Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010535
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010535.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

X. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom A., Z. F. XXXX, F. XX, Česká republika, t.č. bytom V. A., Ul. E. XX
(u pani Q.),

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/145/2011 zo dňa 07. decembra 2011
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. Z. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí Z. Z., nar. XX.X.XXXX
a F. Z., nar. XX.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 4C 47/2000 z 19.1.2001,
právoplatným 22.10.2001 bol zaviazaný prispievať na výživu Z. sumou 800,- Sk a F. sumou 600,- Sk,
vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk matky detí T. Q., nar. XX.X.XXXX v období od 1.9.2003 do 7.12.2011
v Slovenskej republike a v Karvinej v Českej republike si vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil, hoci

mal finančné prostriedky zo zamestnaní, čím zostal dlhovať za obdobie od 1.9.2003 do 30.6.2009 na
výživu dcéry 1.858,86 eur a za obdobie od 1.9.2003 do 7.12.2011 na výživu syna 1.971,68 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/, 37 písm. m/ Tr.zák.
k trestu odňatia slobody na 24 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. Odvolanie smerovalo
proti výroku o treste, ktorý sa obžalovanému pozdával až príliš vysoký.

NaverejnomzasadnutíkonanomoodvolanínavrhlaprokurátorkaKrajskejprokuratúryTrenčínodvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

K výroku o vine je potrebné uviesť, že tento mal súd prvého stupňa preukázaný na základe dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný pritom sám vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Jeho
doznanie je v súlade s výpoveďou T. Q., matky Z. a F. Z., ktorá uviedla, že v žalovanom období jej
obžalovaný na výživnom nič neuhradil. Zistený skutkový stav potom súd prvého stupňa správne právne
kvalifikoval, ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák., pretože
obžalovaný najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať

iného, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/ Tr.zák., t.j. po dlhší čas.

Odvolací súd preskúmal z pohľadu odvolania obžalovaného aj primeranosť trestu uloženého súdom
prvého stupňa. Pri vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktoré súd prvého stupňa
správne ustálil, prichádzala u obžalovaného do úvahy sadzba trestu odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov.

Trest uložený súdom prvého stupňa v prvej tretine takejto trestnej sadzby, potom nemožno považovať
za neprimerane prísny. V tomto smere súd prvého stupňa správne poukázal síce, jednak na doznanie
obžalovaného, ale tiež na jeho predchádzajúcu mnohopočetnú súdnu trestnosť, a to aj za rovnaký
trestný čin. Naviac je potrebné uviesť, že obžalovaný časť trestnej činnosti od 20.08.2009 spáchal v
skúšobnej dobe svojho predchádzajúceho odsúdenia (rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn.

9T/29/09 zo dňa 08.06.2009, právoplatný 20.08.2009).

Obžalovaný po dobu viac ako 8 rokov sa nepodieľal na výžive svojich dvoch detí, ktorú musela zvýšeným
úsilím zabezpečovať ich matka, čo vyplýva aj z výšky ustáleného dlžného výživného. Je preto v záujme
prevýchovy obžalovaného, aby si trest odňatia slobody vykonal. Z odpisu registra trestov pritom vyplýva,

že obžalovaný vykonal už niekoľko desiatok mesiacov trestu odňatia slobody, ktoré sa zatiaľ, z hľadiska
jeho prevýchovy, zjavne minuli účinku. Zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu so stredným stupňom stráženia je v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného, smerujúceho proti výroku o treste,

ako nedôvodné zamietol. Senát odvolacieho súdu dokonca uvádza, že uložený trest sa javí skôr mierny
ako prísny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.