Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210757
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509210757.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov:
matka - I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K A. XXXX/X, H., zastúpená JUDr. Jánom Havlátom, advokátom
Rudnayovo nám. 1, Bratislava a otec - R. Q., XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpený JUDr.
Helenou Hynkovou, advokátkou, Radničné nám. 7/B, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č.k. 8P/69/2009 - 222 zo dňa 9. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa mal. R. od 01.12.2009 zveril do osobnej
starostlivosti matky a od právoplatnosti rozsudku zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každé druhé dva týždne v roku,
počnúc prvým týždňom v roku od nedele predchádzajúceho týždňa od 16,00 hod. do nedele príslušného
týždňa do 16,00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každé druhé
dva týždne v roku, počnúc tretím týždňom v roku od nedele predchádzajúceho týždňa od 16,00 hod.
do nedele príslušného týždňa do 16,00 hod., pričom otec je povinný maloletú v stanovenom čase
prevziať v bydlisku matky, matka je povinná v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca a každý z

rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej
osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Ďalej súd rozhodol, že každý z rodičov bude maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok. Otcovi súd uložil platiť výživné na mal. R. v sume 250,- eur mesačne od
01.12.2009 do právoplatnosti rozsudku v časti striedavej starostlivosti, splatnej k rukám matky, vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a výživné rodičom od právoplatnosti rozsudku v časti striedavej
starostlivosti neurčil. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.12.2009 do 31.01.2012 v sume

3.401,- eur súd povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 100,- eur splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Súčasne súd upravil
styk rodičov s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas jarných školských
prázdnin každý párny rok, počas letných prázdnin od 01.08. do 31.08., počas vianočných sviatkov každý
párny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod., každý nepárny rok v
čase od 24.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletou

počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok, počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07., počas
vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 10,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00
hod. a každý párny rok v čase od 24.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 10,00 hod., pričom otec je povinný
maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú v stanovenom čase
prevziať v bydlisku otca s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú
druhému rodičovi s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. O trovách konania súd rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 2 a 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a 6,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že je potrebné upraviť
výkon rodičovských práv a povinností k mal. R., nakoľko rodičia, ktorí spolu od 01.12.2009 nežijú, sa

o tomto nevedia dohodnúť. V prvom rade sa súd zaoberal určením, ktorému z rodičov zverí maloletú
do osobnej starostlivosti, pričom súčasne skúmal, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme
maloletej, nakoľko otec maloletej striedavú osobnú starostlivosť navrhol. Matka s maloletou bývala do
30.11.2009 v spoločnej domácnosti s otcom v A., z ktorej sa odsťahovala spolu s maloletou do H.,
kde od 01.12.2009 býva. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej preto súd považoval za

potrebnéupraviťspätneod01.12.2009,kedypreukázateľnenastalazmenapomerovrodičovkmaloletej.
Vzhľadom na to, že maloletá od 01.12.2009 žije sama s matkou, súd maloletú spätne od tohto dňa zveril
do osobnej starostlivosti matky, najmä z dôvodu, že je potrebné spätne upraviť výživné otca na maloletú,
ktoré doposiaľ bolo upravené len predbežným opatrením. Pomery rodičov k maloletej bolo však potrebné
upraviť aj do budúcnosti, a preto súd musel posudzovať otázku vhodnosti striedavej starostlivosti
obidvoch rodičov. Vzhľadom na to, že rodičia sa na osobnej starostlivosti o maloletú nevedeli dohodnúť

ani po psychologickom poradenstve na referáte poradensko-psychologických služieb, kde maloletá
prezentovala svoj názor bývať u otca, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého
dokazovaniajednoznačnevyplynulo,žeobajarodičiasúdostatočnecitovozrelý,intelektovoahodnotovo
vyspelý pre výchovu maloletej, pričom striedavá starostlivosť by pre maloletú znamenala emočnú
stabilitu za podmienky zachovania toho istého školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje v H..

Matka so závermi znaleckého posudku ohľadom striedavej starostlivosti jednoznačne nesúhlasila,
avšak ak by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s úpravou styku otca s maloletou, nemala
proti znaleckému posudku žiadne námietky. Matka namietala predovšetkým to, že znalec nezohľadnil
skutočné schopnosti a možnosti otca pri zabezpečovaní každodenných potrieb maloletej. V tomto smere
je však potrebné uviesť, že práve vlastné rozhodnutie matky opustiť spoločnú domácnosť v A., kde

maloletá od narodenia vyrastala, a presťahovanie sa do H. s maloletou, zabránilo otcovi podieľať
sa na zabezpečovaní každodenných potrieb maloletej, ktoré dovtedy ako rodičia žijúci v spoločnej
domácnosti zabezpečovali spolu. Matka argumentuje predovšetkým tým, že už dva roky zabezpečuje
sama osobnú starostlivosť o maloletú, maloletá sa s otcom stretáva počas víkendov a tento model
jej vyhovuje, avšak bola to výhradne matka, ktorá svojím rozhodnutím takýto model starostlivosti o

maloletú medzi rodičmi stanovila. Otec, po odchode matky s maloletou, bol prinútený akceptovať
výhradné rozhodnutie matky, že maloletá zostane v jej starostlivosti, avšak v rámci prebiehajúceho
súdneho konania prejavil hneď od začiatku záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletú, spočiatku
formou výhradnej starostlivosti a neskôr formou striedavej starostlivosti. Otcovi nezostávalo nič iné len
sa domáhať úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej formou súdneho rozhodnutia, ktoré by

