Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612205138
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612205138.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, právnej veci žalobkyne S.. M. X.,

J.. XX.X.XXXX, N. J. I., Z.. S. XXXX/X, zast. advokátkou JUDr. O.Q. G., N. X, N. J. I., proti žalovanému
Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. N. J. I., G. X, zast. advokátom JUDr. F. E., F.. H. X, N. J. I., o zaplatenie
1.100,- Eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 467,40 Eur,
a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 21.3.2012 doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu v sume 1.100,--Eur spolu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 1.9.2010 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a
v prospech účtu právnej zástupkyne žalobkyne trovy právneho zastupovania, a to všetko do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu žalovanému.

Žalobkyňa tento svoj návrh odôvodnila tým, že požičala žalovanému dňa 15.6.2010 finančnú čiastku v
sume 1.140,--Eur. Žalobkyňa finančnú čiastku 400,--Eur vybrala na požičanie z I., M..N.. pobočka N. J.
I. a sumu 740,--Eur zo N. N. a.s. pobočka N. J. I. a to všetko dňa 15.6.2010. Ako dôvod požičania
žalovaný uviedol, že on potrebuje peniaze na materiál na dom a na opravu auta. Finančnú čiastku
žalobkyňa žalovanému požičala z dôvodu, že ho poznala. Žalobkyňa a žalovaný sa dohodli, že sumu
1.140,--Eur vráti žalovaný žalobkyni do konca augusta 2010, t.j. do 31.8.2010. Napriek viacerým ústnym
urgenciám žalovaný vložil na účet žalobkyne len finančnú čiastku 40,--Eur dňa 12.11.2010. Žalobkyňa

viackrát ústne, a následne i písomne urgovala úhradu sumy 1.100,- Eur, doporučený list zaslala dňa
15.4.2011, ktorý sa jej vrátil späť s tým, že nebol prevzatý v odbernej lehote. Žalobkyňa si uplatnila aj
úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.

Vovecibolvydanýplatobnýrozkaz sp.zn.XRoXXX/XXXX-XXzodňa27.3.2012,protiktorémužalovaný
prípisom zo dňa 16.4.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2012 podal odpor. V tomto odpore
uviedol, že si od žalobkyne nikdy nepožičal a už vôbec nie dňa 15.6.2010 sumu 1.140,--Eur. Uvedeného

dňapočascelejdoby,t.j.24hodínbolvspoločnostiG.A.,ktoréhonavrholvypočuťakosvedka. Poukázal
tiež na to, že výpisy z účtov, ktorá žalobkyňa predložila, a to zo dňa 15.6.2010 v sume 400,--Eur a 740,--
Eur, nie sú žiadnym dôkazom o tom, že by mu tieto finančné obnosy žalobkyňa požičala. Žalobkyňa
nepreukázala svoj nárok žiadnou listinou o pôžičke, prípadne svedeckou výpoveďou. Pokiaľ on zaslalžalobkyni na jej účet dňa 12.11.2010 sumu 40,--Eur, bolo to z dôvodu, že ho o to požiadal G. A., ktorému
žalobkyňa vykrikovala, že na narodeniny mu kúpila darčeky v hodnote 40,--Eur, čo tento ťažko znášal a
preto žalovaného požiadal, aby žalobkyni zaslal 40,--Eur. Žalovaný tiež uviedol, že má asi 150 SMS

správ od žalobkyne, že kvôli nemu sa táto chce rozviesť, že po ňom túži a to od 27.5.2010 mu ich posiela,
že jej chýba láska, ale on náklonnosť žalobkyni neopätoval, nakoľko je ženatý.

Tento svoj odpor žalovaný ešte následne doplnil písomným vyjadrením zo dňa 11.5.2012 spísaným jeho
právnym zástupcom, v ktorom opätovne poprel požičanie sumy 1.140,--Eur žalobkyňou jeho osobe a

v ktorom zároveň uviedol, že v deň , kedy mu mali byť požičané peniaze sa pracovne zdržiaval na byte
p. G., kde dozeral na rekonštrukciu kúpeľne a v spoločnosti G. A.. Peniaze neboli predané žalovanému
ani prevodom na jeho účet. Žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že sumu vo výške 740,--Eur vybrala
dňa 15.6.2010 zo N. N. M..N.., K. N. J. I.. Žalobkyňa vôbec nepredložila dôkaz o výbere finančných
prostriedkov zo svojho účtu. Predložila výpis z účtu p. Opatovskej (právny zástupca žalovaného mal
zrejme na mysli pani X.), ktorá tento deň previedla na účet tretej osoby sumu vo výške 740,--Eur. Z

akého dôvodu a kto je tá tretia osoba z predloženého výpisu nevyplýva. Ak by aj žalobkyňa vybrala
sama hotovosť v sume 1.140,--Eur zo svojho účtu a dokonca by to vedela preukázať, táto skutočnosť
taktiež žiadnym spôsobom nepreukazuje pôžičku žalovanému. Žalovaný nemal žiaden dôvod požičiavať
si peniaze. Žalovaný je úspešný podnikateľ, v predmetnom období jún 2010 mal dobrý príjem. Na opravu
a prerábanie domu mal dostatok finančných prostriedkov, nakoľko za týmto účelom si žalovaný výslovne

zobral pôžičku vo výške 40.000,--Eur.

Žalobkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že žalovaného a a jeho družku pozná už dlhší čas a to asi 15,
16 rokov, pričom dodatočne svoju výpoveď upresnila, že žalovaného poznala z videnia z ulice a bližšie
sa kontaktovali až po pohrebe v januári 2010. Žalovaný bol tiež kamarát jej brata. Dňa 15.6.2010 jej

žalovaný napísal SMS s textom, či jej môže zavolať, načo následne mu žalobkyňa zavolala a žalovaný
ju požiadal o požičanie sumy 1.140,- Eur na dom a opravu auta. Žalobkyňa prisľúbila žalovanému
pôžičku s tým, že podľa jej vyjadrenia žalovaný potreboval peniaze ešte v ten istý deň a zároveň ju
ubezpečil, že peniaze jej vráti, že sa nemusí báť. Keďže sa v ten deň okolo 11,00 hod vybrala po dcéru
do škôlky, aby ju odviedla do tanečnej, zastavila sa pri bankomate I., odkiaľ vybrala 400,- Eur a to okolo

11,50 hod. Stretla pritom svedkyňu M. Z., ktorej oznámila, že ide požičať peniaze kamarátovi, avšak v
danom okamihu jej ešte nepovedala o koho ide. Zároveň sa dohodla so svedkyňou, že sa poobede ešte
stretnú. Podľa vyjadrenia žalobkyne vyššiu čiastku z uvedeného bankomatu nemohla vybrať, nakoľko
vo I. bol limit do 1.000,- Eur a navyše na tomto účte vtedy ani nemala celú čiastku pôžičky, ktorú mal
žiadať žalovaný. Potom, čo odniesla dcéru do tanečnej , vybrala ešte v Slovenskej sporiteľni sumu 740,-

Eur a to z vkladnej knižky, ktorá patrí jej tete a ku ktorej žalobkyňa má dispozičné právo na výber.
Uviedla tiež , že vo I. mal účet aj jej manžel, ku ktorému má ona dispozičné právo, avšak z tohto účtu
nevybrala peňažné prostriedky preto, lebo táto vec sa týkala jej a nie jej manžela. Po tom, čo mala tieto
peniaze, následne zavolala žalovanému , aby si dohodli stretnutie, kedy tento jej navrhol stretnúť sa
medzi domom a garážami v blízkosti umeleckej školy. Odtiaľ išli autom žalovaného na kávu do pivárne ,

avšak k odovzdaniu peňazí došlo až potom, čo opustili piváreň a to v aute žalovaného. Peniaze žalovaný
prevzal tak, že 400,- Eur z bankomatu, ktoré žalobkyňa mala v peňaženke, si žalovaný vložil do svojej
peňaženky, a 740,- Eur, ktoré boli v obálke, žalovaný si vložil aj s obálkou do prepážky dverí na strane
vodiča, pričom tieto peniaze v obálke ani neprepočítaval. Vtedy ho žalobkyňa podľa jej výpovede tiež
výslovne žiadala, aby jej peniaze vrátil do 31.8.2010, nakoľko ich potrebovala na zaplatenie školného

na univerzitu, ktorú navštevovala. Pri odovzdaní týchto peňazí nikto nebol, lebo to žalovaný nechcel,
a tento nechcel ani žiaden papier o pôžičke. Potom čo takto odovzdala peniaze ju žalovaný odviezol
ku škole , kde bola jej dcéra na tanečnej a pri ktorej sa následne stretla aj so svedkyňou Z.. Táto
svedkyňa však nevidela, kto ju mal priviezť. Následne so svedkyňou zašli na kávu, kde jej oznámila,
komu požičala peniaze a aj to, že dotyčný tieto peniaze potreboval na dom a opravu auta. Následne

kontaktovala žalovaného vo veci vrátenia peňazí v júli 2010, kedy mu pripomínala, aby ich nezabudol
vrátiť. Žalobkyňa tiež potvrdila, že svedkovi A. zakúpila darček, kedy šlo o nejakú hru a časopis a všetko
to bolo v darčekovej taške, pričom to stálo nejakých 30,- Eur. Pokiaľ šlo o predžalobnú upomienku na
sumu 1.100,--Eur adresovanú svedkovi A. z jej strany, túto menovanému zaslala preto, lebo podľa jej
výpovede jej ho žalovaný spomenul. Tiež uvádzala, že žalovaný jej mal tvrdiť, že uvedenému svedkovi

dal 700,- Eur, aby mu tento porobil na jeho dome. Preto žiadala vrátiť peniaze aj od svedka A., lebo
nevedela, komu peniaze od žalovaného išli.Žalovaný vo svojich výpovediach poprel požičanie si peňazí od žalobkyne. Uviedol, že v čase, kedy sa
mala uskutočniť pôžička od žalobkyne, pracoval u pani G. na rekonštrukcii jej bytu a to spolu s Z. S., G.
A., S. X., pričom tam bola aj pani G., majiteľka bytu a jej otec, pán G.. Poukázal na existenciu stavebného

