Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/81/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899134
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1708899134.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: U.

Š., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, J., navrhovateľky v 2. rade: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, J. zastúpených:
JUDr. Pavel Mičunek, Holubyho 37, Pezinok proti odporkyni v 1. rade: P. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XX,
J., zastúpenej opatrovníčkou odporkyňou v 2. rade J.Á. D., odporkyni v 2. rade: J. D., nar. XX.X.XXXX,
R. XX, J., zastúpeným advokátkou: JUDr. Adriana Grendová, Mickiewiczova 2, Bratislava o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie hranice medzi pozemkami, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateliek v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd návrh odporkýň v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 12.04.2001 sa navrhovateľky v 1. a 2. rade domáhali proti odporkyniam
v 1. a 2. rade určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi časti pozemku odčleneného z č. parc. XXXX,
zastavané plochy o výmere 632 m2 a č. parc. XXXX, záhrady o výmere 1071 m2, zapísaného v LV č.
XXXX v katastrálnom území Modra (medzi bodmi A, B a C, D), ktorého presnú výmeru a priebeh hranice
určí znalecký posudok, každá v jednej polovici a náhrady trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2007 navrhovateľky navrhli pripustiť zmenu petitu, ktorú súd na
pojednávaní konanom dňa 16.04.2007 uznesením pripustil.

Zmeneným návrhom na začatie konania sa navrhovateľky domáhali určenia, že hranica medzi
pozemkami v k.ú. Modra, parc. č. XXXX a XXXX a pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX
prebieha od bodu P. cez body D., O., U., A. k bodu A=101 podľa znaleckého posudku Ing. Rudolfa

Hlavatého č. X/XXXX zo dňa 06.06.2006 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 20.09.2006 a určenia, že
vlastníkom v časti pozemku č. XXXX/X - R. o výmere 15 m2, P4 o výmere 12 m2, P3 - 8 m2 a časti
pozemku parc. č. XXXX - R. o výmere 28 m2, P1 - 35 m2 označených takto podľa znaleckého posudku
Ing. Rudolfa Hlavatého č. X/XXXX zo dňa 06.06.2006 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 20.09.2006 sú
navrhovateľky v 1. a 2. rade, každá v podiele ?.

Svoj návrh odôvodnili navrhovateľky tým, že sú vlastníčkami nehnuteľností (parc. č. XXXX, parc.č.

XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území Modra) susediacich s
nehnuteľnosťami odporkýň (parc. č. XXXX, parc. č. XXXX zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom
území Modra), k časti ktorých sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Nehnuteľnosti užívali
navrhovateľky a ich právni predchodcovia (rodičia, resp. prarodičia navrhovateliek) najmenej 100 rokovv stave vyznačenom na kópii katastrálnej mapy od bodu A po bod B a v takomto stave ich zatiaľ aj
užívajú. V r. 1950 - 1951 bol pôvodný rodičovský dom navrhovateliek zbúraný, nový bol postavený v
r. 1952 na pôvodnom pôdoryse, opäť na pôvodnej hranici (od A po B). Pridŕžajúc sa pôvodnej hranice

v r. 1958 - 1959 vysadili v časti parciel č. XXXX a č. XXXX vinohrad, ktorého štepy sú cca 20 - 30
cm od pôvodnej hranice. Štepy im vtedy pomáhal sadiť Y. T., nebohý manžel odporkyne v 1. rade a
otec odporkyne v 2. rade, rešpektujúc pôvodnú hranicu. Rodina odporkýň sa prisťahovala do domu č.s.
XXXX na parc.č. XXXX postavenom na pôvodnej hranici v roku 1958. Manžel odporkyne v 1. rade Y. T.
zomrel v r. 1995. Po jeho smrti si dali odporkyne svoje nehnuteľnosti zamerať, na základe čoho bola bez

súhlasunavrhovateliekzakreslenávkatastrinehnuteľnostínováhranica(odCpoD)analistevlastníctva
navrhovateliek sa zmenila aj výmera. Následne si odporkyne začali u navrhovateliek uplatňovať nárok
na vydanie časti pozemku medzi bodmi A, B a C, D s cieľom vybudovať v hranici C, D oplotenie. Spor
sa snažili riešiť s odporkyňami mimosúdne, aj v katastrálnom konaní, ktoré však bolo rozhodnutím OÚ
Pezinok, katastrálny odbor č. F. zo dňa 21.11.2000 zastavené pre nezaplatenie správneho poplatku.
Navrhovateľky poplatok nezaplatili, nakoľko nadobudli vedomosť, že bude rozhodnuté v ich neprospech.

