Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/75/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809010209
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3809010209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa

4.7.2012 v trestnej veci obžalovaného M. M. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného M. M., nar. X.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom S. č. XXX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 74/08 doručenej súdu 26.3.2009, pre
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
Zákona č. 218/2007 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 18.1.2008 v čase približne o 14:56 hod. viedol osobné motorové

vozidlo zn. Citröen Jumper, evidenčné číslo W. XXX A., červenej farby, na ceste I. triedy č. 50 v smere
z Dolných Vesteníc na Nováky, na 158,1 km v ľavotočivej zákrute v smere jeho jazdy sa nevenoval plne
vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu § 4 odsek 2 písmeno c) Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách,
následkom čoho vošiel do protismernej časti vozovky, kde sa čelne zrazil s protiidúcim motorovým
vozidlom zn. Ford Fiesta, evidenčné číslo A. XXX P., ktoré viedol vodič Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. N. A., Ul. X P.. XXX/XX, ktorý v dôsledku zranení, ktoré utrpel, zomrel na mieste dopravnej
nehody, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. N.
A., Ul. X. P. XXX/XX a poškodenú V. V., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom A. N. A., Ul. X.
P. XXX/XX, s nárokom na náhradu škodu odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. M. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov V.
V., T. E., W. X., znalca Ing. K. X. CSc., v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trenčín vypočul ako
znalca Ing. Q. R., povereného zástupcu Žilinskej univerzity, Ústav súdneho inžinierstva Žilina Ing. Q. F.,

PhD., oboznámil sa s listinnými dôkazmi 45-103, 270-280b.

Obžalovaný vypovedal, že prešiel Horné Vestenice, pred ním išla dodávka bielej farby, ktorá mohla
ísť rýchlosťou asi 80 km za hodinu. Obehol ju, možno po 15-tich metroch pred vozidlom sa už zaradildo svojho jazdného pruhu, pokračoval v jazde, oproti sebe uvidel ísť vozidlo Ford Fiesta, červenej
farby, zrazu toto vozidlo zmenilo smer jazdy, vošlo do jeho jazdného pruhu, celým vozidlom. Bolo to
tak rýchlo a nečakane, že nestihol ani zareagovať, možno začal brzdiť, no bolo to krátko, možno jednu

sekundu, v tom bol náraz. Pri náraze stočil vozidlo doľava. Hoci mu je ľúto, čo sa stalo, necíti sa byť
vinným, protiidúce vozidlo mu vošlo do jeho jazdnej dráhy náhle, ten vodič strhol vozidlo do jeho jazdnej
dráhy, bolo to pár metrov pred ním, vozidlo sa zakolísalo, vyrovnalo jazdnom pruhu. V čase nárazu boli
vozidlami priamo proti sebe v jeho jazdnom pruhu, asi v jeho strede, nezasahoval do jeho jazdného
pruhu vozidla, ktoré pôvodne išlo oproti nemu. Ak v prípravnom konaní pripustil, že pri tom manévri

mohol vybočiť, zasiahnuť do protismerného pruhu, uviedol, že išlo o dohady, na hlavnom pojednávaní
to jednoznačne vylúčil, jednoznačne ostal len vo svojom jazdnom pruhu. Čo sa dialo po náraze s
autami, nevedel povedať, nevnímal to. Ak v sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
na ktorej zdôvodnení zotrval, uviedol, že po náraze protiidúce vozidlo tlačil do priekopy, usúdil tak z
polohy, v akej skončili a uvidel to, keď z vozidla vystúpil. Viditeľnosť v čase nehody bola dobrá, vozovka
bola mokrá. Jednoznačne zotrval na výpovedi, ktorú uviedol pri vyšetrovacom pokuse vykonanom v

prípravnom konaní. Ryha, ktorá bola na mieste nehody zadokumentovaná, pred dopravnou nehodou na
vozovke nebola, aj keď pri vyšetrovanom pokuse tvrdil, že vznikla z poškodeného disku jeho nápravy,
túto skutočnosť už na hlavnom pojednávaní po obdržaní znaleckého posudku, ktorý si dal sám po podaní
obžaloby vypracovať, netrvá. Tá ryha je podľa neho až pár metrov po mieste zrážky, i keď tvrdil v
prípravnom konaní, že je presne v mieste zrážky. Rozpor vysvetlil tak, že sa snažil, aby vyšetrovateľ tú

ryhu, ako stopu, zadokumentoval. Myslel si, že pochádza zo zrážky.

