Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/243/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105232467
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7105232467.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.

Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne T. K., nar. X.X.XXXX, bývajúcej Z.
C., M. Č.. X, zast. JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným:
1/ P. Č., nar. XX.XX.XXXX, 2/ G. Č., nar. X.X.XXXX, obom bývajúcim v C., M. Č.. X a 3/ O. C., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcemu v C., K. Č.. X, o určenie trvania práva na bytovú náhradu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. mája 2010 č.k. 36C/91/2005-92 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným l. a
2. rade P. Č. Q. G. Č..

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 3. rade
O. C. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou z 5.12.2005 po čiastočnom jej späťvzatí (v časti, v ktorej sa domáhala určenia,
že výpoveď z nájmu bytu je neplatná) domáhala sa proti žalovaným určenia, že jej právo na primeranú
bytovú náhradu nezaniklo.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaní v 1. až 3. rade výzvou na vypratanie bytu zo dňa
24.10.2005 vyzvali žalobkyňu na vypratanie jednoizbového bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí
na M. F. Č..X v C., súp. č. domu XXX a to v lehote do 15.11.2005, ktorého boli spoluvlastníkmi v podieloch
žalovaní v 1. a 2. rade 1/2-ice a žalovaný v 3. rade 1/2-ice. V čase vyhlásenia rozsudku už výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol žalovaný v 3. rade O. C.. Žalobkyni už pred vyššie uvedenou výzvou
na vypratanie bytu z 24.10.2005 (ktorú považovala za výpoveď z nájmu bytu a jej platnosť napadla

svojou žalobou v späťvzatej časti) bola žalovanými daná výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.12.2004,
ktorej platnosť bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21C/28/2005.
Rozsudkom zo dňa 29.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2008
č.k. 5Co/255/2008-72 bola žaloba žalobkyne o neplatnosť tejto výpovede právoplatne zamietnutá.

Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že so zreteľom
na zistenie, že v čase vyhlásenia rozhodnutia vlastníkom obytného domu súp. č. XXX nachádzajúceho

sa v C. G. M. F.. Č.. X bol len žalovaný v 3. rade, žalovaní 1. a 2. rade neboli vo veci pasívne vecne
legitimovaní a z dôvodu tohto nedostatku žalobu proti nim zamietol.Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3. rade odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď
uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení.
Prihliadal na to, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu č.

X nachádzajúceho sa v C. G. F.. M. Č..X, ktorá jej bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka a ďalej na to, že v súčasnosti žalobkyňa predmetný byt už neobýva, z tohto sa dobrovoľne
vysťahovala, prestala byť nájomníčkou bytu a určovacou žalobou sa nemožno domáhať, že nájomca
má právo na bytovú náhradu resp., že mu toto právo nezaniklo. Konanie o bytových náhradách musí
byť spojené vždy s hmotným právom - návrhom na vypratanie, preto žaloba podaná žalobkyňou nemá

oporu v hmotnom práve. Právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo ani v prípade, ak by súd žalobe
vyhovel, nedošlo by ani k dosiahnutiu cieľa žaloby a nevytvoril by sa ani pevný právny základ.

O trovách konania nerozhodoval, pretože účastníci konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili
(toto právo by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v danom prípade patrilo úspešným žalovaným).

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhla rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. K neúplnosti zistenia skutkového stavu uviedla, že ku
dňu rozhodnutia súdu o žalobe došlo ku kvalitatívnej zmene, na základe právoplatného stavebného
povolenia bol predmetný bytový dom rekonštruovaný, avšak, či vykonané práce boli aj kolaudované

sa nevie vyjadriť, lebo jej aktivity v stavebnom konaní neboli stavebným orgánom zohľadňované.
Od podania žaloby do rozhodnutia súdu bola efektívne vysťahovaná z predmetného bytu na M. F..
Č.. X Z. C.. Namietala nesprávnosť ustálenia skutkového zistenia prvostupňovým súdom, keď v nej
nevidel vecne legitimovanú účastníčku konania, lebo je síce pravdou, že ku dňu rozhodnutia súdu bolo
právoplatne rozhodnuté o neplatnosti danej jej výpovede, avšak v čase doručovania výpovede z nájmu

nebola na území Slovenskej republiky, preto jej žiadna výpoveď doručená nebola a nemohla jej ani začať
plynúť lehota na uplatnenie takéhoto práva. Súd prvého stupňa nezávisle od uvedeného rozhodnutia
mal skúmať existenciu práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovené (podľa Občianskeho zákonníka) a
potom mal rozhodovať o dôvodnosti žaloby. Tvrdila, že naliehavosť právneho záujmu na takomto určení
mala v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., lebo došlo k zániku jej práva k bytu, ku ktorému mala právo

nájmu, nie v dôsledku rozhodnutia súdu, resp. administratívneho orgánu a ani nie v dôsledku zániku
takéhoto práva, ale v dôsledku faktických úkonov žalovaných resp. žalovaného v 3. rade. Jej nárok
nezanikol a spôsobom ako bol uplatnený malo byť o ňom súdom prvého stupňa rozhodnuté.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a aj jeho právny záver zodpovedá zákonu len v časti
týkajúcej sa žalovaných v 1. a 2. rade. V tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), naň poukazuje a len na zdôraznenie
správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti dodáva:

Podľa ust. § 712c ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca
nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca
bytová náhrada.

Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane (ods. 2

cit. ustanovenia).

Osobitným zákonom podľa ust. § 712c ods. 2 Obč. zákonníka je zákon č.189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona
bytovú náhradu, alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.

Výsledkami vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je preukázané, že výlučným vlastníkom
domu súp. č. XXX na M. F. Z. C.Š., v ktorom sa byt, ktorého nájomníčkou bola žalobkyňa nachádza, je
na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-2415/2007 zo dňa 22.3.2007 (v celosti) lenžalovaný v 3. rade O. C., preto už len v jeho prospech sa predmetný dom vypratával. Súd prvého stupňa
preto správne uzavrel, že žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania stratili pasívnu vecnú legitimáciu v
spore a na tom základe správne proti týmto žalovaným žalobu zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v uvedenej časti t.j. vo výroku, ktorým bola
žaloba zamietnutá proti žalovaným v 1. a 2. rade P. Č. Q. G. Č. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli dané vo zvyšujúcej časti,
t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 3. rade O. C.. Aj keď sa totiž možno v
plnom rozsahu stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku v tom smere, že určovacia žaloba je
procesne prípustnou (§ 80 písm. c/ O.s.p.) len pri existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení, súhlasiť nemožno s jeho dôvodmi, na základe ktorých v posudzovanom prípade
uzavrel nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ktoré ho v konečnom

dôsledku viedli k zamietnutiu žaloby proti žalovanému v 3. rade. Menovite nedostatok naliehavého
právnehozáujmunebolomožnévyvodiťzoskutočnosti,žežalobkyňanebolaúspešnávkonaníourčenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu (naopak v prípade jej úspechu v uvedenom konaní by predmet sporu
v tomto konaní odpadol, keďže nájomný vzťah medzi účastníkmi by trval naďalej), bez ďalšieho ani
zo skutočnosti, že v súčasnosti žalobkyňa byt, z ktorého dostala platnú výpoveď neobýva a ani z jeho

záveru, že sa určovacou žalobu nemožno domáhať určenia práva na bytovú náhradu resp., že toto právo
nezaniklo, lebo konanie o bytových náhradách musí byť spojené vždy s hmotným právom - návrhom na
vypratanie a teda žaloba nemá oporu v hmotnom práve.

Z ust. § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Aj keď má určovacia žaloba podľa cit. ustanovenia spravidla preventívny charakter, t.j. je procesne
prípustnou vtedy, keď ňou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a
zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, resp. pokiaľ najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu

právneho vzťahu medzi účastníkmi a možno ňou dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov,
zásada, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný pokiaľ právny vzťah alebo
právo boli už porušené a teda je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. d/ O.s.p.) neplatí
bezvýnimočne. Určovacia žaloba je totiž prípustnou aj vtedy, keď žalobca v príslušnom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov.

V posudzovanej veci žalovaní v písomnej výzve na vypratanie bytu z 24.10.2005 oznámili žalobkyni,
že nemá právo na bytovú náhradu za vypratávaný byt, ktorého bola nájomníčkou na základe Zmluvy
o nájme (na dobu neurčitú) zo dňa 1.1.2004 (keď nájomný pomer medzi účastníkmi skončil z dôvodu

podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka). Medzi účastníkmi konania sa teda nepochybne stala
spornou otázka, či povinnosť žalobkyne vypratať byt bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady,
t.j. či žalobkyňa má právo na náhradný byt. Pokiaľ žalobkyňa byt vypratala (z obsahu spisu vyplýva,
že z dôvodu nevyhnutných a neodkladných stavebných úprav), avšak svoju bytovú situáciu by nemala
vyriešenú, odstránenie uvedenej spornosti mohla dosiahnuť len samostatnou žalobou uplatňovanou v

občianskom súdnom konaní, ktorou sa domáha určenia v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., že jej právo na
bytovú náhradu nezaniklo. Nesprávny je preto záver prvého stupňa týkajúci sa nemožnosti domáhať
sa určovacou žalobou, že nájomca má právo na bytovú náhradu resp., že mu toto právo nezaniklo s
poukazom na to, že konanie o bytových náhradách musí byť vždy spojené s návrhom na vypratanie
a preto žaloba podaná žalobkyňou nemá oporu v hmotnom práve. Za tohto stavu z odôvodnenia

napadnutého rozsudku tiež nie je úplne zrejmé, na základe čoho súdu prvého stupňa uzavrel, že právne
postavenie žalobkyne by sa nezmenilo ani v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, nedošlo by ani k
dosiahnutiu cieľa žaloby a nevytvoril by sa ani pevný právny základ (pre právny vzťah účastníkov).

V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia procesnej prípustnosti žaloby žalobkyne sa súd prvého

stupňa vecne uplatneným nárokom nezaoberal, neposudzoval nárok žalobkyne podľa ust. § 712 a nasl.
Občianskeho zákonníka (menovite predovšetkým podľa ust. § 712a Obč. zákonníka), preto aj z hľadiska
uplatneniazásadydvojinštančnostisúdnehokonaniaodvolaciemusúdunezostaloinéakojehorozsudok
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 O.s.p.) žalobkyňou uplatňovaný nárok vecne posúdiť a znovu vo veci rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.