Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010523
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu

JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému N. D., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 15.
mája 2012, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 05. decembra
2011, sp.zn. 1T/161/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaný N. D., nar. XX.XX.XXXX podľa § 285 písm. e/ Tr.por. v spojení

s § 86 písm. a/ Tr.zák.

s a o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora v Prievidzi zo dňa 01.08.2011, sp.zn. 2Pv 140/07 doručenej

Okresnému súdu v Prievidzi dňa 08.08.2011 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. a/, b/, c/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. na
skutkovom základe, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí
W. D., nar. XX.XX.XXXX a N. D., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo 9C
405/2002 zo dňa 02. decembra 2002, právoplatným dňa 20. februára 2003, bol zaviazaný prispievať na
ich výživu sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) na syna W. a 1.000,- Sk (33,19 eur) na syna N., spolu sumou
2.000,- Sk (66,38 eur) na obe deti mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. - U., ulica D. č. XX/

X, pričom bol za neplnenie si vyživovacej povinnosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad,
číslo 3T/52/2005 zo dňa 14.11.2007, právoplatným 14. novembra 2007, na trest odňatia slobody šesť
mesiacov v II. nápravno-výchovnej skupine, pričom 29. januára 2008 bol z výkonu trestu podmienečne
prepustený so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov, túto vyživovaciu povinnosť v Nedožeroch -
BrezanochavPopradesiúmyselneneplnil,hociježivnostníkazaobdobieod29.01.2008do29.06.2011
s výnimkou zaplateného výživného 995,81 eur (30.000,- Sk) dňa 22. februára 2008, 100 eur dňa 31. júla
2009, 100 eur dňa 13. augusta 2009 a 100 eur dňa 09. júla 2010, čím mu za uvedené obdobie vznikol

dlh na výživnom spolu 1.425,76 eur, pričom neplnením si vyživovacej povinnosti vydal oprávnený J. R.
do nebezpečenstva núdze, keďže bez pomoci iných rodinných príslušníkov by nedokázala deti uživiť,
pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. D. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.zák., hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať
sa o výživu svojich detí W. D., nar. XX.XX.XXXX a N. D., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného

súdu Prievidza, číslo 9C 405/2002 zo dňa 02. decembra 2002, právoplatným dňa 20. februára 2003,
bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) na syna W. a 1.000,- Sk (33,19
eur) na syna N., spolu sumou 2.000,- Sk (66,38 eur) na obe deti mesačne počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. - U., ulica D. č. XX/X, pričom bol za neplnenie si vyživovacej povinnosti odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Poprad, číslo 3T/52/2005 zo dňa 14.11.2007, právoplatným 14. novembra 2007, na
trest odňatia slobody šesť mesiacov v II. nápravno-výchovnej skupine, pričom 29. januára 2008 bol
z výkonu trestu podmienečne prepustený so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov, túto vyživovaciu
povinnosť v Nedožeroch - Brezanoch a v Poprade si úmyselne neplnil, hoci je živnostník a za obdobie
od 29. januára 2008 do 05. decembra 2011 s výnimkou zaplateného výživného 995,81 eur (30.000,- Sk)
dňa 22. februára 2008, 100 eur dňa 31. júla 2009, 100 eur dňa 13. augusta 2009 a 100 eur dňa 09. júla

2010, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom spolu 1.757,66 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr.zák. k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, v ktorom uviedol, že celú dlžnú
čiastku uhradí v čo najkratšom možnom čas a tiež, že bude pravidelne prispievať na výživu svojich detí.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obžalovaný odovzdal poškodenej J. R. v hotovosti sumu

dlžného výživného vo výške 1.760 €. Táto týmto potvrdila, že výživné má obžalovaný uhradené a
neplatenie výživného nemalo nepriaznivé následky na deti. Na základe toho navrhol obžalovaný, aby
bol spod obžaloby oslobodený. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že obžalovaný
v štádiu odvolacieho konania splnil podmienky uvedené v § 86 písm. a/ Tr.zák. pre zánik trestnosti
predmetného trestného činu.

Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr.zák., ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že obžalovaný splnil vyššie uvedené podmienky upravujúce

účinnú ľútosť, ako okolnosť, ktorá má za následok zánik trestnosti trestného činu. Z týchto dôvodov
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý odsudzujúci rozsudok, pretože jeho
ponechaním v platnosti by došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení Tr.zák. upravujúcich zánik
trestnosti trestného činu.

Za podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol zároveň odvolací súd vo veci sám rozsudkom
tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. e/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla
z dôvodu účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Tr.zák.

Pre úplnosť odvolací súd obžalovanému pripomína, že týmto oslobodzujúcim rozsudkom nie je dotknutá

povinnosť obžalovaného ďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.