Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/103/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810205751
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7810205751.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne Q. H., W..

XX.X.XXXX, F. C., Š. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom Hviezdoslavova
4, Rožňava, proti žalovanému H. V., W.. X.XX.XXXX, F. C. Č.. X, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom
Dorkinom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške, 2.877,02 €, v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jána Dorkina.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
hnuteľným veciam, ktoré označila v žalobe nasledovne:

Vec: Zostatková hodnota:
Motorové vozidlo Daewoo Matiz 2000,- €
Motorové vozidlo Renault Kangoo 8000,- €
Motorové vozidlo Multikár 500,- €

Riady Zepter 1000,- €
Náradie - 3 ks motorových píl, kosačka, sústruh 2000,- €
Plazmový televízor s domácim kinom 900,- €
Hotovosť, spoločné úspory 13277 €
Investície spoločne nadobudnutých, resp. výlučných finančných prostriedkov do veci patriacej
žalovanému (do rodinného domu v Rudnej)
Rekonštrukcia fasády na rodičovskom dome žalovaného: 1660,- €

Vybavenie a rekonštrukcia kuchyne 6000,- €
Rekonštrukcia I. poschodia 1500,- €
Rekonštrukcia I. poschodia - plávajúca podlaha, stierky 1500,- €
Plynofikácia objektu 2500,- €
Kotol na tuhé palivo 500,- €
Zhotovenie záhradného posedu 2000,- €
Slnečné kolektory na zohrievanie teplej úžitkovej vody 5500,- €

Zhotovenie a montáž eurodverí 1000,- €
Zhotovenie a montáž drevených pivničných dverí 600,- €
Klimatizácia do rodinného domu 300,- €Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný je jej bývalý druh, s ktorým žila na spôsob manželstva od júla 1990 do
23.6.2010 v jeho rodinnom dome. Následne uviedla, že vzťah so žalovaným má od roku 1988. Za celé
obdobie viedli „spoločnú kasu“ a teda spoločne hospodárili a žili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa bola

celý čas zamestnaná ako vedúca predajne potravín, resp. bufetu. Žalovaný spočiatku bol nezamestnaný
a následne sa stal živnostníkom, pričom výška jeho zárobkov jej nebola známa. Za trvania spoločného
vzťahunepochybnenadobúdalivecidopodielovéhospoluvlastníctvapojednejpolovici,podľa§136ods.
1 a § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nebol určený iný spôsob určenia veľkosti
podielov a preto platí podiel po jednej polovici. K vyššie popísaným hnuteľným veciam, resp. investíciám

navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, že všetky veci by boli určené do výlučného
vlastníctva žalovaného s povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyni na vzájomné vyrovnanie polovičnú
hodnotu podielov tak, ako ich určila v žalobe. Žalobkyňa zdôraznila, že od roku 1987, keď sa so
žalovaným dali dokopy, mal žalovaný výplatu 50,00 Sk, nakoľko mal pôžičky. Musel všetko splácať a
preto ho vyživovala. Nemal žiadne veci, nakoľko všetko zobrala jeho bývalá manželka. Musel ju vyplatiť
ajzdomuapretopredalajauto,abydaldokopynejakých100.000,-Sk.Samamudalazosvojich40.000,-

Sk, aby neprišiel o dom a keď išiel robiť do Nemecka a zarobil nejaké peniaze, vyplatil bývalej manželke
zvyšok. Žalobkyňa zdôraznila, že od roku 1987 do roku 1990 robila v obchode s potravinami Zdroj,
následne robila v obchode v Nadabulej a potom robila na Okresnom úrade v Rožňave v bufete. Od roku
1999 do roku 2007 robila vedúcu predajne v obchode v Rudnej. V roku 2008 asi rok robila v cestovinárni
a potom bola na materskej dovolenke s vnukom. Prispievala do spoločnej domácnosti celou svojou

výplatou a keď bola vedúcou predajne v Rudnej, tak zarobila okolo 11.000,- až 12.000,- Sk mesačne.
V bufete zarábala okolo 8000,- Sk mesačne. Navyše v roku 2001 dostala výplatu od svojho brata vo
výške 250.000,- Sk, ktoré mala v sporiteľni s tým, že 100.000,- Sk dala synovi, 100.000,- Sk dala dcére a
zvyšok si ponechala. Zdôraznila, že podiel na majetku, ktorý je predmetom konania, je rovnaký, nakoľko
obidvaja sa podieľali na jeho zabezpečení a čo sa týka tvrdených investícií, mala zato, že je podielovou

spoluvlastníčkou kuchyne a zároveň aj elektrospotrebičov ako aj vecí, ktoré boli rekonštruované vrátane
dverí, altánku, klimatizácie, resp. iných vecí. V prípade, že žalovaný neuzná ňou určené zostatkové
hodnoty vecí, navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobkyňa zdôraznila, že počas spolužitia stále
dosahovala dobrý príjem a práve žalovaný nemal dostatočný zárobok. Nedisponoval takými finančnými
prostriedkami, za ktoré by mohol nadobudnúť hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania. Dohoda o

vzniku podielového spoluvlastníctva nemusí byť písomná a vzhľadom na to, že účastníci spolu žili, bolo
prirodzené, že veci, ktoré nadobúdali, nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Účastníci sa spoločne
podieľali na výdavkoch na domácnosť a vychádzalo sa z toho, že aj nadobudnuté veci sa nadobúdajú
do podielového spoluvlastníctva. To, čo kúpili, bolo kúpené spoločne. Keď žalovaný platil odvody, mal
nízky príjem, splácal pôžičky, vyplácal bývalú manželku, platil aj výživné na dieťa, tak z čoho by kupoval

hnuteľné veci.