akceptovalo jeho rovnocenné právo podieľať sa na výchove maloletej. Aký by bol asi postoj druhého
rodiča, v tomto prípade matky, ak by maloletá počas dvoch rokov na základe rozhodnutia otca zostala
v jeho osobnej starostlivosti a matka by jednoznačne o výchovu maloletej mala záujem, avšak len v
dôsledku plynutia času, kedy by bola maloletá v starostlivosti len jedného z rodičov, by nemohlo prísť
k zmene situácie. Matka sa ohrádza tým, že ona doposiaľ dva roky riadne zabezpečovala osobnú

starostlivosť o maloletú, ktorá je v psychickej pohode a namieta, že neboli dostatočne zohľadnené
schopnosti otca túto každodennú starostlivosť zabezpečovať, ale prakticky to bola matka, ktorá otcovi
znemožnila podieľať sa na každodennej starostlivosti o maloletú jej odchodom s ňou zo spoločnej
domácnosti. Skutočnosť, že matka sa pred dvomi rokmi rozhodla opustiť spoločnú domácnosť v A. a
odsťahovala sa s maloletou do H., nemôže byť sama o sebe dôvodom na akceptáciu tohto stavu, ktorý

vznikol len na základe výhradného rozhodnutia matky. K námietke matky ohľadom zmien bydliska otca
v priebehu tohto konania je potrebné uviesť, že ako prvá to bola matka, ktorá sama rozhodla o zmene
bydliska maloletej, keď sa s ňou odsťahovala z A. do H.. Čo sa týka bydliska otca tento jednoznačne
prezentoval, že v prípade zverenia maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov, by s maloletou
býval v A., kde majú jeho rodičia dvojdom a kde maloletá vyrastala. Doposiaľ otec nemal potrebu

zotrvávať v tomto mieste počas celého týždňa z dôvodu, že nezabezpečoval osobnú starostlivosť o
maloletú, preto sa viac zdržiaval v E., či v D.. Čo sa týka trávenia víkendov s maloletou v D., to bolo najmä
z dôvodu, že otec s maloletou začal aktívne športovať, teda snowboardovať, čo rozšíri športové aktivity
maloletej. Matka poukázala na to, že centrum pracovných záujmov otca a jeho aktivít je v E., resp. v P.,
k čomu otec uviedol, že mu pracovný režim dovoľuje tváriť čas v H. a pracovať cez počítač a prípadnú

striedajú starostlivosť o maloletú vie zabezpečiť tak, že sa bude počas celej doby jeho starostlivosti o
maloletú zdržiavať v H., resp. v A.. Čo sa týka prípadného pobytu maloletej v A., ide o rodinný dvojdom,
kde bývajú rodičia otca a kde predtým matka s maloletou bývala, teda tam boli vytvorené dostatočne
vhodnépodmienkyprebývaniemaloletej.Prípadnápotrebadozariadeniadomácnostijenaotcovi.Avšakrovnako, keď sa matka presťahovala s maloletou do H., tiež musela matka zo začiatku riešiť otázku
dozariadenia domácnosti. K otázke náročného spôsobu života otca ohľadom jeho potreby cestovať za
prácouamnožstvajehopracovnýchaktivít,ktoroumatkaargumentovala,trebauviesť,žeotecjeochotný

jeho pracovné aktivity prispôsobiť v maximálnom rozsahu striedavej starostlivosti o maloletú. Matka i
otec sú vo vedúcich pracovných pozíciách, a i keď matka je viac viazaná len na H., neznamená to,
že neabsolvuje služobné cesty a tiež si musí čas organizovať tak, aby mohla zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú. Čo sa týka prípadnej stability domáceho prostredia pre maloletú a jej sociálnych
väzieb v H., ktorými argumentuje matka proti striedavej starostlivosti a namieta, že znalec nezhodnotil

stabilné prostredie maloletej u matky za posledné dva roky, k tomuto treba opätovne poukázať na to, že
ak by maloletá pred dvomi rokmi zostala u otca, pravdepodobne aj tam by mala zabezpečené stabilné
rodinné prostredie, na ktoré by bola za viac ako dva roky zvyknutá, avšak to samé nie je dôvodom na
zamietnutie návrhu na striedavú starostlivosť. Matka nemôže zabúdať na skutočnosť, že o tom, že bude
samostatne zabezpečovať starostlivosť o maloletú rozhodla sama, keď sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti z A., čím úplne zmenila zaužívaný spôsob života a stabilné rodinné prostredie maloletej,

a to v jej veku sedem rokov. V tom čase matka nemyslela na stabilitu domáceho prostredia maloletej,
ktorá viac ako sedem rokov žila v spoločnej domácnosti oboch rodičov v inom meste? Je zrejmé, že ani
tento argument matky neobstojí. Súd ocenil, že matka vytvorila maloletej za posledné dva roky stabilné
prostredie, avšak matka nedala možnosť otcovi na takomto prostredí podieľať sa rovnakou mierou, hoci
podľa psychologického vyšetrenia obaja rodičia majú dostatočné predpoklady pre osobnú starostlivosť

o maloletú. Všetky argumenty matky proti záverom znaleckého posudku sú založené na preferovaní
zachovaniasúčasnéhostavu,avšaknezohľadňujúto,žetrebaajotcovidaťrovnakúmožnosťpodieľaťsa
na osobnej starostlivosti o maloletú, o ktorú má záujem. Matka prejavuje obavy, či striedavá starostlivosť
o maloletú do budúcnosti bude v jej prospech, avšak rovnaké obavy bolo možné mať pred dvomi
rokmi, keď maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky, len na základe jej rozhodnutia, ktoré sa však

