Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/55/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108232635
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1108232635.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej

veci navrhovateľa: E.. H.. K. H., X.. XX.XX.XXXX, L. L., X.. Z.. R. XX, zast. JUDr. Petrom Vačokom,
advokátom, Bratislava, Vazovová 9/a, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom a
nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdošlým OkresnémusúduBratislavaI dňa3.10.2008a došlýmtunajšiemusúdu

dňa 14.4.2011 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy 9.958,17 eur /300.000
Sk/ titulom náhrady škody v zmysle Zák. č.. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu
postupom odporcu jeho nesprávnym úradným postupom bola spôsobená nemajetková ujma v
priebehu kontroly vykonávanej Inšpekciou ministra obrany SR na sekcii ľudských zdrojov / ďalej len
„SEĽUZ“/ v dobe od 20.9.2004 - 22.10.2004, postupom odporcu po podaní žiadosti navrhovateľa
o prepustenie zo štátnozamestnaneckého pomeru dňa 16.12.2004, postupom odporcu v priebehu

prvého prvostupňového disciplinárneho konania voči navrhovateľovi od podania návrhu na toto konanie
dňa 14.1.2005 do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 13.4.2005, ako i nevydaním
zákonného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, čím odporca porušil zákon. Výšku nemajetkovej ujmy
si navrhovateľ uplatnil v zmysle § 17 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. bez bližšieho zdôvodnenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že aj napriek určitým pochybeniam
odporcu v rámci disciplinárneho konania vedeného voči navrhovateľovi, navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušeniami odporcu a dôvodmi odôvodňujúcimi vznik nemajetkovej ujmy.
Disciplinárne konanie voči navrhovateľovi bolo zrušené z formálnych dôvodov, nie vecných. Ak
navrhovateľ tvrdí, že disciplinárne konanie malo vplyv na jeho služobné hodnotenie, mal voči tomuto sa
brániť v osobitnom konaní. Medializované nebolo vedené disciplinárne konanie voči navrhovateľovi, ale
len skutok pred začatím tohto konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi:
Organizačným poriadkom odporcu, rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
zo dňa 16.12.2002 o odvolaní A.. H. L. - realizácia, Odborným usmernením odporcu č.p. SEĽUZ/K-31/3-132/2003 zo dňa 15.1.2003, Odborným usmernením č.p. SEĽUZ/K-31/3-132/2003 - upozornenie
zo dňa 3.3.2003, listom navrhovateľa zo dňa 20.3.2003 adresovaným riaditeľovi Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia k upozorneniu, návrhom E.. H. H., generálneho riaditeľa sekcie legislatívy

a práva zo dňa 5.8.2004 adresovaného E.. J. B., generálnemu riaditeľovi SEĽUZ na doplnenie
návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, úlohovým listom ministra
obrany SR zo septembra 2004 adresovaným generálnemu riaditeľovi SEĽUZ odporcu, Predložením
dokumentácie generálnym riaditeľom SEĽUZ zo dňa 21.9.2004 generálnemu riaditeľovi Inšpekcie
MO SR, vyžiadaním vyjadrení Inšpekciou ministra obrany zo dňa 27.9.2004 č.p. IMO-37-25-11/2004,

zo dňa 7.10.2004 č.p. IMO-37-25-18/2004, adresovaným navrhovateľovi, Právnym stanoviskom k
základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, Protokolom Inšpekcie ministra obrany o výsledku
kontroly č.p. IMO-37-25-23/2004 z októbra 2004, vyjadrením navrhovateľa k protokolu o výsledku
kontroly č. IMO-387-25-26/2004 zo dňa 10.11.2004, Oznámením Inšpekcie ministra odporcu č.p.
IMO-37-25-36/2004 z novembra 2004, č.p. IMO-37-25-33/2004 zo dňa 29.11.2004 navrhovateľovi
o neopodstatnenosti námietok, Žiadosťou navrhovateľa o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

zo dňa 16.12.2004, Informačnou správou pre vedúceho služobného úradu MO SR vo veci podnetu
na disciplinárne konanie zo dňa 11.1.2005, Návrhom vedúceho služobného úradu odporcu č.p.
SÚMO.1-9/2005 zo dňa 14.1.2005 na začatie disciplinárneho konania - DK č. 1/2005 voči navrhovateľovi
a E.. S. Š., oznámením navrhovateľa generálnemu riaditeľovi sekcie ľudských zdrojov k úlohovému listu
č.p. SEĽUZ - 23-1/2005 zo dňa 19.1.2005, vyžiadaním vyjadrenia disciplinárnej komisie odporcu zo dňa

17.1.2005 adresovaného navrhovateľovi k začatiu disciplinárneho konania, Oznámením navrhovateľa
o pochybnostiach o nezaujatosti členov disciplinárnej komisie zo dňa 17.1.2005, Predvolaním
navrhovateľa na zasadnutie disciplinárnej komisie zo dňa 19.1.2005, Oznámením navrhovateľa o
pochybnostiach o nezaujatosti členov disciplinárnej komisie zo dňa 19.1.2005 so stanoviskom vedúceho
Služobného úradu odporcu zo dňa 20.1.2005, Rozhodnutím Služobného úradu, Disciplinárnej komisie

odporcu č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005, Odvolaním navrhovateľa proti rozhodnutiu o uložení
disciplinárneho opatrenia zo dňa 8.2.2005, Zaslaním odvolania a súvisiacich dokladov Sekciou
legislatívy a práva odporcu Úradu pre štátnu službu, odvolacej disciplinárnej komisii zo dňa 15.2.2005,
Rozhodnutím Odvolacej disciplinárnej komisie, Úradom pre štátnu službu č. UŠS-4152/2005 zo dňa
13.4.2005, podnetom navrhovateľa adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 13.7.2005 na

preskúmanie zákonnosti postupu služobného úradu MO SR, oznámením Generálnej prokuratúry SR,
vojenskej súčasti Bratislava zo dňa 18.4.2005 adresovaným navrhovateľovi o spôsobe vybavenia
podnetu smerujúceho proti spôsobu a výsledku vykonania kontroly v Sekcii ľudských zdrojov MO
SR, výzvami navrhovateľa zo dňa 22.7.2005 a 18.11.2005 na pokračovanie v disciplinárnom konaní,
Oznámením Sekcie legislatívy a práva odporcu adresovaným navrhovateľovi zo dňa 1.12.2005 k

výzvam navrhovateľa, oznámením Generálnej prokuratúry č. VI/1 Gd 2245/05-20 zo dňa 16.12.2005,
oznámením Sekcie legislatívy a práva odporcu zo dňa 29.12.2005 navrhovateľovi o vybavení žiadosti
o poskytnutí informácie, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 4Sž 23/2006 zo dňa 27.10.2006,
Rozhodnutím Disciplinárnej komisie služobného úradu odporcu č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007,
Žalobou navrhovateľa podanou na Najvyšší súd SR dňa 15.6.2007 proti nečinnosti odporcu ako

správneho orgánu v disciplinárnom konaní, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.8.2007
navrhovateľovi vo veci podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánmi verejnej
správy vo veci disciplinárneho konania, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 5Sžnč 9/2007 zo dňa
27.3.2008, rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu o odvolaní č.p. OÚ-10-9/2008 zo dňa
23.6.2008, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 1 Pn 529/07-8 zo dňa 1.10.2007, Žiadosťou

navrhovateľa adresovanou odporcovi o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
8.8.2006, podacím lístkom pod pod. číslom 21943787 zo dňa 8.8.2006, Žalobou navrhovateľa voči
odporcovi na ochranu osobnosti zo dňa 18.9.2007, neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č.k. 14C 138/2007 zo dňa 13.12.2011, monitoringom elektronických médií odporcu zo dňa
31.3.2005, správou agentúry SITa zo dňa 31.3.2005, monitoringom tlače, elektronických médií odporcu