Svedkyňa V. V., matka poškodeného vypovedala, že od polície sa dozvedeli, že syn Q. V. (ďalej len
„poškodený“) mal smrteľnú dopravnú nehodu, že sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom. Syn sa mal v to
poobedie stretnúť so sestrou, chcel si kúpiť nohavice. Bol veselej povahy, bol zamestnaný, nemal žiadne

problémy, nezistili u neho sklony k sebaubližovaniu, nemal žiadne psychické problémy. Vo vzťahu k
uplatňovanej škode uviedla, že zo zákonnej poistky bolo vyplatené poškodené vozidlo, no presnú sumu,
ktorá bola synovi, ako majiteľovi vozidla, vyplatená (keď bola ním v prípravnom konaní splnomocnená
na jeho zastupovanie), sa nevedela vyjadriť, asi okolo 31.000,- Sk. Iná škoda nebola vyplatená, že až
po ukončení súdneho konania.

Svedok T. E. potvrdil, že ho obehlo vozidlo TRANZIT. Bolo to pre Hornými Vestenicami na rovnom úseku.
Vozidlo sa vzďaľovalo, bola tam ľavotočivá zákruta. Počul náraz a uvidel dym, on vôbec tú situáciu
nevnímal, že došlo k nejakej nehode, uvedomil si to až po tom, čo tým úsekom prešiel a uvidel tam
havarované vozidla. Ostal stáť, išiel sa pozrieť, čo sa stalo. Obžalovaný bol za svojim autom, povedal

mu, či je ten, čo ho predchvíľou predbehol, že či videl to vozidlo. On to vozidlo vôbec nevidel, pripustil,
že to protiidúce vozidlo nevidel i pre vozidlo TRANZIT, mohlo mu pohľad prekrývať, sú tam i stromy.
Predbiehanie vozidla bolo plynulé, mohol ísť asi rýchlosťou 100 km/hod., pokračoval v jazde, pretože
on spomaľoval, vozidlo sa mu vzďaľovalo. Ako to vozidlo TRANZIT prechádzalo zákrutou, videl ho,
že plynule išiel do ľavej strany vozovky do protismeru, nijakým spôsobom nezmenil smer. Neprešiel

tam celým vozidlom, zasahoval do neho, tak išiel a potom počul ten náraz, on priestor pred vozidlom
prípadne protiidúce vozidlo, aj pre situáciu v povahe zákruty, vôbec nevidel. Keď úsekom nehody prešiel,
nadobudol pocit, že miestom nehody bola vozovka v protismere skôr ku stredu vozovky. Úsekom nehody
prešiel,zastalmožnopo5-tichmetroch.Potvrdil,žeobžalovanýponehodevolalsotcom,povedalmu,že
mu išlo oproti vozidlo. Viditeľnosť bola dobrá, bolo jasno, k povahe vozovky sa nevedel presne vyjadriť.

Svedok W. X. sa k samotnému priebehu nehodového deja nevedel vyjadriť, v čase dopravnej nehody sa
v jej mieste nenachádzal. Vyjadroval sa len ako majiteľ pohostinstva, kde sa o nehode malo rozprávať
s tým, že viaceré osoby tam mali prezentovať názor, že okolnosť nehody sa mohla očakávať, že mal
obžalovaný dostať balans a prejsť do protismeru, pričom však nevedel súdu uviesť mená konkrétnych

svedkov nehody, tých, ktorí sa mali takto vyjadrovať k spôsobu jazdy obžalovaného. Vyjadril sa k tomu,
že vie o tom, že obžalovaný na vozidle má chodievať rýchlo, riskantne.

Súd sa oboznámil i so znaleckým posudkom znalcov z odboru súdneho lekárstva čl. 109-130. Znalci
ako bezprostrednú príčinu smrti nebohého poškodeného stanovili traumatiko-hemoragický (úrazový)

