Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/215/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810010897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3810010897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Ing. Karola Mikulíka a Jána Ďurinu v trestnej veci obžalovaného L. V. na hlavnom
pojednávaní dňa 27.6.2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : L. V. - narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L.,I. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e :

1. dňa 22.8.2008 v prevádzke autobazáru Q., s.r.o., O. XXX, uzatvoril úverovú zmluvu so spoločnosťou
ČSOB Leasing, a.s., č. F./XX/XXXXX, na čo mu bol poskytnutý úver vo výške 198.000,- Sk za účelom
nákupu osobného motorového vozidla zn. Audi A6 VIN: H ktorý sa zaviazal splatiť v 48-ich mesačných
splátkach po 8.916,40 Sk, pričom do zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č.
XX/XXXXX/ZPVP uviedol nepravdivý údaj, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedeného vozidla, úver
nepoužil na stanovený účel, tento ani riadne nesplácal, čím poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.,

Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35704713, spôsobil škodu vo výške 6.572,40 eur,

2. dňa 4.11.2008 v Nedožeroch Brezanoch uzavrel zmluvu o pôžičke s poškodeným O. O., na základe
ktorej si od poškodeného požičal sumu 50 tis. Sk s dobou splatnosti dobou splatnosti do 10.11.2008,
pričom ako zábezpeku mu poskytol osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6, EČ: O. XXX R., o ktorom
poškodenému tvrdil, že je jeho vlastníkom a môže ho používať až do doby, kým mu pôžičku nevráti a
neskôrtvrdil,žepretoženemápeniazenasplateniepôžičiekposkytnutýchmupoškodeným10.10.2008v
sume 30 tis. Sk a dňa 4.11.2008 vo výške 50 tis. Sk, prepíše predmetné vozidlo na poškodeného, pričom

na požičanie a prepis vozidla nemal oprávnenie, pretože vlastníkom uvedeného vozidla bola tretia
osoba, ktorá ho obžalovanému zverila len za účelom vykonania opravy, a ktorá si ho od poškodeného
neskôr i vzala, čím spôsobil poškodenému O. O. škodu vo výške 50 tis.- Sk - 1.659,70 eur,

t e d a :

1. od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia úveru

a tak mu spôsobil väčšiu škodu,

2. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l :

1. zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona,2. prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2

Trestného zákona, § 36 písmeno k), l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/228/2009 zo dňa 14.12.2009, právoplatný 30.1.2010, zrušuje výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/245/2009 zo dňa 11.12.2009, právoplatný toho istého
dňa, výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/167/09 zo dňa 31.8.2009,

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/108/09 zo dňa 24.7.2009, právoplatný
toho istého dňa, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenému

O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., Ul. I. č. XXX/XX, škodu vo výške 1.159,70 eur, poškodenej
Spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 70 47 13, škodu vo výške
6.352,15 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného O. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., Ul. I.

č. XXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko-právne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného L. V. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov W.
O., O. O., Ing. B. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1. vypovedal, že on riadne kúpil vozidlo od B. C., na podklade kúpnej
zmluvy, túto podpísali a uzatvorili v auguste 2008 asi 18.8.2008 tak, ako je to v zabezpečenej zmluve
v spise, ktorou sa i preukázal v autobazáre spoločnosti Q. v Pravenci u pani O.. Zaujímal sa tu, či je
možné vybaviť úver na toto vozidlo, na jeho kúpu, lebo nemal hotovosť na kúpu tohto vozidla, to i povedal
Ing. C., vedel on, že sa to bude realizovať leasingom. Táto svedkyňa preverila všetky ním predložené

doklady - živnostenský register i technický preukaz, pretože na vozidle i do bazáru prišiel, videla i kúpnu
zmluvu, údaje o kúpe si overovala i u Ing. B. C.. Asi po dvoch dňoch mu bolo oznámené, že vozidlo je
možné leasingovať, vozidlo bolo i skontrolované spoločnosťou Cardetek. Z vyplateného úveru, úver mu
bol poskytnutý vo výške 330.000 Sk, akontáciu na kúpu vozidla zaplatil vo výške 132.000 Sk (boli mu
úverom vrátené), dostal i 198.000 Sk hneď pri poskytnutí úveru, časť vyplatil p. C., vyplatil mu 130.000