zo dňa 1.4.2005, 4.4.2005, záznamom tlačovej besedy ministra obrany SR E. Z. a generálneho riaditeľa
SEĽUZ J. B. zo dňa 5.4.2005, monitoringom tlače v denníku Národná obroda odporcu a elektronických
médií zo dňa 6.4.2005, správou agentúry TASR zo dňa 6.4.2005, monitoringom tlače odporcu v denníku
Pravda zo dňa 11.4.2005, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento bol v období rokov 1999 - 14.2.2005 riaditeľom odboru
sociálnej a bytovej politiky sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR / ďalej „SEĽUZ“/, a to do
31.3.2004 ako profesionálny vojak a následne ako štátny zamestnanec v štátnej službe do 14.2.2005
ukončenej na vlastnú žiadosť. S účinnosťou od 1.7.2002 bol schválený zákon č. 328/2002 Z.z. osociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení nesk. predpisov, v ktorom nevhodnosť použitých
formulácií § 98 a § 60 ods. 5 návrhu zákona sa vzťahovala k služobnému príjmu za nevyčerpanú riadnu
dovolenku, resp. k náhrade mzdy za dovolenku na zotavenie, pre ktoré bolo potrebné použiť odborné

usmernenie s tým, že bolo potrebné novelizovať zákon č. 328/2002 Z.z., čo sa aj uskutočnilo zákonom
č. 732/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005, kedy bol novelizovaný aj
§ 98, podľa ktorého bol vylúčený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku resp. náhrada
mzdy za dovolenku na zotavenie zo základu na určenie poistného, a tým aj zo základu na výpočet
dávok výsluhového dôchodku. Spracovanie a vydanie odborného usmernenia z úrovne SEĽUZ, ktoré

metodicky upravovalo riešenie uvedenej problematiky do novelizácie zák. č. 328/2002 Z.z., v januári
2003 spracoval navrhovateľ s vedúcimi oddelení ním riadeného odboru sociálnej a bytovej politiky
SEĽUZ MO SR E.. G. G. a E.. S. Š. vydal zástupca vtedajšej generálnej riaditeľky SEĽUZ J.. J.. J. Y..
Dňa 3.3.2004 riaditeľ VÚSZ J.. E.. A.. Y. Ď., J. listom navrhovateľa upozornil na masívnu deformáciu
základného princípu zásluhovosti pri vymeraní výsluhových dávok a požiadal ho o prehodnotenie a
určenie spôsobu nápravy, načo navrhovateľ listom zo dňa 20.3.2003 odpovedal a odporučil potrebnú

zmenu zákonných ustanovení, pričom následne riaditeľ VÚSZ rešpektoval naďalej vydané odborné
usmernenie a priznával dávky výsluhového zabezpečenia s použitím vzorca uvedeného v odbornom
usmernení.
V septembri 2004 bol ministrom obrany SR zaslaný generálnemu riaditeľovi SEĽUZ E.. J. B. úlohový
list predložiť IMO SR do 24.9.2004 všetky odborné usmernenia, vyjadrenia, stanoviská týkajúce sa

stanovenia základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pri zohľadnení služobného príjmu
za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením ich spracovateľov a uvedením IMU SR osôb podieľajúcich
sa na príprave a spracovaní týchto odborných usmernení so stanovením ich osobného podielu
na spracovaní. Dňa 21.9.2004 generálny riaditeľ SEĽUZ E.. B. na základe úlohového listu zaslal
generálnemu riaditeľovi IMO SR požadovanú dokumentáciu so sprievodným listom, návrh ktorého

spracoval navrhovateľ ako podriadený riaditeľ odboru. Následne prebiehala kontrola vykonávaná IMO
SR na SEĽUZ, avšak navrhovateľovi ako zamestnancovi kontrolovaného subjektu neboli oznámené
žiadne skutočnosti týkajúce sa výkonu tejto kontroly až do doby odovzdania mu kópie Protokolu o
výsledku kontroly dňa 5.11.2004 pred jeho prerokovaním, ktorým bola kontrola ukončená. Podľa
navrhovateľa, týmto postupom odporcu mu bolo odňaté právo zamestnanca kontrolovaného subjektu

podľa § 10 ods. 2 Zák. č. 10/1996 Z.z. podať námietky predpojatosti voči pracovníkom kontroly.
V priebehu kontroly vykonávanej IMO dňa 27.9.2004 predseda IMO A.. C. H. žiadal navrhovateľa do
29.9.2004 do 10,00 hod o podanie vyjadrenia, resp. vysvetlenia k problematike služobného príjmu
za nevyčerpanú riadnu dovolenku resp. náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, čím navrhovateľ
napáda postup predsedu komisie IMO SR porušením § 9 ods. 4 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 1 ods. 1, §

3 ods. 2, § 27 ods. 1 Zák. č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní tým, že pri výkone kontroly pracovníci
kontroly nepostupovali tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy navrhovateľa tým,
že predseda IMO o vyjadrenie požiadal navrhovateľa, hoci spracovateľom odborného usmernenia bola
vedúca oddelenia sociálnych dávok a služieb E.. Š., ako i tým, že predseda komisie na vyjadrenie
poskytol navrhovateľovi neprimerane krátku dobu. Rovnako tak navrhovateľ napádal postup odporcu

pri požadovanom opätovnom vyjadrení k problematike predsedom kontrolnej komisie IMO A.. H. dňa
7.10.2004 do 11.10.2004 do 10,00 hod.
Dňa 28.10.2004 bol kontrolnou komisiou IMO SR vydaný Protokol o výsledku kontroly, na základe
ktorej bolo ustálené, že k nesprávnej výške priemerného služobného príjmu profesionálneho vojaka
došlo výlučne nesprávnym výpočtom, za spracovanie konceptu a vydanie odborného usmernenia a

za nesprávny postup je zodpovedný navrhovateľ, za spoluprácu pri napísaní odborného usmernenia
je zodpovedná E.. Š., za podieľanie sa na spracovaní odborného usmernenia je zodpovedná E..
G.. Navrhovateľ napáda postup odporcu - kontrolnej komisie IMO porušením § 9 ods. 1 písm.
a/, c/ Zák. č. 10/1996 Z.z. tým, že nebol zistený objektívny stav kontrolovaných skutočností
a zodpovednosť zamestnancov za zistené nedostatky tým, že kontrolná komisia IMO sa vôbec

nezaoberala zodpovednosťou zástupcu vtedajšej generálnej riaditeľky SEĽUZ J.. J.. J. Y., ktorý odborné
uznesenie schválil a zo svojej úrovne vydal, ale označila navrhovateľa zodpovedného nielen za
spracovanie, ale aj za jeho vydanie a nesprávny postup po upozornení riaditeľom VÚSZ na nežiadúce
následky aplikovaním odborného usmernenia, čím sa zúžil okruh zodpovedných osôb.
PooboznámenísasProtokolomovýsledkukontrolyIMOdňa5.11.2004navrhovateľpodalnaGenerálnu

prokuratúru SR - Hlavnú vojenskú prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a záverov
Protokolu v dôsledku nerešpektovania námietok a pripomienok navrhovateľa k Protokolu, v dôsledku
čoho na základe upozornenia vedúceho prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR zo
dňa 18.4.2004 bolo skonštatované porušenie § 9 ods.1 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 58 ods. 5 Zák. č. 328/2002Z.z. a čl. 65 Organizačného poriadku odporcu. Dňa 30.11.2004 oznámil vtedajší generálny riaditeľ IMO
J.. A.. H. P. navrhovateľovi neopodstatnenosť a odmietnutie jeho pripomienok k postupu a záverom
kontrolnej komisie s možnosťou podať písomné námietky predpojatosti členov komisie IMO, teda už

v čase ukončenia kontroly, kedy navrhovateľovo právo na podanie námietok predpojatosti už nemohlo
trvať.
Dňa 16.12.2004 navrhovateľ sám podal žiadosť o skončenie svojho štátnozamestnaneckého pomeru
u odporcu k 31.12.2004, načo vedúci služobného úradu odporcu nereagoval zrejme v snahe vytvoriť
časový priestor pre disciplinárne konanie voči navrhovateľovi.