Odbor ŽP OÚ Pezinok rozhodujúc o vydaní dodatočného stavebného povolenia na stavbu oplotenia
odporkyňami vydal dňa 28.03.2001 rozhodnutie Výst. XXXX/XXXX - H., ktorým konanie prerušil a
odkázal na podanie občianskoprávnej žaloby. Opierajúc svoj právny záujem o potrebu istoty vlastníctva
čodovýmeryihranicevzhľadomkuplatňovanýmnárokomodporkýňnavrhlinavrhovateľky,abysúdurčil,
že navrhovateľky nadobudli spornú časť pozemkov vydržaním, nakoľko uplynula pokojná, nepretržitá a

dobromyseľná držba spornej časti pozemku.

Odporkyne navrhli návrh navrhovateliek zamietnuť z dôvodu, že u navrhovateliek absentuje základná
podmienka vydržania a to užívanie spornej časti nehnuteľnosti v dobrej viere. Opravili nepresnosti
uvedené v návrhu navrhovateliek tak, že odporkyne sú spoluvlastníčkami každá v jednej polovici len

parcely č. XXXX a odporkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXXX. Uviedli, že v návrhu
sú uvedené nepresné dátumy - roky výstavby nových domov po zbúraní pôvodných stavieb, pričom
neboli zachované pôvodné hranice, ani umiestnenie. Pôvodný dom nadobudli odporkyne v r. 1957, v
r. 1959 nadobudli záhradu a prestavbu realizovali v r. 1962. Stavali ako poslední, v čase, keď už nový
dom navrhovateliek bol postavený. Už v tom čase nebohý manžel odporkyne v 1. rade upozorňoval

na nezrovnalosti vo výmere pozemku, ktorí vlastnili a veľkosťou, ktorú užívali a tiež na rešpektovanie
hraníc medzi pozemkami. Odporkyne popreli tvrdenia navrhovateliek, že nebohý manžel odporkyne
v 1. rade im pomáhal vysádzať vinič, práve naopak už v 60. rokoch mal snahu vybudovať oplotenie
pozemkov, osadil i stĺpiky, avšak po prosbe suseda Š. oplotenie nedokončil, nakoľko Š. tvrdil, že
by sa pre pletivo zle obrábala celá plocha. Odporkyne popreli, že by navrhovateľky a ich právni

predchodcovia nerušene užívali časť pozemku odporkýň v dobrej viere viac ako sto rokov, nakoľko
boli upozorňovaní na rešpektovanie pôvodného stavu. Navrhovateľky vedeli, že vinič majú vysadený
20 až 30 cm za hranicou pozemku. Nebohý manžel odporkyne v 1. rade v snahe zachovať dobré
susedské vzťahy netrval na okamžitom odstránení porastov, avšak všetkým zúčastneným bolo jasné,
že nehospodária na vlastnom pozemku. Potreba vybudovať oplotenie sa stala nevyhnutnou po tom, čo

navrhovatelia na svojom pozemku umiestnili kone a psy, ktoré sú ohradené len provizórne, pričom stále
viac zasahujú do nehnuteľnosti odporkýň a zvieratá sa voľne pohybujú po záhrade odporkýň, čím im
nielen ničia porasty, ale ich aj ohrozujú. Na časti pozemku navrhovateľky vybudovali pevné oplotenie bez
súhlasu odporkýň i bez splnenia ohlasovacej povinnosti. Odporkyne sa snažili o mimosúdne vyriešenie
sporu i v správnom konaní, ktoré však navrhovateľky od r. 1997 maria. Odporkyne dali v r. 1995

vyhotoviť geometrický plán, ktorý navrhovateľky odmietli podpísať a v r. 1997 vytyčovací náčrt znalcom
Ing. Ondrejom Dernerom, avšak hraničné kolíky osadené v teréne navrhovateľky odstránili a zmarili
katastrálne konanie. Odporkyne poukázali na fakt, že navrhovateľky nekonkretizovali, akú časť by mali
vydržať, ani čo do výmery, ani presného určenia, pričom sa odvolávali na katastrálnu mapu mapový
list č. X-X/XX, ktorý však bol i podkladom pre geometrický plán a vytyčovací náčrt, ktoré navrhovateľky

nerešpektujú.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.

Žalobný návrh uplatnený navrhovateľkami je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa
navrhovateľky domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je.
Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočívav tom, že právne postavenie navrhovateliek by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a
ohrozené. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkami a odporkyňami.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je daný
naliehavý právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Naliehavýprávnyzáujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetitasúvisísvyriešenímotázky,čisanávrhom

s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva navrhovateliek alebo neistoty
v jej právnom vzťahu.