nepotvrdili. Rovnakú šancu na rovnocenné podieľanie sa na osobnej starostlivosti o maloletú treba dať aj
otcovi, najmä ak o takúto starostlivosť má sám záujem a maloletá k nemu jednoznačne inklinuje a má ho
rada. Všetky argumenty matky voči záverom znaleckého posudku ohľadom striedavej starostlivosti súd
považovalzaúčelovéscieľomzachovaniasúčasnéhostavu,pričomsjednotlivýmipripomienkamisasúd
vyporiadal vyššie. I po zohľadnení všetkých pripomienok matky súd nevidel dôvod na neakceptovanie

záverov znaleckého posudku, resp. dôvod na nariadenie nového znaleckého dokazovania. Z
hľadiska psychologických predpokladov sú obaja rodičia spôsobilí maloletú vychovávať a majú o osobnú
starostlivosť záujem, pričom aj pre psychický vývoj maloletej znalec jednoznačne konštatoval, že
striedavá starostlivosť by pre maloletú znamenala emočnú stabilitu, čo je v záujme maloletej, pričom
i potreby maloletej R. budú lepšie zaistené formou striedavej starostlivosti, nakoľko je vo veku, keď

sa postupne mení a potrebuje rovnocenný vplyv oboch rodičov, kde matka i otec môžu prispievať
rovnomerne na formovanie sa maloletej. Striedavá starostlivosť rodičov o maloletú je podmienená
zachovaním návštevy toho istého školského zariadenia, teda školy v H., čo si vyžaduje v prípade pobytu
maloletej u otca v A., zabezpečenie dochádzania maloletej do školy, čo by nemalo brániť v striedavej
starostlivosti, keďže maloletá z A. do H. dochádzala aj do škôlky, kde ju tiež rodičia museli voziť. Otec

jednoznačne prejavil ochotu maloletej zabezpečovať odvoz osobným motorovým vozidlom do školy
i zo školy, čo by maloletú nemalo obmedzovať ani v mimoškolských aktivitách. Súd pri rozhodnutí
o zverení maloletej do striedavej starostlivosti prihliadol i na postoj maloletej, ktorá sama prejavila
opakovane záujem a inklináciu k otcovi, ktorý názor tiež treba rešpektovať. Nie len právom, ale i
povinnosťou otca v rámci striedavej starostlivosti bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú,

teda bude nevyhnutné, aby otec prispôsobil svoje pracovné aktivity osobnej starostlivosti o maloletú
a neprenášal tieto povinnosti na starých rodičov, i keď je predpoklad, že na výchove maloletej starí
rodičia budú participovať, keďže otec bude s maloletou bývať v dvojdome, kde bývajú jeho rodičia.
Povinnosťou otca tak bude počas dvoch týždňov zabezpečiť kompletnú osobnú starostlivosť o maloletú,
spojenú najmä s jej prípravou do školy, ako aj odvozom a dovozom zo školy, čo otec bude musieť

naviac osobne zabezpečiť, na rozdiel od matky, ktorá býva v mieste školy. Tiež je potrebné, aby sa
otec maloletej venoval v jej voľnom čase. Až prípadné neplnenie si rodičovských povinností zo strany
otca v rámci striedavej starostlivosti, či neprimerané prenášanie týchto povinností na starých rodičov,
by bolo dôvodom na zmenu rozhodnutia o striedavej starostlivosti. Znalecké skúmanie predpokladá
emočnú stabilitu striedavej starostlivosti pre maloletú, avšak i toto hľadisko musí zostať v pozornosti

oboch rodičov s tým, že prípadné dlhodobejšie negatívne vplyvy striedavej starostlivosti na maloletú
možno riešiť zmenou tohto rozhodnutia. Je však nevyhnuté, aby rodičia k výchove maloletej pristupovali
s maximálnou zodpovednosťou a v čo najväčšom rozsahu uľahčili maloletej striedavú starostlivosť,
nakoľko už tak je dosť traumatizovaná rozchodom rodičov a ich rozvodovým konaním. S ohľadomna všetky vyššie uvedené dôvody súd maloletú s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do
striedavej starostlivosti oboch rodičov v znalcom doporučenej frekvencii dvoch týždňov, pričom osobná
starostlivosť otca o maloletú začne príslušný týždeň po právoplatnosti rozsudku tak, aby bola zachovaná

dvojtýždňová frekvencia osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá by začala prvé dva kalendárne týždne v
roku. Súd odovzdávanie maloletej medzi rodičmi upravil na nedeľu na 16,00 hod., čo zabezpečí dostatok
času druhému rodičovi skontrolovať prípravu maloletej do školy na nasledujúci týždeň a tiež umožní
maloletej dokončiť prípravu do školy na pondelok. Povinnosťou každého rodiča bude odovzdať maloletú
druhému rodičovi v mieste jeho vtedajšieho pobytu aj so všetkými školskými potrebami a pomôckami

na nasledujúce dva týždne tak, aby príprava maloletej do školy nebola zanedbaná. Rodičovské práva
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zostali zachované obom rodičom v rovnakom rozsahu,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôvody na ich obmedzenie. Vzhľadom k tomu,
že maloletá bola od 01.12.2009 v osobnej starostlivosti matky a otec si výživné od tohto času neplnil v
náležitom rozsahu zodpovedajúcemu odôvodneným potrebám maloletej, súd upravil od 01.12.2009 do
právoplatnosti rozsudku v časti striedavej starostlivosti aj výživné otca na maloletú, nakoľko toto bolo