Žalobkyňa k jednotlivým hnuteľným veciam uviedla nasledovné:

Motorové vozidlo Daewoo Matiz zakúpili za 180.000,- Sk spoločne tak, že žalobkyňa dala sumu 80.000,-

Sk a zvyšok dal žalovaný. Peniaze vybrala z vkladnej knižky, ktorú mala v sporiteľni na svoje meno s
rodným číslom, pričom knižka už neexistuje. Vozidlo sa kupovalo ojazdené v rokoch 2002-3003, pričom
samotnú kúpu zrealizoval žalovaný. Vozidlo používal syn žalobkyne, keď robil vo firme žalovaného a
takisto ho používal zať, keď robil vo firme žalovaného.

Motorové vozidlo Renault Kangoo zakúpili za 11.600 € a preto je spoločné, že ho kúpili za spoločné
finančné prostriedky. O kúpe vozidla vedela, lebo jej to povedal žalovaný a bol ho pozrieť so zaťom.
Vozidlo kúpil prostredníctvom bazáru od Y.. L.. Na kúpu vozidla žalovaný nedostal peniaze od brata.

Motorové vozidlo Multikár bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov podobne ako Renault Kangoo za

2500,- € v roku 2000 alebo 2001. Nesúhlasila s tým, že Muktikár bol zakúpený v roku 1990. Zdôraznila,
že aj keď to malo byť vyplácané na splátky, išli do toho ich spoločné peniaze a preto nesúhlasila, že by
kúpnu cenu zaplatil kolega žalovaného, ktorý bol nezamestnaný a nemal by to z čoho zaplatiť.

Riady Zepter boli kúpene na party, ktorá bola u brata žalovaného v roku 2007, zo spoločných peňazí.

Hotovosť v sume 13.277,00 € - účastníci mali spoločné úspory, ktoré mali doma v obálkach a ktoré
spoločne nasporili. Keď ich žalobkyňa chcela zobrať, tak už boli preč. Mohla si zobrať len svoje šaty.Investícia do fasády rodičovského domu žalovaného sa robila v roku 2006 a investovali sa tam finančné
prostriedky na nákup omietky.

Plazmový televízor s domácim kinom bol zakúpený zo spoločných finančných prostriedkov, boli ho
spoločne vybrať.

Náradie - žalobkyňa uviedla, že sa jedná o jeden kus elektrickej motorovej píly a dva kusy benzínovej
motorovej píly, jeden kus kosačky a jeden kus sústruhu.

Investície do rodinného domu žalovaného - rekonštrukcia kuchyne. Žalobkyňa uviedla, že bola robená
kuchynská linka a zakúpené spotrebiče ako chladnička, mraznička, elektrický sporák, rohová lavica so
stoličkami, znížil sa strop, dali sa kachličky, bodové svetlá. Kuchynskú linku robil R. V. a peniaze, ktoré
sa použili na rekonštrukciu, bolo spoločné peniaze. Spolu mali taký systém, že spoločné peniaze nemali
v banke, ale držali ich doma, lebo žalovaný ich nechcel dať do banky. Peniaze boli v obálke a z toho sa

všetko platilo. Spolu aj prepočítavali peniaze.

Investície do rodinného domu žalovaného - rekonštrukcia prvého poschodia obsahovala zníženie stropu
a bodové svetlá. Ďalšia rekonštrukcia prvého poschodia obsahovala plávajúcu podlahu a stierky, ktoré
sa dávali do haly.

Plynofikácia - zakúpil sa plynový kotol a plynová prípojka.

Kotol na tuhé palivo - zakúpil sa zo spoločných peňazí.

Zhotovenie záhradného posedu a dreveného altánku bolo financované zo spoločných peňazí.

Zakúpenie slnečných kolektorov na ohrev úžitkovej teplej vody - realizované zo spoločných finančných
prostriedkov.

Zhotovenie a montáž eurodverí - jedná sa o tri kusy dverí, pričom na pivnici sú dva kusy a jeden kus
je na vchode do domu a do predizby.

Drevené dvere vchodové - zakúpené zo spoločných peňazí.

Dva kusy drevených pivničných dverí.

Klimatizácia namontovaná do pivničných priestorov.

Žalobkyňa zdôraznila, že pri investíciách má zato, že je podielovou spoluvlastníčkou kuchyne a

elektrospotrebičov ako aj vecí, ktoré boli rekonštruované, v podiele po jednej polovici vrátane dverí,
altánku, klimatizácie a iných vecí.

Žalobkyňa uviedla, že dôvodom rozchodu so žalovaným bola skutočnosť, že žalovaný nadviazal
milenecký pomer so svojou susedkou pani V., nakoľko našla mu SMS správy, z ktorých to vyplýva a začal

viac chodiť k susede. Trávil tam veľa času, aj v noci chodil domov neskoro. Preto sa rozišli. Uplatnila
si trovy konania.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
veci, ktoré sú predmetom konania, účastníci nenadobudli zo spoločných finančných prostriedkov.