Sk, mal mu pôvodne vyplatiť celú kúpnu cenu, no pretože on mal peniaze, nepotreboval ich, požiadal
ho, aby si časť peňazí mohol ponechať, teda aby nemusel vyplatiť celú kúpnu cenu, že zvyšok bude
splácaný ďalej na splátky, ostala tam suma asi 30-40 tisíc Sk, ktoré potreboval pre seba, pre svoju firmu,
dal časť peňazí i Ing. B. C. 20-30.000 Sk na vyplatenie dlhu. Neskôr p. Ing. B. C. vyplácal i ďalšie sumy
30.000 Sk a i iné, robili si vzájomné zápočty vykonaných opráv. Vozidlo riadne splácal asi do januára

2010, vtedy sa dostal do omeškania so splátkami, prišla mu leasingová spoločnosť odobrať ŠPZ. Bolo
mu povedané, že keď splátky doplatí, ŠPZ mu vrátia. Táto okolnosť nahnevala p. C., vozidlo mu vzal.
Neboli mu vrátené žiadne peniaze, vyhľadal Ing. B. C., viac sa s ním nestretol. Leasingová spoločnosť
požadovala predčasné splatenie úveru. Prečo je v kúpnej zmluve uvedené, že kúpna cena je vyplatená
hneď pri podpise zmluvy, uviedol, že zmluvu vypisoval a spisoval p. Ing. B. C., len mu povedal, aby ju

pripravil, aby mu dali leasing. Zmluvu on podpísal v jeho kancelárii, bol si pre zmluvu, po jej podpisemal v dispozícii i vozidlo. Ak je v zmluve uvedené, že vlastníctvo k vozidlu sa nadobúda zaplatením
kúpnej ceny a táto nebola pri podpise zmluvy vyplatená, čoho si musel byť vedomý, prečo vystupoval
ako vlastník vozidla pri uzatváraní leasingovej zmluvy, uviedol, že je pravdou, že vlastníkom nebol, keď

cena nebola vyplatená, ale si bol istý, že kúpnu cenu p. C. vyplatí z leasingu. Vozidlo nebolo na neho
prepísané, nebol vedený v technickom preukaze, p. C. sa asi takto istil, kým sa splatí celá kúpna zmluva.
Vozidlo resp. z vozidla ŠPZ-ky odmontoval p. G. po tom, čo za leasingovú spoločnosť konal. Vozidlo
slúžilo i ako zabezpečenie úveru, nebol uskutočnený evidenčný prepis vozidla na vlastníka leasingovú
spoločnosť a on len ako držiteľ vozidla, lebo p. C. mu nedal splnomocnenie na prevod. Mesačne splácal

splátky vo výške 89.000 Sk. Vedel o tom, že vozidlo nemôže zveriť inej osobe, dodržal to, Ing. B. C.,
keď vzal vozidlo O., nemal s tým súhlas, svedok O. išiel pre neho na vozidle do práce, on s tým súhlasil.
S O. bol v kamarátskom i obchodnom vzťahu, a tak vedel i o zmluve s p. C. o kúpe vozidla. Stále ale
vystupoval ako vlastník vozidla. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní však pripustil, že pri vybavovaní
úveru si bol vedomý, že nie je ešte vlastníkom vozidla. Koľko vyplatil z leasingu, sa nevedel presne
vyjadriť. Po tejto kúpe mal vozidlo aj p. C., požičal mu ho pre p. P., mali stále spolu dobré vzťahy, nie je

pravda, že by p. C. vozidlo požičiaval jemu. Ku skutku pod bodom 2. vypovedal, že od p. O. mal pôžičku v
sumách a v období tak, ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, boli určené na kúpu vozidla, boli
zmluvu overiť i na Matrike v Nedožeroch. Nie je pravda, že by mu dal ako zábezpeku vozidlo. Peniaze
mu však aj splatil, je možné, že nie v stanovenej lehote, možno pár dní po lehote, možno do konca roka,
bolo to tiež robené i vzájomnými zápočtami, nemá o tom príslušné doklady, prečo si ich nedal vystaviť,

keď aj príslušná zmluva bola písomná, uviedol, asi mu veril, písomnú zmluvu chcel asi poškodený. On
s p. O. podnikal, mali ich vložené v autách. Prečo poškodený tvrdí, že peniaze mu nevrátil, že vozidlo
AUDI mu bolo dané ako zábezpeka, uviedol, že má na neho spadnuté, sestra sa s ním rozišla a oznámil
aj pre iné skutky. Poškodený O. nemal vozidlo Audi nikdy dlhšie v užívaní, len keď sa spolu viezli. Na
splatenie pôžičky ho poškodený nikdy nevyzýval, veď ich má splatené. Pôžičky mali byť splatené z áut,

ktoré v tom čase mali. Či mal v tom čase i iné pôžičky, uviedol, že asi nie, pôžička od Ing. B. C. mohla
byť už splatená.

