Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/56/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010683

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111010683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2012 v Trenčíne samosudcom JUDr.
Milanom Strakom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
J. X., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom Trenčín, U. č.XXX/XX

sa uznáva za vinného, že

dňa 20.07.2009 v presne nezistenom čase v Trenčíne prevzal od poškodeného Ing. Mgr. J. Q. zálohu na
kúpu vozidla značky Ford C-Max vo výške 7.500,- Eur, ktoré mal zaobstarať pre poškodeného v priebehu
jedného mesiaca, kedy predmetné vozidlo malo byť dovezené zo Spolkovej republiky Nemecko, čo sa

však nedialo a zloženú zálohu dodnes nevrátil, čím takýmto konaním spôsobil poškodenému Ing. Mgr.
J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Trenčín, T. č. XXXX/XX celkovú škodu vo výške 7.500,- Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Za to sa odsudzuje podľa § 213 ods.2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 odsek 3 v spojení s § 36
písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného J. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, Trenčín s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohoto rozsudku.

Obžalovaný J. X. poprel svoju vinu s odôvodnením, že uzatvoril s poškodením kúpnu zmluvu na
dovoz vozidla, ktorá vylučuje jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Na svoju obranu ďalej uviedol, že
poškodenému, s ktorým sa dohodli na type vozidla, výbave a cene do 8.500 € a od ktorého prevzal
zálohu vo výške 7.500 €, urobil viacero ponúk na kúpu vozidla, s ktorými nebol poškodený ale spokojný.
Asi po 3-te roku od prvého stretnutia požiadal poškodený o vrátenie celej zálohy, čo však odmietol s

poukazom na už vzniknuté náklady a v Nemecku zaplatenú zálohu na rezerváciu vozidla vo výške 1.500
€. K prepadnutiu zálohy uviedol, že s nemeckým dodávateľom bol dohodnutý tak, že ak vozidlo, na
ktoré zaplatil zálohu, nezoberie, presunie sa na iné vozidlo, inak záloha prepadá. O zložení zálohy nebol
spísaný žiaden doklad.

Zo spáchania žalovaného skutku bol obžalovaný usvedčený výpoveďami svedkov a ostatnými
vykonanými dôkazmi.

Poškodený Ing. J. Q. vypovedal, že v mesiacoch jún a júl 2009 sa opakovane stretol s obžalovaným,
s ktorým sa dohodli na dovoze vozidla Ford Focus C-Max za sumu do výšky 8.500 €, pričom na tento

účel mu dňa 20.7.2009 odovzdal zálohu vo výške 7.500 €, o čom mu obžalovaný vystavil príjmový
pokladničný doklad. Nakoľko vozidlo s požadovanými parametrami obžalovaný nedodal, požiadal
poškodený obžalovaného v decembri 2009 o vrátenie celej zálohy. Obžalovaný bol ochotný vrátiť
len 6.000 €, nakoľko 1.500 € zaplatil v Nemecku ako zálohu. Ďalej dodal, že nevie, akú zmluvu s
obžalovaným uzatvára. Aj keď uviedol, že dohodu o kúpe vozidla s nikým neuzatvoril, na ďalšiu otázku

obhajcu uviedol, že vozidlo mal kúpiť od obžalovaného.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení na č. l. 1 vyplynulo, že poškodený oznámil skutočnosti
nasvedčujúce spáchaniu trestného činu dňa 18.1.2010.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.7.2009 ( č. l. 39 ) vydaného obžalovaným súd zistil, že
poškodený odovzdal obžalovanému sumu 7.500 € na účely sprostredkovania kúpy vozidla.