Poprel skutočnosť, že by mali spoločné finančné prostriedky, resp. že by sa dohodli na tom, že
zo spoločných finančných prostriedkov zakúpia veci, ktoré budú v spoluvlastníctve. Zdôraznil, že v
spoločnej domácnosti ako druh a družka začali žiť od roku 1995, resp. 1996, keď sa vrátil z Nemecka.
Predtým sa už poznali a k žalobkyni chodil na zálety. Chodil k nej do bloku večer a sám si gazdoval
a takisto aj žalobkyňa si sama gazdovala. Na trvalý pobyt sa prihlásila až v roku 2000. Potom, ako

začali spolu žiť, nikdy nemali spoločnú kasu. Žalovaný ani nevedel, koľko žalobkyňa zarába, nikdy
nevidel jej výplatnú pásku a ani ona nikdy nevedela, koľko on zarobí. Čo sa týkalo platenia, tak všetky
poplatky za inkaso, plyn, elektrinu - platby spojené s bývaním, zaplatil žalovaný. Raz do mesiaca zvykli
chodiť na veľký nákup do Maďarska, kde vždy platil žalovaný. Takisto chodili na veľké nákupy doTesca, kde tiež všetko platil. Žalobkyňa nosila domov chlieb, maslo, mlieko a drobný nákup. Žalovaný
uviedol, že keď sa spoznal so žalobkyňou, pracoval v železnorudných baniach. Následne bol asi pol roka
nezamestnaný. Potom robil v Nemecku a po návrate asi dva roky v Gemgale. Od roku 1997 si vybral

živnosť a prevádzkuje stavebnú činnosť, ktorú robí sám a nemá zamestnancov. Predtým zamestnával
rodinu žalobkyne. V podnikaní mal aj stratu, aj zisk. V priemere mu vychádzal čistý príjem od 15.000,-
Sk do 20.000,- Sk mesačne. O spoločnom hospodárení so žalobkyňou sa nikdy nedohodol. Každý mal
svoje peniaze a nikdy nemali spoločné peniaze. Keď išli kúpiť nejakú vec, tak žalovaný vec kúpil za
vlastné peniaze. Nikdy sa nestalo, že by mali spoločné peniaze, alebo by niečo kúpili tak, že by časť

dala žalobkyňa a časť by dal žalovaný. Zdôraznil, že žalobkyňa v žiadaných veciach nemá vložený ani
jeden cent.

K dôvodom rozchodu žalovaný uviedol, že po dvadsiatich rokoch sa mu ozval jeho syn, s ktorým sa
stretol a z toho začal mať problémy so žalobkyňou. Vzťah sa im narušil z dôvodu, že opäť prijal k sebe
svojhosynaažalobkyňamuvytýkala,žeužnebudepodporovaťjejdeti.Zdôraznilvšak,žedetižalobkyne

podporoval. Investoval aj do chaty dcéry žalobkyne v Q. možno 100.000,- Sk.

Žalovaný k jednotlivým hnuteľným veciam, resp. k investíciám označeným žalobkyňou uviedol:

Motorové vozidlo Daewoo Matiz nepatrí do podielového spoluvlastníctva, nakoľko ho žalovaný zakúpil

sám za svoje výlučné prostriedky. Zakúpil ho v roku 2002 vo firme Attila Ondrej za sumu 180.000,-- Sk.
Vyplatil celú kúpnu cenu a vozidlo bolo napísané na neho. Vozidlo používal asi dva roky a následne ho
používali deti žalobkyne a jej zať. Potom, ako sa rozišli, mu bolo vozidlo vrátené s tým, že musel do
neho ešte investovať, aby ho mohol odpredať. Zároveň predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14.7.2010, keď
odpredal motorové vozidlo X. V. za 800,-- €. Finančné prostriedky na kúpu vozidla mal doma v hotovosti.

Nesúhlasil s tým, že by žalobkyňa do vozidla investovala sumu 80.000,-- Sk, ako to ona tvrdila, resp.
jej dcéra.

Motorové vozidlo Renault Kangoo nie je spoločným vlastníctvom z dôvodu, že bolo zakúpené žalovaným
za svoje výlučné finančné prostriedky. Kúpna cena bola 10.300 €. Žalobkyňa ani nevedela, že vozidlo

kúpil, nakoľko ho kúpil náhodou v Autobazáre v Krásnohorskom Podhradí a keď ho domov doniesol,
žalobkyňa mu vytýkala, že čo je to za auto a aká je farba. Do auta nedala žiadne finančné prostriedky.
Vozidlo zakúpil len sčasti za svoje finančné prostriedky, nakoľko sumu 150.000,- Sk si požičal od brata
R. V. a peniaze mu ešte dodnes nevysporiadal.

Motorové vozidlo Multikár bolo zakúpené 12.4.1999 za kúpnu cenu 9.840,-- Sk od spoločnosti Gemgal
s.r.o. Brzotín, o čom predložil kúpnu zmluvu aj príjmový doklad o úhrade. Kúpna cena nebola zaplatená
z peňazí žalovaného, ani z peňazí žalobkyne, nakoľko to za neho vyplatil Y. T., s ktorým sa následne
vyrovnal.

Riady Zepter boli zakúpené z výlučných peňazí žalovaného. Nič nebolo investované z peňazí žalobkyne.

Spoločné peniaze hotovosť v sume 13.277,00 € - žalovaný poprel, že by existovali akékoľvek spoločné
peniaze.

Náradie - žalovaný poprel, že by mal tri kusy motorových píl a keď používal motorovú pílu, tak si ju
požičiaval od kamaráta, pričom ju vrátil. Kosačka je výlučne jeho a označený sústruh, ktorý sa nachádza
unehodoma,niejejehovlastníctvom,alevlastníctvomkamaráta,ktorýsiholenzpriestorovýchdôvodov
u neho uložil.