Svedkyňa W. O. vypovedala, že ona pracovala v autobazáre v Pravenci, tu sa spoznala i s obžalovaným.
Obžalovaný prišiel do ich bazáru s vozidlom AUDI, že ho kúpil a vyslovil požiadavku, že by chcel vozidlo

na jeho spoločnosť preleasingovať, išlo teda o spätný úver (teda, keď peniaze za vozidlo vyplatí a chce
ich naspäť). Nemala s takouto požiadavkou skúsenosť, a tak požiadala obžalovaného o kúpnu zmluvu,
tú si prefotila, že požiada leasingovú spoločnosť o stanovisko, ona kúpnu zmluvu neskúmala. Kúpnu
zmluvu leasingovej spoločnosti odfaxovala alebo odmailovala, asi po 2 hodinách jej bolo oznámené, že
zmluvu môže spracovať, že oni bonitu klienta preveria podľa zmlúv. Obžalovaný jej dal doklady - asi

živnostenský list, priniesol aj technický preukaz od vozidla, kúpnou zmluvou, bol tam i s predmetným
vozidlom. Pýtala si od neho i telefonický kontakt, že keď bude vedieť, či jej to schválili, dá mu vedieť.
Dostala asi po hodine odpoveď, aby to realizovala, robila sa i havarijná poistka. Bol mu poskytnutý
úver, cena vozidla bola 330.000 Sk, skladal akontáciu asi 40% z ceny. Ona Ing. B. C. nepozná,
poprela, že by tomuto svedkovi ohľadne tohto vozidla telefonovala. Peniaze z leasingovej spoločnosti

prišli najprv im, potom boli vyplatené obžalovanému, obžalovaný jej povedal, že ich ide niekam dať,
nespomínala si, kam. Ako bolo so splácaním leasingu nevedela povedať, ju to už nezaujímalo. Nevie ani,
či obžalovaný vozidlo na seba resp. na leasingovú spoločnosť prepisoval na dopravnom inšpektoráte.
Podľa jej vyjadrenia leasingová spoločnosť, keď úver schválila, považovala obžalovaného za vlastníka
daného vozidla, aj ona brala obžalovaného za vlastníka, aj tak vystupoval, viackrát ho videla s vozidlom

chodiť po Prievidzi, mal od neho i komplet doklady.

SvedokO.O.vypovedal,žesobžalovanýmsazoznámiliasitrirokydozadu.Zaoberalsaisdovozomáut,
to prevádzkoval sám, nie s obžalovaným, tomu len požičal peniaze na dovoz auta, nijak inak, nikdy spolu
žiadneautonepriniesli.Požičalobžalovanémupeniaze-30.000Sk,boloto10.10.2008amalichvrátiťdo

13.10.2008, mali byť použité na kúpu vozidla, obžalovaný mal požičanú odťahovku a išiel von pre nejaké
vozidlo. Obžalovaného, pretože mu peniaze nevracal, so splátkou pôžičky naháňal, ten sa stále na niečo
vyhováral, tvrdil mu, že mu dáva do zálohy vozidlo AUDI, a keď mu pôžičku nesplatí, že si toto vozidlo
môže na seba prepísať. Toto vozidlo mu dal i do zálohy, preto mu požičal i ďalšie peniaze 50.000 Sk. Táto
druhá pôžička bola 4.11.2008, splatnosť pôžičky bola do 10.11.2008, bola tiež spísaná písomne, boli i na