šok, v dôsledku roztrhnutia sleziny a menších trhlín pečene pri mnohopočetných zlomeninách rebier
s vykrvácaním do dutiny hrudnej a brušnej, ktoré poškodený spolu s ďalšími poraneniami utrpel dňa
18.1.2008 okolo 14:56 hod. pri dopravnej nehode. Na telo poškodeného pôsobilo vo vertikálnom smere
spredu dozadu (až mierne spredu, zľava dozadu) mohutné vonkajšie mechanické násilie, ktoré bolo vprípade pôsobenia na hrudník a brucho prevažne tupého charakteru, v prípade tváre a končatín išlo o
pôsobenieiostrejšímipredmetmi.Tupénásiliemalozanásledokvznikmnohopočetnýchzlomenínrebier.
Viac vľavo vpredu až bočne menej vpravo a prejavovalo sa tlakom na vnútorné orgány dutiny hrudnej

ako i brušnej a malo za následok vznik roztrhnutia srdcovníkového vaku a komplexných trhlín na slezine
a na pečeni. Smrti poškodeného nebolo možné zabrániť ani poskytnutím laickej ani odbornej lekárskej
pomoci, zranenia boli absolútne nezlučiteľné so životom. Hladina alkoholu v krvi i moči poškodeného
bola vo výške 0,00 promile.

Súd sa oboznámil so zápisnicou o vyšetrovacom pokuse čl. 45-71, zápisnicou o previerke na mieste čl.
72-83, záznamom o dopravnej nehode čl. 84-102. Zo záznamu vyplýva, že miesto dopravnej nehody
bolo ohliadnuté 18.1.2008 od 15:20 do 17:00 hod., povrch vozovky je mokrý (vidieť to i na daných
fotografiách), boli zistené stopy - úlomky, časti vozidla, ktoré sú zachytené ako stopy čl. 3, 4, 5, 8, 9,
10, 11, 12, 13, 14, 15.

Znalec Ing. K. X., ktorý podal znalecký posudok ako znalec pribratý orgánmi činnými v trestnom
konaní a navrhnutý stranou v konaní - prokurátorom, jednoznačne zotrval na znaleckom posudku a
jeho dvoch doplnkoch, ktoré podal v rámci prípravného konania. Znalec vypočítal priebeh nehodového
deja s tým, že skonštatoval, že rýchlosť vodiča - vozidla Citröen ani Ford nebola v príčinnej súvislosti
s nehodovým dejom. V čase nehody sa podľa ním vypočítaného nehodového deja, vozidlo Citröen

nachádzalo približne v strede vozovky, ľavou stranou v ľavom jazdnom pruhu, pravou stranou v pravom
jazdnom pruhu. Vodič vozidla pri prechode zákrutou prešiel do protismerného jazdného pruhu, ľavou
stranou vozidla a tu došlo k stretu s protiidúcim vozidlom. Táto skutočnosť je v priamej príčinnej súvislosti
so vznikom dopravnej nehody. V technike jazdy vodiča Ford Fiesta, ktorý prechádzal svojim jazdným
pruhom, i keď ľavou časťou vozidla pri stredovej deliacej čiare, nezistil príčinnú súvislosť so vznikom

dopravnej nehody. Po strete vozidiel vozidlo Ford Fiesta bolo rotáciou odhodené do ľavej priekopy
z pohľadu obžalovaného. Obžalovaný mal možnosť nehode zabrániť, ak by ľavotočivou zákrutou
prechádzal v pravom jazdnom pruhu a nevošiel by do ľavého jazdného pruhu. Jeho závery korešpondujú
i s výpoveďou svedka E. (ktorú si znalec vypočul). V technickom stave vozidiel nezistil žiadnu technickú
závadu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou dopravnou nehodou. Pri ohliadke technického

stavu vozidla však neskúmal možné vzniknuté poškodenia vozidiel v súvislosti s otázkou, čo mohlo
z vozidla spôsobiť ryhu na vozovke, ktorá bola už pri dokumentácii dopravnej nehody zaznamenaná.
Jednoznačne vylúčil priebeh nehodového deja tak, ako ho popísal obžalovaný pri vyšetrovacom pokuse
(na týchto tvrdeniach zotrval i na hlavnom pojednávaní), sa manéver, ktorý mal vodiča vozidla Ford
Fiesta, nedal vykonať. Auto vodiča za tak krátky čas a tak krátkej vzdialenosti by to nedokázalo, dostalo

bysadošmyku,vyletelobyzcesty(vozovkavčasenehodybolamokrá).Výpoveďobžalovanéhojepreto
technicky neprijateľná. V prípade postavenia vozidiel v čase nehody tak, ako to uvádzal obžalovaný,
by bola i následná rotácia vozidiel iná, bola by k pravému okraju vozovky a i deformácie na vozidlách
by boli iné. Pozícia vozidiel v čase stretu, pretože znalec jednoznačne vylúčil pozíciu priamo proti
sebe, vzhľadom na deformácie vozidiel bola podľa záveru znalca taká, že vozidlo Citröen muselo byť