Plazmový televízor s domácim kinom žalovaný kúpil zo svojich výlučných prostriedkov a nejedná sa o
spoločnú vec. Televízor kúpil v Tescu, pričom mu bol pomôcť aj zať žalobkyne a sám osobne vyplatil
peniaze za televízor. Rozhodol sa, že kúpi televízor, zobral svoje peniaze a vyplatil ho.

Investície do rodinného domu - rekonštrukcia kuchyne. Žalovaný uviedol, že bola zrekonštruovaná

kuchyňa z jeho výlučných prostriedkov. Kuchynskú linku mu vyrobil jeho príbuzný R. V. z W., ktorý je
podnikateľ s drevom. Linku mu urobil za vzájomnú pomoc. Ešte stále všetko u neho neodpracoval. Čo
sa týkalo úpravy kuchyne, napríklad zníženia stropu, to si robil sám so svojim kolegom z materiálu z
vlastných zdrojov, ktorý sám zakúpil. Žalobkyňa prispela na rekonštrukciu kuchyne tým, že vykonalaupratovacie práce. Poprel skutočnosť, že by investoval nejaké spoločné peniaze do rekonštrukcie
kuchyne.

Rekonštrukcia I. poschodia, resp. obývačky. Žalovaný uviedol, že všetko robil svojpomocne, materiál
mal zo svojich peňazí, resp. čo sa mu zvýšilo pri podnikaní.

Plynofikácia - žalovaný uviedol, že náklady boli vo výške cca 30.000,-- Sk, z čoho kotol stál 22.000,--
Sk a zvyšok boli náklady na prípojku. Všetko zaplatil zo svojich peňazí. Takisto zakúpil kotol na tuhé

palivo za 25.000,-- Sk značky Viadrus.

Záhradnýaltánok-žalovanýuviedol,žebolpostavenýsvojpomocnezmateriálu,ktorýmaleštezostavby
od roku 1982, ako šamotové tehly, hranoly a podobne. Na altánku robili Y. T., X. V. a R. V. a žalobkyňa
prispela k výstavbe altánku tým, že navarila guláš.

Slnečné kolektory na ohrev vody - žalovaný uviedol, že boli namontované v marci 2010 a kolektory kúpil
výhradne zo svojich peňazí.

Ohľadom dverí žalovaný uviedol, že vchodové dvere vyrobil jeho príbuzný R. V. a dvere do pivnice
vyrobil zať žalobkyne a jeden jeho známy, pričom im zaplatil za robotu 10.000,-- Sk zo svojich výlučných

prostriedkov.

Klimatizácia - žalovaný uviedol, že v dome nemal nikdy klimatizáciu namontovanú, ale kúpil prenosnú
klimatizáciu, ktorá bola v pivnici. Túto ani nevyužíval a kúpil za svoje výlučné finančné prostriedky.

Žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne sú len účelové a nepreukázané. Absentuje uzavretie dohody
medzi účastníkmi, že by veci nadobúdali spoločne do podielového spoluvlastníctva a v akom podiele.
Žalovaný veci nadobudol sám do svojho výlučného vlastníctva. Medzi účastníkmi nebolo žiadne
spoločné hospodárenie a nemali spoločné prostriedky, z ktorých by kupovali veci. Naviac časť žaloby je
na investície do nehnuteľnosti žalovaného, kde žalovaný vzniesol námietku premlčania týchto nárokov

na možné investície. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že peniaze, ktoré zarobil, išli na jeho
účet, s ktorými žalobkyňa nemohla disponovať. Takisto to, čo zarobila žalobkyňa, išlo na jej účet. Potvrdil
skutočnosť, že žalobkyňa mu požičala 60.000,-- Sk, ktoré potreboval na vyplatenie bývalej manželky,
avšak, keď sa vrátil z práce z Nemecka, tak jej peniaze riadne vrátil. Všetky veci, ktoré sú predmetom
konania, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a na nákup týchto vecí išli jeho finančné prostriedky,

ktorémalnaúčte,alebovhotovosti.To,čozarobilažalobkyňa,použilapresvojupotrebuadodomácnosti
nosila nákupy ako chlieb, maslo a podobne.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedkyňa Y.. H. I. H., dcéra žalobkyne, uviedla, že účastníci začali spolu žiť asi v roku 1988 s tým, že
žalovaný sa k nim prisťahoval a žalobkyňa sa o neho riadne starala. Spoločne hospodárili, nakoľko nikdy
nevidela, že by hovorili z koho peňazí je to kúpené. Kým žili u žalobkyne, ona platila náklady a inkaso, ale
keď žili u žalovaného, tak on platil inkaso s tým, že žalobkyňa zabezpečovala potraviny, čoho svedkom
bola aj svedkyňa, nakoľko robila so žalobkyňou aj na brigáde. Do motorového vozidla Daewoo Matiz

investovala žalobkyňa 80.000,-- Sk, pričom svedkyňa mala tieto vedomosti, nakoľko jej to žalobkyňa
povedala. Vozidlo stále bolo považované za spoločný majetok. Svedkyňa autom nejazdila a nepoužívala
ho na súkromné účely. Jej manžel auto používal, keď robil u žalovaného vo firme. Keď nastali nezhody,
tak auto vrátil. Pri vrátení vozidla im žalovaný uviedol, že ak vozidlo nevrátia, tak nahlási, že ho ukradli.
Žalobkyňa jej povedala, že do auta peniaze dala. Takisto aj pri kúpe motorového vozidla Renault Kangoo