V danom prípade je naliehavý právny záujem daný tým, že bez rozhodnutia súdu, ktorým by bolo
určené vlastníctvo navrhovateliek k dotknutým nehnuteľnostiam, nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Po ustálení, že navrhovateľkám svedčí naliehavý právny záujem, súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to pozemkovoknižnou vložkou č.
XXX, pozemkovoknižnou vložkou č. XXX, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 20.03.2001,
vytyčovacím náčrtom p.č. XXXX, XXXX zo dňa 13.05.1998, protokolom o vytýčení hranice pozemku,

pozemkovoknižnou vložkou č. 706, pozemkovoknižnou vložkou č. XXX, kúpnopredajnou zmluvou zo
dňa 04.03.1957, uznesením Ľudového súdu v Pezinku č. XXX/XX zo dňa 12.03.1959, kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 07.02.1958, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.05.1968, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX, č. XXX, č. XXX, kópiou z katastrálnej mapy - mapový list č. X-X/XX, návrhom na začatie
konania o určení priebehu hranice pozemkov zo dňa 02.05.2000, rozhodnutím mesta Modra o zastavení

stavby oplatenie pozemku zo dňa 15.11.2000, osvedčením o dedičstve sp.zn. XD/XXXX/XX, výzvou
mesta Modra adresovanou navrhovateľkám na pozastavenie stavebných prác na hranici pozemkov
zo dňa 21.07.2003, ohlásením drobnej stavby zo dňa 01.03.2000, výzvou k doplneniu podkladov k
dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 17.01.2001, pokusom o zmier zo dňa 02.02.1999, rozhodnutím
Okresného úradu v Pezinku Odboru životného prostredia o zamietnutí odvolania odporkýň a potvrdení

rozhodnutia mesta Modra o zastavení stavby oplotenia zo dňa 15.01.2001, zápisnicou z katastrálneho
konania zo dňa 30.05.2000, rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku Odboru životného prostredia o
prerušení konania o dodatočné povolenie stavby na 10 dní zo dňa 28.03.2001, rozhodnutím Okresného
úradu v Pezinku Odboru životného prostredia o zastavení konania o určenie priebehu hranice pozemkov
pre nezaplatenie správneho poplatku zo dňa 21.11.2000, výzvou k ohláseniu drobnej stavby zo dňa

01.10.1998, znaleckým posudkom č. XX/XX zo dňa 04.07.1996, listom vlastníctva č. XXXX, výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX, odpoveďou Okresného úradu v Pezinku katastrálny odbor zo dňa 27.03.2001,
oznámenímozačatíkonaniaododatočnompovolenístavbyzodňa06.03.2001,rozhodnutímOkresného
úradu v Pezinku Odboru životného prostredia o prerušení konania o dodatočné povolenie stavby do
doby rozhodnutia Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.04.2001, stavebným povolením Obvodného

úradu životného prostredia v Modre zo dňa 12.02.1992, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava
- vidiek sp.zn. D. XXXX/XX - X, znaleckým posudkom č. X/XXXX súdneho znalca Ing. Rudolfa
Hlavatého, doplnením č. 1 znaleckého posudku č. X/XXXX, nariadil na prejednanie veci pojednávania,
kde vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a svedkov. Po takto vykonanom dokazovaní
ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Pezinok, obec Modra, k.ú. Modra súd zistil, že navrhovateľky
sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníčky nehnuteľností parc. č. XXXX o výmere 537 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 389 m2 - záhrady a parc.č. XXXX o výmere 347
m 2 - vinice a rodinného domu súp. Č. XXXX postaveného na parc.č.XXXX, každá v jednej polovici.

Nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel D.. T. Š. rovnodielne na
základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 07.05.1968 medzi nimi ako kupujúcimi a J. A., sestrou
navrhovateľky v 1. rade ako predávajúcou, ktorá nehnuteľnosť nadobudla ako maloletá v r. 1951
dedením. Kupujúci v zmluve vyhlásili, že polohu, stav, akosť a výmeru zakúpených nehnuteľností

poznajú, lebo v dome bývajú a nehnuteľnosti užívajú. Navrhovateľka v 2. rade nadobudla nehnuteľnosti
ako dedičstvo po nebohom otcovi D.. T. Š. v r. 1987.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Pezinok, obec Modra, k.ú. Modra súd zistil, že odporkyne
sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníčky nehnuteľností parc. č. XXXX o výmere 1071 m? -
záhrady, každá v jednej polovici.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Pezinok, obec Modra, k.ú. Modra súd zistil, že odporkyňa
v 2. rade je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka nehnuteľností parc. č. XXXX/X o
výmere 622 m? - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXXX postavenom na parc.
č. XXXX/X.