natočené šikmo smerom do ľavej prednej časti vozidla Ford Fiesta. Z takejto pozície priameho čelného
nárazu vychádzal znalec Ing. R. pri sformulovaní záverov znaleckého posudku, takáto pozícia je však
nesprávna, vylučuje to povaha deformácií na vozidlo Ford Fiesta (čo vidieť na fotografiách vozidla
po nehode), kapota vozidla by nebola deformovaná k pravej časti vozidla, ale bola by deformovaná
smerom do priestoru cestujúcich rovnomerne. Znalec sa vyjadril i k záverom znalca Ing. R., s ktorými

sa ako listinným dôkazom súd oboznámil, ohľadne pohybu vozidla Ford v šmyku, následné vyrovnanie,
sa vyjadril tak, že ak by išlo vozidlo v šmyku, tak sa nemohol vyrovnať, šmyk je pohyb rotačný a k
nárazu do vozidla Citröen by nedošlo v polohe čelne, ale došlo by k bočnému nárazu. Závery znalca
o šmyku sú v rozpore i s výpoveďou obžalovaného, ktorý vypovedá o tom, že vozidlo videl v pravom
jazdnom pruhu, prešlo do ľavého jazdného pruhu, vyrovnalo sa a vtedy došlo k zrážke. Ak by na mokrej

vozovke dostalo vozidlo smyk, vodič by vozidlo nemohol vyrovnať, jednoznačne by na vozidle Ford
Fiesta museli byť i iné - opačné deformácie. Jednoznačne pri podaní znaleckého posudku zohľadňoval
všetky zdokumentované stopy, medzi nimi i zistené úlomky po vozidlách dopravnej nehode. Pri takých
rýchlostiach, aké i on vypočítal vozidlám v čase ich stretu, dochádza k veľkým úletom úlomkov na všetky
strany. Zohľadnil i ryciu stopu, ktorá vznikla v mieste stretu, v jeho blízkosti po deformácii niektorej časti

vozidla Citröen. Vyjadril sa i k stanovenému miestu stretu, z ktorého vychádzal pri záveroch znalec Ing.
R.. Ním ustálenému miestu stretu vozidiel nezodpovedá existujúcim stopám. V danom mieste neboli
zistené žiadne úlomky, črepinky. Črepinky sa po zrážke (odpadnutí) správajú ako fyzikálne telesá, majú
svojuhmotnosť,kinetickúenergiuapodľatohoipadajú,novždypadájúvsmereprednárazovéhopohybuvozidla.Keďdôjdekstretudvochvozidiel,úlomkymusiaísťobomasmermi,vsmerejazdyobochvozidiel
pred nárazom, pričom môže dôjsť k ich odrazeniu od protiidúceho vozidla a odrazenie iným smerom, no
v mieste stretu musia ostať nejaké úlomky, čo v mieste, ktoré malo byť ako miesto stretu určené znalcom

Ing. R. (vo väčšej vzdialenosti vôbec neboli), takéto úlomky by museli byť i ďalej v smere jazdy vozidla
Ford. Z toho dôvodu jednoznačne vylúčil toto miesto ako miesto stretu vozidiel a miesto ich stretu určil na
miesto, kde boli úlomky vozidla. Keď miesto stretu určil na mieste výskytu stôp úlomkov, nemohlo dôjsť k
stretu v pravej časti vozovky, v pravom jazdnom pruhu, pretože sa úlomky nedostali do ľavého jazdného
pruhu. I konečná poloha vozidiel nasvedčuje, že k stretu vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu, pri strede

vozovky. Znalec sa vyjadril i k otázke, či je možné, aby svedok T. E. vôbec nespozoroval protiidúce
vozidlo Ford Fiesta. Znalec vysvetlil, že tento svedok mal v zornom uhle pohľadu zadnú časť vozidla
Citröen, zákruta, ktorou prechádzal je tiahla, obe vozidlá - vozidlo svedka i obžalovaného boli v pohybe,
počas celej doby mohol vidieť len tú zadnú časť vozidla Citröen. Je to technicky prijateľné. Povaha,
charakter zákruty i priestor po jej obvode - kríky, stromy mohli spôsobiť, že to tiež nevidel, pri jazde si to
ani nemusel všimnúť. Na mieste nehody tak, ako to vyplynulo i z náčrtku miesta nehody, neboli zistené