sa predtým hovorilo, že dobre by bolo mať auto, do ktorého sa zmestí veľa vecí, nakoľko by chodili na
ňom do vinice. Vozidlo bolo kúpené v Krásnej Hôrke v bazári od Y.. L. za cenu 300.000 až 350.000,--
Sk. O kúpe vedela toľko, že kúpili ho spoločne, lebo vedela, že mali spoločné peniaze. Bližšie detaily
nepoznala. Informácie mala od žalobkyne, s ktorou sa rozprávala a tá jej povedala, že majú spoločne
peniaze. Svedkyňa uviedla, že vykonávali sa aj investície a to jednak do domu matky žalovaného, kde

sa robila fasáda a odkvap a tiež investovali asi zo spoločných peňazí. Takisto sa robili investície v dome,
kde sa rekonštruovala kuchyňa, podlaha, robil sa strop, stierkovanie, kúpila sa kuchynská linka, dali
sa nové spotrebiče. Pri kúpe spotrebičov bola prítomná, lebo tiež si kupovala chladničku. Účastníci
zakúpili chladničku s mrazničkou, zabudovaný sporák a digestor. Svedkyňa mala vedomosť, že jej matka- žalobkyňa bola vyplatená sumou 200.000,-- Sk od svojho brata s tým, že 100.000,- Sk dala jej a
100.000,-- Sk dala jej bratovi. Takisto uviedla, že televízny prijímač sa zakúpil v Tescu zo spoločných
prostriedkov s tým, že bol pri tom prítomný aj manžel svedkyne. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa mala

stále peniaze, nakoľko pracovala a tiež dostala peniaze z poistky okolo 20.000 až 28.000,-- Sk. Investície
do rodinného domu žalovaného alebo do rodinného domu matky žalovaného sa robili v rámci rodiny,
kde robil aj brat svedkyne a Y. T.. Tiež sa robil altánok, kde sa zúčastnil aj brat svedkyne, ktorý bol kúpiť
aj krytinu z plexiskla.

Svedok J. I., zať žalobkyne uviedol, že vedomosť má len o niektorých veciach. Ohľadom motorového
vozidla Renault Kangoo uviedol, že predtým bol vyhliadnutý Citroen a asi o týždeň hovoril žalovaný, že
si vyhliadol Renault Kangoo a že ho chce kúpiť. Svedok nevedel, za koľko peňazí a kto platil kúpnu
cenu, ale hovorilo sa o tom, že sa ide kúpiť. Vozidlo Daewoo Matiz svedok dostal od žalovaného ako
služobné vozidlo. Používal ho na začiatku, bolo potrebné vymeniť niektoré súčiastky. Keď sa vzťah
medzi účastníkmi skončil, tak vozidlo vrátil žalovanému. Svedok tiež pomáhal pri inštalácii eurodverí na

vchode a vyhotovil dvoje dverí do pivnice. Žalovaný mu dal peniaze na kúpu materiálu cca 25.000,-- Sk a
následne svedok dvere vyrobil a od kamaráta si požičal stroje. Uviedol, že v čase výpovede bol asi štyri
roky ženatý s dcérou žalobkyne s tým, že mal vedomosti, že účastníci žili a hospodárili v dome v C., ale
bližšie okolnosti nevedel, za čo sa financovalo a ako sa financovalo. Zúčastnil sa aj pri kúpe televízora,
nakoľko ho požiadal žalovaný, aby mu išiel pomôcť odniesť televízor do C.. Pred kúpou sa rozprávali o

tom, že idú kúpiť televízor a so žalovaným televízor zobral. Nevedel uviesť, z akých peňazí bol zakúpený.

Svedok Š. H., syn žalobkyne uviedol, že v čase, keď sa kupovalo motorové vozidlo Daewoo Matiz, bol v
zahraničí a keď prišiel domov matka a sestra mu povedali, že kúpili auto za spoločné peniaze a mohol ho
aj svedok využívať. Ďalšie motorové vozidlo Renault Kangoo bolo kúpené za spoločné peniaze, nakoľko

mu to povedala žalobkyňa a sestra. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že by všetko v dome bol sám
zaplatil.Bolprítomnýajvtedy,keďsarozprávaloorekonštrukciikuchyne,lensačakalo,kýmbudehotová
kuchynská linka. Bol prítomný, keď sa linka montovala. Účastníci žili spolu viac ako 20 rokov, takže
nemohol žalovaný sám investovať. Uviedol, že pri investícii do kuchyne sa robila miestnosť a kuchynská
linka a nakúpili sa spotrebiče a to chladnička a varná doska. Takú istú si následne kúpil aj svedok. Dali

sa koberce a nová podlaha. Kúpil sa aj televízor. Svedok mal vedomosti do roku 2008, keď prestal so
žalovaným komunikovať, nakoľko vznikli medzi nimi problémy. Opravoval sa aj starý dom a postavil
sa altánok s plastovými krytmi. Plastovú krytinu bol na altánok kúpiť on. Robil všetko, čo mu žalovaný
povedal. Takisto mal vedomosť o tom, že žalobkyňa bola vyplatená svojim bratom sumou 200.000,-- Sk
s tým, že peniaze rozdelila medzi svedka a jeho sestru a niečo si nechala. Žalobkyňa riadne pracovala,

všetko riadne nakupovala, na čo by chodila do roboty, keby všetko platil žalovaný. Uviedol, že kuchynskú
linku vyrobil pán V. s tým, že svedok väčšinou pracoval v zahraničí, v rokoch 1999 - 2002, v rokoch 2004
- 2006 a od februára 2010. Keď bola doma, zúčastnil sa na rekonštrukčných prácach.