denníka, ktorý mu podpísali pani G. a pán Mlynár, a podľa zápisu v ktorom v uvedený deň pracoval na
predmetnom byte. Podľa jeho výpovede sa musel v byte zdržiavať lebo robili strop zo sadrokartónu. On
sa z bytu nevzdialil v čase od 13.30 hod. do 15.00 hod a byt neopustil ani na záchod, ani zafajčiť, lebo
sa tam mala dostaviť pani G., ktorá v tom čase tam ešte nebola. Od žalobkyne si peniaze nepožičal,
pretože on v tom čase peniaze mal, keďže robil rekonštrukciu bytu pani G. a o dva týždne nato pracoval

u O. K. na A. na rekonštrukcii chaty. V uvedenom období žalovaný rekonštruoval dom, ktorý je písaný
na meno jeho družky H. Q. a rekonštrukciu auta v danom období nepotreboval vykonať. Akurát menil
filter a olej po zime tak, ako každý rok. V servise však auto nebolo. V súvislosti s vrátením 40,--Eur
na účet žalobkyne, ktoré spomínal vo svojom odpore, žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa mala vyhrážať
svedkovi A. a písať mu tiež SMS. Tiež spomínala , že žalovaný mal uvedenému svedkovi dať 700,- Eur,
pričom A. nevedel o čo sa jedná. Vtedy mu tento svedok mal povedať, že so žalobkyňou nechce mať

nič spoločné, zmenil si telefónne číslo a tiež jej chcel vrátiť to, čo jej bol dlžný, teda darček čo od nej
dostal. Podľa jeho názoru žalobkyňa míňala veľa peňazí a keď boli niekde spolu, všetko platila ona.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov, výpoveďami svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, na základe ktorých zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.6.2010 bol zo strany žalobkyne zrealizovaný výber finančnej sumy 400,--Eur v hotovosti z
bankomatu a to z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného na meno žalobkyne vo I. G.,
pobočka N. J. I.. Výber sa uskutočnil v doobedňajších hodinách a očitým svedkom tohto výberu bola
aj svedkyňa Janová. Skutočnosť tohto výberu potvrdzuje aj výpis z tohto účtu, ktorý súdu predložila

žalobkyňa .

Zároveň toho istého dňa žalobkyňa zrealizovala aj výber sumy 740,--Eur z účtu vedeného v N. N. M..N..,
číslo účtu : XXXXXXXXXX. Uvedený účet podľa bankového výpisu je síce na meno E. X. a je vedený
v pobočke v Poprade, avšak ako majiteľ vkladnej knižky s uvedeným účtom je uvedená okrem pani X.

aj samotná žalobkyňa, ako to vyplýva z kópie prvej strany uvedenej vkladnej knižky z č.l. 78. Žalovaný
síce namietal, že v danom prípade sa malo jednať o prevod na iný bankový účet poukazujúc na listinný
dôkaz na č.l. 5, avšak skutočnosť, že sa jednalo skutočne o výber finančných prostriedkov z uvedeného
účtu dokladuje pokladničný doklad N. N. zo dňa 15.6.2010 z 13,48 hod., podľa ktorého z uvedeného
účtu žalobkyni bola vyplatená suma 740,--Eur v 7 stoeurových bankovkách a dvoch dvadsaťeurových

bankovkách. ( č.l. 53 spisu)

Bolo tiež však preukázané, že dňa 12.11.2010 bol realizovaný na účet žalobkyne vo I. G., pobočka
N.Š. J. I., č. XXXXXXXXXX/XXXX vklad sumy 40,--Eur, ktorého vkladateľom bol žalovaný. Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje ako výpis z účtu žalobkyne p.č. X/XXXX / č.l. 7/ tak aj písomné potvrdenie o

realizácii tohto vkladu vystavené samotnou bankou / č.l. 6 spisu/ .

Nepochybne tiež bolo preukázané, že žalobkyňa prípisom zo dňa 13.4.2011 vyzvala žalovaného, aby
tentovlehote30dnípoobdržaníuvedenejvýzvyvyplatiljejnajejúčetňouuvádzanúdlžnúsumu1.100,--
Eur. (č.l. 8) Uvedenú výzvu doručovala žalovanému cestou pošty pod podacím číslom XXXXXXXX,

ktorá sa jej však vrátila ako neprevzatá. (č.l. 9). Zároveň však žalobkyňa rovnakým prípisom s rovnakým
obsahom z toho istého dňa, t.j. 13.4.2011 vyzvala na vrátenie rovnakej sumy 1.100,--Eur v rovnakej
lehote na to isté jej bankové číslo aj G. A.. ( č.l. 34 ).