Dňa 11.1.2005 podal vtedajší generálny riaditeľ SEĽUZ E.. J. B. vtedajšiemu vedúcemu služobného
úradu MO SR A.. S. J. podnet na disciplinárne konanie voči navrhovateľovi a vedúcej oddelenia
sociálnych dávok a služieb E.. S. Š., čím porušil zásadu nestrannosti a etiky v zmysle § 1 ods- 1 písm.
e/ a f/ Zák. č. 312/2001 Z.z., keďže podľa Protokolu IMO bola zodpovedná aj E.. G.. Dňa 14.1.2005 bol
určený za predsedu prvostupňovej disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi a
E.. Š. E.. J. B., pričom návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný protiprávne, keď navrhovateľ

už nebol štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom / do 31.3.2005/; disciplinárne konanie
bolo zúžené len na 2 osoby, a nebolo začaté voči E.. G.; v návrhu bolo uvedené, že navrhovateľ je
zodpovedný aj za záväznosť predmetného odborného usmernenia, hoci navrhovateľ nebol nadriadeným
riaditeľa VÚSZ ; za predsedu komisie bol určený funkcionár, ktorý v minulosti na danú problematiku
zaujímal dve rozdielne stanoviská a sám v podnete na disciplinárne konanie prejudikoval zavinenie

navrhovateľa a E.. Š..
Dňa 14.1.2005 generálny riaditeľ SEĽUZ E.. J. B. uložil navrhovateľovi spracovať mimoriadny opravný
prostriedok - návrh univerzálneho rozhodnutia generálneho riaditeľa SEĽUZ, ktorým sa mali zrušiť
rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava o priznaní výsluhových dávok v
zmyslepredmetnéhoodbornéhousmernenia,čonavrhovateľodmietol,pretožedanúúlohupovažovalza

nezákonnú z dôvodu, že správne právo inštitút univerzálneho rozhodnutia nepozná. Pokyn generálneho
riaditeľa SEĽUZ považuje navrhovateľ za protizákonný v snahe prinútiť navrhovateľa uznať chybnosť
odborného usmernenia.
Dňa 17.1.2005 bolo navrhovateľovi zaslané oznámenie o začatí disciplinárneho konania s úlohou
vyjadrenia sa k nemu s návrhom dôkazov a zdôvodnení pochybností o zaujatosti členov disciplinárnej

komisie do 3 dní, pričom v rozpore s § 126b ods. 4 Zák. č. 312/2001 Z.z. predseda disciplinárnej komisie
uložil predložiť námietky zaujatosti členov komisie jemu, a nie vedúcemu služobného úradu odporcu. Po
oznámení námietok zaujatosti voči dvom členom disciplinárnej komisie navrhovateľom dňa 17.1.2005
sa vedúci služobného úradu MO SR s týmito námietkami nevysporiadal, nevydal o tomto žiadne
rozhodnutie, ale dňa 18.1.2005 určil druhú disciplinárnu komisiu, pričom dňa 19.1.2005 predseda druhej

disciplinárnej komisie E.. H. H. doručil navrhovateľovi nové oznámenie o začatí disciplinárneho konania,
v ktorom oznámil predvolanie na zasadnutie komisie dňa 20.1.2005, zloženie disciplinárnej komisie
s možnosťou podať námietky zaujatosti voči členom komisie do konca pracovného času 19.1.2005,
možnosťou vyjadrenia sa vo veci samej s návrhom na vykonanie dôkazov do konca pracovného času
19.1.2005, čím E.. H. skrátil pôvodnú lehotu o celý deň a porušil § 3 ods. 2 Zák. č. 71/1967 Z.z. Dňa

19.1.2005 navrhovateľ podal oznámenie o pochybnostiach o nezaujatosti dvoch členov disciplinárnej
komisie, o čom dňa 20.1.2005 pred začiatkom zasadnutia disciplinárnej komisie bol navrhovateľovi
doručený list vedúceho služobného úradu s vysporiadaním sa o jeho námietkách zaujatosti voči členom
druhej disciplinárnej komisie.
Dňa 20.1.2005 bolo otvorené prvé zasadnutie disciplinárnej komisie, ktoré jej predseda niekoľko minút

od jeho začatia bez rozhodnutia a odôvodnenia prerušil a pokračovalo sa dňa 24.1.2005, na ktorom po
otvorení zasadnutia navrhovateľ uplatnil námietku nepríslušnosti z dôvodu, že v tomto čase už nebol
štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom s tým, že predseda disciplinárnej komisie E.. H.
H. sa s námietkou mienil vysporiadať v závere zasadnutia a pokračoval vo vedení zasadnutia, čím
bezprávne rozhodol o vlastnej príslušnosti a nerozhodoval o príslušnosti komisie vedúci služobného

úradu v zmysle § 126 Zák. č. 312/2001 Z.z.
Dňa25.1.2005obdržalnavrhovateľrozhodnutieč.OÚ-95-19/2005,ktorýmmubolouloženédisciplinárne
opatrenie - prepustenie zo stálej štátnej služby, ktoré bolo uložené za konanie, kedy navrhovateľ už
nebol profesionálnym vojakom na čas po 31.3.2004, v čom navrhovateľ vidí nezákonnosť uvedeného
rozhodnutia a porušenie § 46 Zák. č. 71/1967 Zb. Dňa 8.23.2005 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu

o uložení disciplinárneho opatrenia podal navrhovateľ odvolanie a dňa 14.2.2005 ukončil svoj
štátnozamestnanecký pomer u odporcu na vlastnú žiadosť uplynutím 60 dňovej lehoty od podania
žiadosti. Dňa 13.4.2005 Úrad pre štátnu službu ako odvolacia disciplinárna komisia rozhodnutím
č. UŠS-4152/2005 zrušila v celom rozsahu rozhodnutie disciplinárnej komisie služobného úradu MOSR z 25.1.2005 pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové konanie
a rozhodnutie. Dňa 18.4.2005 vedúci prokurátor vojenskej časti Generálnej prokuratúry SR oznámil
navrhovateľovi ohľadne vybavenia navrhovateľovho podania zo dňa 10.11.2004 smerujúceho proti

postupu a záverom IMO SR predchádzajúcemu disciplinárnemu konaniu voči navrhovateľovi, že hlavný
vojenský prokurátor podal generálnemu riaditeľovi IMO SR upozornenie prokurátora s namietnutím
porušenia § 9 ods. 1 Zák .č 10/1996 jZ.z. o kontrole v štátnej správe, § 58 ods. 5 zák .č. 328/2002, č.
65 Organizačného poriadku MO SR s tým, že vzhľadom na ďalšiu nečinnosť odporcu navrhovateľ dňa
13.7.2005 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet na preskúmanie zákonnosti postupu služobného

úradu odporcu vo vzťahu k jeho nečinnosti a súčasne dňa 22.7.2005 a 18.11.2005 vyzval odporcu na
pokračovanie v disciplinárnom konaní. Generálna prokuratúra SR spisom č. VI/1 Gd 2245/05-20 zo
dňa 16.12.2005 oznámila navrhovateľovi, že na základe jeho podnetu podala odporcovi upozornenie
prokurátora na nečinnosť disciplinárnej komisie služobného úradu MO SR.
Dňa 12.8.2005 odporca podal na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu vo veci vydaného rozhodnutia odvolacou disciplinárnou komisiou Úradu pre štátnu službu,

pričom rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 4 Sž 23/2006 bolo toto konanie právoplatne zastavené
z dôvodu, že odporca nebol oprávnený na podanie žaloby proti Úradu pre štátnu službu v uvedenej
veci. Dňa16.3.2007 vydalo MO SR, Úrad právnych služieb, Služobný úrad - disciplinárna komisia
- nové prvostupňové rozhodnutie voči navrhovateľovi o uložení disciplinárneho opatrenia, ktorým
disciplinárne konanie voči navrhovateľovi bolo zastavené s tým, že navrhovateľ podal voči nemu