Výpis zo živnostenského registra Obvodného úradu Trenčín na obžalovaného podnikajúceho pod
obchodným menom J. X. - Autobazár - Pneuservis na č. l. 40 preukazuje, že oprávnenie obžalovaného

na podnikanie, medzi iným aj na predaj dvojstopových motorových vozidiel a sprostredkovanie obchodu
a služieb, zaniklo ku dňu 17.8.2010.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Zo spáchania žalovaného skutku obžalovaného

plne usvedčujú výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Obranu obžalovaného
o uzatvorení kúpnej zmluvy vyvracia ním vydaný príjmový pokladničný doklad o prevzatí 7.500 €
na účely sprostredkovania kúpy vozidla, ktorá činnosť bola aj zapísaným predmetom podnikania
obžalovaného. Uvedené tak jednoznačne svedčí o subjektívnej vedomosti a presvedčení obžalovaného
ako podnikateľa, že uzatvára s poškodeným ako občanom zmluvu o sprostredkovaní, resp. príkaznú

zmluvu, a to podľa Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je povinnosť obžalovaného obstarať
pre poškodeného určitú vec, resp. činnosť za odmenu. Z uvedenej povahy záväzku je tak zrejmé, že
peniazeodovzdanéobžalovanémumubolilenavýlučnezverenénadosiahnutiedojednanéhoúčelu,ato
obstaranie kúpy vozidla, a v žiadnom prípade mu neboli dané ako protihodnota dohodnutého plnenia ako
je to v prípade kúpnej zmluvy, pri ktorej dochádza k výmene veci za peniaze ( k vzájomnému prechodu

vlastníckeho práva k ním ), čím sa odovzdané peniaze stávajú súčasťou majetku predávajúceho. To, že
medzi obžalovaným a poškodeným nebola uzatvorená kúpna zmluva, ale vyššie uvedený zmluvný typ,
nevyvracia ani fakt, že medzi nimi nebola výslovne dojednaná odmena pre obžalovaného za obstavanie
kúpy. Je všeobecne známe, že dovoz vozidla sa realizuje po predchádzajúcej dohode o cene vozidla,
ktorú je záujemca o kúpu ochotný akceptovať, pričom samotný dovozca obstaráva dovoz vozidla za

cenu nižšiu ako je cena dohodnutá. A predmetný rozdiel tak predstavuje odmenu pre dovozcu. To,že nešlo v prejednávanom prípade o kúpnu zmluvu svedčí na podklade vyššie uvedených dôkazov
aj fakt, že obžalovaný mal dlhodobé podnikateľské skúsenosti v oblasti obchodovania s vozidlami a
preto mu muselo byť zrejmé pri vystavovaní a vypisovaní príjmového dokladu, že uzatvára zmluvu o

sprostredkovaní, resp. príkaznú zmluvu o obstaraní veci, vrátane dôsledkov jej uzatvorenia a prevzatia
zálohy.

Trestnoprávnej zodpovednosti nezbavuje obžalovaného ani fakt, že bol ochotný vrátiť poškodenému
sumu 6.000 €. V tejto súvislosti je potrebné sa zaoberať aj otázkou zálohy v sume 1.500 €, ktorú

mal obžalovaný zložiť v Nemecku pri rezervácii vozidla. Súd poznamenáva, že obžalovaný pri
obstarávanívozidlaprepoškodenéhobolpovinnýkonaťsodbornoustarostlivosťou.Obžalovanýkonajúc
pri rezervácii vozidla s vedomím možnosti jej prepadnutia v prospech nemeckého dodávateľa, mal
postupovať a vykonať všetky potrebné opatrenia, aby v prípade, ak obstarávané vozidlo nezodpovedá
pokynom alebo požiadavkám poškodeného ako záujemcu o kúpu vozidla, nedošlo pri jeho neodobraní
k jej prepadnutiu, napr. včas oznámiť zámer neodobrať vozidlo pred uplynutím rezervačnej doby. Tým,

že obžalovaný popísaným spôsobom nepostupoval, porušil svoje povinnosti pri obstaraní kúpy vozidla.

Z obsahu záväzku obžalovaného konať s odbornou starostlivosťou pri obstaraní dodania vozidla tak
vyplýva jeho povinnosť v prípade nesplnenia jeho povinnosti, vrátiť poškodenému celú prevzatú zálohu,
a nie len časť vo výške 6.000 €. Tým, že obžalovaný tak i napriek poškodeného prejavenej vôle ešte v

decembri 2009 neučinil riadne a včas, a neurobil tak doteraz, sa obžalovaný s vrátením zálohy dostal
do omeškania ( § 517 Obč. zákonníka ). Jeho omeškania tým zároveň vylučuje, aby súd konanie
poškodeného, ktorý oprávnene požadoval vrátenie celej zálohy, vyhodnotil ako omeškanie veriteľa ( §
522 Obč. zákonníka ). V konaní tiež nebolo preukázané, že by obžalovanému čokoľvek bránilo splniť si
túto svoju povinnosť v akomkoľvek rozsahu, a to aj napriek požiadavke poškodeného na vrátenie celej

zálohy vo výške 7.500 €.

