Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208468
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5112208468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobkyne:

N. K., G.. X.XX.XXXX, K. B. X, Ž., právne zastúpeného Mgr. Ing. Miroslavom Babeľom, advokátom so
sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Šubert S, s.r.o., so sídlom Kálov 353/9,
Žilina, IČO: 35921323, právne Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, 2/ MILUNI
group, s.r.o., so sídlom Belanského 1345, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36391395, právne zastúpeného
JUDr. Emíliou Muškovou, advokátom so sídlom Nám. Slobody 356, Kysucké Nové Mesto, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7.2.2012 vydaný Zuzanou Račkovou rozhodcom

rozhodcovského súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina v právnej veci žalobca ŠUBERT S,
s.r.o. so sídlom Kálov 353/9, Žilina, zapísaný v OR OS Žilina pod IČO : 35 921 323, proti žalovanému
N. K., G.. X.XX.XXXX, K. B. X, Žilina sa z r u š u j e.
Súd o d k l a d á vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku č.k. RRS 2011/18 zo dňa
7.2.2012 vydaného rozhodcom rozhodcovského súdu v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina až
do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní.
Súd žalobu voči žalovanému v r. 2/ MILUNI group, s.r.o. z a m i e t a.

Žalovaný v r. 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Ing. Miroslava
Babeľu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 309,93 Eur a náhradu iných trov konania vo výške
331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa je p o v i n á zaplatiť žalovanému v r. 2/ k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Emílie
Muškovej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 132,64 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.3.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým,

že (Ad 1/) napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný v pracovnej veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania, (Ad 2/) že rozhodcovský súd neakceptoval námietku zaujatosti žalobkyne,
hocispoločníkomžalovanéhovr.2/akozriaďovateľarozhodcovskéhosúduajednýmzrozhodcov,ajkeď
nebol ustanovený na toto konanie, je právny zástupca účastníka - žalovaného v r. 1/, (Ad 3/) že zo štatútu
rozhodcovského súdu nevyplýva, kto je predsedom rozhodcovského súdu a teda či Zuznana Račková
mohlazarozhodcuustanoviťsamúsebaanámietkuzaujatostispoplatnilrozhodcovskýsúdpodľasvojho
štatútu spôsobom poškodzujúcim žalobkyňu, (Ad 4/) žalovaný predložil dve rôzne pracovné zmluvy

so žalobkyňou z 5.5.2009, (Ad 5/) dohody o zmene pracovných podmienok z 13.10.2009 a 3.11.2009
boli uzatvorené so žalobkyňou pod tlakom straty peňazí na pracovisku žalovaného, na čo upozornili
žalobkyňa s ďalšou zamestnankyňou žalovaného Máriou Paličkovou, keď žalovaný obvinil žalobkyňu z
ich straty, (Ad 6/) žalobkyňa namieta priebeh konania pred rozhodcovským súdom a nevyporiadanie sas jej námietkami, najmä keď v čase, v ktorom mal vzniknúť žalovanému ako zamestnávateľovi schodok,
žalobkyňa nemala platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti.

Žalovaný v rade 1/ sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2012
(č.l. 69), v ktorom nesúhlasil so zrušením rozhodcovského rozsudku a vyjadril sa tak, že (Ad 1/)
zákonník práce nestanovuje podmienku, že by o tomto mali rozhodovať výlučne všeobecné súdy, (Ad
2/) tvrdenie, že právny zástupca žalovaného v r. 1/ je spoločníkom žalovaného v r. 2/ ako zriaďovateľa

rozhodcovského súdu a z tohto dôvodu možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti,
neobstojí, lebo o tejto skutočnosti žalobkyňa vedela už v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy formou
rozhodcovskej doložky, s námietkou zaujatosti sa rozhodcovský súd vyporiadal uznesením z 7.2.2012,
(Ad 3/) rozhodcovské konanie je písomné a rozhodnutie súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní,
tvrdenia žalobkyne sú účelové v snahe vyhnúť sa náhrade škody, ktorú zapríčinila.

Žalovaný v rade 2/ sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.5.2012
(č.l. 67) tak, že namietol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v r. 2/.

Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 osobne vypovedala žalobkyňa tak, že podpísala pracovné
zmluvy v oboch zneniach ako boli predložené v tomto súdnom konaní, aj dodatky k nim, ale dodatky
podpisovala v predajni, kde bolo viac ľudí, v podmienkach, keď si ich síce prečítala, ale významu
rozhodcovskej doložky nerozumela, pričom spomínaní ďalší ľudia neboli svedkami jej podpisovania.

Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 osobne vypovedal konateľ žalovaného tak, že pracovná zmluva
v rôznych zneniach zodpovedá iba určitej chybe, pôvodne asi kvôli datovaniu, u účtovníčky M. C., ktorá
ich vypracovala. Keď boli dané na podpis dodatky k tejto pracovnej zmluve, predajňa bola zatvorená
a prítomní boli ako svedkovia zamestnanci žalovaného v r. 1/ z ČR p. M. a R., ako aj p. O. zo

Slovenska. Pri takomto uzatváraní on - konateľ na nikoho netlačil a každý si mohol rozmyslieť, čo
podpíše. Navyše podpisovanie týchto listín žalobkyňa telefonicky konzultovala so svojim právnikom
Branislavom Samcom. Predmetné dodatky k pracovnej zmluve vypracoval p. Chovanec (súd rozumie
konateľ advokátskej kancelárie - právneho zástupcu žalovaného v r. 1/ JUDr. Chovanec - pozn. súdu),
p. C. ich vytlačila z počítača.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi a
zistil :

Medzi žalovaným v rade 1/ ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnankyňou boli podpísané
dve obsahovo odlišné pracovné zmluvy zo dňa 5.5.2009 (č.l. 28, 29 tunajšieho spisu), podľa zhodného
obsahuktorýchžalobkyňamalaprežalovanéhovpracovnompomerevykonávaťprácuvedúcejpredajne
a zhodne tiež obsahujú ustanovenie, podľa ktorého „hmotná zodpovednosť nadobúda účinnosť dňom

podpísania súpisky o prevzatí tovaru a finančných prostriedkov“.
Pracovnázmluvažalobkynebolazmenenádohodouozmenepracovnýchpodmienokzodňa13.10.2011
(č.l. 12 tunajšieho spisu), ktorá obsahovala dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 zákonníka
práce, podľa obsahu ktorej žalovaná preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar,
zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinná vyúčtovať, čím zodpovedá

za vzniknutý schodok.
Pracovná zmluva žalobkyne bola tiež zmenená dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa
3.11.2011 (č.l. 13, 14 tunajšieho spisu). zhodne podľa b. 20 obidvoch týchto zmien sa malo v sporoch z
tohto právneho vzťahu rozhodovať v konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, 010 01 Žilina.

Dňa 7.2.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, 010 01 Žilina č.k. RRS 2011/18, rozhodcom Zuzanou Račkovou, v právnej veci účastníkovtunajšieho konania, ktorým tunajšia žalobkyňa bola zaviazaná tunajšiemu žalovanému na zaplatenie
1.205,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 1.12.2011 do zaplatenia. Podľa jeho
odôvodnenia išlo o plnenie titulom náhrady škody, ktorú tunajšia žalobkyňa mala spôsobiť stratou alebo

schodkom finančnej hotovosti, strata mala byť oznámené 9.9.2011 v súvislosti s odovzdávaním tržby v
dňoch 7.9.2011, 8.9.2011.

Zhodne dňa 7.2.2012 bolo vydané uznesenie Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom Vojtecha

Tvrdého 17, 010 01 Žilina č.k. RRS 2011/18, rozhodcom Zuzanou Račkovou, v právnej veci účastníkov
tunajšiehokonania,ktorýmrozhodcovskýsúdzamietolnámietkunedostatkuprávomocirozhodcovského
súdu, skonštatoval, že rozhodcovský súd a konajúci rozhodca nie sú zaujatí a zamietol návrh na
zastavenie rozhodcovského konania.

Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK)
1) Tento zákon upravuje
a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu
skončiť súdnym zmierom.
3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa § 3 ods. 1 ZoRK Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2 ZoRK

1/ Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.
2/ Rozhodcovská zmluvy musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 14 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení nesk. predpisov (ďalej tiež ZP) Spory medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú

súdy.

Podľa § 17 ZP Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a, ods. 2/ ZoRK,
1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ).

2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Súd zrušil rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7.2.2012 vydaný Zuzanou Račkovou,

rozhodcom Rozhodcovského súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, podľa cit. ust. § 40 ods.
1 ZoRK s prihliadnutím na § 1 ods. 1 ZoRK v spojení s cit. ust. § 14 ZP, lebo tunajší súd interpretuje
cit. ust. § 1 ods. 1 tak, že týmto zákonom je za ďalších podmienok rozhodcovským súdom zverené
rozhodovanie občiansko - právnych vecí v užšom zmysle slova, teda bez pracovno - právnych vecí,
resp. cit. ust. § 14 ZP tunajší súd interpretuje tak, že na riešenie sporov z pracovno - právnych vzťahov