žiadne brzdné stopy. V spisovom materiáli žiadny zistený dôkaz nezodpovedá ani možnosti záverov o
zníženie rýchlosti vozidla Ford Fiesta, znalcom Ing. R. skonštatovanej predstretovej rýchlosti 100 km/
hod. na rýchlosti po brzdení 57 km/hod. V prípade alternatívy takéhoto brzdenia na mokrej vozovke by
nemuseli byť zistené brzdné stopy.

Súd vypočul znalca, ktorého znalecký posudok si zabezpečila strana v konaní v priebehu hlavného
pojednávania - obžalovaný. Z výsluchu znalca Ing. Q. R. jednoznačne vyplynulo, že závery znalca
Ing. X. sú nesprávne, znalec po tom, ako príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska stanovil -
nesprávna technika jazdy vozidla Ford Fiesta - teda poškodeného, ktorý tesne pred nehodou vozidlo
smerovo neviedol a opustil jazdný pruh určený pre jeho smer jazdy. Vodič Citröenu v okamihu, kedy

mohol vôbec rozpoznať takúto vytvorenú nebezpečnú situáciu, nemal dostatok času ani priestoru na
zabránenie nehody. Nebohý vodič mohol nehode zabrániť, keby viedol svoje vozidlo vo svojom jazdnom
pruhu a neprešiel by do ľavej strany vozovky, do koridoru pohybu protiidúcemu vozidlu obžalovaného.
Znalec stanovil i iné miesto samotnej dopravnej nehody v priestoroch zaznamenaných úlomkov skla, čo
je v rozpore so závermi znalca Ing. X.. Vysvetlil svoje závery i v súvislosti s odlišnými závermi znalca

Ing. X.

Súd, pretože znalci, ktorí v danej veci podali znalecké posudky, ani svojimi výsluchmi po vrátení veci na
nové prejedanie a rozhodnutie, jednoznačne neboli spôsobilí odstrániť podstatné rozpory v dôležitých
otázkach nehodového deja a technickej príčiny dopravnej nehody, nariadil a pribral v zmysle § 147 odsek

1 Trestného poriadku na podanie znaleckého posudku a preskúmanie posudkov znalcov Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý podal znalecký posudok a na hlavnom pojednávaní potom
vypočul povereného zástupcu ústavu Ing. Q. F., PhD., ktorý vypovedal, že podľa záznamu dopravnej
nehody, ku ktorej došlo dňa 18.1.2008 v čase o 14:56 hod., kde dovolená najvyššia rýchlosť v čase
nehody bola 80 km/hod., vodič vozidla Citröen Jumper - teda obžalovaný sa pred zrážkou pohyboval

dovolenou rýchlosťou cca 77 km/hod., vzhľadom na rýchlosť bola jeho technika jazdy správna. Na
podkladestôpnájdenýchnamiestenehody,akoicharakterupoškodenívozidiel,vypočítalimiestozrážky
- ráz vozidiel, rýchlosti vozidiel v čase zrážky. Vozidlo Citröen Jumper sa v čase zrážky pohybovalo
rýchlosťou cca 70 km/hod. a vozidlo Ford Fiesta - cca 65 km/hod. Bol vykonaný i výpočet pohybu
vozidiel po zrážke. Po zrážke sa vozidlo Citröen Jumper pohybovalo rýchlosťou cca 29 km/hod. a

vozidlo Ford Fiesta rýchlosťou cca 33 km/hod. Pri výpočtoch vychádzali z dvoch variant, a to, že vozidlo
Ford Fiesta sa pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu, ako i v protismernom pruhu. Stanovili miesto
zrážky. V pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Citröen neboli zadokumentované žiadne také
stopy, ktoré by nasvedčovali, že k dopravnej nehode došlo v tomto jazdnom pruhu. Rozhodnou stopou
pre stanovenie miesta zrážky bola nimi stanovená rycia stopa na vozovke, ktorá bola dokumentovaná

