Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/97/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107010574
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4107010574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Tatiany Mesárošovej a Jozefa Androviča, v trestnej veci proti obžalovanému Y. L., pre pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 8.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. L., nar. XX.XX.XXXX v Domažliciach, Česká republika, trvale bytom
I., W. XXX/XX, t.č. B., C.
J. Č.. XXX/X

I.
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

oslobodzuje

zo skutkov v bode 2, 3, 4 v obžalobe Okresného prokurátora Nitra č.2Pv 662/2006 zo dňa 13.6.2007
právne kvalifikovaných ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno

b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

2) dňa 18.12.2006 v čase okolo 19.30 hod. v B. B. V. Č.. XXX, neoprávnene vošiel do obydlia O. U., nar.
XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že si otvoril neuzamknuté dvere na oplotení rodinného domu, vošiel
na dvor a následne po betónovom múriku vyliezol na balkón, potom zliezol dolu a okolo 21.45 hod. toho
istého dňa opätovne obdobným spôsobom vyliezol na balkón tohto domu,
3) odo dňa 19.12.2006 do 20.00 hod. dňa 09.01.2007 v B. B. V. Č.. XXX neoprávnene, pravidelne
asi každý druhý deň preliezol oplotenie uvedeného rodinného domu, ktorého majiteľkou je O. U., B..

XX.XX.XXXX, a potom ako vošiel na dvor, vyliezol po betónovom múriku na balkón tohto domu a
následne ušiel na neznáme miesto,
4) dňa 25.1.2007 v čase od 19.45hod. do 20.45 hod. neoprávnene vnikol do domu O. U. B. V. D..Č.. XXX
v B., pričom ako vošiel na dvor, začal kopať do vchodových dverí rodinného domu a následne vyliezol
po betónovom múriku na balkón, kde zotrval asi jednu hodinu, následne odišiel na neznáme miesto,

pretože skutky nie sú trestným činom

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Š. XXXX/
XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

II.
za pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, v ktorom zostal rozsudok Okresného súdu Nitra

sp.zn. 2T 97/2007 zo dňa 11.12.2008, čo do výroku o vine nedotknutý sa obžalovanému Y. L.u k l a d á

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,

zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, 4
Trestného zákon a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní
3 (tri) roky 8 (osem) mesiacov 25 (dvadsaťpäť) dní.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T 97/07 zo dňa 16.10.2007 bol obžalovaný Y. L.
uznaný vinným v bode 1) z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ písmeno b/ Trestného zákona a v bodoch 2/, 3), 4) zo zločinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 8 rokov 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňomstráženia. UznesenímKrajskéhosúduNitrasp.zn.2To38/07zodňa17.12.2007 bolnapadnutý
rozsudok zrušený sčasti výroku o vine v bode 1) a súčasne zrušený celý výrok o treste. Pokiaľ ide o body
2/, 3/, 4/ napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa správne zistil skutkový
stav, preto v tejto časti nebol rozsudok I. stupňa vo výroku o vine zrušený.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T 97/07 zo dňa 11.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Nitra sp.zn. 2To/16/2009 zo dňa 2.7.2009 bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b/ Trestného zákona a spolu za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2

písmeno b/ odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, v ktorom zostal rozsudok Okresného súdu Nitra
sp.zn. 2T 97/2007 zo dňa 16.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra sp.zn. 2To 38/2007
zo dňa 17.12.2007, čo do výroku o vine v bode 2, 3, 4/ nedotknutý a bol mu uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Na základe dovolania odsúdeného Y. L. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo
37/2010 zo dňa 10.5.2011 voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2.7.2009 sp.zn. 2To 16/2009 bolo
vyslovené, že rozsudkom Krajského súdu Nitra sp.zn. 2To 16/2009 zo dňa 2.7.2009 a uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.12.2009 sp.zn. 2To 38/2009 v časti v ktorej ponechal výrok o vine

skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b/ ods. 3 písm. a/ Tr.zák. (bod 2, 3, 4) nedotknutý a konaním ktoré týmto rozhodnutiam
predchádzalobolporušenýzákonavneprospechobvinenéhoY.L..NapadnutýrozsudokKrajskéhosúdu
v Nitre z 2.7.2009 sp.zn. 2To 16/2009 a aj uznesenie Krajského súdu v Nitre z 17.12.2007 sp.zn. 2To
38/2007 v časti týkajúcej sa skutku v bodoch 2,3,4/ boli zrušené a bolo prikázané Okresnému súdu Nitra

