Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/756/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104116252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6104116252.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného G4S Secure Solutions (SK), a.s., so sídlom
Višňová 16, 831 01 Bratislava, IČO: 31 328 059 (predtým Group 4 Falck Slovensko, s.r.o.), právne zast.
Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, so sídlom AK Krásna 1089/43, 924 01 Galanta, proti povinnému t.č.
neexistujúcemu právnemu subjektu ELSY motor, s.r.o, so sídlom Vlkanovská 2, 976 31 Vlkanová, IČO:
36 044 474, na vymoženie pohľadávky vo výške 587,93 Eur (17.712,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej

súdnym exekútorom JUDr. Máriou Zervanovou, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka
18, 811 07 Bratislava, pod spis. zn. EX 222/04, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,17 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 587,93 Eur (17.712,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe
vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Rob 726/2003
zo dňa 10. 11. 2003.

Poverením č. 5601 009494 * zo dňa 08. 06. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Máriu Zervanovú, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava (predtým Pribinova 2, Bratislava), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX
222/04.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 03. 2011, súdny exekútor podal podnet na

zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný
nedisponuje žiadnym majetkom, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podaní
súdny exekútor uviedol, že šetrením majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nevlastní
nehnuteľný majetok. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu povinný nevlastní ani žiadne motorové
vozidlá. Exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke adresované 17 bankovým inštitúciám
sa realizovali s negatívnym výsledkom.

Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal
preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb
povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku,
ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktoré boli doručené do sedemnástich peňažných ústavov

(Citibank Slovakia, Credit Lyonnais bank Slovakia, ING Bank, HVB Bank Slovakia, Banka Slovakia,
ČSOB, OTP banka Slovensko, Istrobanka, Komerční banka Bratislava, Ľudová banka, Dexia bankaSlovensko, Poštová banka, Unibanka, SLSP, Tratra banka, VÚB, Prvá stavebná sporiteľňa), avšak na
základe týchto príkazov neboli získané žiadne finančné prostriedky. Na základe žiadosti o poskytnutie
súčinnosti príslušný dopravný inšpektorát oznámil, že povinný je držiteľom motorového vozidla Citroen

Jumper 2.5 T Biela, r.v. 1995, EČV: BCA-16-47, toto motorové vozidlo je však vo vlastníctve leasingovej
spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné
prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. O nemajetnosti povinného svedčí
aj skutočnosť, že uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 55K 3/2003-57 zo dňa 06. 09. 2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 10. 2007, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na

majetokpovinnéhozamietnutýprenedostatokmajetku,následkomčohobolpovinnýkudňu30.10.2007
z obchodného registra ex offo vymazaný. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani
jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a
to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti. Súd konštatuje, že primárnou skutočnosťou, ktorá bráni vykonaniu exekúcie,
nie je samotný výmaz povinného, ale jeho nemajetnosť, nakoľko aj zrušenie tejto spoločnosti a následný

výmaz z obchodného registra je dôsledkom zistenia, že spoločnosť je nemajetná.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen"Exekučnýporiadok")exekúciuzastavísúdnanávrhaleboajbeznávrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho
exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal

v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 240,68 Eur /z toho odmena 175,96 Eur (129,48
Eur za 39 úkonov á 3,32 Eur + 46,48 Eur za 7 zač. hodín á 6,64 Eur), náhrada hotových výdavkov 24,61
Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 40,11 Eur/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 20. 05. 2004, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení platnom až do 30. 11. 2006/, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému

uhradiťsúdnemuexekútorovivzniknutétrovyexekúcie,avšaknievtakejvýške,vakejsiichtentouplatnil.Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť,

žezaúkony,ktorésaodmeňujúpaušálnousumou3,32Eurzaúkon,užsúdnemuexekútorovineprináleží
aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť,
že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné
časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom
prípade sa jedná o úkon - štúdium spisu po doručení návrhu, kontrola, vypracovanie žiadosti o udelenie

poverenia ..... 60 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm.
a) ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi
priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu
exekútorovi duplicitne odmenu za uvedený úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /
podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.

Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vyhotovenie špecifikácie trov exekúcie ..... 60 min., tento
úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je
nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku.
Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo

k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade
ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade,
pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu
exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj
príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny

exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o
náklady, ktoré znáša účastník konania.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - zisťovanie IČO povinného - súčinnosť na
živnostenský register ..... 15 min., nakoľko v predloženom exekútorskom spise sa nenachádza žiadny

podklad, ktorý by odôvodňoval priznanie tejto odmeny. Vyúčtované položky totiž musia byť hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod
na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté
nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúciižiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania
súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou
týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 250 min., na 115 min, t.j 2
hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 -
pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu,
to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte

odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Preto súd neakceptoval názor súdneho exekútora, že pri každom úkone alebo činnosti pri vykonávaní
exekúcie patrí náhrada časovej odmeny za každú začatú hodinu (teda v minimálnom rozsahu 1 hodina)
osobitneprikaždomúkone.Tobyznamenalo,žeakexekútorvykonanímjednoduchýchrutinnýchúkonov
(napr. zmenou adresáta v šablóne podania) vyhotoví za 1 hodinu čistého času viaceré listiny, mal by
nárok na časovú odmenu za viac hodín ako skutočne účelne vynaložil na vykonanie exekúcie. Pokiaľ

by mal zákonodarca v úmysle odmeňovať exekútorov za každý úkon exekúcie osobitne odmenou
minimálne za 1 hodinu, tak by musel špecifikovať čo je a nie je možné považovať za úkon služby
exekútora a výslovne uviesť, že odmena je priznaná podľa počtu úkonov vykonaných v exekučnom
konaní s tým, že pri jednotlivom úkone má exekútor nárok na odmenu za každú začatú hodinu pri
vykonávaní úkonu.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd ďalej uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky
honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch
podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného,
platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že

do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a
doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy,
upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine
sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len
prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na

začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe
exekúciearozhodnutiasúduvydanéhovexekučnomkonanípodľapísm.b)ažf)patríodmenalenjednou
paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor
si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke- sedemnásťkrát (17 peňažných ústavov), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát

(povinný, oprávnený), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - dvakrát (povinný, oprávnený) a
doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - šestnásťkrát (14 peňažných
ústavov, povinný, oprávnený). Súd má za to, že v týchto prípadoch sa jedná o doručovanie totožného
úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za každý z týchto úkonov odmena
paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za tieto úkony paušálnu sumu len jedenkrát za
každý z nich.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súdny exekútor nepostupoval
správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady - poštovné za správoplatnenie

uznesenia súdu (1,- Euro), odblokovanie účtov povinného (3,50 Eur), faktúru (0,50 Eur) a vrátenie
poverenia (1,- Euro). Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli
reálne preukázané.

Odmenuexekútoraupravujevyhláška/vzneníplatnomdo31.08.2005/beztoho,žebytentovykonávací

predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti,pričomcit.ustanovenieodkazujevpoznámkepodčiarouajnaExekučnýporiadok/popriodkaze

na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.

Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každáfyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom
všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka

konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a
službyje19%zozákladudanesvýnimkouzákladnejsadzbydaneustanovenejv§85jods.1naobdobie
podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného
dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok
verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby

20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety
vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon
č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane
platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH vo výške 20 % z celých
trov.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v

súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 62,17 Eur /z toho odmena 33,20 Eur (19,92 Eur za
6 úkonov á 3,32 Eur + 13,28 Eur za 2h. á 6,64 Eur), náhrada hotových výdavkov 18,61 Eur, DPH 20
% z celých trov, t.j. 10,36 Eur/.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého

peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,

v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.

3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania

už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.