrhovateľ viacerými podaniami zakladanými do spisu súdu menil výšku škody, ktorej sa návrhom
domáhal. Súd podania navrhovateľa považoval za doplnenie, resp. upresnenie návrhu na začatie
konania,nepovažovalichzanávrhynazmenunávrhuvčastipetitu/ajvsúladesuznesenímNajvyššiehosúduSRzodňa31.8.2011č.k.4Obo59/2011-129,ktorývodôvodneníuzneseniaustálilokruhúčastníkov
konania a aj predmet konania/.

Odporca v 1. rade sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril na
pojednávaní dňa 10.7.2012. Vo vyjadrení uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, pretože navrhovateľ
nepreukázal, že odporca v 2. rade mu spôsobil škodu.

Odporca v 1. rade sa na pojednávanie dňa 10.7.2012 nedostavil, predvolanie na pojednávanie prevzal,

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil čerpaním dovolenky, pojednávanie nežiadal odročiť, súd preto v
súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu v 1. rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu v 2. rade, ako i ostatným
spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ pracoval v štátnom podniku Považské mlyny a cestovinárne ako vodič nákladného

motorového vozidla a dňa 28.2.1984 pri dopravnej nehode utrpel pracovný úraz. Po dopravnej nehode
ostal práceneschopný, následkom pracovného úrazu sa stal od 16.10.1984 invalidným dôchodcom a
začal poberať invalidný dôchodok. Zdravotný stav mu už nedovoľoval zamestnať sa. Zamestnávateľ
navrhovateľovi vyplácal všetky nároky vyplývajúce zo zákonníka práce. Bol mu priznaný nárok na stratu
na zárobku počas práceneschopnosti, po skončení práceneschopnosti.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. 4K 262/99-20 zo dňa 5.10.1999 bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu Považské mlyny a cestovinárne s.r.o. a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Rastislav Železník. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.5.2001 bol
za nového správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený JUDr. Tibor Demo /odporca v 1. rade/.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že menovaný správca konkurznej podstaty počnúc od
1.7.2003 prestal navrhovateľovi vyplácať stratu na zárokbu v správnej výške, ako mu bola vyplácaná
do uvedenej doby a túto mu bezdôvodne skrátil a nevyplácal mu valorizáciu v súlade so zákonom.
Odporca v 1. rade ako správca konkurznej podstaty pochybil, keď svojvoľne bez toho, aby vydal
rozhodnutie, znížil navrhovateľovi výplatu straty na zárobku od 1.7.2003. Navyše navrhovateľovi

nevyplácal stratu na zárobku mesačne, ale nepravidelne, naraz aj za niekoľko mesiacov. V súčastnosti
je správcom konkurznej podstaty úpadcu Považské mlyny a cestovinárne s.r.o. JUDr. Matej Hodál /
od 17.1.2011/. Navrhovateľ sa nedomáha nároku voči súčasnému správcovi konkurznej podstaty
bývalého zastnávateľa, pretože chybu neurobil on, ale odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade spôsobil
navrhovateľovi škodu tým, že mu znížil stratu na zárobku od 1.7.2003. Protiprávne konanie odporcu v

1. rade spočíva v tom, že o znížení straty na zárobku navrhovateľovi nevydal rozhodnutie. Odporca v
1. rade s navrhovateľom odmieta komunikovať, skrýva sa pred ním. V čase, keď odporca v 1. rade
ešte komunikoval s navrhovateľom mu povedal, že mu nemôže vyplácať stratu na zárobku v správnej
výške, pretože nemá na to peniaze. Peniaze zo spoločnosti mal vziať odporca v 2. rade, ako jeden zo
spoločníkovspoločnosti Považskémlynyacestovinárnes.r.o. Nemajetkováujmavovýške150000eur,

ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha od odporcov v 1. a 2. rade vznikla navrhovateľovi tým, že je
vystavený neistote, nemá z čoho žiť a neboli mu poskytované finančné prostriedky, ktoré navrhovateľovi
patrili. Za takýto protiprávny stav musí niesť niekto zodpovednosť.