Zo zisteného skutkového stavu súčasne vyplýva, že od výzvy poškodeného na vrátanie celej zálohy
z decembra 2009, ktorého výpoveď v tomto bode podporuje aj trestné oznámenie z januára 2010,
mal obžalovaný dostatok času a možností na vrátenie celej zálohy vo výške 7.500 € poškodenému,

napr. cestou rodičov poškodeného, cestou pošty alebo formou uloženia do notárskej úschovy. Preto sa
obžalovaný nemôže zbaviť svoje zodpovednosti za nevrátenie celej zálohy s poukazom na nesúhlas
poškodeného s vrátením časti zálohy vo výške 6.000 €, nakoľko si musel byť vedomý a uzrozumený,
a to aj vzhľadom na svoje skúsenosti z podnikania, že má povinnosť, v prípade neobstarania predaja
vozidla, prevzaté peňažné prostriedky v celom rozsahu vrátiť.

Nakoľko zverenú zálohu bol obžalovaný povinný použiť výlučne len na obstaranie vozidla, nemohla sa
táto stať súčasťou jeho majetku a nemohol ju použiť na iný účel, napr. obstaranie vozidla pre niekoho
iného alebo pre osobné potreby. Ak by tak aj urobil, dopustil by sa konania v rozpore s účelom, pre
ktorý mu boli peniaze zverené. Z toho súd vyvodil, že zverenú zálohu mal obžalovaný „tzv. držať

izolovane od jeho ostatného majetku alebo majetku iných, resp. len pre potreby zaobstarania vozidla pre
poškodeného“, a preto ani neskôr vyhlásený osobný konkurz už nemohol mať žiaden vplyv na povinnosť
obžalovaného vrátiť celú zálohu a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Z vykonaného dokazovania má súd za to, že z pohľadu vedomosti a vnútorného presvedčenia

obžalovaného bola medzi ním a poškodeným uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bolo obstaranie
kúpy vozidla, za ktorým účelom mu bola odovzdaná peňažná suma 7.500 €. Odovzdaním zálohy preto
nemohlo na obžalovaného prejsť vlastnícke právo k nej. S poukazom na fakt, že obžalovaný i napriek
výzve poškodeného, ktorého posledná a definitívna výzva na vrátenie celej zálohy sa datuje z decembra
2012, doteraz nevrátil prevzatú zálohu, súd dospel k záveru, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá

mu bola zverená na konkrétny dohodnutý účel.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v nepriamom úmysle, keď si vedome ponechal
prevzatú zálohu so znalosťou, že si tak prisvojuje zverené cudzie peňažné prostriedky, čím porušil
záujem smerujúci k ochrane cudzieho majetku.

Bezprostredným motívom konania obžalovaného bola zištnosť - úmysel získať majetkový prospech.Stupeň závažnosti konania obžalovaného považuje súd s prihliadnutím na úmyselné zavinenie, motív,
výšku sumy a význam chráneného záujmu za vyšší ako nepatrný.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval prečin
sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný, ani priestupkovo riešený. Z miesta bydliska nie je bližšie

hodnotený.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol hlavne na účel trestu, na spôsob spáchania činu a jeho následky,
formu zavinenia, ako aj na pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Berúc do úvahy všetky rozhodné
skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na jeho doterajší riadny spôsob
života, je súd toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať uložiť obžalovanému

výchovný trest odňatia slobody nespojený s jeho reálnym výkonom. Preto mu súd uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, v trvaní 12 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 20 mesiacov, ako postačujúci z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľkopodľa§47zákonaokonkurzeareštrukturalizáciisúdvdôsledkuvyhláseniaosobnéhokonkurzu

na osobu obžalovaného nemohol rozhodnúť o náhrade škody a poškodený trval na nároku na náhradu
škody, bol poškodený so svojim nárokom odkázaný na občianske súdne konanie.
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15

dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.