Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107011227
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107011227.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému H. T., pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí 24.mája 2012 o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 15. februára 2012, sp.zn. 2T 80/2007 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 15.februára 2012, sp.zn. 2T 80/2007 bol obžalovaný H. T.
uznaný za vinného zo spáchania prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať
na skutkovom základe, že

si od Ing. H. K. požičal v D. nad T. dňa 11.12.2002 sumu vo výške 50.000,-Sk, dňa 16.12.2002 sumu vo

výške 200.000,-Sk, dňa 03.03.2003 sumu vo výške 370.000,-Sk, teda celkovo sumu 620.000,-Sk, dňa
05.10.2004 aj podpísal výzvu o vrátení čiastky vo výške 620.000,-Sk, následne po tejto výzve vrátil Ing.
K. prevodmi na jeho účet dňa 12.11.2004 sumu vo výške 200.000,-Sk, dňa 27.12.2004 sumu vo výške
100.000,-Sk a neskôr dňa 10.04.2006 sumu vo výške 30.000,-Sk a do dohody o vybavení kúpy pozemku
zo dňa 05.10.2004 medzi H. T. a Ing. H. K., ktorú obidvaja podpísali, v nezistenom dni od 05.10.2004
do 19.04.2006 na nezistenom mieste dopísal na koniec tejto dohody nad obidva podpisy bez vedomia

Ing. K. vetu „a vracia časť pôžičky v sume 290.000,-Sk Ing. K. H.“ a týmto ho uviedol do omylu v úmysle
si tieto peniaze ponechať pre seba, čím uvedeným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že uviedol poškodeného Ing. H. K. do omylu a spôsobil mu tak nevrátením časti pôžičky škodu vo
výške 290.000,-Sk.

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. a § 353 ods. 2 písm. a/ Tr. por. na trest odňatia

slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému Ing. H. K.,

nar. XX.júna XXXX, bytom D. nad T., Q. X. č. X/X škodu vo výške 290.000 ,--Sk (9.626,24 Eur).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný H. T.. V písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že trestný čin tak, ako mu je
kladený za vinu nespáchal, aj keď nepopiera, že text do dohody dopísal on, avšak bolo to s vedomím
poškodeného Ing. K.. Práve poškodený Ing. K. mal motív na jeho krivé obvinenie z dôvodu, že si

tým chcel vynahradiť straty, ktoré mu vznikli pri neúspešnej kúpe pozemku, o ktorý mal záujem. On,
obžalovaný,malnielen19.apríla2006,tedavdeň,ktorýjevobžalobeoznačenýakoposlednýzdní,kedymal trestný čin podvodu spáchať, ale v celom posudzovanom období dostatok finančných prostriedkov
na vrátenie dlhu. Pokiaľ sa týka ich vzájomného stretnutia dňa 5.októbra 2004, toto neprebehlo tak,
ako ho popisuje poškodený, ale prebehlo tak, ako to vypovedal nielen on, ale aj svedkovia T. a D.,

teda po prvej časti stretnutia, do ktorej spadá rozhovor a uskutočnená písomná výzva Ing. K., on vrátil
poškodenému zvyšnú časť požičaných finančných prostriedkov. Okresný súd pritom uveril tvrdeniu
poškodeného len s poukazom na to, že z nich dvoch je osobou dôveryhodnejšou, hoci poškodený vo
viacerých veciach klamal a tvrdil vždy len to, čo sa mu práve hodilo. Niet pritom dôvod pochybovať
o odovzdaní zostávajúcej sumy vo výške 290.000,--Sk v hotovosti, keďže aj všetky predchádzajúce

vzájomné finančné vzťahy s poškodeným prebehli týmto spôsobom a nie prevodmi na účet. Aj keď i
znalecký posudok KEÚ PZ potvrdil dopísanie časti textu iným písacím prostriedkom, podľa jeho záveru
nie je možné určiť, kedy tam bol sporný text dopísaný. Jeho (obžalovaného) verziu, podľa ktorej text
bol dopísaný aj s vedomím poškodeného, pritom potvrdzujú nielen jeho majetkové pomery, ktoré mu
nerobili a nerobia problém sumu vo výške 290.000,--Sk uhradiť, ale aj už spomenuté výpovede svedkov
D. a T.. Aj doplnenie dokazovania po zrušení veci súdom druhého stupňa podľa neho len potvrdilo

spochybnenie pravdovravnosti poškodeného. V doplnenom odôvodnení odvolania naviac prezentoval
stanovisko, že jeho trestné stíhanie je neprípustné, pretože trestné právo v tomto prípade nahrádza
ochranuprávaprávnychzáujmovjednotlivcavoblastisúkromno-právnychvzťahovajeneprijateľné,aby
ochranu súkromno-právnych vzťahov poškodeného preberali aktívne orgány činné v trestnom konaní,
ktorých úlohou je skôr ochrana celospoločenských hodnôt ako ochrana subjektívnych práv jednotlivca.

Sporné otázky, ktoré zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu vyplynú a týkajú sa porušenia tohto
vzťahu,majúbyťriešenésúdmivcivilnomkonaní.Vprejednávanomprípadejepotrebnézobraťdoúvahy
obchodno-právnu stránku veci, keď sporným je len to, či on časť finančných prostriedkov poškodenému
odovzdal alebo nie a aj s poukazom na konkrétne nálezy Ústavného súdu Českej republiky, uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré

odvolaciemu súdu predložil, navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por.
zrušiť a alternatívne ho buď podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por. spod
obžaloby oslobodiť, alebo vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1
Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa §

317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 15. februára 2012 (a predtým už aj na hlavných pojednávaniach,
ktoré predchádzali jeho zrušenému rozsudku z 2.septembra 2011) vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy (včítane tých, ktorých vykonanie mu prikázal Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení
z 23.novembra 2011, sp. zn. 3To 111/2011) v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia

všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne
zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný H. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. podrobne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani
odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo
spáchania žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčený predovšetkým

svedeckou výpoveďou poškodeného Ing. H. K., ktorý v podstatných okolnostiach vypovedal úplne
zhodne nielen v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ale aj počas konfrontácie s obžalovaným
H. T. a ktorého výpoveď - s výnimkou obžalovaného H. T. a svedeckých výpovedí jeho manželky
J. T. a sprostredkovanej výpovede svedka T. D., ktorý sa o vrátení sumy mal dozvedieť práve odobžalovaného - nespochybňujú žiadne iné vo veci vykonané dôkazy, práve naopak, jej objektívnosť
jednoznačne potvrdzuje najmä listina z 5.októbra 2004, pomenovaná ako „Dohoda medzi Ing. K. H.
a T. H. vo veci návrhu Ing. K. H. vybaviť kúpu pozemku podľa pôvodného projektu za úradnú cenu

udanú v odhade“ a vo vzťahu k citovanému listinnému dôkazu jednoznačne aj závery znaleckého
posudku KEÚ PZ č. PPZ-13698/KEÚ-BA-EXP-2006. Okrem toho - ako na to odvolací súd poukazuje
už vo svojom skoršom vyššie citovanom uznesení v prejednávanej trestnej veci - je z výpovede
obžalovaného zrejmé, že 5.októbra 2004 na podklade naliehania poškodeného, aby mu vrátil požičané
peniaze, to bol práve on - obžalovaný - kto poškodenému Ing. H. K. aj podľa vlastného vyjadrenia

doslova povedal, nech ho poškodený písomne vyzve, akú čiastku mu má vrátiť, čo poškodený aj
spravil (písomný dôkaz na č.l. 147). Dôvody dopísania „dodatku“ vo svojej výpovedi pritom poškodený
ozrejmil oveľa reálnejšie, než ako k tejto okolnosti vypovedal obžalovaný. Konanie obžalovaného
Ing. H. T., ktoré bolo vykonaným dokazovaním potvrdené, pritom bezpochyby ozrejmuje jeho zámer
vytvoriť (vykonštruovať) taký dôkaz, ktorý by čo najpresvedčivejšie preukazoval predstierané zaplatenie
dlžnej sumy 290.000,--Sk v hotovosti poškodenému. V konaní obžalovaného pritom aj na podklade už

uvedených a jednoznačne preukázaných okolností išlo bez akýchkoľvek pochybností o úmysel obohatiť
sa na škodu poškodeného Ing. H. K. tým, že ho uviedol do omylu a nevrátením zvyšnej časti pôžičky
mu spôsobil škodu vo výške 290.000,--Sk. K doplneným odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré
boli prostredníctvom jeho obhajcu doručené krajskému súdu 21.mája 2012 je potrebné uviesť, že v
konaní obžalovaného aj podľa názoru súdu druhého stupňa išlo jednoznačne o tak závažný exces zo

súkromnoprávnych vzťahov, ktorý ich rámec zjavne presahuje, že bez akýchkoľvek pochybností bolo
potrebné prejednávaný prípad riešiť prostriedkami trestného práva.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v

podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správneuviedolajvšetkyvykonané dôkazysúvisiacesvýrokmiopodmienečnom tresteodňatiaslobody
a potom na ich podklade obžalovanému H. T. v súlade so zákonom uložil podľa § 221 ods.2 Tr.zák.

(nesprávne pritom citoval ustanovenie § 353 ods. 2 písm. a/ Tr. por., ktoré sa týka trestného rozkazu,
čo však nemalo vplyv na inak vecnú správnosť citovaného výroku napadnutého rozsudku) trest odňatia
slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1
Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky, pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov
tak, ako sú uvedené v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s

kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe

náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, a keďže nezistil jeho pochybenie ani
vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovaného H. T. zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.