Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2P/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412201137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412201137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: u matky,

zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: U., ul. V. a L. nar. XX.XX.XXXX, bytom: U., ul. V. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností a určenia výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e mal. H., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky S., nar. XX.X.XXXX.
a otca L. nar. XX.XX.XXXX
z a v ä z u j e prispievať na jej výživu mesačne sumou 26,01 EUR vždy do každého 15 dňa v mesiaci
k rukám matky počnúc dňom 1.2.2012.

II. Dlžné výživné 78,03 EUR je otec p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom v mesačných
splátkach po 10,- EUR počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou
straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka zastúpená svojou matkou zákonnou zástupkyňou žiadala, aby súd zaviazal otca
maloletej prispievať na jej výživu sumou 100,- EUR mesačne od 1.2.2012 a aby ju zveril do výchovnej
starostlivosti matky. Uviedla, že dieťa pochádza z družského vzťahu rodičov. S otcom mal. dieťaťa žili
v spoločnej domácnosti do 10.2.2012, kedy bol otec vzatý do vyšetrovacej väzby za týranie blízkej a
zverenej osoby. Toho času je vo väzbe v Prešove. Ona býva s deťmi v mestskom 2. izbovom byte.
Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, kde mesačne prispieva 21,20 EUR. Maloletá je zdravá
prekonáva bežné detské ochorenia. Matka dieťaťa je toho času nezamestnaná, bez príjmu. Poberá len

prídavky na 3. maloleté deti vo výške 66,03 EUR. Okrem maloletej H. má ešte ďalšie 2 vyživovacie
povinnosti z predchádzajúceho vzťahu. Otec má iba túto jednu vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka
na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Poukázala na jeho písomne vyhotovené dôvody. Uviedla, že
s otcom maloletého dieťaťa majú zlé skúsenosti. Ona je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
o čom súdu predložila potvrdenie, ako aj o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke
v mesačnej sume 276,58 EUR a tiež doklady o platení nájomného, kde mesačne uhrádza 64,75 EUR,
zálohy na elektrinu 35,- EUR, stravné v škôlke 21,20 EUR a poberá prídavky na 3 mal. detí 67,62 EUR.

Odporca, teda otec mal. H. nesúhlasil s tým, aby bola zverená do výchovnej starostlivosti matky, nakoľko
táto má už z predchádzajúcich vzťahov asi 4 deti, o ktoré sa nestará. Kolízna opatrovníčka sa pripojila
v plnom rozsahu k návrhu matky.Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, listinných dôkazov predložených
účastníkmi mal súd preukázané, že zákonná zástupkyňa navrhovateľky, jej matka je v súčasnosti
nezamestnaná. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie čo bolo zrejmé z potvrdenia ÚPS V

a R v Kežmarku z rozhodnutia tohto úradu o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
je zrejmé, že matka navrhovateľky poberá dávku mesačne v sume 276,58 EUR. Uhrádza nájomné,
zálohu na elektrinu, stravné v škôlke a poberá prídavky na deti. Otec mal. H. v čase rozhodovania súdu
bol umiestený v ústave na výkon väzby v Prešove. Tento síce nesúhlasil so zverením H. do výchovnej
starostlivosti matky. Táto námietka však ničím relevantným podložená nebola. Nebol ani vznesený návrh

komu by H. mala byť zverená keď on, ako otca sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe. Súd nemal dôvod
pochybovať o starostlivosti matky o maloletú a to naviac po vyjadrení kolíznej opatrovníčky. Matka
žiadala výživné mesačne v sume 100,- EUR počnúc dňom 1.2.2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec
maloletej v súčasnosti nemá príjem táto výška výživného zaviazať ho na takúto výšku výživného je
nereálne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým

2P/26/2012
rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti požadovaného výživného nad sumu 26,01 EUR súd vzhľadom na vyššie uvedené

návrh zamietol. Za obdobie od. 1.2.2012 do rozhodovania súdu vzniklo aj dlžné výživné, ktoré súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. po 10,- EUR.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

2P/26/2012
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).