sú príslušné všeobecné súdy. Je pravdou, že cit. ust. § 1 ods. 3 vymenúva výnimky z právomoci
rozhodcovských súdov, medzi ktorými nie sú pracovnoprávne spory uvedené, a toto sa objavuje ako
vysvetlenie v zátvorke textu cit. ust. § 40 ods. 1 ZoRK, podľa ktorého súd zrušil. Lenže pre nevyhnutnú
potrebu právnej interpretácie celého ustanovenia § 1 ZoRK je v tomto zmysle nevyhnutné interpretovať
cit. ust. § 40 ods. 1 ZoRK širšie. Naopak s prihliadnutím na charakter pracovnoprávnych vzťahov

ako právnych vzťahov pravidelne spojených so zabezpečením základného príjmu zamestnanca, v
ktorých je zamestnanec v slabšom sociálnom postavení, primerane keď podľa čl. 1 Základných zásad
Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy sú spojené s realizáciou základných práv fyzickej osoby ako
zamestnanca, súd interpretuje cit. ust. § 1 ods. 1 ZoRK a § 14 ZP reštriktívne. Je príznačné, že účelom
zriaďovania rozhodcovských súdov podľa zákona o rozhodcovskom konaní je možnosť dosiahnutia

rýchlejších foriem rozhodovania sporov, čo v typizovaných prípadoch môže mať prednosť až pred
meritórnou spravodlivosťou rozhodovania, ale v pracovnoprávnych sporoch by forma rozhodovania
pred rozhodcovským súdom práve preto mohla byť osobitne hodnotená ako vzdania sa práv zo strany
zamestnanca vopred podľa podľa cit. ust. § 17 Zákonníka práce. Preto rozhodcovskú doložku zhodne
podľa obsahu dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 13.10.2011 a 3.11.2011 súd považuje za

neplatnú.

Zároveň podľa cit. ust. § 43 ods. 2 ZoRK tunajší súd osobitným výrokom rozsudku odložil vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku pre posilnenie práv procesne úspešnej tunajšej žalobkyne pre

prípade, že by sa na základe predmetného rozhodcovského rozsudku exekučné konanie proti nej malo
začať alebo už by sa viedlo.

V ďalších podrobnostiach právnej argumentácie je síce pravdou, že rozhodcovská doložka podľa cit.

ust. § 3 ods. 1 ZoRK sa môže týkať aj sporov, ktoré už vznikli, teda do minulosti, ale to nič nemení na
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na základe neplatnosti rozhodcovskej doložky, ako súd
vyhodnotil vyššie.

Osobitne súd považuje analogicky s procesnými zásadami v občianskom súdnom konaní za dôvod
zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku aj to, že spoločníkom žalovaného v r. 2/ ako
zriaďovateľa predmetného rozhodcovského súdu je konateľ advokátskej kancelárie JUDr. Chovanec -
právneho zástupcu žalovaného v r. 1/ ako účastníka meritórneho pracovnoprávneho sporu. Samotný
konateľ žalovaného v r. 1/ na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 potvrdil, že dodatky o zmene

pracovných podmienok vypracoval už pri východiskách tohto sporu JUDr. Chovanec, tento tak fakticky
navrhol riešenie vzniknutých sporov na orgáne, s ktorým bol personálne prepojený, v čom súd vidí
hrozbu nezávislosti rozhodovania tohto rozhodcovského súdu a teda ďalší osobitný dôvod neplatnosti
predmetnej rozhodcovskej doložky s týmto obsahom.Napadnutý rozhodcovský rozsudok datovaný 7.2.2012 napadnutý návrhom na zrušenie rozsudku

podaným na tunajšom súde dňa 6.3.2012, teda aj bez ďalšieho skúmania jeho doručovania v zákonom
stanovenej lehote podľa § 41 ods. 1 ZoRK.

Súd zamietol žalobu voči žalovanému v r. 2/, lebo z cit. ust. § 40 ods. 1 ZoRK súd usúdil, že účastníkmi

konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú strany, ktoré boli účastníkmi konania v rozhodcovskom
konaní. Teda z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodom tam uvedených má vo veci pokračovať všeobecný súd s doterajšími účastníkmi
rozhodcovského konania, a nie so spoločnosťou, ktorá je zriaďovateľom rozhodcu. V danom prípade
sa nejedná o konania podľa piatej časti O.s.p. Z konštatovaného vyplýva, že rozhodcovský súd, ktorý
prejednal a rozhodol vec, nie je účastníkom rozhodcovského konania, ale orgánom, pred ktorým takéto

konanie prebieha a dôvodne týmto účastníkom nie je ani zriaďovateľ rozhodcovského súdu.

Všetky ďalšie dôkazy vykonané v tomto konaní boli pre systematickú prednosť právneho dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky nadbytočné. Osobitne ani po výsluchu žalobkyne a konateľa

žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 sa nepreukázalo, že by nebola daná slobodná vôľa
žalobkyne právne úkony podľa oboznámených listinných dôkazov v tomto konaní uzatvoriť, to však nič
nemení na ich právnom hodnotení vykonanom vyššie. Preto súd aj zamietol ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania prednesené na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 výsluchom svedkov.