Podľa výpovede žalobkyne ňou vybraté peniaze z bankových účtov zo dňa 15.6.2010 mala o 14,30

hod odovzdať žalovanému a to na jeho žiadosť v jeho motorovom vozidle bez prítomnosti svedkov a
bez písomného potvrdenia resp. spísania písomnej zmluvy, a to hneď potom, čo chvíľu predtým spolu
so žalovaným sedeli na káve v miestnej pivárni. Po odovzdávke peňazí mala byť žalobkyňa zavezená
žalovaným autom pred školu, v ktorej si mala vyzdvihnúť dcéru z tanečnej. Tieto jej tvrdenia nevedela
preukázať žiadnym priamym dôkazom. V jej prospech vypovedali svedkovia, ktorí však o poskytnutí

uvedených finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému vedeli len priamo od nej.

Tak vypovedala svedkyňa Z., ktorá nevedela uviesť kedy presne to bolo v ktorom mesiaci, len približne
že to mohlo byť v 15-tom dni uvedeného mesiaca v roku 2010, kedy stretla žalobkyňu na sídl. Mier, včase kedy si išla žalobkyňa vybrať hotovosť z bankomatu. Vtedy jej však žalobkyňa nepovedala pre koho
sú určené uvedené peniaze. Následne sa so žalobkyňou po dohode opätovne strela pred základnou
umeleckou školou, nevidela však ako žalobkyňa do tejto školy prišla a ani prípadne s kým. Následne si

zašli do mesta na kávu, kde jej mala žalobkyňa povedať komu a akú sumu požičala., teda , že to bol
žalovaný. Samotná svedkyňa bola prekvapená komu žalobkyňa mala požičať peniaze. Tiež ale uviedla,
že do uvedeného výberu peňazí žalobkyňou osobne žalovaného nepoznala a dovtedy nepoznala ani
svedka A., s ktorým sa zoznámila až roku 2011. Mala však vedomosť o tom, že žalobkyňa mala svedkovi
A. kupovať dary ako poďakovanie za požičanie auta na pohreb. Nevedela však uviesť kto mal toto auto

požičať. Svedkyňa potvrdila, že bola účastníčkou spoločného stretnutia so žalobkyňou a žalovaným v
bližšie neurčený mesiac roku 2010 vo veci riešenia vrátenia peňazí, na ktorom sa všetci traja hádali a
tiež, že táto svedkyňa na tomto stretnutí vyzvala žalovaného, aby vrátil peniaze žalobkyni, na čo jej on
odkázal, aby sa starala o seba. Tiež o okolnosti vrátenia peňazí zo strany žalovaného komunikovala
so svedkom A. cez Skype, ktorý jej však povedal, že s tým nemá nič spoločné. O tom, že žalobkyňa
žiadala vrátiť rovnakú sumu peňazí aj od svedka A. nevedela, mala len vedomosť o tom, že jeho meno

bolo spomenuté v tej súvislosti, že časť peňazí jej jeho.

Rovnako tak svedok Z. X., brat žalobkyne, mal podľa jeho vyjadrenia informácie o poskytnutí pôžičky
žalobkyňou žalovanému len od nej. Podľa jeho výpovede žalobkyňa mu volala pred dvoma rokmi a
oznámila mu, že žalovaný od nej vytiahol peniaze a to 1.140,--Eur na stavebný materiál. Kedy konkrétne

sa tak stalo, to však uviesť nevedel a samotný telefonát situoval do obdobia mesiacov máj, jún, júl.
Uviedol , že žalobkyňa mu plakala do telefónu, že jej žalovaný nechce vrátiť peniaze. Nič konkrétnejšie si
už nepamätal, lebo je to už dlhá doba a rovnako tak nemal vedomosť o tom, akou formou mala žalobkyňa
požičať žalovanému peniaze.

Aj svedok Š. X., manžel žalobkyne, potvrdil, že o požičaní peňazí žalobkyňou žalovanému vedel od
nej. Uviedol, že nemá dôvod jej neveriť, avšak zároveň tiež uviedol, že o tejto skutočnosti sa dozvedel
asi po pol roku, keďže celé to prebehlo v tichosti a žalobkyňa čakala, že jej žalovaný peniaze vráti.
Žalobkyňa poskytla tieto finančné prostriedky žalovanému z vlastných zdrojov a to časť išla z jej účtu, čo
je asi 400,-- Eur a druhá časť z jej vkladnej knižky, ktorej je majiteľkou. K tejto vkladnej knižke následne

uviedol, že ide o vkladnú knižku , ktorá je spoločná s pani X. a žalobkyňa je spolumajiteľkou tejto vkladnej
knižky. Zároveň ale tvrdil, že finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke boli pani X. a tieto peniaze
boli určené na vybavovanie pohrebu, ktorý žalobkyňa vybavovala v januári 2010 a to na všetky veci,
ktoré boli s týmto pohrebom spojené. Pani X. o tomto všetko vedela, teda o tom, že sa požičalo auto,
že sa malo vyčistiť, vrátiť, a so všetkým súhlasila. Tiež uviedol, že manželka t.j. žalobkyňa vybavovala

pohreb svojho uja v januári 2010 a za týmto účelom mala čerpať finančné prostriedky z vkladnej knižky
a tým, že brat žalobkyne si požičal auto od žalovaného, tak to žalovaný využil, lebo vedel, že žalobkyňa
má dostatok finančných prostriedkov aj na pohreb, aj na výdavky žalovaného, takže potom žiadal od
žalobkyne finančnú hotovosť požičať. Tieto informácie mal svedok od žalobkyne, a tiež z telefónu, ktorý
jej bol ukradnutý. Tiež sa vyjadril, že kontaktoval žalovaného, volal mu v čase, keď ten ešte nevedel o