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd doplnil dokazovanie vypočutím
obžalovaného Y. L., svedkýň J. G.P. a O. U. a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný Y. L. ku skutkom v bode 2, 3, 4 obžaloby uviedol, že o podnájme D. U. nebola uzatvorená
písomná zmluva, iba ústna dohoda, ktorá znela na 3 mesiace. Podnájom vybavovala J. G., a k U. sa
nasťahoval spolu U. G. a jej synom asi v novembri 2006. U. za podnájom zaplatil 6.000,- Sk. Keďže G.
mala nejaký konflikt U. U. asi po mesiaci z podnájmu odišla. Tak isto odišiel krátko po nej aj on. Nie je
pravda, že sa neoprávnene dobíjal do domu, pretože bol oprávnený na vstup, iba nemal kľúče a riešil

to spôsobom cez balkón a cez okno. U. mu nepovedala, že mu vypovedá zmluvu. Potom sa dozvedel,
že sa Révayová do podnájmu vrátila na úkor jeho peňazí.

Svedkyňa J. G. v zmysle § 130 odsek 1 Trestného poriadku, ako družka obžalovaného, na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala. Z jej prečítaných výpovedí bolo zistené, že asi dvatýždne v decembri 2006 sa spolu s obžalovaným a synom O. bývali v podnájme u O. U.G.. Obžalovaný
U. zaplatil 7.000,- Sk. Kvôli hádke s obžalovaným z podnájmu odišla.

Svedkyňa poškodená O. U. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že k nej do podnájmu prišla bývať G. so
synom a s priateľom L.. Nedohodli sa na tom, na akú dobu budú u nej bývať v podnájme a keby boli
chceli, tak by mohli u nej v podnájme bývať aj dlhšiu dobu. Žiadna zmluva sa nevyhotovila písomne. Pre
odstup času si už nepamätala v ktorom mesiace sa do podnájmu nasťahovali. Obžalovaný L. zaplatil
za podnájom na jeden mesiac, bolo to asi 2.500 alebo 3.000,- Sk. Najprv z podnájmu odišla G., lebo

sa pohádala s L., a potom odišiel aj obžalovaný. Tento sa jej aj pýtal, či u nej môže naďalej bývať, ona
mu však povedala, že nie lebo sa trocha bála, bol pre ňu cudzím mužom. Ona však obžalovaného z
podnájmu neposielala preč, dostal však od nej výpoveď, avšak mu nepovedala lehotu. Obžalovaný sa
k nej potom viackrát dobíjal aj cez balkón, lebo si myslel, že Révayová u nej býva.

Vykonaným dokazovaním, a to v zmysle pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal súd
preukázané, že obžalovaný bol spoločne s poškodenou J. G. bol nájomcom, teda oprávneným
užívateľom rodinného domu.
Ďalej bolo preukázané, že nájomná zmluva bola uzatvorená iba ústnou formou. V zmysle všeobecných
ustanovení o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. Obč. zák.) ani osobitných ustanovení o nájme bytu (§685

a nsl. Obč. zák.)sa na platnosť zmluvy nevyžaduje písomná forma, teda ju možno uzavrieť v hocijakej
forme, resp. postačuje aj ústna dohoda zmluvných strán, aká medzi O. U. a obžalovaným aj bola
uzatvorená.
Z výpovede svedkyne O. U. a aj výpoveďou obžalovaného a J. G. mal sú preukázané, že sa nedohodli na
tom,akúdobumánájomnývzťahtrvaťanavyšepoškodenáG.vosvojejvýpovediuviedla,ženájomcovia

mohli u nej byť dokedy chceli. Z uvedeného možno vyvodiť, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
a od toho sa odvíja aj dĺžka výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Aj keď svedkyňa J. G. sama ukončila nájomný vzťah s prenajímateľkou, obžalovanému ako druhému
nájomcovi, teda oprávnenému užívateľovi, ktorý dostal výpoveď, plynula výpovedná lehote a počas nej

mu patrili všetky práva a povinnosti spojené s nájmom.

„Neoprávnením vniknutím“ sa rozumie nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody, pričom
na naplnenie skutkovej podstaty zasahuje do domovej slobody, pričom na naplnenie skutkovej podstaty

uvedenéhotrestnéhočinumusíísťodomalebobyt,ktoréhovlastníkomaleboužívateľomniejepáchateľ.

