Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 27Er/355/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103897730
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7103897730.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o.,Pribinova25,81109Bratislava,IČO35807598,zast.Mgr.TomášomKušnírom,advokátomsosídlom
v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému: D. J., P.. XX. X. XXXX, Y. XXXX/X, U., o vymoženie 617,07
€ s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom, Exekútorský
úrad Košice, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 336/2003, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú

II. Exekúciu zastavuje.

III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 8. 4. 2003 a
poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 000371 *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 22. 8.
2003, bol exekúciou poverený súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihal.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
OZ). zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a

povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví,
ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné
konanie, je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ľubomírom Vlhom, notárom so sídlom v Bratislave,
Nám. Martina Benku, dňa 5. 2. 2003, sp. zn. N 289/2003, NZ 8561/2003. V predmetnej notárskej

zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Martina Paičeka, ktorý zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta
splnomocneného spoločnosťou PDSS, s. r. o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170, ktorú
splnomocnil povinný, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súdďalejzistil,ženazákladezmluvyoúvereč.8140167,uzavretejdňa11.10.2002,oprávnenýposkytol
povinnému úver vo výške 398,32 €, pričom povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok

vo výške 218,74 €. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého
povinný splnomocnil tam uvedenú spoločnosť PDSS, s. r. o., so sídlom Závodná 30, Bratislava, IČO:
35 828 170, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznala
záväzok z tejto zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Na základe
takto udeleného splnomocnenia spoločnosť ďalej splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ktorý
v rovnakom rozsahu splnomocnil advokátskeho koncipienta Mgr. Martina Paičeka, ktorý za povinného

uznal jeho dlh voči oprávnenému vo výške 702,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 617,07 € od 13. 11. 2002 do zaplatenia.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, dospel súd k
nasledujúcemu záveru. Udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím

osobám, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Splnomocnenec je povinný chrániť
práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú byť vo vzájomnom rozpore zo záujmami
zastupeného. Spoločnosť PDSS, s. r. o. ako splnomocnenec, konala v rozpore so zákonom, keď
uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konala jednoznačne v rozpore so záujmami povinného,
teda splnomocniteľa a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určila povinnému aj lehotu

na jeho splnenie (do 11. 2. 2003) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej
zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu
výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať
prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte
záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného

dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše
nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom
rozsahu)vôbecvbudúcnostinastanú.Naviacpovinnýsinemoholdobrovoľnevybraťprávnehozástupcu,
pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne
úzko spolupracuje s týmto advokátom.

Spôsob, akým bola spoločnosť PDSS, s. r. o. ustanovená a na vykonanie akých úkonov bola
splnomocnená, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako
silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere,
musel prijať oprávneným vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie

rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil
oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť
zmluvu o úvere ako celok.

Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt

záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe uvedeného, exekučný titul -
notárska zápisnica, spísaná za prítomnosti advokátskeho koncipienta Mgr. Tomáša Kušníra, je neúčinná
a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Nad rámec uvedeného, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca

2010, sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 9.
2010, č. k. II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom
prípade platne udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o
úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Odvolací súd konštatuje nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z dôvodu, že

predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením §
323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé,
písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené
plnomocenstvo, ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkomznáme právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Predovšetkým, uznanie dlhu je
právom dlžníka, nie jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu v platne uzavretej zmluvy
o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru určené v zmluve riadne a včas, nesplnením

ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania, a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v
obsahu záväzku. Pokiaľ teda dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna
mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že
v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či
vôbec k omeškaniu dôjde, je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť),

ktorý však v čase uznania neexistoval. Uvedená klauzula v takom znení, ako je v notárskej zápisnici,
ktorá ma byť exekučným titulom obsiahnutá, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník písomne uznal
svoj peňažný záväzok, ktorý nebol (ešte nemohol byť) v čase uznania určitý, teda známa jeho výška.
Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy nie je ešte známe a
nemožno s nim disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol
platne ani splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto právo.

Na základe uvedeného má súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel k
záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom,
ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu

spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.