Zo znaleckého posudku súd zistil, že navrhovateľky nehnuteľnosťami zasahujú do nehnuteľností
odporkýň celkovou výmerou 98 m?. Identifikáciou pozemkovoknižných vlastníckych hraníc a
vlastníckych hraníc zobrazených v mape katastra nehnuteľností nezistil znalec rozdiely medzi
vlastníckymi hranicami väčšie ako sú dovolené odchýlky. V mape katastra nehnuteľností je vykonaná
zmena z merania Ing. Dernerom zo dňa 07.05.1996.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 21.01.2002 uviedla, že nehnuteľnosti s nebohým
manželom nadobudla v r. 1960 od svojej sestry Márie Fialovej, ktorá tieto nehnuteľnosti zdedila po
otcovi. Predtým tieto nehnuteľnosti vlastnil jej starý otec, ktorý zomrel v r. 1949, vtedy jej rodičia starý
dom zbúrali a nový začali stavať asi v r. 1951 - 1952, pričom v priebehu stavby otec zomrel, preto

výstavba trvala asi 10 rokov. Jej rodičia bývali mimo týchto nehnuteľností a keď sa navrhovateľka v 1.
rade v r. 1957 vydala, s manželom dostavbu domu, ktorý od sestry v r. 1960 kúpili, financovali. V čase,
keď začali rodičia navrhovateľky v 1. rade dom stavať, dali súhlas na výstavbu právni predchodcovia
odporkýň, R.. E. a rodina S., ktorí už nežijú. Hranicu medzi domami tvoria múry domu, lebo je to radová
zástavba. Pozemky neboli oplotené, hranica bola vytýčená len dvoma kameňmi. Na pozemkoch bol

trávnatý porast, s manželom začali vysádzať vinohrad po etapách v r. 1964. Je pravdou, že nechceli,
aby medzi pozemkami bol vybudovaný plot, nakoľko by zavadzal pri obrábaní pôdy. Potvrdila pravdivosť
tvrdení odporkýň, že jej manžel bol za odporkyňami v 60 - tych rokoch, keď chceli stavať plot, nech ho
nestavajú. Navrhovateľka v 1. rade dodnes ľutuje, že nebol plot postavený, nakoľko manžel odporkyne
v 1. rade urobil jamy pre stĺpy plotu, ktoré určovali hranicu pozemkov, tak ako ich užívajú doteraz. V

dobrej zhode žili so susedmi do r. 1995, kedy si odporkyňa v 1. rade dala vymerať pozemok. Vtedy
Ing. Derner zistil, že na parceliach navrhovateliek, odporkýň a susedov odporkýň (E.) je rozdiel 170 m2,
teda že majú väčšie výmery, ako je zapísané v katastri. Žiadne oficiálne výsledky merania nevidela, nič
nepodpisovala, podľa nej nastala chyba v katastri. Potvrdila, že jej deti chovajú hospodárske zvieratá
a že plot je nedostatočný a to z dôvodu, že nevedia, pokiaľ ho majú vybudovať. Parcely momentálne

oddeľuje provizórny plot, drevené stĺpiky zasadené do zeme a pletivo vo výške 2 metrov. V nehnuteľnosti
nebýva už 15 rokov.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 13.02.2002 uviedla, že v dome postavenom na
predmetnej nehnuteľnosti býva od narodenia, pričom spor o hranice začal v r. 1995. Mala za to, že plot

medzi pozemkom navrhovateliek a pozemkom odporkýň tam nikdy nebol, v súčasnosti je tam pletivo
natiahnuté na drevených stĺpoch, ktorý dal urobiť jej manžel Š. U.I.. Línia, kade vedie oplotenie, bola
určená na základe dohody jej manžela a odporkyne v 1. rade, ktorá uviedla, že si pozemok ohradia
pevným plotom, čo aj urobili. Uviedla, že pán T., nebohý manžel odporkyne v 1. rade ju neupozorňoval
na spornosť hranice, resp. výmery.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 13.02.2002 uviedla, že od septembra 1957 bývali v
dome v zadnej časti pozemku a od roku 1962 zbúrali starý dom v prednej časti pozemku a nový dom
stavali skoro 10 rokov. V tom čase už v susedstve bývala navrhovateľka v 1. rade. Pred stavbou domu
si nedali pozemok zamerať, lebo na to nemali peniaze. Pozemok bol zarastený, nevedela, či tam boli

hraničné kamene. Navrhovateľka a nebohý manžel odporkyne v 1. rade si dali hlbokou orbou zorať celý
pozemok naraz asi v r. 1964 - 1965 a začali vysádzať postupne vinič. V r. 1995 po manželovej smrti si
dala zamerať pozemok Ing. Dernerom, v tom čase manžel navrhovateľky v 2. rade tam narýchlo postavil
pletivový plot na drevených koloch pričom odporkyni povedal, že keď tam Ing. Derner natlče koly, tak
plot prerobí, čo sa doteraz nestalo. Ing. Derner natĺkol na pozemku hraničné koly, ale navrhovateľky koly

asi o pol roka vyhádzali a keď ich na to išla upozorniť, dcéra navrhovateľky Iveta jej povedala, že koly
im zavadzali pri škrabaní vinohradu a že na čo tam vôbec sú.Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 13.02.2002 uviedla, že v nehnuteľnosti býva od
narodenia, pamätá si ako decko, keď sa rodičia bavili o tom, že susedia sú v ich pozemku. Čo si
pamätá, plot medzi pozemkami nebol až do r. 1995 alebo 1996, kedy si navrhovateľka v 2. rade postavila