Vykonaným dokazovaním v posudzovanom prípade nebola naplnená objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu porušovania domovej slobody, keďže sa obžalovaný Y. L. svojim konaním
nedopustil„neoprávnenéhovniknutia“dorodinnéhodomupoškodenejO.U.,nakoľkomalakooprávnený

užívateľa (nájomca), ktorý je chránený proti komukoľvek, teda aj proti samotnému vlastníkovi, právo
vstúpiť a užívať predmetnú nehnuteľnosť. Konanie obžalovaného popísané v bode 2, 3, 4 obžaloby
nemožno teda považovať za neoprávnené vniknutie.
Nakoľko bol obžalovaný nájomcom, resp. oprávneným užívateľom rodinného domu, nemohol chcieť, ani
nemohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom,

ani s tým nemohol byť uzrozumený pre prípad, že by také porušenie alebo ohrozenie mohol spôsobiť.
Skutok uvedený v bodoch 2, 3, 4 obžaloby nemožno teda právne kvalifikovať ako trestný čin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/, ods. 3 písm. a/ Tr.zák., pretože jeho popis
nezahrňuje skutkové okolnosti potrebné k naplneniu objektívnej a subjektívnej stránky tohto trestného
činu,apretobolobžalovanýY.L.oslobodený podľa§285písmenob/Trestnéhoporiadkuoslobodenýzo

skutkov v bode 2,3, 4 v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, pretože skutky nie sú trestným
činom.

Poškodená O. U. v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola so svojím nárokom na náhradu škody

odkázaná na občianske súdne konanie.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zostal výrok o vine z rozsudku Okresného súdu
Nitra sp.zn. 2T 97/2007 zo dňa 11.12.2008, ktorého sa obžalovaný dopustil na tom skutkom základe, že:v presne nezistených dňoch v období od mája 2005 až do júna 2006 minimálne jedenkrát týždenne
prenasledoval J. G. tak, že ju čakal pri ubytovni B. B. W. Č.. XX a pri objekte Fakultnej nemocnice v B.
na G. ulici a ako ju zbadal, prišiel k nej, chytil ju za oblečenie, pričom od nej žiadal, aby šla s ním, že

sa chce s ňou rozprávať, nechcel ju pustiť ani napriek jej hrozbám, pričom jej roztrhol aj vetrovku a dňa
21.6.2006 asi o 07.15 hod. a ešte najmenej päť krát v presne nezistených dňoch v mesiaci jún 2006 v
B. na G. ul. pri objekte Fakultnej nemocnice chytil cestou do práce J. G., stiahol ju po chodníku smerom
k starej pekárni, držal ju za odev a vyhrážal sa jej, že ju zabije ak s ním nepôjde a nebude s ním, aby si
vybrala dovolenku, pričom toto konanie vyvolalo u poškodenej obavu o svoj život a zdravie

právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, nedotknutý,
bol však zrušený celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (za pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1, 2 písm.
a/ Tr.zák.) v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Tr. zák., na

možnosť nápravy obžalovaného a na jeho osobné pomery, pričom súd u obžalovaného nezistil žiadne
poľahčujúce okolnosti podľa 36 Tr. zák., prihliadol však na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona, spočívajúcu v tom, že už bol za trestný čin odsúdený.
Podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona, ak sú vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej a týmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom (4 roky až 10 rokov). Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

V danom prípade je potrebné poukázať najmä na charakter a závažnosť trestného činu, jeho intenzitu,
pohnútku obžalovaného a následok trestného čiu, kde poškodená v dôsledku konania obžalovaného
neutrpela žiadnu ujmu na zdraví a taktiež po jeho prepustení z väzby ako aj z výkonu trestu, obnovila
s ním spolužitie. Súd preto, vzhľadom na okolnosti prípadu, dospel k záveru, že použitie zákonom

ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody 4 roky až 10 rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne, pričom účel trestu možno u neho dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto súd pri ukladaní
trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., teda ustanovenia o mimoriadnom znížení
trestu.

Za primeraný považoval v danom prípade, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky 8 mesiacov a 25
dní. Na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestnýčin(§48ods.2písm.b/Tr.zák.).

Podľa názoru súdu, takto uložený trest je postačujúci na nápravu obžalovaného, zabráni mu v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestný činov. Zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou
(§34 ods. 1 Tr.zák.)

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej
časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo