Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010178
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111010178.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. marca 2012
prejednal odvolanie obžalovaného

A. K.

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom B. E. K., Z. G.. XXX/X, t.č. v mieste
bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/12/2011-113 zo dňa 15.11.2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 8T/12/2011-113 zo dňa 15.11.2011 bol obžalovaný A. K.
uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože dňa 24.11.2009 v Dubnici
nad Váhom ako kupujúci uzavrel s O. A., ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo XXX/X, súpisné číslo XX, katastrálne
územie Dubnica nad Váhom, byt č. XX na 9. poschodí vo vchode č. XX spolu s príslušenstvom, pričom
kúpna cena bola stanovená na sumu 13.277,57 €, z ktorej však A. K. uhradil iba sumu 1.916,33 € a
už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedel, že kúpnu cenu neuhradí v dohodnutom rozsahu, následne
dňa 07.12.2009 v Dubnici nad Váhom v advokátskej kancelárii na Fándlyho ulici uviedol do omylu JUDr.
Ivana Pagáča tak, že mu v rozpore so skutočnosťou oznámil, že O. A. vyplatil celú kúpnu cenu, na

základe čoho mu JUDr. Ivan Pagáč odovzdal kúpnu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, na základe ktorých previedol A. K. predmetný byt na svoju osobu a následne na
tretiu osobu, čím spôsobil O. A., nar. XX.XX.XXXX v I. nad I., trvale bytom B. nad K., T. II č. XX/XX,
škodu v celkovej výške 11.361,24 €.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. a s

prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 51 ods.
4 písm. c) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia poškodenému O. A., nar. XX.XX.XXXX v I. nad I., trvale bytom B. nad K., T.
II, č. XX/XX, škodu vo výške 11,361,24 €. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k povinnosti

uhradiť poškodenému škodu vo výške 11.361,24 €.Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním
obžalovaného. Odvolanie bolo podané proti výroku o vine a treste. Podľa názoru obžalovaného, súd
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a následne rozhodol v rozpore so skutočným stavom. Nebolo

nijako vyvrátené jeho tvrdenie, že byt poškodenému vyplatil dvoma splátkami. Prvú splátku zaplatil pri
podpise kúpnej zmluvy a zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatil v hotovosti k rukám predávajúceho. Ak by
nebol zaplatil poškodenému celú kúpnu cenu, tento mal dostatok času osloviť advokáta, u ktorého boli
uložené všetky listiny súvisiace s kúpou a urobiť potrebné právne kroky k tomu, aby prevod vlastníctva k
predmetnému bytu nebol vykonaný. Poškodený však takto nepostupoval, čo potvrdzuje, že celá kúpna

cena mu bola riadne vyplatená. Toto potvrdili i svedkovia Ing. A. X., A. L. a O. K.. Súd na tieto dôkazy
neprihliadal a výpoveď O. K. vyhodnotil ako účelovú. Údajnému dlhu voči nemu sa poškodený domáhal
až po uplynutí 6 mesiacov a až následne podal trestné oznámenie. Naviac, je nepravdepodobné, že ak
by mal v úmysle poškodeného podviesť, že by zvolil na kúpu bytu taký postup, ako to urobil, teda, že
by sa obrátil na advokáta, ktorý by zrealizoval všetky potrebné právne úkony. Žiadal preto, aby krajský
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a jeho spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol toto podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podľa

názoru krajského súdu tieto aj správne vyhodnotil a na základe takéhoto vyhodnotenia dôkaznej
situácie správne ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Ani odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal žiadne pochybnosti o správnosti
skutkových zistení súdom prvého stupňa. Poškodený A. celkom logicky vo svojich výpovediach
ozrejmilcelúsituáciu,nazákladektorej,beztoho,abymuobžalovaný vyplatildlžnúsumu zapredajbytu,

prišlo k prevodu predmetného bytu na obžalovaného. Spoliehal sa na to, že podľa predchádzajúcej
dohody pôjdu spoločne s obžalovaným k advokátovi až po tom, ako mu tento vyplatí zvyšok dlžnej
sumy. Celkom logicky vysvetľoval, ako sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy, pričom obžalovaný ho odbil
drobnými sumami s tým, že celú sumu ešte nemá. Je potom logické, že u advokáta JUDr. Pagáča sa o
celej veci informoval až v mesiac apríli 2010 a následne v mesiaci júni podal na obžalovaného trestné

oznámenie.

Na druhej strane tvrdeniu obžalovaného, že poškodenému dal zvyšok dlžnej sumy bez potvrdenia a
sám potom išiel za JUDr. Pagáčom, aby mu dal doklady na prevod bytu, nie je možné uveriť. Vo svojej
výpovedi na č.l. 42 sa vyjadril, že poškodeného pozná ako alkoholika, ktorý sa topí v dlhoch a aj napriek

tomu mu dal dlžnú sumu v hotovosti, bez potvrdenia a bez prítomnosti tretej osoby. Ak by obžalovaný
vyplatil poškodenému dlžnú sumu, musel by si pýtať od tohto potvrdenie, pretože týmto bolo potrebné
sa preukázať advokátovi, aby mu vydal zmluvu a návrh na prevod vlastníctva k bytu. Nemohol totiž
vedieť, že JUDr. Pagáč mu uvedené dokumenty a doklady vydá aj bez takéhoto potvrdenia, tak ako
to napokon aj urobil. Skutočnosť, že dňa 25.11.2009 mu Ing. A. X. požičal sumu 12.000 €, ešte

neznamená, že ich skutočne aj poškodenému dal. Podľa vyjadrenia U.. X. mu obžalovaný totiž dlžnú
sumu o mesiac vrátil. Už táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že vyplatil poškodenému
dlžné peniaze. Pracovníčka katastra nehnuteľností C. M. naviac považovala prevod predmetného bytu
za neštandardný, pretože prevádzajúci, v danom prípade poškodený A., si ani rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností neprevzal. Je teda zrejmé, že poškodený vôbec

nevedel, že k takémuto úkonu došlo a o všetkom sa dozvedel až v mesiaci apríli, keď sa dostavil k
JUDr. Pagáčovi pre informáciu, či aj naďalej platí dohoda, resp. zmluva spísaná o predaji bytu, aj
keď mu obžalovaný K. peniaze nevyplatil. Tu ho JUDr. Pagáč poučil, že pokiaľ tomu tak je, stal sa
obeťou podvodu a poradil mu spísať trestné oznámenie. S poukazom na ďalšie podrobnosti uvedené v
odôvodnení napadnutého rozsudku a vychádzajúc z týchto skutočností, nepovažoval potom odvolací

súd odvolanie obžalovaného, pokiaľ sa týka uznania viny, za dôvodné.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa v postupe pri ukladaní trestu.
Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a preto uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranicitrestnej sadzby, spolu s jeho podmienečným odkladom, považuje aj odvolací súd za zákonný a správny
postup. Napokon súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, pokiaľ uložil obžalovanému povinnosť v
priebehu skúšobnej doby stanovenej na dva roky, nahradiť poškodenému spôsobenú škodu a zároveň

k tejto povinnosti aj obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval potom odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné
a toto podľa § 319 Tr. por. následne ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.