murovaný plot bez povolenia. Pamätala si, že sa jej matka (odporkyňa v 1. rade) a navrhovateľka v 1.
rade bavili, že by si mali dať vymerať pozemky. Osobne na rozpor medzi právnym a zaužívaným stavom
navrhovateľky neupozornila.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 13.02.2002 opravila svoju výpoveď na

pojednávaní dňa 21.01.2002 a uviedla, že nehnuteľnosť odkúpili v r. 1968. Navrhovateľky podali na
katastrálny odbor OÚ Pezinok návrh na určenie hranice, pracovníčka odboru im však povedala, že
hranica bude vytýčená v neprospech navrhovateliek, preto nezaplatili správny poplatok a podali žalobu
na súd. K výpovedi odporkyne v 2. rade uviedla, že je pravdou, že po roku 1995 nechcela, aby
susedia začali stavať plot, pretože hranica bola sporná. Súhlasila s tým, aby Ing. Derner pri vymeriavaní
nehnuteľnosti odporkýň orientačne zasadil kolíky.

Právny zástupca navrhovateliek ku konaniu o určenie hranice uviedol, že v r. 1996 kataster fyzicky
vymeriaval stav nehnuteľností podľa evidencie v katastri nehnuteľností bez účasti navrhovateliek s tým,
že hranice boli vytýčené inak, než boli zaužívané a tak ich aj zamapoval, čím bol obnovený právny stav
podľa pozemnoknižného stavu. Pôvodný pozemnoknižný stav medzi parcelami účastníkov je odlišný od

zaužívaného stavu, ktorý vznikol po postavení domov.

Navrhovateľkav1.radenapojednávaníkonanomdňa13.03.2012uviedla,žepredmetnýpozemokužíva
od roku 1960, tento v roku 1968 kúpila v takej rozmere, v akej ho dodnes užíva. Čo v roku 1968 kúpila,
to aj zaplatila a po celé tie roky aj užíva. Je pravdou, že otec odporkyne v 2. rade si chcel pozemok

oplotiť, ale v takej výmere, v akej v súčasnosti pozemky užívame. Jedinou jej chybou bolo, že bola
proti vybudovaniu oplotenia, nakoľko sa jej zdalo nadbytočné. Neskôr sa zistilo, že nastala chyba v
leteckom zameriavaní pozemkov a zememerač zistil rozdiel vo výmerách až približne 175 m?, pričom
jej dal 50 m?, ostatné odporkyniam a druhým susedom. Mala za zlé, že odporkyne žiadajú niečo, čo
nezaplatili. Pôvodní majitelia pozemkov, od ktorých odporkyňa v 1. rade nadobudla pozemok, si nikdy

od nej nenárokovali časť pozemku.

Svedok J. Š. na pojednávaní konanom dňa 17.04.2002 vypovedal, že v r. 1952 alebo r. 1953 pomáhal
stavať dom pani Fialovej, matky navrhovateľky v 1. rade. Rodinný dom staval nebohý H. N., ktorý bol u
pani A. podnájomníkom. Svedok robil z kameňa pivnicu. Svedok vytýčil stavbu a zistil, že zachádza do

parcely S., ktorí boli predchodcovia odporkyne v 1. rade. Pri stavbe domu p. A. za účelom dodržania
uličnej čiary rovnobežnej s domom susediacim z ľavej strany posunuli stavbu dumu p. A. do parcely S.
asi o 25 cm, pričom v zadnej časti už kontrolu nevykonával.

Svedok Š. U. na pojednávaní konanom dňa 16.04.2007 k okolnostiam stavby deliaceho múrika

vypovedal, že jeho základy postavil a si v r. 1986 alebo 1987 a dokončil ho asi pred 13 rokmi (1994).
Základy vykopal na základe toho, že sa dohodol s navrhovateľkou v 1. rade a jej nebohým manželom
p. T.. Dá sa povedať, že múr postavil na základe dohody s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom.
Predtým, ako postavil múr dlhý 7 metrov, tak v tej časti žiaden plot nebol, boli tam lem stromčeky. V
nehnuteľnosti navrhovateliek býva od r. 1986. Podľa jeho vedomostí odporkyne nemali žiadne výhrady

voči múru až do času, keď bol asi pred 10 rokmi zavolaný zememerač, ktorý vymeriaval hranice
pozemkov a zistilo sa, že sú posunuté. Odporkyňa v 2. rade mu po piatich rokoch od dostavby prístavby
jeho domu oznámila, že jeho múr je postavený na pozemku odporkýň.

Svedkyňa M. E. na pojednávaní konanom dňa 16.04.2007 vypovedala, že si pamätá len toľko, že

pozemky sa užívali v takých hraniciach, ako ich Š. a T. kúpili, nikto nemal voči tomu námietky. K
okolnostiam stavania múru uviedla, že žiaden plot medzi pozemkami navrhovateliek a odporkýň nie je,
sú tam iba hranice, ktoré ľudia poznajú a rešpektujú. Ľudia ako mali záhrady rozmerané, tak ich užívali,
všetci boli spokojní. Ing. Derner vymeral pozemky inak, než ich užívali. Spor medzi navrhovateľkami a
odporkyňami ohľadom výmery a hranice pozemku vznikol asi v r. 1995, po smrti manžela svedkyne a

smrti manžela odporkyne v 1. rade, keď im na geodézii v súvislosti s dedičským konaním povedali, že
nemáme dobre vymerané pozemky. Dovtedy T. nikdy nespochybňovali výmeru, ani hranicu pozemkov,
všetci užívali svoje pozemky podľa zvyklostí. Svedkyňa býva v nehnuteľnosti 60 rokov, tak ako užívalizáhrady E., ktorí predali nehnuteľnosť T. G. A., ktorí predali nehnuteľnosť Š. sa užívali až do vymerania
v r. 1995.

Znalec Ing. Rudolf Hlavatý na pojednávaní konanom dňa 16.04.2007 na otázku akým spôsobom
určil hranicu medzi pozemkami v zastavanej časti pozemku uviedol, že nemusel vstupovať do domu,
zvonka si určil určité body s tým ,že premeral aj niekoľko nasledujúcich domov za sebou, či nenastali
zmeny od tvorby mapy do dňa, kedy uskutočňoval merania. Vlastnícka hranica prechádza bodmi
14,13,10,7,16,4,15 a 2 (príloha č. 6). Zistil, že tam je tolerancia, do susednej parcely zasahuje cca 50

cm. Kolmý múr, ktorým je ohradený objekt, v ktorom sú ustajnené kone, je kolmo opretý o postavený
murovaný plot a zasahuje do pozemku odporkýň cca 50 cm. V tom bode našiel trubku , ktorú tam dal
predchádzajúci geodet pri meraní , čiže presne v tom bode sa ich merania stretli. Pri kontrole zistil
rozdiely, ktoré sú v medziach odchýliek dovolených podľa vyhl. č. 79/1996.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.06.2007 odporkyňa v 1. rade namietla celú výpoveď svedkyne E.,

nakoľko je ovplyvnená tým, že tiež zasahuje užívaním do parcely odporkýň. Taktiež namietla výpoveď
svedka U., keď uviedla, že súhlas na stavbu múru nikdy nedostal.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

K nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti právne predpisy vyžadujú splnenie podmienky nepretržitej
oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, pričom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.

Súd sa pri vykonanom dokazovaní zameral najmä na skutočnosť, či sa v danom prípade jedná o
držbu oprávnenú. V predmetnej veci bola preto podstatnou skutočnosť, či navrhovateľky so zreteľom na
všetky okolnosti boli dobromyseľné, že im vec, časti pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, patrí.
Dobromyseľnosť má svoju oporu nielen v presvedčení držiteľov, že im vec patrí, ale aj v skutkových

okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľom, v danom prípade navrhovateľkám,
patriť. Z uvedeného vyplýva, že nie je postačujúce len subjektívne presvedčenie navrhovateliek o tom,
že im vec patrí a nestačí ani to, že s vecou nakladali ako s vlastnou. Dobromyseľnosť treba vždy hodnotiť
objektívne, a teda nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, akým spôsobom boli nehnuteľnosti v minulosti užívané, nakoľko sú
tak užívané doposiaľ. Sporným medzi nimi je vnútorný psychický postoj navrhovateliek k užívaným
pozemkom, pričom navrhovateľky mali za to, že užívali pozemok, ktorý im patril a odporkyne mali za to,
že navrhovateľky po celý čas držby, od jej počiatku vedeli, že užívajú časť pozemku, ktorý im nepatrí.

Zo svedeckých výpovedí bolo možné jednoznačne ustáliť, že navrhovateľky sporné pozemky dlhodobo
užívali, vnútorný psychický postoj navrhovateliek k užívaniu pozemkov z nich ale ustáliť možné nebolo.

Listinnými dôkazmi, ktoré sa týkali správnych konaní predchádzajúcich súdnemu konaniu, bola
preukázaná snaha všetkých účastníkov o vyriešenie sporu, skutočnosti ohľadom samotnej držby, resp.

dobromyseľnosti držby nimi preukázané neboli.Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd rozhoduje na základe
skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval

z prednesov účastníkov. Súd nemá povinnosť v sporovom konaní rozhodovať na základe zisteného
skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia zákon obmedzil len na skutkový stav, ktorý sa
tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Účastník konania nesie
na sebe bremeno dôkaznej povinnosti a nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou rozhodnutie
súdu , ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného dôkazmi, ktoré navrhol druhý účastník konania.