Svedok R. V., brat žalovaného uviedol, že požičal žalovanému 150.000,-- Sk pri kúpe vozidla Renault

Kangoo. Peniaze mal doma v hotovosti a požičané peniaze mu žalovaný zatiaľ nevrátil, preto sa dohodli,
že mu ich vráti formou prepisu čiastky z rodičovského rodinného domu. Spoločne tiež rekonštruovali
rodičovský dom, kde boli traja spoluvlastníci, pričom nebohá matka na rekonštrukciu prispela sumou
20.000,-- Sk, za ktoré nakúpil žalovaný materiál. Svedok zakúpil dosky a každý niečím prispel, čo mal
doma. Takisto pomáhal žalovanému pri výstavbe prístrešku, pričom stále si pomáhali. Navzájom sa aj

navštevovali, avšak posledné štyri roky menej, nakoľko bol starostom obce. Chodil spolu so žalovaným
na nákupy do Maďarska a stále žalovaný zaplatil nákup.

Svedok Y. Pardon, príbuzný žalovaného a priateľ uviedol, že sa poznajú dlhú dobu a navzájom si
pomáhaliprácouajfinančne.Keďsvedokkúpildom,takžalovanýmuhopomoholzrekonštruovaťaveľmi

mu pomohol. Takisto svedok pomohol žalovanému pri rekonštrukcii domu, keď mu robil stierkovanie,
inštaláciu sadrokartónu, maľovanie a podobne. Robil aj na prístrešku a takisto na rekonštrukcii
rodičovského domu. Denne sa stretávali pri rôznych prácach. Svedok uviedol, že požičal žalovanému
sumu okolo 35.000,-- Sk v čase, keď kupoval multikár. Bežne si navzájom požičiavali sumy okolo
10.000,-- Sk, keď niekto potreboval. Na kúpu multikára požičal finančné prostriedky niekedy v roku 2000.

Práce, ktoré vykonával svedok pre žalovaného, robil bezodplatne, nakoľko si navzájom pomáhali. Pri
prácach robil X. V., Š. H. a R. V.. Svedok uviedol, že u žalovaného má odložený sústruh, ktorý po
zakúpení nemal kde dať. Sústruh bol kúpený okolo roku 2000, je funkčný a svedok na ňom chodí robiť,nakoľko má aj kľúče od garáže. Keď niečo žalovaný nakupoval, tak to aj platil, avšak svedok sa nevedel
bližšie vyjadriť ohľadom pôvodu peňazí.

Svedok X. V., bratranec žalovaného uviedol, že navzájom si pomáhali pri rôznych stavebných prácach.
Pomáhal žalovanému pri stavbe altánku, keď skladal konštrukciu. Materiál nekupoval, len vykonával
práce. Tiež robil obloženie z dreva. Práce vykonal zadarmo, lebo navzájom si pomáhali. Chodil pomáhať
žalovanému, nakoľko aj žalovaný chodil pomáhať jemu. Ak robil nejaké práce a dali mu pohostenie, to
pripravila žalobkyňa. Pri výstavbe altánku bol hlavným zhotoviteľom, nakoľko je vyučený stolár.

Svedok R. V., príbuzný žalovaného uviedol, že vyrobil pre žalovaného kuchynskú linku a vnútorné
vchodové dvere. Dvere robil asi pred dvomi rokmi a boli urobené z mäkkého dreva. Dohodli sa, že mu
vyrobí dvere s tým, že žalovaný mu príde vypomôcť k jeho rodinnému domu, ktorý teraz rekonštruuje.
Svedok dodal materiál aj prácu a zároveň mu poradil, ako má dvere namontovať. Za dvere a za prácu
peniaze nedostal. Navzájom si pomáhajú a vyplácajú sa robotou. Ohľadom kuchynskej linky svedok

uviedol, že túto vyhotovil koncom roka 2006. Skladala sa z dvoch častí, pričom korpus bol z mäkkého
dreva a dvierka z tvrdého dreva. Dohoda bola podobná ako pri dverách s tým, že so žalovaným sa
dohodli, že mu vyrobí kuchynskú linku a vykryje materiál a prácu a žalovaný mu to splatí tak, že mu
pomôže pri oprave rodinného domu. Dlh na kuchynskej linke žalovaný už aj splatil tým, že to odpracoval
na dome svedka. Materiál na linku dodal svedok a čiastočne ju aj zmontoval. Svedok poprel, že by

dostal zaplatené za kuchynskú linku a uviedol, že pri montáži bol žalovaný a Y. T. a mohol tam byť aj
svedkov brat. Montáž mohla byť maximálne jeden a pol dňa cez sobotu a nedeľu. Nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že by prevzal sumu 110.000,-- Sk za kuchynskú linku. Taktiež nesúhlasil s tým, že by dostal
sumu 80.000,-- Sk za vchodové dvere. Zdôraznil, že žalobkyňa nehovorí pravdu, nakoľko hodnota dvier
môže byť maximálne 20.000,-- Sk a cena kuchynskej linky 75.000,-- Sk. Uviedol, že má drevovýrobu.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a X. V. zo dňa 14.7.2010 vyplýva, že predmetom bolo
motorové vozidlo Daewoo Matiz a kúpna cena bola 800,-- €.