Osobitne k následku podľa cit. ust. § 43 ods. 1 ZoRK je nevyhnutné ustáliť, že tunajší súd by ďalej vo
veci mohol konať iba po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku. Preto toto sporové konanie je
relatívnesamostatnéaďalšípostupvzávislostiodprávnehoosudutohtorozsudkujemožnýažnásledne
z úradnej činnosti tunajšieho súdu, podporne na podnet účastníka konania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa bola plne úspešná voči žalovanému v rade 1/, keď

súd jej žalobe voči žalovanému v rade 1/ vyhovel. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ bola však žalobkyňa
neúspešná, nakoľko súd jej žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol.

Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu a

vyčíslila ich v zákonnej lehote 3 pracovných dní v podaní doručenom súdu dňa 14.6.2012 v celkovej
sume 1.193,75 Eur. Trovy konania žalobkyne podľa ich vyčíslenia pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania v sume 331,50 Eur, zo zaplateného poplatku za námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu 199,16 Eur a z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov
právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 13.12.2011, 2/

ďalšia porada s klientom dňa 4.1.2012, 3/ písomné podanie na súd dňa 5.1.2012, 4/ písomné
podanie na súd - vyjadrenie k výzve dňa 24.1.2012, 5/ ďalšia porada s klientom dňa 28.2.2012, 6/
písomné podanie na súd dňa 29.2.2012 - žaloba na súd, 7/ účasť na pojednávaní dňa 11.6.2012.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ak nie je ustanovené inak, základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eura,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura
+ 1,66 eura

za každých aj začatých 33,19 eura
prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura
+ 9,96 euraza každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto
úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

Podľa § 15 písm. a) citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, o klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú

osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Súd preskúmal žalobkyňou uplatnený nárok a priznal jej proti žalovanému v rade 1/:
- náhradu trov právneho zastúpenia v sume 309,93 Eur za úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.12.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods. 1

Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 61,41 €, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,41 €,
2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 29.2.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods.
1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 61,41 €, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,63 €,

3. zastupovanie na pojednávaní dňa 11.6.2011 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 122,82 €, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,63 €, cestovné podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 4
citovanej vyhlášky v sume 16,20 Eur (Považská Bystrica - Žilina a späť použitím vlastného motorového
vozidla), náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky v sume 25,42 €.

- náhradu iných trov konania (súdny poplatok z návrhu na začatie konania) v sume 331,50 Eur.

Súd nepriznal žalobkyni uplatnený poplatok za námietku nedostatku právomoci rozhodcovského
rozsudku v sume 199,16 Eur a v rámci uplatnených trov právneho zastúpenia: ďalšie porady s klientom

zo dňa 4.1.2012 a zo dňa 28.2.2012, písomné podania na súd alebo iný orgán zo dňa 5.1.2012 a zo
dňa 24.1.2012 vrátane režijného paušálu a cestovných nákladov s nimi súvisiacich, nakoľko nejde o
trovy súdneho konania. O trovách konania možno hovoriť zásadne až po začatí súdneho konania, t.j.
doručením žalobného návrhu súdu, v danom prípade dňa 6.3.2012. Súd nevyvracia, že by žalobkyni
uvedené výdavky na právne zastúpenie vznikli, tieto je však jednotlivo možné uplatniť v prípade úspechu

v meritórnom spore, ak rozhodcovský rozsudok bude zrušený, s prihliadnutím na jednotlivú účelnosť
úkonov právneho zastúpenia.Žalovaný v rade 2/ si uplatnil náhradu trov konania voči žalobkyni vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo
dňa 30.5.2012, ktorým zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Trovy právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ písomné podanie na súd) si vyčíslil

v celkovej sume 132,64 Eur.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd preskúmal žalovaným v rade 2/ uplatnený nárok a priznal mu proti žalobkyni

- náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, t.j. v sume 132,64 Eur, rešpektujúc § 153 ods.
2 O.s.p.. Ide o tieto úkony právnej služby:

1) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.5.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods.
1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 58,69 €, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,63 €,
2) písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe dňa 30.5.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení
s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 58,69 €, režijný

paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 7,63 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia stanovil súd výšku odmeny za jeden úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v sume 61,41 Eur. U
žalovaného v rade 2/ rešpektoval ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a priznal mu náhradu trov konania podľa jej

vyčíslenia, keď žalovaný v rade 2/ stanovil odmenu za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 cit.
vyhl. ako jednu trinástinu výpočtového základu, t.j. v sume 58,69 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).