Účastník je zodpovedný za výsledok konania a tento výsledok závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí uviesť skutočnosti odôvodňujúce
ním uplatňovaný nárok voči odporcovi a o týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv.plný dôkaz.

Občiansky súdny poriadok teda ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom

vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má
za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v tomto prípade v neúspechu
navrhovateliek, ktoré neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na začatie
konania.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení je procesnou povinnosťou navrhovateliek preukázať svoju
dobromyseľnosť. Bolo teda výlučne procesnou povinnosťou navrhovateliek predložiť súdu dôkazné
prostriedky, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že existujú konkrétne objektívne okolnosti
odôvodňujúce presvedčenie držiteliek - navrhovateliek o tom, že im vec patrí, a to nielen pri vstupe do
držby, ale po celú vydržaciu dobu.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľky dôkazné bremeno neuniesli, súdu nepredložili dôkazy
preukazujúce ich dobromyseľnosť, obmedzili sa iba na tvrdenie, že boli presvedčené, že pozemky
užívajú tak, ako ich kúpili, resp. zdedili. Navrhovateľky súdu nepredložili žiadny listinný dôkaz - napr.
kúpnu zmluvu alebo darovaciu zmluvu, i keď by sa jednalo o neplatné právne úkony, na základe ktorých

by mohli nadobudnúť presvedčenie, že sa stali vlastníkmi aj častí pozemkov na parc. č. XXXX/X a parc.
č. XXXX. Navrhovateľka v 1. rade s manželom začali vysádzať vinohrad v r. 1964, pričom nechceli, aby
medzi pozemkami bol vybudovaný plot, nakoľko by zavadzal pri obrábaní pôdy. Potvrdila pravdivosť
tvrdení odporkýň, že jej manžel bol za odporkyňami v 60. rokoch, keď chceli stavať plot, nech ho
nestavajú. Navrhovateľka v 1. rade teda potvrdila, že odporkyne, resp, ich právny predchodca mali v

úmysle postaviť medzi susediacimi pozemkami oplotenie, avšak samotná navrhovateľka v 1. rade, resp.
jej nebohý manžel ho od tohto kroku odhovorili. Navrhovateľka sa po začatí užívania nehnuteľností v
r. 1960 a následnej kúpe v r. 1968 dostatočne nezaujímala o hranice svojich nehnuteľností, napriek
tomu, že pred vysadením viniča bol na pozemkoch len trávnatý porast s nejednoznačným označením
hranice medzi pozemkami. Navrhovateľka v 1 .rade z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si

skutočnosti rozhodné pre právny úkon (kúpnu zmluvu) a pre výkon práv z tejto zmluvy, preto jej
konanie - užívanie časti pozemkov odporkýň je možné kvalifikovať ako neospravedlniteľný omyl a nie
dobromyseľnosť.Navrhovateľkamalamožnosťsatakémuomyluvyhnúť.Navrhovateľkavšakzanedbala
náležitú obozretnosť, keď si pred uzatvorením kúpnej zmluvy neoverila, aké sú hranice nehnuteľností,
ktoré mienila nadobudnúť. Neexistoval teda žiaden právny dôvod, ani len domnelý, na základe ktorého

by sa navrhovatelia mohli domnievať, že sú oprávnení držitelia, už pri vstupe do držby takýto dôvod
neexistoval.Napriek tomu, že navrhovateľky svedeckými výpoveďami preukázali, že bola splnená podmienka
desaťročnej nepretržitej držby a jedná sa o spôsobilý predmet vydržania, posledná podmienka pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby preukázaná nebola (a to nielen

navrhovateľky v 1. rade, ale ani jej právnych predchodcov a už vôbec nie navrhovateľky v 2. rade, ktorá
nehnuteľnosti nadobudla v r. 1986, pričom už v roku 1995 sa dozvedeli o skutočnosti, že užívajú časť
pozemku odporkýň). Súd rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou a návrh navrhovateliek zamietol,
nakoľko mal za to, že navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že došlo k vydržaniu
nehnuteľností.

Z judikatúry:

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul

svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje

za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X O. XXX/XXXX, zo
dňa 10. decembra 2008)

Dobrou víru je třeba hodnotit objektivně; vychází se z toho, jak by věc byla posouzena při zachování
obvyklé opatrnosti, kterou lze po každém požadovat. Okolnosti a z nich vyplývající právní důsledky
uchopení držby je třeba zkoumat u každého držitele zvlášť. Nedostatek dobré víry předchůdce tak
nevylučuje dobrou víru dalšího držitele. (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. XX O.