koho sa jedná. Vtedy mu žalovaný zdvihol a robil sa, že je hluchý telefón, následne mu už telefonáty
žalovaný nezdvíhal. Svedok tiež žalovanému písal SMS, v ktorej ho žiadal o vysvetlenie, ale žiadnu
odpoveď nedostal. Kontaktoval aj svedka G. A., keďže vedel , že uvedený svedok je dobrý kamarát
so žalovaným, ale ani s týmto svedkom sa nedohodli na termíne stretnutia. Prečo však žalobkyňa
predžalobnou upomienkou žiadala žalovanú sumu 1.100,--Eur vrátiť aj od svedka A. to uviesť nevedel.

Podľa jeho názoru to bolo zrejme preto, že nevedela od koho ich má žiadať, preto písala jednému, aj
druhému, avšak svedok jednoznačne trval na tom, že peniaze žalobkyňa požičala žalovanému.

Na druhej strane podľa verzie žalovaného tento si peniaze od žalobkyne nepožičal a v deň a hodinu,
kedy mu mala žalobkyňa podľa jej tvrdení odovzdať peniaze v jeho aute pracoval v byte pani G.. Na

preukázanie svojich tvrdení predložil kópiu svojho stavebné denníka, ku zápisu v ktorom sa následne
vyjadrili aj nim navrhnutí svedkovia.

Podľa zápisu v uvedenom stavebnom denníku na liste č. XXXXXX, ktorý bol totožný s originálom,
ktorý žalovaný súdu predložil na pojednávaní na porovnanie na nahliadnutie, v dňoch od 8.6.2010

do 19.6.2010 sa vykonávali rekonštrukčné práce bytového jadra a to kúpeľne a záchodu u pani G..
Priebeh prác vykonávaných v uvedených dňoch je zakončený dátumom 19.6.2010 a podpisom, ktorý
svedkyňa G. identifikovala ako jej podpis. Dňa 15.6.2010 v čase od 8,00 hod do 17,00 hod je v tomto
stavebnom denníku uvedený záznam, podľa ktorého žalobca pracoval v byte pani G., kedy murovala robil sádrokartonový strop, pričom podľa uvedeného zápisu v čase od 13,30 hod do 15,00 hod sa
uskutočnilo stretnutie s pani G., pánom G. a elektrikárom Z. S.. Zároveň následne je po tomto zápise
uvedený zápis zo dňa 16.6.2010 s poznámkou " 8,00 hod -21,00 hod Stierkovanie (M.)".

Z výpovede svedkyne Ing. X. G. - majiteľky bytu vyplynulo, že žalovaný jej pred dvoma rokmi v júni
v období 10 - 14 dní prerábal jadro na Levočskej ulici, v jej byte. Pôvodne sa bližšie k dňom vyjadriť
nevedela, avšak podľa jej výpovede tento termín sa dal určiť aj podľa toho, že keď žalovaný u nej
pracoval, bol v ich bytovke hlásený biely prášok. Vedela, že v tom čase to zahlásila nejaká obyvateľka,

bolo to oplotené políciou a bolo to aj v médiách, kedy sa o tom písalo aj v H.. Následne potom, čo jej
zo strany súdu bolo umožnené oboznámiť sa so zápisom v stavebnom denníku žalovaného, potvrdila,
že úprava dátumov a časov tak, ako je uvedená v stavebnom denníku sedí so skutočnosťou a že počas
týchto dátumov uvedených v stavebnom denníku chodila kontrolovať žalovaného a robotníkov v jej byte
počas jeho rekonštrukcie. Dokonca podľa jej vyjadrenia dňa 15.6.2010 tam bola dvakrát. Tiež potvrdila,
že sedí aj stretnutie, ktoré je poznamenané v uvedený deň s jej otcom p. G., žalovaným a elektrikárom

p. S. a to tak, ako je to zaznamenané. K týmto jej vykonávaným kontrolám uviedla, že tieto trvali niekedy
hodinu, niekedy viac podľa toho, s akým dodávateľom tam bola, kratšie to však nebolo. Počas týchto
kontrol sa žalovaný zdržiaval v jej prítomnosti a vtedy ho mala na očiach. Z bytu sa vtedy nevzdialil, a
to ani na krátku dobu 15 minút, príp. pol hodiny. Na rekonštrukčných prácach na jej byte pracovali štyria
ľudia, pričom si spomenula, že žalovaný tam pracoval aj s pánom H..

Rovnako tak svedok S. X. potvrdil, že so žalovaným prerábal bytové jadro v júni. Potom, čo mu zo strany
súdu bolo umožnené oboznámiť sa so zápisom v stavebnom denníku žalovaného, svedok osvedčil
autenticitu zápisov v ňom prevedených a potvrdil, že rekonštrukcia predmetného bytu sa odohrala v
čase, ktorý je v tomto denníku zaznamenaný. Tiež potvrdil, že v predmetnom byte bol v každom z dní,

ktoré sú zapísané v tomto stavebnom denníku s výnimkou dňa, kedy bol hlásený v bytovke antrax. Podľa
jeho vyjadrenia počas celú dobu výkonu týchto prác spoločne so žalovaným na pracovisko prichádzali,
aj spoločne odchádzali, akurát raz musel svedok odísť k malým deťom a to bolo práve v ten deň, keď
bol v uvedenom byte poplach kvôli antraxu, kedy ostal v byte iba žalovaný. Tiež potvrdil , že žalovaný
sa z bytu nevzďaľoval ani na kratšie prestávky. Aj na obedy, na ktoré chodili málokedy, chodili spoločne.

Na objasnenie tiež uviedol, že pôvodne sa volal H., v súčasnej dobe má priezvisko X., ktoré si zmenil
potom čo sa oženil, čo bolo niekedy v r. 2009.

Aj svedok Z. S. potvrdil vo svojej výpovedi, že v júni 2010 pracoval na zákazke pre byt pre pani G. .
Mesiac a rok si pamätal preto , lebo sa mu v tento mesiac a rok narodila dcéra. Pamätal si tiež aféru

týkajúcu sa tejto bytovky ohľadne antraxu, ktorý tam mal byť. Táto aféra mala byť deň pred alebo potom,
čo bol v byte od 13.30 hod. do 15.00 hod, kedy si ho bol ohliadnuť v súvislosti s touto zákazkou a
vtedy čakali za pani G., majiteľkou bytu, kým táto dôjde, aby sa s ňou o tejto zákazke dohodol. Za
uvedený čas sa podľa jeho tvrdení ani on a ani žalovaný z bytu nevzdialili. Potom, čo mu zo strany súdu
bolo umožnené oboznámiť sa so zápisom v stavebnom denníku žalovaného, aj tento svedok osvedčil

autenticitu zápisov v ňom prevedených.

Svedok G. A. uviedol, že podľa jeho vedomostí nikto nikomu nič nedlhuje. On peniaze neprevzal ani
nepodpísal. Dostal SMS od žalobkyne, že žalovaný dlhuje žalobkyni 1.100,- Eur, avšak nevedel uviesť,
kedy ju dostal. On sám svedkyni nedlhoval peniaze, akurát keď mal narodeniny a oslavoval, žalobkyňa

napriek tomu, že nebola pozvaná, prišla a kúpila mu darček, a to nejakú fľašu, kocky a karty, a tiež
nejaké perá. Potvrdil, že žalobkyni cez žalovaného vrátil sumu 40,- Eur, aby mal od nej pokoj, lebo
dostával od nej viac SMS a tiež mu telefonovala. Bola to suma za všetky darčeky ktoré od nej dostal na
narodeniny. Tiež potvrdil, že chodil vypomáhať žalovanému, ak tento potreboval nejaké pomocné práce,
pričom za tri roky to bolo asi päť až šesťkrát. Vypovedal, že dňa 15.6.2010 bol spolu so žalovaným,

keďže deň predtým mu žalovaný zavolal na výpomoc. V uvedený deň boli v byte , kde sa robilo bytové
jadro. Žalovaný tam pracoval s S., kde títo ťahali raster na sadrokartón na strop. Svedok čistil steny
od kachličiek. Na byte boli okolo 8.00 hod. ráno a boli tam do večera do 17.00 až 17.30 hod. Za ten
čas sa žalovaný z bytu nevzdialil. Na túto zákazku si spomenul preto, lebo deň predtým bol v paneláku
nahlásený sentex (svedok zrejme mal na mysli antrax, ktorí uvádzali aj ostatní svedkovia) a panelák bol

aj uzavretý. Odkiaľ mal však vedomosť o tejto skutočnosti, to už uviesť nevedel. Svedok si tiež nevedel
spomenúť, na iné zákazky, na ktorých pracoval pre žalovaného. Potvrdil však, že obdržal od žalobkyne
predžalobnú upomienku, avšak nevedel vysvetliť, prečo ju dostal.Obe strany tiež súdu predložili nimi realizované prepisy SMS správ, ktoré podľa ich tvrdení medzi
žalobkyňou a žalovaným prebiehali, avšak ich autenticita nebola overená, keďže podľa oznámenia
mobilného operátora / č.l. 65/ tento neuchováva obsah prenášaných správ.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno je teda uzavrieť aj ústne alebo

konkludentným spôsobom. V takomto prípade je ale ťažšie dokazovať jej existenciu a obsah. Preto
k vyhodnoteniu dôkazov ohľadne takto uzavretej zmluvy treba postupovať zvlášť citlivo a pri spôsobe
hodnotenia podľa § 132 O.s.p. je popri priamych dôkazoch potrebné prihliadať i na nepriame dôkazy,
ktoré dokresľujú celkové vzťahy a správanie sa účastníkov z hľadiska hodnoverností ich tvrdení.

Z vykonaných dôkazov bolo síce preukázané, že dňa 15.6.2010 žalobkyňa uskutočnila dva výbery z

bankových účtov v celkovej sume 1.140,-- Eur. V konaní však nenavrhla žiaden priamy dôkaz, ktorý by
osvedčoval jej tvrdenie, že práve túto sumu peňazí a práve žalovanému v uvedený deň o cca 14,30
hod aj skutočne odovzdala.

Za nepriamy dôkaz, ktorý by mohol potvrdzovať verziu žalobkyne by bolo možné považovať výpoveď

svedkyne Janovej v časti, v ktorej potvrdzovala, že jej žalobkyňa v deň výberu finančných prostriedkov
na posedení pri káve oznámila aj meno osoby, ktorej požičala uvedené peniaze.

Na druhej strane však samotnú verziu žalobkyne o tom, že mala požičať sumu 1.140.-- Eur žalovanému
spochybňujú jej predžalobné upomienky z 13.4.2011, ktoré adresovala ako žalovanému, tak aj svedkovi

A.. Od oboch totiž žiadala vrátiť rovnakú sumu 1.100,-- Eur v rovnaký deň a za rovnakých podmienok.
I v prípade, ak by súd vychádzal len z verzie podanej samotnou žalobkyňou v tomto konaní, tak ani
z tvrdenia žalobkyne a ani z výpovedí ňou navrhnutých svedkov vôbec nevyplynulo, že by svedok A.
mal disponovať sumou 1.100,--Eur, ktorú by získal od žalobkyne či už priamo alebo sprostredkovanie
cez žalovaného. Nanajvýš sa v jej výpovedi ale i svedeckých výpovediach jej svedkov spomínala suma

700,--Eur. Takéto počínanie žalobkyne skôr zvádzalo k záveru, že ona samotná nemá jasno, od koho
vlastne má žiadať peňažnú sumu, čo v prípade ňou rezolútneho tvrdenia o tom, že peniaze požičala
žalovanému vyznieva dosť zvláštne.

Trochu nelogicky vyznieva vo verzii podanej žalobkyňou aj to, že so žalovaným sa mala stretnúť

najprv na mieste medzi garážami a domom, následne ísť na kávu do pivárne a následne opäť pri
odovzdávke peňazí zase tieto odovzdávať mimo priestoru, kde by ich mohli pozorovať viacerí ľudia.
Pokiaľ žalovanému skutočne malo ísť o to, ako žalobkyňa naznačovala, že peniaze chcel od nej prevziať
bez svedkov, mohlo sa toto odovzdanie odohrať už na mieste ich prvého stretnutia, medzi garážami a
domom, a nie až po ich vzájomnom posedení pri káve. Rovnako tak celkový časový moment odovzdávky

peňazí predstavuje dosť dlhý čas na to, aby si prípadnú neprítomnosť žalovaného v byte p. G., v ktorej
uskutočňoval rekonštrukčné práce, nebol nikto všimol. Aj ak by boli pochybnosti o výpovedi svedka
A. vzhľadom na jeho priateľský postoj k žalovanému, tak minimálne výpovede ďalších svedkov a to
S. X., Z. S. a Ing. X. G., a pre samotný deň 15.6.2010 predovšetkým výpoveď svedka S. a svedkyne
G. spochybňujú skutočnosť, že by sa v deň, ktorý uvádzala žalobkyňa mal žalovaný možnosť zdržať

sa v jej prítomnosti dlhší čas. Podľa názoru súdu stretnutie zo žalovaným v inkriminovaný deň, ktoré
popísala žalobkyňa, si až do odovzdania peňazí mohlo vyžadovať minimálne polhodinovú neprítomnosť
žalovaného v mieste výkonu jeho práce. Žalovaný sa mal totiž so žalobkyňou stretnúť mimo bytu, ktorý
rekonštruoval, vonku medzi domom a garážami v blízkosti umeleckej školy, odkiaľ sa mali spoločne
presunúť autom na kávu do pivárne, ktorú si aj dali, následne opustiť piváreň, presunúť sa do auta na

odovzdávku peňazí medzi žalobkyňou a žalovaným, odviezť žalobkyňu k základnej umeleckej škole a
následne ešte žalovaný sa vrátiť späť do bytu, ktorý rekonštruoval. Realizácia všetkých týchto činnosti
si objektívne vyžaduje istý čas, avšak žiaden zo svedkov, ktorý vypovedali v prospech žalovaného
nepotvrdil, že žalovaný čo i len na chvíľu v uvedený deň svedkyne G. opustil byt v čase ich prítomnosti.
Súd minimálne v prípade svedka S. a svedkyne G. nemá dôvod mať akúkoľvek pochybnosť o pravdivosti

ich výpovedi.Na druhej strane výpovede svedkov Z. X. - brata žalobkyne a Š. X., manžela žalobkyne, bližšie
neozrejmili skutočnosti v tomto konaní, kedy títo podávali len informácie vo svojich výpovediach, ktoré
sa dozvedeli priamo od žalobkyne.

Preto aj vzhľadom na nepriame dôkazy spočívajúce vo výpovedi svedkov S. X., Z. S. a Ing. X. G., ktorí
osvedčili prítomnosť žalovaného v byte svedkyne G. dňa 15.6.2010 v čase medzi 13,30 hod a 15,00
hod , bol súd toho názoru, že žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim
tvrdeniam a preto jej žalobu zamietol.

Žalobkyňa samotná navrhla vykonať na poslednom pojednávaní aj dôkaz a to vyžiadať si písomné
vyjadrenieN.N.M..N..,komupatrilúčet,ktorýjeuvedenýnačl.5,atedačiišlovdanomprípadeskutočne
o výber z vkladnej knižky alebo prevod na účet. Súd tento návrh na dôkaz zamietol, nakoľko skutočnosť
výberu peňazí z uvedeného účtu bola preukázaná pokladničným dokladom N. N. zo dňa 15.6.2010
z 13,48 hod., ktorý sa nachádzal na č.l. 53 spisu a podľa ktorého z uvedeného účtu žalobkyni bola

vyplatená suma 740,--Eur v 7 stoeurových bankovkách a dvoch dvadsaťeurových bankovkách. Navyše
uvedený dôkaz by nepreukazoval zásadnú skutočnosť, t.j. komu boli tieto vybrané peniaze následne
skutočne vyplácané.

Rovnako tak súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazu dotazom na

sociálnu poisťovňu, aby táto oznámila zamestnávateľa svedka A. a s následným dotazom na tohto
zamestnávateľa, či dňa 15.6.2010 bol uvedený svedok v zamestnaní a ak áno, tak v akých časových
intervaloch, nakoľko bližší popis udalosti dňa 15.6.2010 podali zostávajúci svedkovia a to S. X., Z. S. a
Ing. X. G., ktorí potvrdili autenticitu zápisu priebehu uvedeného dňa v stavebnom denníku žalovaného,
a preto sa z tohto hľadiska tento dôkaz javil súdu ako neučelný a nadbytočný. Navyše ani tento dôkaz

nebol priamym dôkazom o tom, komu skutočne žalobkyňa vyplatila peniaze, ktoré dňa 15.6.2010 vybrala
z bankových účtov.

O trovách konania súd rozhodoval podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v spore
priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 467,40 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku

z odporu vo výške 66,-- Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 401.40 Eur, účtovaných
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže predmetom konania bolo oceniteľné plnenie vo výške
1.100,-- Eur, ktoré predstavovalo výpočtový základ pre určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby.
Jeho hodnota predstavovala sumu 61,41 Eur.

Na základe uvedeného súd preto priznal žalovanému na účet jeho právneho zástupcu odmenu za
5 úkony právnej služby po 61,41 Eur uskutočnené v roku 2012, a to prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, spísanie a podanie vyjadrenia zo dňa 11.5.2012 ( č.l. 30 spisu) účasť na pojednávaní dňa
14.5.2012, dňa 4.6.2012 a dňa 10.7.2012, ďalej dva úkony právnej služby po 20,47 Eur ( t.j. vo výške
1/3 zo sumy 61,41 Eur základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 4 cit vyhl.) a to za poradu s

klientom dňa 1.6.2012 a dňa 9.7.2012 (preukázané písomnými zápismi z uvedených porád doloženými
k písomnému vyúčtovaniu trov konania) a ďalej tiež 7x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok
2012 vo výške po 7,63 Eur, ktorý súd priznal ku každému úkonu vyššie účtovanému v roku 2012.

Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak predstavovala

sumu 347,99 Eur a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 53,41 Eur.

Súd nepriznal žalovanému na účet jeho právneho zástupcu nim uplatnený úkon právnej pomoci zo
dňa 3.7.2012 - stanovisko žalovaného k dôkazom, ani režijný paušál účtovaný k tomuto úkonu, nakoľko
súd od žalovaného si nevyžadoval predmetné písomné stanovisko, toto bolo možné prezentovať

právnymzástupcomprípadnepriamonavytýčenompojednávaníaaninepredstavovaložiadneprocesne
relevantný úkon ,ktorý by bol pripadne nevyhnutne potrebný v tomto sporovom konaní, a preto súd tento
úkon právnej pomoci nepovažoval za písomné podanie vo veci samej.

Celkové trovy právneho zastupovania tak predstavovali sumu 401,40 Eur.

Všetky vyššie priznané trovy konania, teda ako sumy odmien za úkony právnych služieb, sumy režijného
paušálu, tak aj súdny poplatok súd priznal na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorý v zmysle § 149
O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešnú žalobkyňu na úhradu týchto trov konania.Vzhľadom k tomu, že si na poslednom pojednávaní uplatnil svedok Z. X. - brat žalobkyne nárok na
svedočné, ktoré však mal v lehote 3 pracovných dní súdu vyčísliť a doložiť relevantnými dokladmi

preukazujúcimi oprávnenosť nimi požadovaných nákladov, o ktorých súd nemohol v daný deň rozhodnúť
a priznať tak náhradu svedočného uvedenému svedkovi z prostriedkov štátu, vylúčil súd rozhodnutie o
prípadných nárokoch štátu na úhradu týchto nákladov, ktoré by výplatou tomuto svedkovi nepochybne
vznikli, na rozhodnutie v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach .
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)