doposiaľ upravené len predbežným opatrením. Súd pri určení výživného otcovi prihliadol predovšetkým
na odôvodnené potreby maloletej R., ktorá je na prvom stupni základnej školy, kde jej priemerné
výdavky na školské pomôcky sú okolo 15,- eur mesačne, na obedy 20,- eur mesačne na družinu 8,- eur
mesačne a na školské krúžky 5,- eur mesačne. Okrem toho maloletá navštevuje súkromne angličtinu,
čo vychádza 40,- eur mesačne. Výdavky na maloletú spojené so školou, krúžkami a štúdiom cudzieho

jazyka sú okolo 100,- eur mesačne. Inak je maloletá zdravá a má len bežné výdavky na ošatenie a
stravu. Celkovo sa výdavky na maloletú s ohľadom na životnú úroveň jej rodičov môžu pohybovať
okolo 350,- eur mesačne, kde treba zohľadniť aj možnosť zúčastňovať sa na rôznych kultúrnych či
športových podujatiach. Na týchto odôvodnených výdavkoch na maloletú by sa obaja rodičia mali
podieľať primerane podľa svojich možností a schopností. Matka mala do 15.10.2009 príjem 460,- eur

mesačne a následne sa jej príjem zvýšil na priemernú sumu okolo 1.100,- eur mesačne. Čo sa týka
otca tento mal za rok 2008 vysoký príjem najmä zo živnosti, kde dosiahol priemerný mesačný zisk
okolo 3.000,- eur. Od roku 2009 sa deklarovaný príjem otca znížil najskôr na sumu okolo 520,- eur
mesačne a od júla 2011 na sumu okolo 324,- eur mesačne, pričom aj v období, keď bol na dlhodobejšej
práceneschopnosti poberal nemocenské vo výške okolo 570,- eur mesačne. I keď otec od roku 2009

deklaruje s ohľadom na pracovnú pozíciu v zamestnaní, kde je výkonným riaditeľom, veľmi nízky
príjem, požíva od zamestnávateľa neprimerané množstvo výhod, ktoré mu nevyvážene zvyšujú životnú
úroveň na úkor reálneho príjmu. Otec u zamestnávateľa využíva služobný byt, za ktorý nemusí platiť
ani náklady bývania, motorové vozidlo, kde nehradí ani prevádzkové náklady na jeho využívanie na
súkromné účely a rovnako tak využíva služobný telefón. Otec nevlastní žiadny hodnotný hnuteľný alebo

nehnuteľný majetok, napriek tomu je jeho životná úroveň vysoká a nadštandardná, keďže mu umožňuje
aj štúdium na súkromnej vysokej škole, ktorú mu hradia rodičia. I keď otec deklaruje od roku 2009
pomerne nízky príjem, nemal problém doposiaľ maloletej uhrádzať jednorazovo i vyššie výdavky, ako
boli platby táborov v sume okolo 200,- eur, platby sezónneho oblečenia, na ktorých sa podieľal polovicou
sumy po doložení dokladu matkou, alebo platby lyžiarskeho výstroja pre maloletú. Je teda zrejmé, že v

schopnostiach a možnostiach otca je reálne, aby sa na výdavkoch na maloletú podieľal aspoň polovicou,
resp. väčšou časťou svojho deklarovaného čistého príjmu, nakoľko otec má všetky ostatné výdavky
hradené zamestnávateľom formou naturálneho plnenia. Otázku prípadnej zmeny zamestnania otca po
ukončení práceneschopnosti súd v tomto rozhodnutí neriešil, nakoľko táto zmena ešte nenastala a súd
musí vychádzať zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. K argumentu otca, že zmenou

daňových odvodov z vína sa zhorší situácia u jeho súčasného zamestnávateľa Vinárskych závodov
Krupina, treba viesť, že medzičasom prišlo k zmene predmetných zákonných ustanovení a vyššia daň
z vína, ktorá ohrozovala prevádzku zamestnávateľa otca, bola zrušená. Pokiaľ by súd pripočítal otcovi
všetky naturálne výhody, ktoré mu zamestnávateľ poskytuje, a ktoré nevyvážene zvyšujú len životnú
úroveň otca, na ktorej by sa mala podieľať aj maloletá, súd prihliadol na to, že otec by bol schopný

dosahovať príjem minimálne v sume okolo 1.000,- eur mesačne, z ktorej sumy aj pri určení výživného
vychádzal. Vzhľadom k tomu, že matka od 01.12.2009 zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú a
schopnosti a možnosti rodičov dosahovať príjem okolo 1.000,- eur mesačne sú vzájomne porovnateľné,
súd má za to, že za čas, keď bola maloletá v starostlivosti len matky, by sa mal otec na výživnom na
maloletú podieľať vyššou sumou ako matka i s ohľadom na to, že otec žiadne výdavky na bývanie

nemusel vynakladať. S ohľadom na odôvodnené potreby maloletej tak súd vyhodnotil, že by sa mal
otec na týchto potrebách podieľať sumou 250,- eur mesačne s tým, že vo zvyšnou rozsahu by potreby
maloletejuhrádzalamatka,ktorásúčasnezabezpečovalaosobnústarostlivosťomaloletú.Zvykonaného
dokazovania mal súd výpoveďou matky, otca i listinnými dôkazmi preukázané, že otec od novembra2009 výživné na maloletú platil, najskôr v sumách po 30,- eur, resp. 26,- či 27,- eur s výnimkou mesiaca
júl a september 2010, kedy uhradil 196,- eur, resp. 200,- eur a následne od marca 2011 v sume po
100,- eur mesačne. Okrem toho otec hradil výdavky maloletej na kurz angličtiny v sumách okolo 40,- eur

