Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010593.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Stanislava Hájička a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému C. L. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 30. mája
2012 odvolanie obžalovaného C. L. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.11.2011, sp. zn.
2T/165/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. L. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.11.2011, sp. zn. 2T/165/2011, bol obžalovaný C. L.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna C. G., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 17P 32/09-20, zo dňa 21.9.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.9.2009, bol zaviazaný platiť matke syna F. G. výživné 166 Eur mesačne, a to do
konca mesiaca, túto povinnosť v Prievidzi úmyselne neplnil, od 1.9.2010 do 9.11.2011 hoci bol aj konateľ
a spoločník firmy SLOVACHEM, s.r.o. Prievidza a jeden zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer na
jeho žiadosť, od 12.10.2010 do 20.7.2011 zaplatil F. G. celkom 1332 Eur a na výživnom jej zostal dlhovať

826 Eur hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T 144/2010-53, zo dňa 25.6.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.7.2010 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38
ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho napadol odvolaním
obžalovaný C. L. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste, avšak odvolanie do rozhodnutia odvolacieho
súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Bc. F. G., matka maloletého dieťaťa, v písomnom vyjadrení zo dňa 24.5.2012 oznámila krajskému
súdu, že obžalovaný C. od hlavného pojednávania na okresnom súde, teda od 9.11.2011 do 30. mája
2012, teda do dňa konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu jej na výživné nezaplatil žiadne
peniaze.

Prokurátorka krajskej prokuratúry s poukazom na to, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny,
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. mája 2012, vykonal
dňa 30. mája 2012 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného
(obžalovanému C. L. bolo predvolanie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené, bol poučený o
možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil
a ani svoju neúčasť do dňa konania verejného zasadnutia hodnoverným spôsobom neospravedlnil) a

postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých
výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie obžalovaného C. L. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Svoje skutkové zistenia podrobne a vecne správne odôvodnil
v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného
C. L.. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré podrobne poukázal okresný súd, na seba nadväzujú,

navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti
skutkových zistení súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a osvojil
si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Dôkazy vykonané pred
súdom prvého stupňa vytvárajú totiž aj podľa zistenia odvolacieho súdu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného C. L. ako prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje
závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací
súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný

súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a v tomto smere odvolacie
námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody
a o spôsobe jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 207

ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov so zaradením na
jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj
tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil

žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu,
neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o
vine a o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal svojím odvolaním, preto podľa § 319 Tr.

por. odvolanie obžalovaného C. L. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.