Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011828
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011828.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MariánaJarábkaasudcovJUDr.Pavla
Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, v konaní o podmienečné prepustenie na základe žiadosti odsúdeného
L. Z., o jeho sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 6PP/156/2011
zo dňa 16.1.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného L. Z.,

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd v Trnave podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. zamietol žiadosť odsúdeného
L. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 sp.zn. 4T/15/2006 zo dňa 6.3.2006 v
spojení s ďalšími rozhodnutiami tohto súdu a to v trvaní dvoch rokov pre trestný čin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u odsúdeného nemal splnené podmienky pre
prípadného jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako sú tieto upravené v
ustanovení § 66 ods. 1 Tr.zák. Poukázal pritom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného
a na skutočnosť, že ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom
na spáchanú trestnú činnosť mal prvostupňový súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Podľa

odpisu registra trestov nemožno u neho vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na neho
kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o špeciálneho
recidivistu páchajúceho predovšetkým majetkovú trestnú činnosť. Skutočnosť, že je relatívne priaznivo
hodnotený z výkonu trestu odňatia slobody a že si aktívne vytvára podmienky na získavanie
disciplinárnychodmienvzhľadomnato,žejevovynútenomprostredísamaosebenepredstavujedôvod,
na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak je odôvodnený predpoklad, že
odsúdenýbudeviesťnasloboderiadnyživotaviacsanedostanedorozporusozákonom.Uodsúdeného
súd I. stupňa tieto podmienky splnené nemal, a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu si podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený L. Z., ktorú odôvodnil svojim

vlastným písomným podaním.Podľa jeho názoru inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu je pre všetkých odsúdených
veľmi stimulujúci, lebo dáva nádej na skrátenie trestu, ak sa bude riadne správať. Tento inštitút podľa
stanoviska okresného súdu v jeho prípade úplne stráca zmysel. Rozhodnutie je demotivujúce a má zlý

príklad pre spoluodsúdených v tejto komunite, lebo vlastne sa opiera len o hypotetickú domnienku, že
sa od odsúdeného nemôže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Celé rozhodnutie súdu je
založené len na predpoklade, ktorý sa opiera o predchádzajúce jeho odsúdenia. V ďalšom odsúdený
rozpisujearozoberáotázkutrestnostičinuavyvodzuje,žepriposudzovanípodmienokprepodmienečné
prepustenie nie je možné prihliadať na právoplatné rozhodnutie, a tak opätovne tieto posudzovať. Na

základe svojho podania navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne sám rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z
výkonu trestu.

Neskoršie zaslal odsúdený krajskému súdu doplnenie odôvodnenia sťažnosti, v ktorej poukazuje na to,
že mu zomrela matka a že jeho otec zostal sám na výchovu jeho syna. Apeluje preto na krajský súd,

aby rozhodol v jeho prospech.

Krajský súd v rozsahu uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd rozhodujúc o žiadosti L. Z., o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie o
takejto žiadosti, následne tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu
záveru, že nateraz nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho prípadné podmienečné prepustenie z

výkonu trestu odňatia slobody.

Podstatnú materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. spočívajúcu v tom, či možno
u odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, alebo nie, treba posudzovať nielen v
kontexte toho, ako sa odsúdený správa počas výkonu trestu odňatia slobody, ale ju treba posudzovať

širšie, vrátane toho, aké sklony a povahové vlastnosti, či spôsob život prezentoval žiadateľ o takéto
podmienečné prepustenie v minulosti.

Ani podľa názoru krajského súdu nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila možnosť prijať
prognózu u odsúdeného Róberta Buriana, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu, bude

viesť riadny život, ktorú materiálnu podmienku zakomponoval zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 1
Tr. zák. ako jednu zo základných podmienok pre prípadné pozitívne takéto rozhodnutie.

Naopak práve doterajší spôsob života odsúdeného počas pobytu na slobode takejto prognóze bráni. Z
odpisu registra trestov ako naň správne poukázal okresný súd vyplýva, že menovaný bol doteraz 8-krát

súdne trestaný prevažne pre majetkové trestné činy a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré aj vykonal a napriek tomu, po tom čo sa dostal na slobodu opätovne páchal trestnú činnosť.

Odsúdený L. Z. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava 5 pod sp.zn. 4T/15/2006 bol
uznaný za vinného z trestného činu podľa § 171 ods. 1 písm. c/ a § 201 písm. b/ Tr.zák. účinného do

31.12.2005 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe sa však neosvedčil,
a preto mu tento trest bol premenený.

Táto skutočnosť len dokumentuje, že ani prípadná hrozba výkonu trestu v podobe skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nezabránila odsúdenému znovu páchať trestnú činnosť, a teda za tejto

situácie je prakticky nemožné prijať prognózu, že menovaný v prípade prepustenia na slobodu bude
viesť riadny život.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na záver
len treba doplniť, že ani prípadné rodinné pomery, ako na ne poukazuje odsúdený nemôžu eliminovať

uvedené rozhodné skutočnosti, ktoré sú relevantné (napriek úvahám odsúdeného obsiahnutým v jeho
sťažnosti, ktoré krajský súd neakceptuje) pre rozhodnutie súdu o takejto žiadosti.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.