mesačne, a to v priebehu roka 2010 za 5 mesiacov, teda polovicu školského roka a od roku 2011 tieto
výdavky platí výhradne otec, pričom platby za jednotlivé mesiace nie sú vždy rovnaké a rodičia všetky
doklady nemajú k dispozícii. Otec okrem toho maloletej platil polovicu výdavkov na školský klub. Obaja
rodičia zhodne uviedli, že matka pri sezónnych nákupoch oblečenia pre maloletú, čo je dva krát ročne,
dá otcovi preplatiť polovicu nákupu, čo otec uhradí, pričom tieto nákupy sa pohybujú okolo 250,- až 300,-

eur. Okrem tohto obaja rodičia maloletej kupujú oblečenie a obuv a otec maloletej zakúpil kompletnú
lyžiarsku výstroj. Vzhľadom k tomu, že presnú výšku nedoplatku otca na výživnom na maloletú R. by
súd mohol zistiť len s nepomernými ťažkosťami, a rozsiahle a dlhodobé zisťovanie všetkých platieb by
ani nebolo v prospech maloletej, súd pri určení nedoplatku vychádzal z preukázaných platieb výživného
otcom, ako aj s ďalších preukázaných plnení a konkrétnu výšku nedoplatku určil v zmysle § 136 O.s.p.
podľa svojej úvahy. Nedoplatok na výživnom otcovi súd za rok 2009, teda od 01.12.2009 do 31.12.2009,

určil v sume 220,- eur, nakoľko otec uhradil na výživnom len sumu 30,- eur. Nedoplatok na výživnom
otcovi za rok 2010, teda od 01.01.2010 do 31.12.2010, súd určil v sume 1.825,- eur, nakoľko otec na
výživnom od januára do decembra 2010 uhradil 279,- eur (1 - 2/2010 po 30,- eur, 3 - 5/2010 po 26,- eur,
6/2010 30,- eur, 8/2010 30,- eur, 10 - 12/2010 po 27,- eur) + 196,- eur na tábor (za 7/2010) + 200,-
eur (za 9/2010), čo predstavuje spolu sumu 675,- eur. Okrem toho otec 5 mesiacov v roku 2010 hradil

maloletej kurz angličtiny, čo predstavuje spolu sumu okolo 200,- eur (5 mesiacov x 40,- eur mesačne)
a podieľal sa polovicou výdavkov na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje sumu okolo
150,- eur dva krát ročne. Všetky tieto plnenia predstavujú spolu sumu 1.175,- eur za rok 2010. Otec
však mal na výživnom za rok 2010 uhradiť sumu 3.000,- eur (250,- eur x 12 mesiacov). Nedoplatok
na výživnom za rok 2010 tak predstavuje sumu 1.825,- eur (3.000,- eur - 1.175,- eur). Nedoplatok na

výživnom otcovi za rok 2011, teda od 01.01.2011 do 31.12.2011, súd určil v sume 1.246,- eur, nakoľko
otec na výživnom od januára do decembra 2011 uhradil 1.054,- eur (1 - 2/2011 po 27,- eur, 3 - 12/2011
po 100,- eur). Okrem toho otec 10 mesiacov školského roka 2011 hradil maloletej kurz angličtiny, čo
predstavuje spolu sumu okolo 400,- eur (10 mesiacov x 40,- eur mesačne), čo potvrdila aj matka a
podieľal sa polovicou výdavkov na sezónnych nákupoch pre maloletú, čo predstavuje sumu okolo 150,-

eur dva krát ročne. Všetky tieto plnenia predstavujú spolu sumu 1.754,- eur za rok 2011. Otec však mal
na výživnom za rok 2011 uhradiť sumu 3.000,- eur (250,- eur x 12 mesiacov). Nedoplatok na výživnom
za rok 2011 tak predstavuje sumu 1.246,- eur (3.000,- eur - 1.754,- eur). Nedoplatok na výživnom otcovi
súd za rok 2012, teda od 01.01.2012 do 31.01.2012, určil v sume 110,- eur, nakoľko otec uhradil na
výživnom sumu 100,- eur a platí maloletej kurz angličtiny v priemernej sume 40,- eur mesačne. Celkový

nedoplatok otca na výživnom od 01.12.2009 do 31.01.2012 je v sume 3.401,- eur (nedoplatok za rok
2009 v sume 220,- eur + nedoplatok za rok 2010 v sume 1.825,- eur + nedoplatok za rok 2011 v
sume 1.246,- eur + nedoplatok za rok 2012 v sume 110,- eur). Súd vzhľadom na zárobkové možnosti
a schopnosti otca povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splácať v mesačných splátkach po
100,- eur, splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Výška splátok výživného je určená tak, aby nedoplatok na zročnom výživnom bol uhradený najneskôr
do troch rokov, pričom začatím striedavej starostlivosti otcovi zostane uhrádzať len určený nedoplatok.
Vzhľadom k tomu, že súd pri určení výživného otcovi spätne od 01.12.2009 vychádzal z jeho schopností
amožností,vktorýchjedosahovaťpríjemobdobnýakomatka,tedavovýškeokolo1.000,-eurmesačne,
s účinnosťou od kedy bude maloletá v striedavej starostlivosti, výživné ani jednému z rodičov neurčil,

nakoľko frekvencia striedavej starostlivosti u oboch rodičov je rovnaká a aj ich životná úroveň je rovnaká,
takže maloletá bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Súd považoval za
nevyhnuté upraviť stretávanie sa rodičov s maloletou počas školských prázdnin a sviatkov, nakoľko by
inak pri striedavej starostlivosti hrozilo, že by sviatky, či školské prázdniny netrávila maloletá rovnomerne
u každého z rodičov, ale výhradne len u jedného z nich. Maloletá bude každý druhý rok počas týždňa

