Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010084
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010084.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2012 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava
Vranku odvolanie, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T 27/2011 zo dňa 4.11.2011
podal obžalovaný C., nar. X.XX.XXXX v R., trvale bytom v obci Q. a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie citovaným rozsudkom bol C. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zák., pretože dňa 29.4.2009 v presne nezistenom čase okolo 9.30 hodine viedol ako rušňovodič
nákladný vlak s hnacím vozidlom č. T 669150-1 po trati smerom z bane U. na baňu V., okres D., pričom v
km5,472zdôvodunevenovaniasavedeniuvlakuoneskorenereagovalnapodbíjacístrojPlasser-Truuer
08-75GS,ktorývykonávalvtomtoúsekupráce,vdôsledkučohonarazildotohtopodbíjaciehostroja,čím

spôsobil vodičovi tohto stroja Y. zranenia - pomliaždenie záhlavia vpravo, pomliaždenie prednej a pravej
stranyhrudníka,mnohopočetnéodreninyvlasatejčastihlavyačela,pomliaždeniepravejbedrovejoblasti
a pomliaždenie panvy, ktoré ho obmedzovalo v bežnom spôsobe života 17 dní a jeho spolupracovník
G. L. utrpel zranenia - pomliaždenie hlavy, otvorenú zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov, tržne
zmliaždenú ranu čela, tržne zmliaždenú ranu koreňa nosa, tržne zmliaždené rany hornej a dolnej ústnej
pery, vylomenie zuba - ľavého horného rezáka, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 8

týždňov, počas ktorých tieto zranenia závažne ovplyvnili obvyklý spôsob života poškodeného. Bol za to
odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Sociálna
poisťovňa Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie. V písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom
obhajcu poukázal na výpovede svedkov, ktorí uvádzali výhľadové pomery v mieste nehodovej udalosti
podstatne inak ako je uvedené v znaleckom posudku Ing. R., na možné oslnenie obžalovaného od
teplovodného potrubia, na porast v blízkosti trate ako aj na nepresvedčivé závery znalca. Predložil
geodetický polohopisný a výškopisný plán priestoru nehody, ktorý podľa jeho názoru bola viditeľnosť v
danom priestore maximálne 63,4 metra. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, preskúmal i správnosť a
zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie a

po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného nie je možno
vyhovieť.Už v predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že okresný súd vykonal dostatočné
dokazovanie, ktoré objasnilo skutkový stav tak, aby o ňom nevznikali dôvodné či rozumné pochybnosti.

Krajský súd sa ani v tomto štádiu trestného konania nestotožnil s námietkami obhajoby vo vzťahu
k znaleckému posudku a výpovedi znalca na hlavnom pojednávaní. Z analýzy rýchlomernej pásky
je objektívne zistené, že obžalovaný začal s vlakom brzdiť okolo 20 metrov pred miestom zrážky,
napriek tomu, že dohľadové pomery v danom mieste boli okolo 100 metrov, resp. aj keby sa počítalo s
najpriaznivejšou variantou pre obžalovaného mohli by sa tieto znížiť maximálne o 20 až 30 metrov. Tento

znalecký posudok je veľmi podrobný a krajský súd nemal žiadne pochybnosti o jeho správnosti. Preto
nie je potrebné doplniť dokazovanie o predložený geodetický plán. V spise je dostatok fotodokumentácie
na posúdenie záverov namietaného znaleckého posudku. Je teda zrejmé, že obžalovaný sa dostatočne
nevenoval vedeniu nákladného vlaku, čo je preukázané aj analýzou rýchlomernej pásky, a preto
neskoro spozoroval, že na trati sa pracuje, čo konštatoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Je predsa základnou povinnosťou rušňovodiča sledovať stále situáciu na trati tak, aby mohol včas

reagovať na každú prekážku. V praxi je známe veľa prípadov, kedy je trať z pohľadu výpravcov, ale i
rušňovodičov voľná a napriek tomu sa na nej môžu nachádzať, a v praxi aj nachádzajú prekážky, ktoré
pri nedostatočnej pozornosti rušňovodiča môžu spôsobiť veľmi vážne následky na majetku a zdraví.
Povolanie rušňovodiča vyžaduje stálu pozornosť a sledovanie situácie na trati a v jej bezprostrednej
blízkosti.

Už bolo konštatované v uznesení Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To 95/2011, že značný podiel na
predmetnej nehode má dispečer, ktorý sa nepresvedčil o tom, či sa na trati pracuje a či je voľná. V
tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom.
Príčinou je každý jav, bez ktorého by následok nenastal. Požiadavka príčinného vzťahu znamená, že
určitá osoba môže byť trestná len vtedy, ak svojim konaním následok skutočne spôsobila. Príčinou

následku je také konanie, či opomenutie, bez ktorého by následok nenastal tak, ako nastal. Konanie
ako príčina následku môže byť rôznej závažnosti, či stupňa. Každú príčinu čo do jej významu pre vznik
následku je potrebné hodnotiť osobitne a určiť jej dôležitosť pre následok. A práve tento stupeň konania,
(resp. nepozornosti obžalovaného - opomenutia), na spôsobenom následku na zdraví poškodených v
tomto prípade, napriek konaniu dispečera, je aj u obžalovaného vzhľadom na spôsob jeho činnosti v

danej situácii, jeho následky, okolností činu a miery zavinenia taký, že je potrebné po právnej stránke
ho posúdiť ako prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd uložil obžalovanému mierny výchovný trest, rešpektujúc zásady pre ukladanie trestu
tak, ako sú požadované ustanovením § 34 Tr. zák. pričom prihliadajúc na okolnosti celého prípadu,

predchádzajúci život obžalovaného a spoluzavinenie dispečera správne neuložil obžalovanému trest
zákazu činnosti. U obžalovaného došlo k výnimočnému a doteraz jedinému zlyhaniu v súvislosti s jeho
povolaním rušňovodiča.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovaného

v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.