matrike overiť zmluvu. Opäť pôžička nebola splatená, stále sa vyhováral, jemu sa vozidlo páčilo, to mal
v užívaní. Stále chcel, aby mu peniaze splatil, stále sa obžalovaný vyhováral, chcel aj splnomocnenie
na prepis vozidla. S vozidlom mu bol daný i technický preukaz, myslí si, že vlastník bol v technickom
preukaze písaný p. C.. Obžalovaný mu hovoril, že už má splatiť len jednu splátku, dva mesiace a vozidlouž bude na neho prepísané, že vozidlo kupoval od p. C., o leasingu mu nehovoril nič. Vozilo mu vzal
svedok C., povedal mu vtedy, že vozidlo je jeho, nie obžalovaného, išiel v tom čase k svojej priateľke,
nie je pravda, že by išiel pre obžalovaného. Nie je pravda, že by s obžalovaným dovážal vozidlá, že by

pôžičku vyplatil alebo bola splatená nejakými zápočtami. Vozidlo VW Golf kupoval od obžalovaného, no
bolo to ešte predtým. Zmluvu o pôžičke si stiahli z internetu, vypisoval ju on, obžalovaný s ňou súhlasil. O
zabezpečení pôžičky vozidlom hovorili až v čase poskytovania druhej pôžičky, vtedy už mal v dispozícii
predmetné vozidlo. Obžalovaný ho stáleho však presviedčal, že peniaze na splatenie pôžičky má, bude
mať. Prečo o zabezpečení pôžičky nespisovali písomnú zmluvu, uviedol, že stačilo mu, že mu bolo

vozidlo odovzdané, o tom, že zmluvu je potrebné zaevidovať v nejakom centrálnom registri, nevedel.
Prečo vec oznamoval až po dvoch rokoch, vysvetlil, že sa chcel najprv sám dohodnúť s obžalovaným, no
keď sa to už nedalo, podal trestné oznámenie. O tom, či obžalovaný nejaké vozidlá i priniesol, nevedel
povedať, nebol to preverovať, veril obžalovanému, keď mu to tvrdil. Ako poškodený uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 80.000 Sk - 2.655,51 eur. Vozidlo po tom, čo mu bolo dané do zábezpeky, je
možné, že ho mohol mať i napr. Ing C., lebo si pre neho obžalovaný viackrát prišiel, že ho potrebuje,

mohlo byť tak dané i na viac dní, vždy mu ho vrátil obžalovaný s plnou nádržou. Po nejakom čase sa
dozvedel, že obžalovaný mal požičané peniaze i od iných osôb.

Obžalovaný a svedok O. O. na svojich výpovediach zotrvali i vo vykonanej konfrontácii na hlavnom
pojednávaní.

Svedok Ing. B. C. vypovedal, že vozidlo AUDI bolo vo vlastníctve jeho spoločnosti, vozidlo bolo v servise
u obžalovaného, keď ho chcel zaistiť zástupca leasingovej spoločnosti. Obžalovaný mal dlhodobo
záujem o kúpu tohto vozidla, chcel kúpnu cenu vyplatiť z leasingu, a tak mu vyplatiť kúpnu cenu, preto
sa, aby mal pre leasingovú spoločnosť doklad na posúdenie možnosti úveru, robila i kúpna zmluva.

Leasingová spoločnosť mu však vraj leasing (úver) neposkytla, tak nemal na zaplatenie kúpnej ceny, tak
túto kúpnu zmluvu on považoval za bezpredmetnú, tak bol s obžalovaným i dohodnutý, o neposkytnutí
úveru ho obžalovaný informoval asi v poobedňajších hodinách. Kúpna zmluva bola vypísaná asi z
nejakej zmluvy, ktorú mali u nich v archíve. O zakladaní vozidla pre ČSOB Leasing nič nevedel, dozvedel
saotomažneskôr,nevedel,ževozidlojeprevedenénaleasing.Obžalovanémunedalsplnomocneniena

prepis vozidla, pretože nebola zmluva zrealizovaná, nebola vyplatená kúpna cena. Kúpna cena nebola
vyplatená napr. vzájomným zápočtom, nemala akým. Nedošlo k predaju vozidla na obžalovaného,
písomná zmluva mala byť len pre leasingovú spoločnosť pre posúdenie možnosti poskytnutia úveru, išlo
len o formálne uzavretie zmluvy. Keby bola kúpna cena vyplatená, mala byť spísaná i kúpna zmluva
aj splnomocnenie na prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte. Obžalovaný mu tvrdil, že leasingová

spoločnosť potrebuje doklad, že je vlastník, mala slúžiť len pre túto spoločnosť, nie pre nich, veď
vedeli, že sa vozidlo nepredalo. On bol stále jeho vlastníkom, nie obžalovaný. Obžalovaný vozidlo len
servisoval, hovoril mu, čo je na ňom treba opraviť, a tak pre neho chodieval, mal ho u seba. Vypovedal,
že raz, keď bolo vozidlo takto u obžalovaného v servise, uvidel na vozidle ísť cudziu osobu, nevedel,
kto to je, ani prečo cudzia osoba vozidlo šoféruje, a tak telefonoval obžalovanému a pýtal sa na vozidlo.

Obžalovaný mu tvrdil, že vozidlo je u neho. Preto vodiča chvíľu sledoval, pred Tatra nábytkom v Pravenci
ho zastavil, tvrdil mu, že vozidlo teraz užíva, že má od obžalovaného na to súhlas. Povedal mu, že to nie
je možné, aby sa pozrel, kto je uvedený v technickom preukaze, muž zistil, že je to jeho spoločnosť. Dal
muža z vozidla vystúpiť a s vozidlom odišiel on. Nevedel povedať obdobie, kedy to bolo. Po určitom čase
sa od svedka I. dozvedel, že sú u neho dve osoby, že sú poverené na odňatie vozidla. Tento svedok mal

vozidlo u seba od neho na predaj. Až vtedy zistil, že ide o zástupcov leasingovej spoločnosti, a že vozidlo
bolo obžalovaným prevedené na leasingovú spoločnosť. Obžalovaný nemal nikdy vozidlo zverené na
iný účel, ako na opravu. Takáto oprava mohla niekedy trvať aj dva týždne, doba bývala prekvapivo dlhá,
no vozidlo nepotreboval, tak s tým nebol problém, bolo to viackrát, aj viackrát za sebou.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi zo spisu sp. zn. 3T/215/2010 - kúpno-predajnou zmluvou č.l.
47 - 48, v ktorej je ako kupujúci uvedený obžalovaný s uvedením trvalého bydliska a predávajúci spol.
HIPROTEC, s.r.o., Prievidza, predmetom zmluvy bola kúpa osobného motorového vozidla zn. AUDI
AG, O. XXX R., kúpna cena bola dohodnutá na 330.000 Sk, kúpna cena mala byť vyplatená ihneď po
podpise zmluvy, vlastníctvo podľa č.l. 4 zmluvy malo prejsť na kupujúceho po prepise predmetu zmluvy

a po zaplatení dohodnutej ceny, zmluva je datovaná 18.8.2008. Sprostredkovateľskou zmluvou č.l 49 -
63, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie prevodu vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu Audi
AG, O. - XXX R., spoločnosťou Q.., s.r.o., Prievidza, výdavkovým pokladničným dokladom č.l. 50, 58 o
vyplatení sumy 330.000 Sk obžalovanému - spoločnosti Q., s.r.o., dňa 4.9.2008 (vyplatená celá sumaúveru), kúpnou zmluvou č.l. 51 - 53 medzi obžalovaným ako predávajúcim a obžalovaný L. V. - Q. I. L.
ako kupujúci, týkajúca sa kúpy predmetného vozidla za sumu 330.000 Sk, z ktorej bola časť kúpnej ceny
zaplatená kupujúcim vo výške 132.000 Sk a doplatok kúpnej ceny bol 198.000 Sk, zmluva je datovaná

22.8.2008. Zmluvou o spotrebnom úvere č. F./XX/XXXXX č.l. 54 - 55, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že
veriteľ ČSOB Leasing, a.s., Bratislava zastúpená spol. Q., s.r.o, O. poskytla dlžníkovi dlžníkom L. V. - Q.
I. na prefinancovanie kúpy ojazdeného osobného motorového vozidla Audi AG v cene 330.000 Sk úver
138.000 Sk, časť kúpnej ceny vo výške 132.000 Sk bola dlžníkom vyplatená vopred. Bolo dohodnuté,
že úver bude platený v 48 mesačných splátkach po 8.916,40 Sk. I táto zmluva je datovaná 22.8.2008.

Pohľadávka bola zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníctva č.l. 56 - 59, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že dlžník - obžalovaný prehlasuje v č.l. II., bod 22, že je výlučným vlastníkom
financovaného predmetu, t.j. vozidla Audi AG, WIN: H a toto nie je zaťažené akýmkoľvek právom tretích
osôb. Oboznámil sa s predpisom splátok č.l. 66 - 67, určením predčasnej splatnosti úveru č.l. 68 a
vzniku nedoplatku na splácanom úvere vo výške 6.929,62 eur v zmysle vyúčtovania č.l. 69. Oboznámil
sa s ostatnými listinnými dôkazmi v súvislosti s poskytovaním poskytnutého spotrebného úveru, jeho

platbami č.l. 70 - 82.

Predsedasenátupopredneseníobžalobyoboznámiluplatnenienárokunanáhraduškodyzapoškodenú
stranu ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, jej splnomocnencom Mgr. M. R. č.l. 43 - vo výške 6.929,62 eur.

Zo spisu sp. zn. 2T/9/2011 sa súd oboznámil s evidenčnou kartou vozidla a vodiča č.l. 42 - 43, 46 - 47, z
ktorej vyplýva, že vlastníkom vozidla zn. Audi AG nebol nikdy vedený obžalovaný, zmluvami o pôžičke
č.l. 51, 52, medzi O. O. a obžalovaným, pôžička vo výške 50.000 Sk datovaná 4.11.2008 a splatnou do
10.11.2008 a č.l. 52 datovaná 10.10.2008 a dobou splatnosti 13.10.2008.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trenčín súd vyžiadal a na hlavnom pojednávaní sa oboznámil
s vyžiadaným dôkazom - špecifikáciou výšky poskytnutého úveru obžalovaného spoločnosťou ČSOB
Leasing,upresnenia,zakýchsúmpozostávalposkytnutýúvernaprefinancovaniekúpnejcenyosobného
motorového vozidla - č.l. 245-246. Kúpna cena predstavovala sumu 10.953,99 eur, pričom obžalovaným
bola vopred uhradená suma 4.381,60 eur. Výška spotrebného úveru predstavovala sumu vo výške

6.572,40 eur. Úver sa obžalovaný zaviazal zaplatiť v 48 mesačných pravidelných splátkach vo výške
295,97 eur, splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 22.9.2008 a následné splátky mali byť ním
splácané v zmysle predpísaných splátok. Každá splátka pozostávala z istiny, úroku a poistného pre
havarijné poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Obžalovaný splatil 14 splátok z celkových 48 splátok, dňa 16.3.2010 určil poškodený predčasnú

splatnosť úveru, keďže obžalovaný úver prestal splácať. Z finančného vyúčtovania o spotrebnom úvere
bol nedoplatok z neuhradených splátok stanovený na sumu vo výške 6.929,62 eur . Nedoplatok dlžníka
pozostával z neuhradených splátok vo výške 1.183,88 eur, zmluvných pokút a úrokov z omeškania vo
výške 186,70 eur, úroku zo zostatku úveru vo výške 37,27 eur, zmluvnej pokuty vo výške 678,35 eur
a zo zostatku úveru vo výške 4.843,42 eur. Ako poškodená strana uplatňovali nárok na náhradu škody

vo výške 6.352,15 eur.

Súd sa oboznámil i s listinným dôkazom predloženým na hlavnom pojednávaní obžalovaným č.l.
249-251- dohodou o splácaní dlhu v splátkach, z ktorého tiež vyplýva č.l. I, že obžalovaný sa zmluvne
zaviazal k povinnosti zaplatiť veriteľovi záväzok vo výške 6.929,62 eur s príslušenstvom, ktorý vznikol

na základe zmluvy č. F./XX/XXXXX uzatvorenej dňa 22.8.2008.

Súd, pretože písomné vyjadrenie, ktoré vyžiadal od poškodenej strany k výške a položkám poskytnutého
úveru plynúcich zo zmluvy č. F./XX/XXXXX, podľa jeho názoru obsahoval presné a podrobné
zodpovedanie všetkých skutočností, položiek a čo - ktorá predstavovala, ktoré považoval pre svoje

rozhodnutie za potrebné, zástupca poškodenej strany sa na hlavné pojednávanie s ospravedlnením
nemohol dostaviť, nepovažoval návrh obhajoby na osobné vypočutie zástupcu poškodenej strany za
potrebný, považoval jeho osobné vypočutie za duplicitné a pre svoje rozhodnutie nepotrebné, a preto
tento návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní na súde predložené prokurátorom č.l.
254-294, a ktoré dôvodia viaceré prebiehajúce exekúcie voči osobe obžalovaného za dlhy vyvstané
resp. u obžalovaného existujúce v čase, kedy malo dôjsť ku skutkom uvedeným v skutkových vetách
rozsudku.S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, prihliadnuc i na právny
názor Krajského súdu Trenčín vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. 23To/133/2011 zo dňa 13.2.2012

a ustanovenie § 327 odsek 1 Trestného poriadku, z nich predovšetkým na výpoveď obžalovaného,
no predovšetkým na výpoveď svedka Ing. B. C. o fakte, že vlastníctvo k vozidlu Audi AG nikdy
na obžalovaného neprešlo, o čom si obžalovaný bol vedomý a zmluva mala, podľa požiadavky
obžalovaného, výslovne slúžiť len pre dosiahnutie získania úveru, čo potvrdil i sám obžalovaný,
výpoveď svedkyne O., ale i oboznámené listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný

vystupoval ako vlastník vozidla, zo spisu sp. zn. 3T/215/2010, bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaný od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, v otázke vlastníctva vozidla, a tak mu spôsobil väčšiu škodu, ako sumu rovnajúcu
sa minimálne desaťnásobku sumy 266 eur (§ 125 odsek 1 Trestného zákona), čím tak po stránke
subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona. Tento zločin je dokonaný momentom vylákania

úveru, ktorý by bez splnenia podmienok, ktorých existenciu obžalovaný predstieral, nebol veriteľom
poskytnutýananaplneniezákonnýchznakovtohtotrestnéhočinu,resp.vyvineniepáchateľanemávplyv
fakt, že obžalovaný, i keď nepravidelne, platil splátky s ním dohodnuté. S poukazom na vyžiadaný a
oboznámený listinný dôkaz č.l. 245-246 - výšku vylákaného úveru súd ustálil na výške sumy 6.572,40
eur. Obžalovaný nebol vlastníkom vozidla a od vlastníka vozidla ani nemal súhlas disponovať s vozidlom

ako s vlastným. S prihliadnutím na výpoveď svedka O. O. i výpoveď svedka Ing. B. C., zabezpečené
listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
ho uviedol do omylu, vylákal pôžičku, predstierajúc, že je v lehote, ktorú dohodli, vráti, že má prostriedky
na jej splatenie, resp. dokonca poskytol ako zábezpeku osobné motorové vozidlo, ktoré nebolo nikdy
jeho vlastníctvom a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek

1 Trestného zákona rozumie suma dosahujúca minimálne 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej
ako i objektívnej naplnil zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona. Tu
súd viazaný právnym názorom krajského súdu a v tom smere odvolávajúc sa i na vyslovený právny
názor a dôvody uvádzané v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, upravil skutkovú vetu skutku pod
bodom 2. rozsudku a opomenul v skutku poskytovanú pôžičku poškodeným vo výške 30.0000 Sk s tým,

že vo vzťahu k tejto sume vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uvádzanie poškodeného do
omylu. Do omylu v otázke vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu bol poškodený uvádzaný až
pri druhom poskytovaní pôžičky, t.j. pôžičky zo dňa 4.11.2008 vo výške 1.659,70 eur, kedy obžalovaný
vedomý si toho, že nie je vlastníkom vozidla, bez súhlasu skutočného vlastníka vozidla toto poskytuje
ako zábezpeku pri poskytovanej pôžičke, vedomý si pri tom, že poskytnutú pôžičku v dohodnutom čase

nesplatí a reálne ani nemá finančné prostriedky na jej splatenie v dohodnutom čase.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi tretích osôb. Zaručuje ich nedotknuteľnosť. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami charakterizujúcim osobu obžalovaného, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní, no skutok sa mal
stať až 9.2.2010 v obci, v ktorej žije, obec Lazany, požíva dobrú povesť, ako vyplynulo z odpisu registra
trestov, ide o osobu, ktorá bola doposiaľ päťkrát súdne trestaná. Súd sa bližšie oboznámil s pripojenými

trestnýmispismiOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.3T/100/2010,znehopredovšetkýmrozsudkomč.l.86
zo dňa 22.10.2010, ktorý sa stal právoplatný 25.10.2010, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol uznaný
vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest povinných
prác v trvaní 150 hodín a peňažný trest 664 eur, eventuálne náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3
mesiace, spisom sp. zn. 2T/228/2009, z neho predovšetkým trestným rozkazom č.l. 218, právoplatným

30.1.2010, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa
§ 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
29 mesiacov s probačným dohľadom na jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 40 mesiacov, zrušený
bol i výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/245/2009.

Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/245/2009, z neho predovšetkým
rozsudkom č.l. 78, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste a obžalovaný bol uznaný vinným z
prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený naskúšobnú dobu v trvaní 38 mesiacov, zrušený bol výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/167/2009. Rozsudok sa stal právoplatný 11.12.2009.

Súd sa oboznámil so spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/108/2009, z neho predovšetkým
rozsudkom č.l. 119, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa
§ 213 odsek 1, 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, bola mu uložená i
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

Pri ukladaní trestu zohľadniac účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri
určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac okolnosti spáchania skutku, pohnútku, osobu obžalovaného,
vzhliadnucpoľahčujúceokolnostivzmysle§36písmenok),l)Trestnéhozákona,nahradeniespôsobenej
škody, priznanie a oľutovanie trestnej činnosti (poľahčujúce okolnosti vzhliadnuté pri ukladaní trestov
v rozhodnutiach, ktorých výroky o treste boli súčasne zrušované), vzhliadnutie dvoch priťažujúcich

okolností v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, odsúdenie a spáchanie viac trestných činov,
osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy resp. ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 4 Trestného zákona, prihliadnuc i na okolnosť, že odsudzoval páchateľa za viac úmyselných
trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom a súčasne za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, ukladal obžalovanému

trest súhrnný v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona v upravenej trestnej sadzbe za použitia
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona a dospel tak k záveru,
že vzhľadom na rozsiahlosť zbiehajúcej sa trestnej činnosti, výšku obžalovaným spôsobenej škody, je
trest, ktorý zabezpečí prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, no predovšetkým
ochranu spoločnosti, primeraný, dôvodný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Súd bol

názoru, že trest odňatia slobody vo výmere, ktorý by úpravou trestnej sadzby za použitia ustanovenia
§ 41 odsek 2 Trestného zákona mal obžalovanému ukladať, by bol pre obžalovaného i napriek vyššie
uvedeným okolnostiam neprimerane prísny a ochranu spoločnosti a prevýchovu obžalovaného je možné
zabezpečiť i trestom kratšieho trvania, pre významnú okolnosť vyvstanú na strane i poškodených, i
keď boli uvádzaní do omylu v otázke vlastníctva predmetného vozidla pri nimi poskytovanom úvere

resp. pôžičke, pri väčšej starostlivosti a opatrnosti, predovšetkým u poškodeného v bode 1. rozsudku,
jeho spolupracujúceho zástupcu, pri vyvstávaných finančných vzťahoch, mohli v otázke skutočného
vlastníctva motorového vozidla včas odhaliť podvodné konanie obžalovaného, ešte pred spáchaním
trestnej činnosti. Preto súd dospel k záveru, že vzhľadom na tieto mimoriadne okolnosti prípadu, sú
u obžalovaného splnené dôvody na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného

zákona. Obžalovaný nebol pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu, a preto ho súd na výkon
tohto trestu zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil výroky o treste rozhodnutí uvedených vo výrokovej
časti rozsudku, ako i všetky na tento výrok nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad, keďže ukladal trest súhrnný, pretože obžalovaný spáchal skutky, z

ktorých uznával obžalovaného vinným skôr, ako súd prvého stupňa vyhlásil iný odsudzujúci rozsudok.

Poškodení riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a vychádzajúc z výšky škody ustálenej v
skutkových vetách rozsudku, výšky ich odôvodneného uplatnenia, zaviazal obžalovaného k náhrade
škody v prospech ČSOB Leasing, a.s., Bratislava, vo výške 6.352,15 eur (po odrátaní zaplatených

splátok úveru) a O. O. vo výške 1.159,70 eur, tohto poškodeného pretože uplatňoval škodu spôsobenú
obžalovanýmvovýškevyššej,akosúdustálilvskutkovejveterozsudku,odkázalsozvyškomjehonároku
na náhradu škody v zmysle § 287 odsek 2 Trestného poriadku na občianske právne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.