jarných školských prázdnin u iného z rodičov, polovicu letných prázdnin bude tráviť u matky a druhú
polovicu u otca, ako tomu bolo aj doposiaľ po dohode rodičov a vianočné sviatky bude tráviť striedavo u
oboch rodičov. Takto budú mať obaja rodičia zabezpečené, že môžu plnohodnotnejšie tráviť voľný čas s
maloletou počas sviatkov a prázdnin a lepšie organizovať aj prípadné dovolenky s maloletou. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na

náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti až do rozvodu manželstvas tým, že ona bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi maloletej uložiť
platiť maloletej výživné v sume 500,- eur mesačne, alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že súd rozhodol v rozpore s jej návrhom a
povahou konania, nakoľko z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že upravil výkon rodičovských práv
a povinností k maloletej na celý čas, nielen do času rozvodu manželstva rodičov; súd zveril maloletú od
právoplatnosti rozsudku do striedavej starostlivosti oboch rodičov na základe nesprávnych skutkových

zistení, keď sa neprimeraným spôsobom a bez poskytnutia akýchkoľvek záruk spoľahol na vyhlásenie
otca o kľúčových otázkach pre úpravu rodičovských práv a povinností; súd v jednej časti napadnutého
rozsudku uviedol a odvolal sa na to, že je pre jeho rozhodnutie záväzný stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, no na druhej strane pripustil zmenu otcom deklarovaných - budúcich, ale nepreukázaných
pomerov, na ktorých však založil svoje rozhodnutie o striedavej starostlivosti; opomenul pri skúmaní
podmienok zverenia do striedavej starostlivosti fakt, že schopnosti a možnosti otca sú z hľadiska

udržateľnosti jeho výhod, ktoré v súčasnosti užíva, značne neisté, nakoľko sú plne závislé na rozhodnutí
a vôli tretích osôb; nesprávne a nepochopiteľne vzhľadom na skutočnosti uvádzané matkou založil
svoje rozhodnutie o striedavej starostlivosti na skutočnosti, že matka na základe vlastného rozhodnutia
opustila spoločnú domácnosť, čím mala odoprieť otcovi možnosť vykonávať svoje rodičovské povinnosti
a úplne zmeniť zaužívaný spôsob života a stabilné rodinné prostredie; nevysporiadal sa a neprihliadol na

vyjadrenia a názor kolízneho opatrovníka prezentovaný na pojednávaní dňa 26.01.2012 a namietla tiež
povolenie otcovi splácania nedoplatku na zročnom výživnom. Poukázala na to, že v dvojdome (byte) v
A., kde žijú aj rodičia otca dieťaťa a kde rodičia a maloletá spolu bývali, sa otec zdržiaval len sporadicky,
a to len niektoré víkendy. Doterajšia starostlivosť o maloletú počas víkendov je zabezpečovaná jej
starými rodičmi a po víkende strávenom v A., maloletú prinesie matke vo väčšine prípadov sestra

otca, pretože sa otec už alebo ešte zdržiava v E.. Ďalej poukázala na to, že otec je štatutárnym
orgánom vo viacerých obchodných spoločnostiach v SR, súčasne diaľkovo študuje vysokú školu v
odbore právo, ktoré skutočnosti samy o sebe musia byť pre neho časovo a psychicky náročné a otec
doteraz žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal schopnosti a možnosti po dobu dlhšiu ako jeden
až dva dni samostatne zabezpečovať a osobne sa zúčastňovať na starostlivosti o mal. R.. Maloletá

okrem starých rodičov nemá v A. žiadne väzby na rovesníkov. Uviedla, že nebráni otcovi a spolupracuje
s otcom a starými rodičmi pri pobytoch maloletej v A. v rodičovskom dome. Mala za to, že prednosť
má stabilita výchovného a rodinného prostredia, ktorú vie v súčasnosti zabezpečiť len výhradne ona,
maloletá sa už adaptuje na nový (stabilný) domov v H., kde má zároveň vysoký potenciál rozvoja
sociálnych väzieb. Poukázala na to, že i zo znaleckého posudku vyplýva, že rodičia sú (budú) schopní

plniť svoje povinnosti a mať znalcom opísaný vplyv aj pri zverejní maloletej do osobnej starostlivosti
matky. Rovnako kolízny opatrovník sa na pojednávaní dňa 26.01.2012 jednoznačne priklonil k návrhu
matky a uviedol, že „súčasný model, keď je maloletá dlhodobo v starostlivosti matky sa pre záujmy
maloletej javí viac vyhovujúci“. Ďalej uviedla, že v spomínanom byte (v rámci dvojdomu) nie je už žiadne
bytové zariadenie, okrem detskej izby, ktorú otec zakúpil počas júla 2011. Mala tiež za to, že výška

výživnéhourčenásúdomnezodpovedáskutočnýmpomeromapríjmomotcamaloletej,ktoréhoskutočné
pomery umožňujú, aby sa podieľal na výživnom vo vyššej miere, ako bola súdom určená. Otec maloletej
vedie, vzhľadom na ním deklarované príjmy, nadštandardný a finančne náročný životný štýl, pričom si
umelo znižuje svoj príjem z formálnej stránky a väčšinu hmotných pôžitkov požíva z titulu svojej pozície v
jednotlivých spoločnostiach, resp. na základe rozhodnutia osôb, z ktorými je členom výkonných orgánov.

S poukazom na to poukázala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Mala jednoznačne za preukázané,
že podmienky pre striedavú starostlivosť neboli zo strany otca naplnené, nakoľko reálne hrozí, že otec
nebude schopný sa postarať o maloletú a jej potreby. Nielen, že nebudú lepšie zabezpečené, ale plnenie
takýchto potrieb bude v ohrození.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného do právoplatnosti rozsudku v časti
striedavej starostlivosti, ako aj v časti týkajúcej sa zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie
otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a uložiť mu platiť výživné na
maloletú R. v sume 150,- eur mesačne počnúc od 01.12.2009 do právoplatnosti rozsudku v časti
striedavej starostlivosti a nedoplatok na zročnom výživnom mu povoliť splatiť v mesačných splátkach

po 50,- eur.

K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zotrval na svojom vyjadrení z
pojednávania dňa 26.01.2012.K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že možnosti, schopnosti
a reálne (skutočné) príjmy otca sú vyššie, ako ich formálne prezentoval otec v priebehu konania,

pričom skutočnosť, že otec si dokáže prostredníctvom obchodných spoločností, v ktorých je činný,
zabezpečovať podstatnú časť svojich potrieb, je nesporná. Opätovne poukázala na ust. § 63 ods. 1
Zákona o rodine, keď podľa jej názoru by mal súd vychádzať z predpokladu, že výška priemerného
mesačného príjmu otca predstavuje 20 násobok sumy životného minima, teda sumu 3.796,60 eur.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania, keďže ide o konania, ktoré bolo možné v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu (§
212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8P/69/2009 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola maloletá od 01.12.2009 zverená do osobnej starostlivosti matky a od právoplatnosti
rozsudku zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ďalej bola upravená vyživovacia
povinnosť otca k maloletej od 01.12.2009 do právoplatnosti rozsudku v časti striedavej starostlivosti,
bolo rozhodnuté o nedoplatku otca na zročnom výživnom za uvedené obdobie a súčasne bol upravený

styk rodičov s maloletou.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti. Ide o pomerne prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý

zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento
spôsob osobnej starostlivosti o dieťa je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa.
Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich
najmä v kontakte s obidvoma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si
takúto formu výchovu berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp.

nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne
splnené, sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri

výlučnejosobnejstarostlivostijednéhozrodičov,spôsobilosťrodičovvychovávaťdieťa,záujemobidvoch
rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských
práv a povinností, teda nie len pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí

prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa, a teda predpokladom na rozhodnutie súdu o zverenie
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť
intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť oveciach súvisiacich so školskou dochádzkou, aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Dieťaťu
by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo
v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj

vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla
vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach.

Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských
práv a povinností, pričom pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú

tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutí súdu o
zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či
by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou
starostlivosťou o dieťa.

Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti nesmie opomenúť vykonaným dokazovaním

zistiť praktické súvislosti spojené s týmto spôsobom osobnej starostlivosti, teda ako by rodičia riešili
presun osobných presun dieťaťa z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, ako
by boli vybavené obidve domácnosti, či by malo dieťa v obidvoch domácnostiach nevyhnutné veci,
napr. ošatenie, hračky, počítač a pod., a či je bytová situácia obidvoch rodičov vôbec vhodná. Nutnosť
pravidelného sťahovania množstva vecí maloleté dieťa vníma mimoriadne negatívne. Podľa názoru

odvolacieho súdu, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa si pred rozhodnutím
o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nezabezpečil dostatočné podklady pre
rozhodnutie, nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na záveroch znaleckého posudku č. 49/2011 Mgr. P.
W., znalca z odboru klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, z ktorého vyplynulo, že
striedavá starostlivosť by v danom prípade pre dieťa znamenala emočnú stabilizáciu, pričom vzhľadom
ku skutočnosti, že maloletá je v školskom veku je potrebné, aby sa zachovala návšteva toho istého
školského zariadenia a pokračovalo sa v záujmových aktivitách tým, že maloletá má v mieste svojho

pôvodného bydliska dostatočné väzby na rovesníkov a navyše maloletá by si pri striedavej starostlivosti
zachovala kontinuálny vzťah aj s pôvodným bydliskom a starými rodičmi.

Prvostupňový súd však dostatočným spôsobom neprihliadol i na ďalšie dôkazy vykonané v konaní,
ktoré podľa názoru odvolacieho súdu pomerne jednoznačný záver znalca spochybňovali. Konkrétne

išlo o výsluch rodičov, psychologickú správu zo dňa 01.07.2010, vyjadrenie matky k vypracovanému
znaleckémuposudku,akoajsamotnévyjadreniekolíznehoopatrovníkanapojednávanídňa26.01.2012.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletej od 01.12.2009 nežijú v spoločnej
domácnosti, ktorú viedli v A., pričom od tohto času matka spolu s maloletou žije v H., a to najskôr

v podnájme a v súčasnosti v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Maloletá tiež v mieste
svojho súčasného bydliska navštevuje základnú školu, v súčasnosti 4. ročník. Otec sa s maloletou
od odchodu matky zo spoločnej domácnosti stretáva a styk je v súčasnosti realizovaný každý druhý
víkend s prespávaním, pričom sa otec niekedy s maloletou stretne i počas týždňa. Počas víkendových
stretnutí je otec s maloletou väčšinou na strednom Slovensku. Otec v konaní prezentoval názor, že spolu

s maloletou v čase, kedy by sa nachádzala v jeho osobnej starostlivosti, býval by v časti dvojdomu,
kde pôvodne spolu s matkou viedli spoločnú domácnosť a kde bývajú aj starí rodičia maloletej. Z
obsahu spisového materiálu ďalej vyplynulo, že otec dieťaťa je veľmi vyťažený, nakoľko tento je osobne
zainteresovaný vo viacerých obchodných spoločnostiach, je živnostníkom, okrem toho je zamestnaný
a v súčasnosti i študuje vysokú školu. Väčšinou býva v E., kde má k dispozícii apartmán zabezpečený

obchodnou spoločnosťou. Byt, v ktorom sa chce otec s maloletou počas jej pobytu v jeho osobnej
starostlivosti zdržiavať, v súčasnosti nie je celkom zariadený.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možno považovať za správny záver súdu prvého stupňa o
vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Maloletá sa už od decembra 2009 nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje
starostlivosť o dieťa, pričom otec dieťaťa sa s maloletou od odchodu matky zo spoločnej domácnosti
stretáva a už dlhšiu dobu je frekvencia stykov v rozsahu každého druhého víkendu spolu s prespávanímmaloletej u otca. Počas realizácie styku sa otec s maloletou výnimočne zdržuje v byte v A., kde
prezentoval, že sa bude s maloletou v prípade jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti zdržiavať
a väčšinu času s ňou trávi na strednom Slovensku. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by

otec dieťaťa mal vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa v mieste ním prezentovaného
budúceho bydliska v A., pričom bolo potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že súčasné bydlisko maloletej
a otcom prezentované budúce bydlisko v prípade zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti,
sa nachádzajú každé v inom meste a i v prípade zachovania rovnakého školského zariadenia by
dochádzalo k vytrhnutiu maloletej z prostredia, v ktorom má vytvorené väzby, čím by došlo k narušeniu

stability výchovného prostredia. S prihliadnutím na to, že maloletá sa už od konca roka 2009 zdržuje
v H., možno mať pochybnosti o závere znalca o zachovaní kontinuálneho vzťahu maloletej s jej
pôvodným bydliskom. Vhodnosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti len jedného rodiča vyplýva
i z psychologickej správy vypracovanej Mgr. I. D., z ktorej vyplynulo, že maloletá R. má problémy
adaptovať sa na novú situáciu v rodine a vykazuje v správaní známky maladaptácie, prejavujúcej sa
najmävneprimeranýchemocionálnychreakciáchasprávanísavočiokoliu,ktorúskutočnosťpovažovala

psychologička za prioritnú i pri rozhodovaní o tom, komu bude dieťa zverené, a ktorý z rodičov bude mať
lepšie predpoklady zvládať manipulačné tendencie dieťaťa a citlivo mu vytvárať výchovné hranice, čo
je jeden z dôležitých aspektov saturácie pocitu bezpečia a istoty u dieťaťa. S prihliadnutím na uvedený
záver psychologičky je potom potrebné zohľadniť i záver znaleckého posudku Mgr. P. W., z ktorého
okrem iného vyplynulo, že maloletá R. má k matke citovo bohatý a autentický vzťah, matku vníma

ako citovo bezpečnú a stabilnú osobu, pričom ju zároveň rešpektuje a vníma ju ako dôslednejšiu a
prísnejšiu vo výchove. Naproti tomu podľa záverov znalca, otca má maloletá ako rodičovskú osobu
zidealizovanú, pričom ho nešpecificky preferuje. S prihliadnutím na uvedené sa potom matka javí byť
tou osobou, ktorá má lepšie predpoklady zvládať manipulačné tendencie maloletej a citlivo jej vytvárať
výchovné hranice. Uvedeným záverom však odvolací súd rozhodne nechce bagatelizovať úlohu otca

maloletej v jej výchove, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v záujme maloletej, aby si otec
svoju výchovnú úlohu plnil počas realizácie styku s maloletou, ktorý by mal byť upravený v čo možno
najväčšom rozsahu, k čomu sa vyjadril aj znalec Mgr. P. W., s ktorým záverom odvolací súd súhlasí.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval záver súdu prvého stupňa o vhodnosti

zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov za správny, keď z doposiaľ vykonaného
dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že je v záujme maloletej, aby bola táto
ponechaná v osobnej starostlivosti matky, ktorá má lepšie predpoklady zvládať manipulačné tendencie
dieťaťa a citlivo mu vytvárať výchovné hranice.

Súd prvého stupňa tiež nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia
schopností, možností a majetkových pomerov otca dieťaťa. Bolo potrebné zaoberať sa výškou otcom
preukazovaného príjmu, so zohľadnením jeho majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach, s
výdavkami otca na bývanie, stravu, cestovanie, dovolenky, záujmové aktivity s tým, že nepochybne
všetky uvedené náklady nie sú hradené zo strany zamestnávateľa otca, a teda, či životná úroveň

otca zodpovedá jeho príjmom, ktoré vyplývajú z obsahu spisového materiálu a teda, či vzhľadom
na to, že otec dieťaťa má i príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, si splnil
povinnosti preukázať ich, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť
súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností
potrebných na rozhodnutie a teda, či nie je dôvod na použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, kedy sa

predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu by predstavovala 20-násobok sumy životného
minima.

Vzhľadomnato,ženaposúdenievecivzmyslevyššieuvedenéhobybolopotrebnévykonaťrozsiahlejšie
dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec odvolacieho konania, ako aj vzhľadom na to, že uvedenými

otázkami sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní veci nezaoberal, odvolací súd z uvedených dôvodov
musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože v
prípade posúdenia týchto otázok odvolacím súdom a konečným rozhodnutím veci, by bola porušená
dvojinštančnosť konania a účastníkom by bolo odopreté právo vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení s prihliadnutím na posúdenie veci v zmysle vyššie uvedeného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného a vychádzajúc z právneho
názoru prezentovaného odvolacím súdom doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne

rozhodne.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.