ZkúpnopredajnejzmluvyuzatvorenejmedziGemgals.r.o.Rožňavaažalovanýmvyplýva,žepredmetom
kúpy bolo motorové vozidlo Multikar RV8357 za dohodnutú cenu 8000,-- Sk + 23 % DPH, spolu 9840,--
Sk. Zmluva bola uzavretá 12.4.1999. Súčasťou zmluvy je aj príjmový doklad z 12.4.1999, z ktorého
vyplýva, že žalovaný sumu, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, uhradil.

Zo správy od Autobazár RS Krásnohorské Podhradie vyplýva, že žalovaný zakúpil motorové vozidlo
Renault Kangoo za sumu 310.000,-- Sk za 19.9.2007 od U. Š..

Zo správy od OR PZ Rožňava, Okresný dopravný inšpektorát vyplýva, že motorové vozidlo Daewoo

Matiz bolo zapísané na žalovaného dňa 8.12.2003 a dňa 4.8.2010 bolo prepísané na X. V.. Motorové
vozidlo Multicar bolo prepísané na žalovaného dňa 15.9.1999, predchádzajúcim majiteľom bol Gemgal
s.r.o. Rožňava. Motorové vozidlo Renault Kangoo bolo prepísané na žalovaného dňa 10.10.2007 a
predchádzajúcim vlastníkom bol T.. U. Š.. Vlastníkom vozidiel je žalovaný.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto
ju zamietol.

Žalobkyňa si uplatňovala nároky z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
hnuteľným veciam popísaným v úvode odôvodnenia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena.Povinnosťou žalobkyne v tomto konaní bolo preukázať, že medzi ňou a žalovaným vzniklo podielové
spoluvlastníctvo k veciam, ktoré chcela vyporiadať.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi. Keďže účastníci konania manželmi neboli, mohlo medzi nimi vzniknúť len podielové
spoluvlastníctvo. Spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej nezameniteľnej

a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci vyjadrený určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom
miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Podielové
spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže vzniknúť vlastníctvo. Môže vzniknúť zmluvou
a to kúpnou, darovacou, o zhotovení stavby alebo rozhodnutím súdu. Obsahové a formálne náležitosti
zmlúv, na základe ktorých dochádza k vzniku podielového spoluvlastníctva, sú totožné s náležitosťami

zmlúv o prevodoch do výlučného vlastníctva. Pri vzniku spoluvlastníctva spracovaním k určitej veci
alebo k stavbe postavenej spoločnou činnosťou bude rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych
vzťahov, nakoľko účasť viacerých osôb na takejto činnosti sama o sebe na vznik spoluvlastníckeho
vzťahu nestačí, aj keby poskytli značné materiálové prostriedky alebo finančné prostriedky, či vlastnú
prácu. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí mať písomnú formu a stačí, aby z obsahu dohody bolo

možné vyvodiť cieľ, ktorý účastníci sledovali. Naproti tomu bezpodielové spoluvlastníctvo predpokladá
vlastníctvo obidvoch manželov a je potrebné dokázať opak, že tá, ktorá vec nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

K určeniu výšky spoluvlastníckeho podielu dochádza najčastejšie dohodou spoluvlastníkov. Dohoda
môže byť súčasťou zmluvy, na základe ktorej pri prevode vlastníctva vzniká podielové spoluvlastníctvo.
Pri nehnuteľnosti je predpísaná písomná forma. Zákon pre uzavretie dohody o vzniku spoluvlastníctva
nevyžaduje osobitnú formu, takže môže byť platne uzavretá ústne a nie je potrebné, aby sa účastníci

vopred dohodli na spoluvlastníckych podieloch. Podiel na spoločnej veci nemusí byť z kvantitatívneho
hľadiska výslovne určený, ale stačí, aby z právneho úkonu bolo zrejmé, že vzniká spoluvlastnícky
vzťah. Bolo povinnosťou žalobkyne v konaní ohľadom každej hnuteľnej veci, ktorú žiadala vysporiadať
označiť dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval dohodu účastníkov konania o vzniku podielového
spoluvlastníctva a v prípade, že by neboli dohodnuté podiely, vychádzalo by sa z ustanovenia §

137 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v konaní len tvrdila, že veci zakúpili zo spoločných
finančných prostriedkov, avšak žiadny hodnoverný dôkaz o tom nepredložila. Žalovaný totiž popiera tú
skutočnosť, že by so žalobkyňou mali spoločné finančné prostriedky, alebo že by pri kúpe tej, ktorej
veci sa boli dohodli na vzniku podielového spoluvlastníctva. Svedectvo dcéry, zaťa a syna žalobkyne,
že im žalobkyňa povedala, že investovala do kúpy jednotlivých vecí svoje finančné prostriedky, alebo

spoločné finančné prostriedky, nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dohodu o vzniku podielového
spoluvlastníctva.U motorového vozidla Daewoo Matiz súd nemohol zrušiť a vyporiadať toto spoluvlastníctvo, nakoľko
nebolopreukázané,žespoluvlastníctvovznikloanaviacvlastníckeprávokuvedenémuvozidlusvedčíX.
V. od 14.7.2010, teda ešte pred podaním žaloby. Naviac žalovaný počas celej doby sa správal tak, akoby

bol výlučným vlastníkom tohto vozidla, mal ho zapísané na svoje meno, odpredal ho a po rozchode
so žalobkyňou mu auto bolo vrátené práve deťmi žalobkyne, z čoho jednoznačne vyplýva, že ak by
nebolo jeho, isto by mu ho nevrátili. Žalobkyňa neposkytla jediný dôkaz, že finančné prostriedky na
kúpu vozidla Renault Kangoo boli spoločné, na druhej strane žalovaný preukazoval, že kúpna cena bola
310.000,- Sk a sumu 150.000,- Sk si požičal od svojho brata, čo mu ako svedok potvrdil. Opäť nebola

preukázaná dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva. Podobne to bolo aj s vozidlom Multikar,
ohľadom ktorého predložil žalovaný listinné dôkazy a to kúpnu zmluvu a doklad o úhrade. Ďalší svedok
potvrdzoval, že požičal žalovanému finančné prostriedky v čase kúpy tohto vozidla. Tvrdenie žalobkyne,
že mali spoločne usporené so žalovaným finančné prostriedky vo výške 13.277,- € opäť nebolo ničím
podložené, len tvrdením žalobkyne, prípadne nepriamymi dôkazmi jej detí, ktoré od žalobkyne mali mať
vedomosť, že mala peniaze so žalovaným. Žalovaný však akékoľvek úspory popieral a preto žalobkyňa

ostala v dôkaznej núdzi na preukázanie týchto úspor.

Žalobkyňa žiadala preplatiť investície do rodinného domu žalovaného, pričom žalovaný vzniesol
námietku premlčania ohľadom investícií a zároveň namietal použitie akýchkoľvek prostriedkov zo strany
žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že by spoločne so žalovaným uhradila náklady na rekonštrukciu

kuchyne, nakoľko svedok, ktorý zhotovil kuchyňu uviedol, že materiál a prácu poskytol žalovanému
bezplatne, pretože žalovaný si to u neho odpracoval pri rekonštrukcii svedkovho domu a podobne
zadarmo urobil vchodové dvere.

Pri dverách do pivnice zať žalobkyne potvrdil, že ich vyrobil s tým, že peniaze na materiál mu dal

žalovaný. Ďalší svedkovia potvrdili, že vykonali práce na vyhotovení altánku, avšak nebolo preukázané,
že by žalobkyňa investovala nejaké finančné prostriedky do uvedenej stavby. Podobne aj pri ostatných
veciach, ktoré mali byť investované do rodinného domu žalovaného, žalobkyňa nepreukázala dohodu,
resp. priamu investíciu.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd mal zato, že v prípade, že bez uzavretej dohody
žalobkyňa investovala do nehnuteľnosti žalovaného akékoľvek finančné prostriedky, žalovaný sa mohol
bezdôvodne obohatiť a to plnením bez právneho dôvodu, pričom premlčacia lehota pri bezdôvodnom
obohatení je dvojročná podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a všeobecná premlčacia
lehota podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky. Keďže žalobkyňa podala žalobu

21.7.2010, tak všetky investície sa premlčali pri trojročnej premlčacej lehote k 21.7.2007. Z rozpisu
obdobia, kedy malo byť investované do nehnuteľnosti žalovaného vyplýva, že rekonštrukcia kuchyne,
prvéhoposchodia,plynofikácie,kotlanatuhépalivo,zhotoveniezáhradnéhoposedusamalorealizovaťv
rokoch 2003 - 2006 a preto na tieto investície súd nemohol prihliadnuť z titulu premlčania nároku. Naviac
žalobkyňa ani nepreukázala, že by investovala výlučné prostriedky do nehnuteľnosti žalovaného, alebo

dohoduotom,žeinvestovalaspoločnéprostriedkydonehnuteľnostižalovaného.Priďalšíchoznačených
veciach a to dverí vchodových a do pivnice nebolo preukázané, že by žalobkyňa sa nejakým spôsobom
podieľala na ich zadovážení, ako bolo zistené zo svedeckých výpovedí a opätovne nebolo preukázané
spoločné investovanie finančných prostriedkov do slnečných kolektorov alebo do prenosnej klimatizácie.

Na základe vyššie uvedeného súd musel žalobu zamietnuť, nakoľko pri nepreukázaní podielového
spoluvlastníctva nebolo možné rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého:

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobkyňabolavkonanívcelomrozsahuneúspešnáapretojejnevznikloprávonanáhradutrovkonania.
Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný a preto má právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa určila

zostatkové hodnoty vecí, ktoré žiadala vysporiadať v podanej žalobe tak, že ich hodnota predstavovala
34.800,- €, z toho žiadaná polovica predstavovala sumu 17.400,- €. Na pojednávaní dňa 15.10.2010
rozšírila podanú žalobu, ktorú súd pripustil. Hodnota konania sa zvýšila na sumu 50.737,- €, z čoho
polovica, ktorú žalobkyňa žiadala predstavovala sumu 25.368,50 €.

Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za prevzatie zastúpenia 4.8.2010 a písomné

vyjadrenie vo veci 4.8.2010, hodnota jedného úkonu predstavuje 336,94 € + 7,21 € réžijný paušál, účasť
na pojednávaní dňa 15.10.2010 a 8.11.2010, hodnota jedného úkonu 419,94 € + 7,21 € réžijný paušál,
účasť na pojednávaní dňa 4.5.2011, hodnota jedného úkonu 419,94 € + 7,41 € réžijný paušál, účasť na
pojednávaní dňa 11.5.2012, hodnota jedného úkonu 419,94 € + 7,63 € réžijný paušál. Spolu 2.353,64 €
+ 43,88 € réžijný paušál = 2.397,52 € + 20 % DPH = 2.877,02 €.

Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.116,06 €, avšak nesprávne určil tarifnú
hodnotu, nakoľko vychádzal z nadobúdacích cien, nie zo zostatkových.

Priznané trovy zo strany súdu sú v súlade s ustanovením § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.