XXXX/XXXX, ze dne 7.5.2002)

Vzájomným návrhom sa odporkyne domáhali určenia hraníc medzi pozemkami parc. č. XXXX, č. XXXX
v spoluvlastníctve navrhovateliek a parc.č. XXXX vo vlastníctve odporkyne v 2. Rade a parc. č. XXXX
v spoluvlastníctve odporkýň a to tak, že hranice prebiehajú podľa vytyčovacieho náčrtu XXXX zo dňa

13.05.1998 overeným pod č. X/XX zo dňa 30.06.1998.

Na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 10.09.2007 odporkyne upresnili znenie vzájomného
petitu tak, že sa domáhali určenia, že hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX kat.
ú. Modra prebieha z bodu 9. cez bod 10. Do bodu 23, hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a

parc. č. XXXX s parcelou XXXX kat. úz. Modra prebieha z bodu 24. do bodu 12. cez bod 25 a bod 11.
Vytyčovacieho náčrtu č. XXXX Ing. Ondreja Dernera zo dňa 13.05.1998 overeného dňa 30.06.1998 Ing.
Ivetou Jankovičovou pod č. X/XX. O podaní odporkýň súd nerozhodoval v zmysle § 95 O.s.p., nakoľko
sa nejednalo o zmenu žaloby, ale len o upresnenie znenia vzájomného petitu na výzvu súdu.

Právna zástupkyňa odporkýň na pojednávaní konanom dňa 13.03.2012 k existencii naliehavého
právneho záujmu odporkýň na určení hraníc medzi pozemkami podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXXX
Ing. Dernera uviedla, že celý spor vznikol tak, že odporkyňa v 1. rade sa snažila vybudovať oplotenie
svojho pozemku, čo sa snažila zabezpečiť ohlásením drobnej stavby na miestom úrade, vyvolala
konanie na úrade Geodézie, ktorého predmetom bolo určenie hranice pozemku, v týchto konaniach

však neuspela. Mala za to, že iným spôsobom ako rozhodnutím súdu nie je možné určiť hranicu medzi
pozemkami navrhovateliek a pozemkami odporkýň. Na otázku súdu, či predmetom návrhu odporkýň je
teda zapísanie stavu, ktorý súhlasí so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, právna zástupkyňa
odpovedala, že áno.Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.09.2007 navrhli navrhovateľky vzájomný návrh odporkýň
zamietnuť z dôvodu, že stav, ktorého sa odporkyne domáhajú je v katastri nehnuteľností zavedený na

základe geometrického plánu Ing. Dernera na opravu chýb v základnej mape veľkej mierky (ZMVM)
a na obnovu právneho stavu z 27.6.1996 a na základe vytyčovacieho náčrtu Ing. Dernera č. XXXX, s
ktorého protokolom o vytýčení z 13.5.1998 súhlasila len odporkyňa v 1. rade. Navrhovateľka v 1. rade
a p. E.X. ho odmietli podpísať, ale aj napriek tomu ich kataster nehnuteľností implantoval do operátu
katastra nehnuteľností zákresom do katastrálnej mapy a zmenou výmer v LV č. XXXX, XXX, XXXX.

Rozhodnutie súdu v zmysle petitu odporkýň by bolo rozhodnutím o tom, čo už je v katastri nehnuteľností
zakreslené a zapísané.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.

Vzájomný žalobný návrh uplatnený odporkyňami je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa
odporkyne domáhajú autoritatívneho výroku súdu o určení hranice medzi pozemkami. Takéhoto určenia
sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne
postavenie odporkýň by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Z uvedeného

vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi navrhovateľkami a odporkyňami.

Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je daný
naliehavý právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Naliehavýprávnyzáujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetitasúvisísvyriešenímotázky,čisanávrhom
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva odporkýň alebo neistoty v jej
právnom vzťahu.

V danom prípade súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem odporkýň nie je daný, nakoľko
aj v prípade úspechu odporkýň v spore by sa ich právne postavenie nezmenilo. Stav, ktorého sa
odporkynedomáhajúvýrokomsúdujeužzapísanývkatastrinehnuteľností,boltamzavedenýnazáklade
geometrického plánu Ing. Dernera na opravu chýb v základnej mape veľkej mierky (ZMVM) a na obnovu
právneho stavu zo dňa 27.6.1996 a na základe vytyčovacieho náčrtu Ing. Dernera č. XXXX. Je teda

zrejmé, že odporkyne by nedosiahli žiadnu zmenu v ich právnom postavení, ani by sa neodstránila
právna neistota vo vzťahu navrhovateliek a odporkýň, nakoľko tá bola odstránená rozhodnutím o návrhu
navrhovateliek na určenie vlastníckeho práva k sporným častiam nehnuteľností. Podanie vzájomného
návrhu na určenie hranice bolo podľa názoru súdu nadbytočné, preto súd vzájomný návrh odporkýň pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcub) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.