odvolanie dňa 10.4.2007, pričom dňa 25.4.2004 predseda prvostupňovej disciplinárnej komisie E.. H.
oznámil navrhovateľovi, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
Dňa 15.6.2007 vzhľadom na nečinnosť odporcu podal navrhovateľ v disciplinárnom konaní sťažnosť
Najvyššiemu súdu SR proti nečinnosti odporcu a dňa 27.3.2008 Najvyšší súd SR uložil uznesením
odporcovi povinnosť rozhodnúť do 45 dní aj ako druhostupňový orgán v disciplinárnom konaní voči

navrhovateľovi,pričomdňa23.6.2008vedúcislužobnéhoúraduodporcuakodruhostupňovýorgánnávrh
na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zamietol. Nové disciplinárne konanie, ktoré mal
odporca voči navrhovateľovi vykonať na základe rozhodnutia o odvolaní, trvalo viac ako tri roky, čo je
porušením práv navrhovateľa vyplývajúce z čl . 48 ods. 2 Ústavy SR.
Dňa 8.8.2006 vyzval navrhovateľ v súlade s § 15 os. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. odporcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú odporca nereagoval.
Ako navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, tento sa v zmysle Zák .č. 514/2003 Z.z. domáha
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17 eur / 300.000 Sk/ z dôvodu, že postup odporcu vo vzťahu
k navrhovateľovi nebol v súlade s platnou legislatívou, boli vydané nesprávne rozhodnutia v súvislosti s
disciplinárnym konaním, a to rozhodnutie o disciplinárnom potrestaní zo dňa 25.1.2005 a rozhodnutie o

zastavení disciplinárneho konania zo dňa 16.3.2007. Výšku škody odvíjal od intenzity zásahu odporcu
do osobnostnej sféry navrhovateľa tým, že navrhovateľ celý život pôsobil v rezorte odporcu považovaný
za vrcholného odborníka v oblasti sociálneho zabezpečenia a služobného pomeru, z ktorého dôvodu
bol známy všetkým vojakom, pretože pracoval v oblasti týkajúcej sa služobného pomeru u každého
vojaka na úseku sociálneho zabezpečenia a bytovej politiky. Bol spolutvorcom interných predpisov.

Rozhodnutia odporcu týkajúce sa disciplinárneho konania voči navrhovateľovi poškodili osobnostný
profil navrhovateľa, čo malo vplyv na služobné hodnotenie navrhovateľa. Požadovaná suma 9.958,17
eur je satisfakciou ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pretože satisfakciu nie je možné zabezpečiť iným
spôsobom z dôvodu, že navrhovateľ už nepracuje v rezorte u odporcu, ani mnoho jeho kolegov, ktorí
ho poznali tu už nepracuje, z ktorého dôvodu nie je možné obnoviť jeho pozíciu z hľadiska vnímania

jeho osoby v rezorte odporcu.
Uplatňovanúnáhraduškodynavrhovateľodôvodňovalskutočnosťou,žeodporcamusvojimnesprávnym
úradným postupom a nesprávnymi rozhodnutiami v disciplinárnom konaní voči nemu spôsobil: a /
psychickúujmuodzačiatkučinnostikontrolnejinšpekcieMOSRdodefinitívnehorozhodnutiaozmietnutí
návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorá sa u neho prejavila stresom, reagoval podráždene,

neprimerane. Lekársku pomoc v dôsledku tohto nevyhľadal.
b/ spoločenskú ujmu tým, že okruh zamestnancov odporcu, ako i širší okruhu zamestnancov iných
ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy zabezpečujúcich vo svojich rezortoch sociálne
zabezpečenie vojakov a policajtov /Min. vnútra SR, Min. spravodlivosti SR, Min. financií SR, SIS, NBÚ/
bola činnosť navrhovateľa ako autora celého systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov

všeobecne známa a s týmito osobami sa stýkal v pracovnej oblasti, mal s nimi kolegiálne vzťahy. Tieto
osoby telefonicky volali navrhovateľovi koncom marca - začiatkom apríla 2005, čo sa deje, nakoľko
záležitosťohľadnedisciplinárnehokonaniabolamedializovaná.Dodoby14.2.2005,keďbolzamestnaný
u odporcu, sa navrhovateľa pýtali ohľadne disciplinárneho konania voči nemu, ktoré podrobnostiim navrhovateľ vysvetlil , pričom ich vzťah sa v dôsledku disciplinárneho konania k navrhovateľovi
nezmenil, väčšina ľudí ho podporovala. Keď na vlastnú žiadosť navrhovateľ ukončil u odporcu služobný
pomer, bezprostredne od 1.3.2005 sa zamestnal na Ministerstve vnútra z dôvodu, že bol známy ako

odborník ako pracovník hlavného radcu, ktorú funkciu vykonáva dodnes, avšak jeho príjmy u súčasného
zamestnávateľa sú nižšie ako u odporcu. Navrhovateľ nepoprel, že služobný pomer u odporcu ukončil na
vlastnú žiadosť potom, čo pochopil, že odporca nemá záujem s navrhovateľom byť naďalej v pracovnom
pomere. Navrhovateľ záznamami z médií preukazoval skutočnosť, že bolo medializované, že voči nemu
bolo vedené disciplinárne konanie a on spôsobil odporcovi škodu 19 mil. Sk s tým, že jeho meno bolo

špecifikované ako E.. H.. K. H.. vrátane funkcie, pričom poukázal na skutočnosť, že voči nemu nikdy
nebol uplatnený zo strany odporcu nárok na náhradu škody 19 mil. Sk.
Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nesprávnymi rozhodnutiami odporcu v
disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi za obdobie od 20.9.2004 do 23.6.2008, do doby vydania
rozhodnutiaozamietnutínávrhunadisciplinárneopatrenieavýškouškodypreukazovalnavrhovateľtým,
že v dôsledku nesprávneho postupu odporcu a nesprávnych rozhodnutí zo dňa 25.1.2005 a 16.3.2007

bola navrhovateľovi spôsobená psychická a spoločenská ujma, poškodenie jeho dobrého mena medzi
odbornými pracovníkmi ústredných orgánov v rámci MO SR ako celku i v rámci ozbrojených síl.

Z výpovede zástupcu odporcu súd zistil, že v súvislosti s disciplinárnym konaním voči navrhovateľovi
mohlo dôjsť k určitým pochybeniam, avšak vzhľadom na následky spôsobené navrhovateľom,

ktoré svojim konaním, pre ktoré bol disciplinárne stíhaný, spôsobil, sú tieto nedostatky zo strany
odporcu zanedbateľné. Je nepochybné, že predmetný vzorec, podľa ktorého došlo k neoprávnenému
vyplateniu výsluhových dôchodkov profesionálnym vojakom, vymyslel navrhovateľ, aj keď za toto nebol
disciplinárne potrestaný. Podľa zástupcu odporcu, navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby mu nejaká
nemajetková ujma vznikla a ak by mu aj vznikla, neodôvodnil, ako mu vznikla a prečo si uplatňuje nárok

v uplatňovanej výške. Navrhovateľ sa pred Okresným súdom Bratislava I domáha zaplatenia rovnakej
sumy 9.959,18 eur titulom ochrany osobnosti z rovnakých dôvodov ako v tomto konaní. Disciplinárne
konanie voči navrhovateľovi bolo zrušené z formálnych, a nie vecných dôvodov, čo nespochybňuje, že
navrhovateľ sa previnenia dopustil. Ak navrhovateľ tvrdí, že disciplinárne konanie malo vplyv na jeho
služobné hodnotenie, nič mu nebránilo brániť sa v osobitnom konaní voči tomuto. Zástupca odporcu

ďalejuviedol,ženavrhovateľsanáhradynemajetkovejujmydomáhazdôvodutrochkonaníodporcu,kde
malo dôjsť k nezákonnému postupu i rozhodnutiam. Konanie IMO nepodliehal zákonu č. 514/2003 Z.z. a
keby aj podliehal, nebol tu zistený žiadny nezákonný postup. Pokiaľ sa jedná o riešenie navrhovateľovej
žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, na toto konanie sa taktiež nevzťahuje citovaný
zákon, nebol tu porušený žiaden postup, nakoľko k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru

navrhovateľa u odporcu došlo v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej lehoty.
Disciplinárne konanie voči navrhovateľovi nebolo medializované, bol medializovaný len skutok, a
to ešte pred začatím disciplinárneho konania voči navrhovateľovi. Sám navrhovateľ v konaní o
preskúmanie rozhodnutia ohľadne nesprávneho výpočtu dôchodkov na Krajskom súde v Bratislave
prizval médiá. Taktiež zástupca odporcu poprel , žeby širokému okruhu profesionálnych vojakov bola

známa skutočnosť o vedení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, týmto mohol byť známy len
skutok t.j. nesprávny výpočet dôchodkov, čo nie je v príčinnej súvislosti s uplatňovanou škodou.
Súčasne zástupca odporcu namietol premlčanie nároku navrhovateľa za obdobie od 14.4.2005, keďže
v žalobe navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup odporcu v priebehu prvého prvostupňového
disciplinárneho konania od podania návrhu 14.1.2005 do vydania rozhodnutia 13.4.2005.

Z Protokolu Inšpekcie ministra obrany o výsledku kontroly č. p. : IMO-37-25-23/2004 z októbra
2004 súd zistil, že táto bola zameraná na spracovanie odborných usmernení pre výpočet dávok
výsluhovéhozabezpečenia,dôvodyspracovaniaodbornýchusmernení,následkypriaplikáciiodborných
usmernení, pričom okrem iného bolo zistené, že k nesprávnej výške priemerného služobného príjmu

profesionálneho vojaka došlo výlučne nesprávnym výpočtom, za spracovanie konceptu a vydanie
odborného usmernenia, ktoré bolo v rozpore s § 60 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. bol zodpovedný
navrhovateľ ako riaditeľ odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR., za spoluprácu a napísaní
odborného usmernenia bola zodpovedná E.. S. Š., vedúca oddelenia sociálnych dávok a služieb odboru
sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR, za podieľanie sa na spracovaní odborného usmernenia a

súhlas s ním bola zodpovedná E.. G. G., vedúca oddelenia sociálnych koncepcií a normotvorby odboru
sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR.Listom zo dňa 16.12,.2004 žiadal navrhovateľ vedúceho Služobného úradu odporcu o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru.

Listom zo dňa 17.1.2005 oznámila Disciplinárna komisia odporcu navrhovateľovi začatie disciplinárneho
konania voči nemu.

Rozhodnutím Disciplinárnej komisie odporcu č.p. OÚ-95/19/2005 zo dňa 25.1.2005 bolo rozhodnuté
o závažnom služobnom previnení navrhovateľa - hlavného štátneho radcu, riaditeľa odboru sociálnej

a bytovej politiky SEĽUZ MO SR, štátneho zamestananca v štátnej službe, ktorého sa dopustil
tým, že zotrvával pri príprave individuálnych správnych aktov v odvolacom konaní podaným proti
rozhodnutiam Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vo veciach priznávania dávok výsluhového
zabezpečenia profesionálnych vojakov, ktoré spracoval ešte ako profesionálny vojak a ktoré bez
oprávnenia prekročením právomoci uložil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava
aplikovať v konaní o dávkach výsluhového zabezpečenia. Za závažné služobné previnenia sa mu uložilo

disciplinárne opatrenie prepustenie zo stálej štátnej služby.

Z dôvodu odvolania navrhovateľa Odvolacia disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu č. UŠS -
4152/2005 zo dňa 13.4.2005 zrušila rozhodnutie Disciplinárnej komisie služobného úradu odporcu č.
p. OU-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005 a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie, a to z

dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a zistené procesné pochybenia, konkrétne: identifikácia zavineného
porušenia povinností navrhovateľa ako štátneho zamestnanca pre absenciu dokladov v spise; absenciu
odôvodnenia kvalifikácie skutku podľa § 60 ods. 2; dôvodnosť námietky navrhovateľa ako odvolateľa
týkajúca sa nepríslušnosti disciplinárnej komisie 1.- stupňa na konanie, nakoľko dokument - odborné
usmernenie z 25.3.2003 spracoval navrhovateľ ako profesionálny vojak, čo vyvoláva pochybnosti a

nejasnosti, v čom zavinené porušenie štátneho zamestnanca spočíva, a teda i pochybnosti o skutku,
o služobnom previnení; závažné procesné pochybenie pri riešení námietky zaujatosti proti predsedovi
disciplinárnej komisie a jednému členovi disciplinárnej komisie z 19.1.2005, ktorým vedúci služobného
úradu spisom č. OÚ-95-12/2005 z januára 2005 oznámil navrhovateľovi, že naďalej trvá na zložení
komisie, ktoré Disciplinárna komisia 1. stupňa akceptovala, pričom o tomto nebolo vydané rozhodnutie;

výrok „uznáva sa vinným“ nemá v disciplinárnom konaní podľa Zákona o štátnej službe opodstatnenie;
zápisnica o hlasovaní nebola v zalepenej obálke; výrok v preskúmavanom rozhodnutí nekorešponduje
s výrokom v zápisnici; absentuje doklad o splnení povinnosti Disciplinárnej komisie 1. stupňa o
udelení možnosti účastníkom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; absencia dokladov za účelom
overenia tvrdení v preskúmavanom rozhodnutí, námietky odvolateľa v odvolaní, čím nemožno posúdiť

kompletnosť spisu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie 1. stupňa nepreskúmateľné. Vyššie
uvedeným konaním bolo zistené porušenie § 60,§61, §126b ods. 4,6,7 a i. o štátnej službe, § 22 ods.
2, § 23 ods. 1, § 33 ods. 2, § 34, § 47, § 47 Správneho poriadku.

Listom zo dňa 13.7.2005 navrhovateľ podal podnet na Generálnu prokuratúru SR na preskúmanie

zákonnosti postupu služobného úradu MO SR z dôvodu, že od vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu
službu zo dňa 13.4.2005 uplynuli tri mesiace. Listom zo dňa 22.7.2005 navrhovateľ opätovne vyzval
osobný úrad MO SR na pokračovanie v disciplinárnom konaní voči nemu. Listom zo dňa 12.8.2005
oznámil predseda disciplinárnej komisie Služobného úradu odporcu E.. H. navrhovateľovi, že dňa
12.8.2005 bol podaný na súd návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu vo veci vydaného rozhodnutia

o odvolaní č. ÚSSP-4152/2005. Listom zo dňa 29.12.2005 oznámil odporca navrhovateľovi, že konanie
o určenie neplatnosti právneho úkonu bolo zastavené, bol podaný nový návrh na súd s tým, že konanie
č.k. 4Sž 23/2006 nepripustil vstup navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu
Min. práce, sociálnych vecí a rodiny SR a konanie zastavil z dôvodu, že odporca nebol oprávnený na
podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu zo dňa 13.4.2005.

Rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia Disciplinárnej komisie Služobného úradu MO SR
č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007 vo veci odvolania navrhovateľa konanie zastavila z dôvodu,
že navrhovateľ skončil dňom 14.2.2005 u odporcu štátnozamestnanecký pomer a preto nemohol
byť účastníkom odvolacieho konania. Z dôvodu odvolania podaného navrhovateľom dňa 10.4.2007,

Disciplinárna komisia služobného úradu odporcu len listom zo dňa 25.4.2007 oznámila navrhovateľovi,
že odvolanie bolo podané osobou, ktorá už nebola účastníkom konania.Dňa 15.6.2007 podal navrhovateľ voči odporcovi žalobu proti nečinnosti odporcu ako správneho
orgánu v disciplinárnom konaní s tým, že z dôvodu nečinnosti odporcu, ako i z dôvodu porušenia
zásady zákonnosti pri spôsobe vybavenia odvolania navrhovateľa zo dňa 10.4.2005 proti rozhodnutiu

disciplinárnej komisie odporcu zo dňa 25.4.2007, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžnč 9/2007 zo
dňa 27.3.2008 uložil odporcovi povinnosť do 45 dní od doručenia uznesenia rozhodnúť v disciplinárnom
konaní o odvolaní navrhovateľa z 10.4.2007 vo veci rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia č.p.
OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007, ktorým bolo disciplinárne konanie zastavené, a to ako prvostupňový
i druhostupňový orgán.

Rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu č.p. OÚ-10-9/2008 zo dňa 23.6.2008 bolo
rozhodnutie disciplinárnej komisie služobného úradu MO SR č. p. OÚ-10-7/2007 zo 16.3.2007
zmenené a návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi ako bývalému zamestnancovi
odporcu za závažné služobné previnenie, ktorého sa mal dopustiť nesprávnym vypracovaním vzorca
pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v Odbornom usmernení, zamietnutý z dôvodov : a /

odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňovej disciplinárnej komisie z 16.3.2007, ktorým bolo
konanie zastavené, bolo odôvodnené výlučne tým, že účastník konania dňom 14.2.2005 skončil
štátnozamestnanecký pomer a preto už nemohol byť účastníkom konania s absenciou právnej
kvalifikácie, na základe ktorého ustanovenia bolo disciplinárne konanie zastavené, čo je v rozpore s §
30 ods. 1 Zák .č .71/1967 Zb.

b/ pri zaoberaní sa s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací
orgán dospel k záveru, že základný skutok - vypracovanie „vzorca“, ako aj stanovisko č.p. SEĽUZ/
K-24-9-24/2003, ktoré spracoval navrhovateľ alebo sa na spracovaní podieľal, a ktoré boli okrem iného
dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, sa stali v čase,
keď navrhovateľ nebol štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom, preto za tieto konania

nemohol byť disciplinárne riešený podľa zák. č. 312/2001 Zb. Odvolací orgán v odôvodnení sa stotožnil
s námietkami navrhovateľa, ktoré spočívali v nedostatočnej právnej kvalifikácii skutku, ktorého sa mal
navrhovateľ dopustiť; absenciu dokladov k zisteniu celkového skutkového stavu veci; prieťahy v konaní
a nerešpektovanie zákonom stanovených lehôt; nerešpektovanie niektorých ustanovení správneho
poriadku a zák. č. 312/2001 Zb. z hľadiska procesných postupov v disciplinárnom konaní a pochybení v

hmotnoprávnej oblasti / nevydanie rozhodnutia pri uplatnení námietky nezaujatosti členov disciplinárnej
komisie, vybavenie odvolania navrhovateľa len formou listu/.

Z monitoringu elektronických médií zo dňa 31.3.2005 súd zistil, že zo správy agentúry SITA bolo
uvedené, že minister obrany E. Z. nariadil hĺbkovú kontrolu vyplácania sociálnych náležitostí vojakom

potom, ako na ministerstve zistili chybný vzorec výpočtu vojenských dôchodkov v rokoch 2003-2004.
Podľa ministerstva bol za to zodpovedný bývalý vedúci oddelenia sociálnej a bytovej politiky ministerstva
K. H.., ktorý už na ministerstve nepracuje a začalo sa voči nemu disciplinárne konanie.

Z monitoringu tlače zo dňa 1.4.2005 Korzár - Slovensko bolo uvedené: „podľa vyšetrujúcej komisie

je za chybu zodpovedný bývalý vedúci oddelenia sociálnej a bytovej politiky rezortu K. H.., ktorý už
na ministerstve od februára tohto roku nepracuje“. V takomto znení bolo odvysielané aj spravodajstvo
Regiónžurnálu na Regene Košice dňa 31.3.2005.

Z monitoringu Televíznych novín TV Markíza dňa 2.4.2005 súd zistil, že bolo odvysielané: „ MO prišlo

kvôli chybe výpočtu dôchodkov o 19 miliónov korún. Podľa ministerstva je za to zodpovedný vedúci
oddelenia sociálnej a bytovej politiky K. H.. Hĺbkovou kontrolou sa teraz vyšetruje, či nebola chyba
úmyselná“.

Z monitoringu denníka Národná obroda zo dňa 6.4.2005 súd zistil, že bolo uvedené, že „ v rokoch

2003 a 2004 sa výsluhové dôchodky vypočítavali podľa nesprávneho vzorca zarátavania náhrady za
nevyčerpanú dovolenku. Vzorec stanovilo odborné usmernenie z dielne SEĽUZ. Jedným z autorov a
podľa rezortu obrany aj vinníkov má byť aj v súčasnosti už bývalý riaditeľ odboru sociálnej a bytovej
politiky SEĽUZ K. H.. Ten však vinu za vzniknutý stav odmieta.„ V predmetnom článku mal k uvedenej
problematike sa vyjadriť i navrhovateľ.

Z monitoringu Žurnála Rádia Twist zo dňa 5.4.2005 súd zistil, že J. B., riaditeľ ľudských zdrojov MO sa
vyjadril : „Podal som návrh na začatie disciplinárneho konania vo veci služobného previnenia voči K. H..,
S. Š.. a zároveň som vyriešil jeden priestupok profesionálneho vojaka, u plukovníka J. L..“.Z monitoringu denníka Pravda zo dňa 11.4.2005 súd zistil, že v súvislosti so sporom v armáde, kto je
zodpovedný za chybný výpočet dôchodkov bolo uvedené : „ Jeden z potrestaných úradníkov, bývalý

riaditeľ odboru sociálnej politiky K. H. sa však proti trestu odvolal a tvrdí, že sa obráti na súd. Je totiž
presvedčený, že za pochybenie nie sú zodpovední oni / t.j. traja pracovníci odporcu/, ale zlý zákon, ktorý
vtedy platil.“

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 8.8.2006 navrhovateľ v zmysle

Zák. č. 514/2003 Z.z. žiadal odporcu o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej mu
neprávnym úradným postupom odporcu v čase od 20.9.2004, ako i nezákonným rozhodnutím o uložení
disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 138/2007 zo dňa 13.12.2011 / neprávoplatný/ súd
návrh navrhovateľa voči odporcovi o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 9.958,18 eur

zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a / nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o
náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak
poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok odľa osobitných predpisov.
Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušný zisk.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /oznámenia/ rozhodnutia.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútnym, ale v záujme zaistenia
právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17
eur titulom zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 z dôvodu, že mu bola spôsobená psychická,
spoločenská ujma, zásah do jeho osobnosti tým, že odporca ako orgán konajúci v mene štátu vydal
nezákonnérozhodnutia:1./Rozhodnutieouloženídisciplinárnehoopatreniač.p.OÚ-95-19/2005zodňa
25.1.2005,2./Rozhodnutieouloženídisciplinárnehoopatreniač.p.OÚ-10-7/2007zodňa16.3.2007;ako

i z dôvodu nesprávneho úradného postupu odporcu v troch etapách : a./ postupom IMO pred začatím
disciplinárneho konania voči navrhovateľovi v čase od 20.9.2004-13.4.2005 t.j. do vydania prvého
disciplinárneho rozhodnutia, b./ od 14.4.2005 - 16.3.2007 do rozhodnutia o zastavení disciplinárneho
konania voči navrhovateľovi , c./ prieťahy v konaní odporcu od rozhodnutia NS SR o uložení povinnosti
odporcovi rozhodnúť vo veci dňa 27.3.2008 do vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na disciplinárne

opatrenie dňa 23.6.2008.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uplatnené právo náhrady škody vymedzené v
žalobe titulom nemajetkovej ujmy nebolo v rámci predbežného prerokovania vôbec uspokojené.
Uplatnenie ďalších prieťahov a nesprávneho úradného postupu odporcu v disciplinárnom konaní voči

navrhovateľoviod8.8.2006,akoinesprávnehorozhodnutiaodporcuozastavenídisciplinárnehokonania
voči navrhovateľovi zo dňa 16.3.2007 a nárok vyššej náhrady škody za konania pred súdom, než
bola navrhovateľom uplatnená v jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a jej neuplatnením
vopred, t.j. pred podaním žaloby, nebola prekážkou postupu súdu v tejto časti podľa § 104 ods.1
O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľom uplatnená vyššia škoda za ďalšie prieťahy v disciplinárnom

konaní, za ďalší nesprávny úradný postup, ako i za ďalšie nesprávne rozhodnutie odporcu, ktoré neboli
predbežne prerokované, nepredstavuje prekážku nedostatku podmienky konania súdu z dôvodu, že
nejde o prednosť iného konania, ktoré malo predchádzať tomuto súdnemu konaniu, pretože predbežné
preskúmanie nároku na príslušnom orgáne ani nepredstavuje formu správneho konania, jeho účelom
je len predchádzať prípadným sporom.

Zodpovednosť štátu za majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu, upravená v zákone č.514/2004 Z.z. je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu
podľa oboch citovaných zákonov za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1./
existencia škody (majetkovej príp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch),

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu alebo nesprávne rozhodnutia
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nesprávnym rozhodnutím.Uvedenýzákonrovnakoako ajzákonč.58/1969Zb.bližšienedefinujeanipojemškody aanineupravuje
rozsah jej náhrady. Preto je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§
442 a nasl.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady,
treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka) a
škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a) nastala v majetkovej sfére navrhovateľa ako poškodeného,

b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Náhrada škody má predstavovať počínajúc účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. celkom „spravodlivé
zadosťučinenie“ a zahŕňať za podmienok vymedzených v tomto zákone aj peňažnú náhradu
nemajetkovej ujmy. Táto peňažná náhrada má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti,
ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo

inú preukázanú nemajetkovú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavupredškodnouudalosťouaktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiťpreuvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v
poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním,
ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje
zmarený majetkový prospech (preukázené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý
bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej

udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu zbytočnými prieťahmi v
konaní.)
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi
vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k

vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou Zákon
č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou

vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o
skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto
nemožno uložiť ani znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní
skutkovéhostavuvecivychádza).Právnymposúdenímjevymedzenie,medziakouujmou(akýnásledok)

a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu štátu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(nemajetková ujma), za ktorú je náhrada navrhovateľom v prejednávanej veci požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou navrhovateľa ako poškodeného a konkrétnym konaním súdu
v súvislosti s rozhodnutiami odporcu v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi zo dňa 25.1.2005

a 16.3.21007, ako aj namietaným nesprávnym úradným postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede
javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok

sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ škodu ako náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 9.958,17 eur preukazoval tým, že odporca svojimi nezákonnými rozhodnutiami anesprávnym úradným postupom zasiahol do jeho osobnostnej sféry ako vrcholného odborníka v oblasti
sociálneho zabezpečenia tým, že :
a/ v dôsledku rozhodnutia o disciplinárnom potrestaní zo dňa 25.1.2005 a v dôsledku rozhodnutia o

zastavení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zo dňa 16.3.2007 bol poškodený jeho osobnostný
profil, čo malo vplyv na jeho služobné hodnotenie odporcu s tým, že požadovaná suma je satisfakciou
ujmy, že už nepracuje v rezorte odporcu, jeho príjem sa znížil, ako i z dôvodu, že mnoho jeho kolegov
u odporcu taktiež nepracuje, nie je možné obnoviť vnímanie osoby navrhovateľa v rezorte odporcu.
b/ v dôsledku oboch rozhodnutí, ako i v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu ešte v

čase pred začatím disciplinárneho konania voči nemu postupom IMO od 20.9.2004, následne od
začatia disciplinárneho konania až po jeho ukončenie, bola navrhovateľovi spôsobená psychická ujma
prejavujúca sa stresom, podráždenými reakciami, ako i spoločenská ujma prejavujúca sa v poškodení
jeho dobrého mena medzi odbornými pracovníkmi ústredných orgánov v rámci MO ako celku i v rámci
ozbrojených síl tým, že tieto osoby sa ho po začatí disciplinárneho konania do 14.2.2005 pýtali, čo sa
stalo, avšak po vysvetlení tejto záležitosti navrhovateľom ho väčšina ľudí podporovala.

Navrhovateľ bol v období rokov 1999 do 31.3.2004 profesionálnym vojakom - riaditeľom odboru SEĽUZ
a od 1.4.2004 do 14.2.2005 štátnym zamestnancom v štátnej službe odporcu. V januári 2003 spracoval
spoločne s vedúcimi oddelení ním riadeného odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR E.. G. G.
C. E.. S. Š. odborné usmernenie / „vzorec“/, ktorým bol spôsobený chybný výpočet dávok výsluhového
zabezpečeniaprofesionálnychvojakovaprektorýbolozačatédisciplinárnekonanievočinavrhovateľovi.

Po upozornení na chybu odborného usmernenia § 98 a § 60 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov v znení nesk. predpisov boli vykonávané kroky odporcom týkajúce sa
prebiehajúcej kontroly IMO na SEĽUZ týkajúcej sa práve sporného odborného usmernenia, „vzorca“,
počasktorejdošloknesprávnemuúradnémupostupuIMO,čobolokonštatovanéiUpozornenívedúceho
prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.4.2004 vo veci podaného podnetu

navrhovateľom na preskúmanie zákonnosti a postupu záverov Protokolu o výsledku kontroly IMO dňa
5.11.2004, ktorým bolo konštatované porušenie § 9 ods. 1 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 58 ods. 5 Zák. č.
328/2002 Z.z., s čím sa súd stotožňuje. V tejto časti vykonávania kontroly IMO za obdobie od 20.9.2004
do 22.10.2004 má súd za to, že postupom orgánov odporcu došlo k nezákonnému postupu.
Tvrdený nesprávny úradný postup v období od podania žiadosti navrhovateľa o ukončenie

štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu od 16.12.2004 - tu súd zistil, že žiadosť podal sám
navrhovateľ ku dňu 30.12.2004, pričom odporca v súlade so zákonom ukončil štátnozamestnanecký
pomer navrhovateľa u neho v 2 mesačnej lehote ku dňu 14.2.2005, pričom to, že odporca
nesúhlasil s návrhom navrhovateľa ukončiť štátnozamestnanecký pomer k navrhovanému dátumu
31.12.2004, nemôže mať za následok nesprávnosť úradného postupu odporcu, preto v tejto časti

navrhovateľnepreukázalnezákonnýúradnýpostupodporcu.Taktiežkonanieodporcupopodanížiadosti
navrhovateľom, nemal súd preukázané, žeby svedčili o akomsi nesprávnom úradnom postupe v zmysle
§ 9 ods. 1 Zák. č. 514/2004 Z.z.
Postup odporcu v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania voči navrhovateľovi za
obdobie od 14.1.2005 do 13.4.2005, ako i nevydanie rozhodnutia v disciplinárnom konaní v primeranej

a zákonnej lehote, tu mal súd preukázané, že po začatí disciplinárneho konania došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a porušeniu § 9 ods. 1 Zák. č. 10/1996 Z.z. a § 58 ods. 5 Zák. č. 328/2004 Z.z.
Prieťahy v disciplinárnom konaní nevydaním zákonného rozhodnutia, tu mal súd preukázané, ako
konštatoval i Najvyšší súd SR, že u odporcu došlo k nečinnosti, prieťahom v disciplinárnom konaní
vedenom voči navrhovateľovi, bol porušený§ 30 Správneho poriadku, § 165e ods. 3 Zák. č. 312/2001

Z.z. o štátnej službe, § 3 ods. 1 Správneho poriadku a uložil mu v disciplinárnom konaní rozhodnúť do
45 dní od doručenia uznesenia. / uznesenie zo dňa 27.3.2008/.

Čo sa týka nezákonných rozhodnutí odporcu, o ktoré opiera navrhovateľ svoj nárok, súd posudzoval
rozhodnutia :

a/ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005
b/ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007
Ako vyplýva z týchto rozhodnutí, rozhodnutím disciplinárnej komisie odporcu zo dňa 25.1.2005
bolo rozhodnuté o závažnom služobnom previnení navrhovateľa s uložením mu disciplinárneho
opatrenia prepustenie zo stálej štátnej služby. Z dôvodu podaného odvolania navrhovateľom však

odvolacia disciplinárna komisia rozhodnutím zo dňa 13.4.2005 zrušila toto rozhodnutie a vec vrátila
na nové konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a procesného pochybenia. Následne rozhodnutím
disciplinárnej komisie Služobného úradu odporcu zo dňa 16.3.2007 vo veci odvolania navrhovateľa bolodisciplinárne konanie voči nemu zastavené z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký pomer sa u odporcu
skončil dňa 14.2.2005, a preto už nemohol byť účastníkom disciplinárneho konania.
Súčasne z dôvodu správania sa odporcu sám na vlastnú žiadosť ukončil štátnozamestnanecký

pomer u odporcu k 14.2.2005.Až rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu č. OÚ-10-9/2008
zo dňa 23.6.2008 bolo rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 16.3.2007 zmenené a návrh na
začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zamietnutý z dôvodu nezákonnosti. Týmto mal súd
preukázané splnenie § 5, § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2004 Z.z.

Ako druhý predpoklad úspešnosti žaloby navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy je existencia
škody, ktorú navrhovateľ preukazoval tým, že mu vznikla jednak : a/ psychická ujma tým, že sa od
začiatku činnosti IMO SR prejavoval u neho stres, podráždenosť, avšak súdu o tomto nepredložil žiaden
dôkaz / návšteva psychológa, psychiatra, iného odborného lekára a pod./, príp. svedkov, b/ spoločenská
ujma spočívajúca v tom, že osoby, s ktorými mal navrhovateľ kolegiálne, priateľské vzťahy, ktoré ho
poznali podľa mena a funkcie, sa ho po medializácii prebiehajúceho disciplinárneho konania dotazovali,

čo sa deje, keďže bol odborníkom vo svojej profesii. Skutočnosť, že navrhovateľovi v súvislosti s
disciplinárnym konaním vedeným proti nemu za obdobie od 20.9.2004-16.3.2007 vznikla akákoľvek
škoda, toto nepreukázal. Z vlastnej iniciatívy dal žiadosť o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru
u odporcu ešte 16.12.2004, keď disciplinárne konanie ešte vôbec nebolo začaté a súčasne po jeho
ukončení bezprostredne nastúpil do zamestnania na Ministerstvo vnútra SR, kde je zamestnaný do

dnešného dňa, síce s nižším platom, ale aj s menšou zodpovednosťou. Sám navrhovateľ potvrdil, že
pracovné miesto získal z dôvodu, že aj na tomto inštitúte ho poznali ako odborníka. Súd v konaní nemal
preukázané, že pre správanie sa odporcu, príp. jeho zamestnancov bol nútený zmeniť zamestnávateľa.
Taktiež súd v konaní nemal preukázané, žeby v súvislosti s medializáciou jeho osoby označenej
iniciálami v súvislosti s disciplinárnym konaním týkajúcim sa nesprávneho „ vzorca“ pre výpočet

výsluhových dôchodkov sa zmenili negatívne jeho vzťahy či už s bývalými kolegami, inými osobami z
iných inštitúcií, s ktorými sa stretával v súvislosti s pracovnými záležitosťami, príp. žeby o jeho odbornosti
pochybovali. Skôr naopak, navrhovateľ sám potvrdil, že tieto osoby verili jemu. Súčasne je potrebné
uviesť, že nárok navrhovateľa za obdobie od 20.9.2004-2.4.2005 / s prihliadnutím na dobu 6 mesiacov
počas plynutia lehoty po zaslaní odporcovi Predbežného prerokovania nároku, pričom návrh na súd bol

podaný až 3.10.2008/ je premlčaný v prípade nesprávneho úradného postupu v zmysle § 19 ods. 1
Zák. č. 514/2004 Z.z., čoho sa odporca dovolal. Ani odvysielanými reportážami v zmysle monitoringu
navrhovateľ nepreukázal, žeby mu v dôsledku ich odvysielania vznikla nejaká škoda.

Posledným predpokladom úspešnosti vyhovenia žalobe navrhovateľa je preukázanie príčinnej

súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím. Súd z
vykonaného dokazovania nemal vôbec preukázanú existenciu akejkoľvek škody vzniknutej v dôsledku
prebiehajúceho konania predchádzajúceho disciplinárnemu konaniu vedenému voči navrhovateľovi
pred IMO od 20.9.2004-22.10.2004, ani v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania
od 14.1.2005 do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu službu 13.4.2005, nevydania zákonného

rozhodnutia v disciplinárnom konaní, konania po podaní žiadosti o ukončenie štátnozamestnaneckého
pomeru, čím navrhovateľ nepreukázal, žeby práve v dôsledku takéhoto postupu odporcu mu vznikla
akákoľvek škoda. Zároveň taktiež nepreukázal, žeby v dôsledku rozhodnutí orgánov odporcu o začatí
disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zo dňa 25.1.2005 a o zastavení disciplinárneho konania
voči nemu zo dňa 16.3.2007 mu bola spôsobená škoda, keďže od marca 2005 bol a doteraz je riadne

zamestnaný na Ministerstve vnútra SR a ako sám tvrdil, pri hľadaní si zamestnania mu pomohlo, že
ho považovali za odborníka. Navyše sám ukončil štátnozamestnanecký pomer u odporcu na vlastnú
žiadosť, čo nemusel a ak mal pochybnosti o existencii diskriminácie odporcu, mal sa brániť, čo neučinil.
Existenciu psychickej a spoločenskej ujmy u navrhovateľa v dôsledku vyššie uvedených nesprávnych
úradných postupov a uvedených nezákonných rozhodnutí navrhovateľ taktiež nepreukázal, keďže sám

potvrdil, že ho iné osoby posudzovali a posudzujú ako odborníka, nezanevreli na neho, cudzích
ľudí po zverejnení disciplinárneho konania, príp. možnosti jeho začatia, len zaujímali podrobnosti
ohľadne tejto skutočnosti, čo však nesvedčí o tom, že tieto skutočnosti medializoval odporca. Ak aj
bolo niečo medializované, navrhovateľ bol označovaný iniciálami, príp. funkciou, čím nebol dostatočne
identifikovateľný.

Ako mal teda súd preukázané, k nesprávnemu úradnému postupu odporcu a nezákonnými
rozhodnutiami v súvislosti s disciplinárnym konaním vedeným voči navrhovateľovi síce došlo, avšak
navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno nepreukázal existenciu akejkoľvek škody vo formenemajetkovej ujmy, a už vôbec nie existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami, čím neboli naplnené podmienky vzniku požadovaného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie cit. ustanovení Zák. č. 514/2004 Z.z. Súd

súčasne poukazuje s prihliadnutím na § 17 ods. 2 Zák. č. 514/2004 Z.z., kedy vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sa uhrádza nemajetková
ujma v peniazoch len v prípade, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením. Navrhovateľ ani v tomto prípade nepreukázal, z akého dôvodu sa nedomáhal prvotne
konštatovania porušenia práva /hoci vzhľadom na nepreukázanie existencie škody je posúdenie tejto

otázky nadbytočné/.

Súd zamietol návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov H.. E. H., A.. K. S., A..
K. F. - osôb pracujúcich u odporcu na preukázanie skutočnosti, že odborná verejnosť bola informovaná
o disciplinárnom konaní vedenom proti navrhovateľovi a o skutočnostiach, pre ktoré bolo disciplinárne
konanie voči nemu vedené, a to z dôvodu, že v konaní nebolo sporné, že odborná verejnosť mala

vedomosť o disciplinárnom konaní vedenom voči navrhovateľovi, sám navrhovateľ však potvrdil, že
vzťahy s osobami pracujúcimi v tejto oblasti mal naďalej dobré a oni ho naďalej považovali za odborníka.
Preto by výsluch týchto svedkov bol nadbytočný. Súd zamietol návrh i na výsluch R. E.. S. Š. C. E.. G.
G. za účelom preukázania podielu na vypracovaní predmetného metodického usmernenia „vzorca „ z
dôvodu, že táto skutočnosť je pre posúdenie nároku navrhovateľa absolútne irelevantná.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal ich náhradu, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v

dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.