Z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že pôvodne existovali štátne podniky Mlyny a cestovinárne,

Senec, Piešťany, Sládkovičovo. V roku 1992 boli tieto štátne podniky sprivatizované právnickou osobou,
spoločnosťou Považské mlyny a cestovinárne, s.r.o. Piešťany, ktorej bol odporca v 2. rade jedným zo
6 spoločníkov. Z tejto spoločnosti odporca v 2. rade vystúpil 21.5.1998. Odporca v 2. rade vo výpovedi
pripustil, že zostávajúci 4 spoločníci s nadobudnutým majetkom nehospodárili zodpovedne a preto sa
spoločnosť asi po roku a pol po odchode odporcu v 2. rade dostala do konkurzu. Postupne boli v tejto

spoločnosti vymieňaní niekoľkí správcovia konkurznej podstaty. Odporca v 2. rade s celou záležitosťou,
ako to tvrdí navrhovateľ nemá nič spoločné, nikomu nič nezobral, nikoho neokradol. Za ujmu, ktorá
navrhovateľovi vznikla po odchode odporcu v 2. rade nemôže niesť odporca v 2. rade zodpovednosť.

Podľa § 195 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2003 ak u zamestnanca

došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti
úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec
v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.Podľa § 201 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2003 náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa
poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení

choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom
škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Podľa § 272 ods. 1,2,3, zákona č. 461/2003 Z.z. O sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 1. januára
2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za

škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od
zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté
pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a
chorobe z povolania.
Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume,

v akej patrili do 31. decembra 2003.
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo
čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok
na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej
patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrazovej renty /pojem podľa súčasnej platnej
právnej úpravy vyplývajúci z cit. § 272 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z./ za obdobie od 1.7.2003 do 1.12.2010

vo výške 12.246,40 eura odporcom v 1. rade, zaplatenia náhrady škody vo výške 26.172,60 eura
odporcom v 2. rade a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur odporcami v 1. a 2. rade.
Nárok navrhovateľa vznikol po pracovnom úraze dňa 28.2.1984 pri dopravnej nehode, kedy navrhovateľ
pracoval v štátnom podniku Považské mlyny a cestovinárne ako vodič nákladného motorového vozidla.
Po dopravnej nehode navrhovateľ ostal navrhovateľ práceneschopný, následkom pracovného úrazu

sa stal od 16.10.1984 invalidným dôchodcom a začal poberať invalidný dôchodok. Zamestnávateľ
navrhovateľovi vyplácal stratu na zárobku počas práceneschopnosti, stratu na zárokbu po skončení
práceneschopnosti, stratu na dôchodku po uznaní invalidity. Na zamestnávateľa navrhovateľa v bol v
roku 1999 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol najprv ustanovený JUDr. Rastislav
Ženezník, neskôr JUDr. Tibor Demo. Doposiaľ nie je konkurz ukončený a v súčasnosti je správcom

konkurznej podstaty úpadcu Považské mlyny a cestovinárne s.r.o. JUDr. Matej Hodál /od 17.1.2011/.
Počas doby, v ktorej bol bývalý zamestnávateľ navrhovateľ v konkurze bola navrhovateľovi vyplácaná
úrazová renta, ktorej výšku navrhovateľovi bezdôvodne znížil od 1.7.2003 vtedajší správca konkurznej
podstaty JUDr. Tibor Demo.

Je pravdou, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nestanovujú, že účastník konania musí v
návrhu na začatie konania špecifikovať, podľa ktorých konkrétnych ustanovení sa nároku na zaplatenie
dlžnej sumy domáha. Navrhovateľ sa však svojho nároku môže domáhať len na základe hmotného
právneho predpisu podľa ktorého mu vzniká právo na zaplatenie dlžnej sumy a následne súd môže
navrhovateľovi priznať právo na zaplatenie dlžnej sumy len v prípade, ak mu to hmotnoprávne predpisy

dovoľujú. Ak navrhovateľ vo výpovedi tvrdil, že chce priznať úrazovú rentu, takéhoto nároku sa môže
domáhať v súlade s citovaným ustanovením § 195 ods. 1 Zákonníka práce len voči zamestnávateľovi,
pretože § 195 ods. 1 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce účinný do 31.12.2003 vyslovene uvádza, že
ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia
zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu

v pracovnom pomere. V súčasnosti je zamestnávateľ /bývalý/ navrhovateľa v konkurze, t.j. návrh na
začatie konania by musel smerovať voči správcovi konkurznej podstaty. Odporca v 1. rade nie je pasívne
legitimovaným na zaplatenie úrazovej renty navrhovateľovi.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa o zaplatenie 12.246,40 eura odporcom v 1. rade prichádza do

úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pri nárokoch na náhradu škody
však musí navrhovateľ preukázať, že mu vznikla škoda práve v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním odporcu. Navrhovateľ však počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu vôbecvznikla škoda. Nepreukázal /a ani nenavrhol vykonať dôkazy na preukázanie/, že od doby 1.7.2003 mu
bola vyplácaná nižšia úrazová renta ako po tomto dátume. Rovnako nepreukázal akékoľvek protiprávne
konanieodporcuv1.rade.Preúplnosťsúddodáva,ženavrhovateľ,aksadomnieval,žemujevyplácaná

nižšia úrazová renta ako mu mala byť, mohol si svoj nárok uplatniť v konkurznom konaní. Len v prípade,
ak by mu v konkurznom konaní nebolo vyhovené, prichádza do úvahy, že by navrhovateľovi mohla
vzniknúť škoda samozrejme za predpokladu, že by preukázal aj ostatné predpoklady zodpovednosti za
škodu, ktorými sú protiprávne konanie odporcu v 1. rade a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním. Navrhovateľ si však žiaden nárok v konkurznom konaní neuplatnil.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia 26.172,60 eura odporcom v 2. rade titulom náhrady škody,
pretože odporca v 1. rade navrhovateľovi povedal, že mu nemôže vyplácať úrazovú rentu v správnej
výške, lebo nemá na to peniaze. Peniaze zo spoločnosti mal vziať odporca v 2. rade, ako jeden zo
spoločníkov spoločnosti Považské mlyny a cestovinárne s.r.o. Navrhovateľ žiadne zo svojich tvrdení
nepreukázal, ani nenavrhol vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ako už súd hore uviedol, pri

nárokoch na náhradu škody musí navrhovateľ preukázať základné predpoklady pre priznanie nároku.
Navrhovateľ ani voči odporcovi v 2. rade tieto predpoklady nepreukázal, súd preto nárok navrhovateľa
aj voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Posledným nárokom, ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal, bolo zaplatenie nemajetkovej ujmy

v peniazoch vo výške 150.000 eur odporcami v 1. a 2. rade z dôvodu že navrhovateľ je vystavený
neistote, nemá z čoho žiť a neboli mu poskytované finančné prostriedky, ktoré navrhovateľovi patrili. V
danom prípade by mohlo ísť len o nemajetkovú ujmu v súvisloti s právom navrhovateľa na ochranu
osobnosti. Súd však musí opakovane konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal základené predpoklady
pre priznanie takéhoto nároku podľa § 13 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ

žiadnymspôsobomnepreukázal,žebyodporcoviaakýmkoľveksvojímprotiprávnymkonanímzasiahlido
osobnostných práv navrhovateľa, t.j. že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti v značnej miere, že by išlo o konanie objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi
nemajetkovú ujmu a existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom do osobnostných práv a následkami
zásahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p. Úspešným odporcom trovy konania nevznikli,
preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona