Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809010850
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809010850.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Stanislava Hájička a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému Y. I. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005
Z. z. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. apríla 2012 odvolanie obžalovaného Y. I. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.11.2011, sp. zn. 3T/277/2009 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Y. I. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.11.2011, sp. zn. 3T/277/2009, bol obžalovaný Y. I.
uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry I. I., nar. XX.X.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6P/25/2008 zo dňa 24.9.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.10.2008, je zaviazaný prispievať s účinnosťou od 1.6.2008 na výživu dcéry sumou
2.500,--Sk (82,98 Eur) vždy vopred najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci do rúk matky N. F., tejto povinnosti
sa v M., okres F., v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem
o prácu, dňa 14.4.2003 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny pre nespoluprácu, následne nikde nepracoval, vykonával len rôzne brigádnické činnosti v
zahraničí, v dôsledku čoho zostal na výživnom N. F. dlhovať sumu 1.193,24 Eur s výnimkou uhradeného
výživného dňa 15.11.2011 vo výške 1.160 Eur.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Podľa § 51 ods. 4
písm. d/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné
matke dieťaťa N. F..

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný Y. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania

poukazoval nielen na to, že okresný súd sa zrejme pomýlil pri ustálení dlžného výživného k 25.11.2011,
keď uviedol, že matke dieťaťa zostal dlhovať 1193,24 Eur, hoci správne mal uviesť jeho dlh na výživnom
vo výške 1993,24 Eur, ale najmä na to, že dlhované výživné uhradí v čo najkratšom čase podľa svojich
finančných schopností, pričom si bude zháňať rôzne brigádnické práce, aby mohol zameškané výživné
zaplatiť. Nechcel by totiž byť odsúdený, pretože v Rakúsku musí doniesť register trestov a ak by bol
trestaný, mal by veľké problémy nájsť si vhodné zamestnanie a nemohol by sa ani vrátiť k dcére, lebo

v M. by žiadnu prácu nezohnal. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domáhal, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a aby ho po uhradení dlžného výživného spod obžaloby oslobodil.N. F., matka maloletého dieťaťa, na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaný Y. I. od hlavného
pojednávania na okresnom súde, teda od 25.11.2011 do 11. apríla 2012, teda do dňa konania verejného

zasadnutia odvolacieho súdu jej na výživné nezaplatil žiadne peniaze.

Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na to, že obžalovaný Y. I. nesplnil podmienky účinnej ľútosti
a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. marca
2012, vykonal dňa 11. apríla 2012 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5,7 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného (obžalovanému Y. I. bolo predvolanie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené, bol
poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie

sa nedostavil a ani svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil) a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného Y. I. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. Na ich podklade správne
zistil, že obžalovaný Y. I. sa v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej

vyživovacej povinnosti, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov a iba dňa 15.11.2011 čiastočne
uhradil na výživné sumu 1.160 Eur. Vzhľadom na to, že v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 mal zaplatiť
výživné za 38 mesiacov v celkovej výške 3.153,24 Eur (82,98 x 38) a uhradil na výživnom len 1.160 Eur,
jeho dlh k 25.11.2011, t. j. ku dňu rozhodnutiu okresného súdu predstavoval 1.993,24 Eur a nie 1.193,24
Eur tak ako chybne zistil a uviedol v napadnutom rozsudku okresný súd. Obžalovaný pritom v čase od

25.11.2011 do 11.4.2012, t. j. do rozhodnutia odvolacieho súdu mal zaplatiť výživné na maloletú dcéru
za ďalších 5 mesiacov vo výške 414,90 Eur (82,98 x 5), takže výška neuhradeného a zameškaného
výživného k 11.4.2012 predstavuje 2.408,14 Eur. Napraviť chybu okresného súdu a uvedenú čiastku
zameškaného výživného zahrnúť do dlžného výživného za obdobie správne zistené okresným súdom v
napadnutom rozsudku však nebolo možné, pretože takýto postup by bol v neprospech obžalovaného.

Ak totiž obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Tr. zák.
aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania
podaného výlučne v jeho prospech tak, ako je tomu aj v posudzovanej veci, nemôže odvolací súd
aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in
peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Tr. por., v zmysle ktorej

sa zmena k horšiemu môže prejaviť v skutkových zisteniach, najmä vo väčšom rozsahu spáchanej
trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného
opatrenia, len na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, ktoré však v
posudzovanej veci podané nebolo. Ani zistená chyba vo vzťahu k výške dlžného výživného uvedeného
okresným súdom v rozsahu 1.193,24 Eur za obdobie od 1.10.2008 do 25.11.2011 však nemala vplyv

na správnosť skutkových zistení o úmyselnom vyhýbaní sa obžalovaného plneniu zákonnej povinnosti
vyživovať iného, ani na správnosť právneho posúdenia konania obžalovaného a nemá vplyv ani na
povinnosť obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť a uhradiť zameškané výživné vo výške a v rozsahu
stanovenom podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.9.2008, sp. zn. 6P/25/2008.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného Y. I. ako prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. zhodne s
obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým
právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého

rozsudku a v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a
o spôsobe jeho výkonu. Podmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 207 ods.3 Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.. vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky spolu s uloženou povinnosťou zaplatiť zameškané výživné
(ktoré k 11.4.2012, t.j. k rozhodnutiu odvolacieho súdu predstavovalo už 2.408,14 Eur) v skúšobnej

dobe zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj
tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil
žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu,
neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch
o vine a o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní a jeho odvolacie
námietky neakceptoval, preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. I. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.