na mieste dopravnej nehody a vyhodnotili preto i toto miesto tejto stopy, ako miesto zrážky vozidiel.
Bolo to v protismernom jazdnom pruhu, v jazdnom pruhu vozidla Ford Fiesta. Táto stopa vznikla po
kontakte deformovaných častí vozidla Ford Fiesta po nehode, v čase pohybu vozidla po zrážke. V
pravomjazdnompruhunebolidokumentované,vychádzalizozabezpečenejfotodokumentáciiaohliadky
miesta dopravnej nehody, žiadne také stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že k zrážke vozidiel došlo

v tomto jazdnom pruhu. V prípade, že sa vodič vozidla Ford Fiesta v čase pred zrážkou pohyboval v
protismernom jazdnom pruhu, t.j. v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla Ford a vodič vozidla
Citröen Jumper reagoval na vzniknutú situáciu vyhýbaním sa s vozidlom smerom doľava, t.j. smerom
do jazdného pruhu vozidla Ford Fiesta, by bola otázka právneho posúdenia, či vzhľadom na rýchlosťjazdy vozidiel a vzájomnú vzdialenosť v čase začiatku reakcie vodiča vozidla Citröen Jumper na kolíznu
situáciu cca 87 m, bola reakcia vodiča vozidla Citröen Jumper správna. V prípade, že vodič s vozidlom
Ford Fiesta sa v čase pred zrážkou pohyboval vo svojom jazdnom pruhu, t.j. v pravom jazdnom

pruhu v smere jazdy vozidla Ford, bola vzhľadom na jazdu vozidla Citröen Jumper v protismernom
jazdnom pruhu technika jazdy vodiča vozidla Citröen Jumper nesprávna. Z technického hľadiska znalec,
vzhľadom na čas i vzdialenosť, pripustil vykonanie vyhýbacieho manévru tak, ako o ňom vypovedal
obžalovaný na hlavnom pojednávaní a pri vykonávaní takéhoto vyhýbacieho manévru potom mohlo
dôjsť k zrážke v tom mieste, kde bolo nimi stanovené miesto zrážky vozidiel. Teda vozidlo Ford sa mohlo

nachádzať v protiľahlom jazdnom pruhu, vrátiť sa do svojho jazdného pruhu a vodič vozidla Citröen
mohol reagovať na vyvstanú situáciu vyhýbacím manévrom do jazdného pruhu vozidla Ford Fiesta.
Tento vyhýbací manéver mohol byť vykonaný i spôsobom jazdy obžalovaného, plynulým prechodom do
protismerného pruhu, poloha vozidla Citröen pri začatí manévru by bola v protiľahlom jazdnom pruhu,
obžalovaný musel reagovať na vzniknutú okolnosť - pohyb vozidla v jeho jazdnom pruhu. I v takomto
prípade je technicky prijateľné, že by sa vozidlo Ford Fiesta dostalo svojim následným pohybom do

miest, kde bolo nimi stanovené miesto zrážky vozidiel. Z technického hľadiska sa nedá vylúčiť, že vozidlo
Ford Fiesta bol v čase pred zrážkou v protiľahlom jazdnom pruhu. Tu ústav považoval i posudok podaný
znalcom Ing. X., ktorý stanovil jednoznačne polohu vozidla Ford Fiesta pred zrážkou len v jednom ním
stanovenom smere za technicky neprijateľné - nesprávne. Vodič vozidla Citröen Jumper v prípade, žeby
zostal vo svojom jazdnom pruhu a na vzniknutú situáciu by nebol reagoval vyhýbacím manévrom, mohol

zrážkezabrániť.Obžalovanýmalnareagovanienavzniknutúsituáciučaspribližne2,2sekundy.Reakcia
vodiča je 1 sekunda, za tú dobu prejde pri rýchlosti, akú mal, asi 21 metrov a neurobí žiadnu reakciu, do
miesta zrážky bolo 45 metrov, následne vodič reagoval vyhýbacím manévrom. V prípade, že by zvolil
variant riešenia vyvstanej situácie brzdením, tak podľa záverov znalca nedá sa stanoviť, aký presne
by bol následok, no k zrážke by určite vozidiel došlo, na brzdenie by ostala obžalovanému 1 sekunda.

Na zastavenie by vozidlo potrebovalo 55 metrov a mal by čas 1,1 sekundy - teda s vozidlom by podľa
znalca obžalovaný nezastavil. Natočenie volantu trvá taký istý čas, ako brzdenie. Z technického hľadiska
nie je vylúčené, že vodič, idúci za vozidlom obžalovaného, nemusel spozorovať vozidlo Ford Fiesta
v jazdnom pruhu obžalovaného a návrat do svojho jazdného pruhu. Vypovedal, ktoré časti podaných
znaleckých posudkov oboch znalcov ich ústav vyhodnotil ako nesprávne, u znaleckého posudku znalca

Ing. X. išlo predovšetkým o nepripustenie inej možnej polohy vozidla Ford Fiesta a zle vypočítaný ráz
vozidiel, u znaleckého posudku znalca Ing . R. boli nesprávne stanovené hodnoty ES, výpočet rázu,
no predovšetkým miesto zrážky, no a potom i celé závery posudku odvíjajúce sa od miesta zrážky, sú
stanovené nesprávne.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, na výpoveď obžalovaného,
listinné dôkazy - ohliadku miesta činu, z nich však predovšetkým závery znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, výpoveď povereného zástupcu ústavu na hlavnom
pojednávaní, súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal skutok,
ktorý mu kládla za vinu podaná obžaloba. I keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní jednoznačne

tvrdil, že k zrážke vozidiel došlo v jeho jazdnom pruhu po tom, čo mu poškodený svojim motorovým
vozidlom Ford Fiesta vošiel do jeho jazdnej dráhy a on na vzniknutú situáciu pre krátkosť času ani
nemal ako čas reagovať, podľa znaleckého posudku k zrážke vozidiel došlo v protiľahlom jazdnom
pruhu, no znalec pripustil, že mohlo ísť o vyhýbací manéver po tom, čo poškodený vošiel obžalovanému
do jazdnej dráhy, ten reagoval v tomto prípade prechodom do jazdnej dráhy poškodenému, ktorý sa

do svojho jazdného pruhu mal čas i vrátiť. Z technického hľadiska je tento priebeh nehodového deja
možný. Inými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, sa nepodarilo bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že výpoveď obžalovaného o vojdení vozidla poškodeného do jeho jazdnej
dráhy, je nie pravdivá. I keď je pravdou, že svedok E. vypovedal, že on pred sebou, okrem vozidla
obžalovaného, nevidel žiadne vozidlo, znalec Ing. F. nevylúčil v podstate prekrytie vozidla Ford vozidlom

Citröen pri vyhýbacom manévri. Iný svedok dopravnej nehody sa vykonaným dokazovaním nepodaril
zabezpečiť i svedok, ktorý bol súdom vypočutý po vrátení veci súdu I. stupňa, sa k samotnému
nehodovému deju nevedel vyjadriť. S prihliadnutím potom na závery znaleckého ústavu, výpoveď znalca
Ing. F. na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že po vytvorení situácie vojdenie do jazdnej dráhy
obžalovaného vozidlom poškodeného, ktorá je technicky prijateľná, obžalovaný zvolil jeden z možných

spôsobov riešenia situácie - prejdenie do protismerného jazdného pruhu, i v prípade, že by zvolil
riešenie - intenzívne brzdenie, došlo by pre vzdialenosti a reakčný čas k zrážke - obžalovaný nemal
možnosť ani pri intenzívnom brzdení úplne zastať, a tak zrážke zabrániť, k zrážke by došlo (nedajú sa
však presne určiť dôsledky zrážky v tomto prípade). Nesprávna technika jazdy obžalovaného, podľazáverov znalcov, bola vyhodnotená technika jazdy obžalovaného len v prípade, že poškodený išiel len vo
svojom jazdnom pruhu a obžalovaný vošiel do tohto, teda jeho jazdného pruhu. To však nebolo žiadnym
dôkazom jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností, podľa názoru súdu, preukázané. Vzhľadom k

týmto dôkazom, vyššie uvedeným skutočnostiam, potom súd prihliadnuc i na základnú zásadu platnú v
trestnom práve - „in dubiu pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) nemal bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším
konaním, porušením dôležitej povinnosti, ktorá mu bola uložená zákonom a to v § 4 odsek 2 písmeno
c) Zákona č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách - ako vodič plne sa venovať vedeniu

vozidlaasledovaťsituáciuvcestnejpremávke,apretosúdpostupovalpodľa§285písmenoc)Trestného
poriadku, a teda obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v zmysle § 285 odsek 3 Trestného poriadku
poškodených uvedených vo výrokovej časti rozsudku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tamojšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.