Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/178/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109225378
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5109225378.9

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:
P.. K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. SR č. XXX/XX, C., právne zastúpený: JUDr. Antonom Školkom,
advokátomsosídlomTreskoňova816/1,Bytča,protiodporcovi:ARCH,s.r.o.,sosídlomDanielaDlabača
21, Žilina, IČO: 36380741, právne zastúpený: JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom ul.
Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o návrhu navrhovateľa o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zriadení vecného bremena z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume
984,36 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Antona Slamku vedený vo VÚB a.s., Dolný Kubín, č.ú.
1324502757/0200, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania vo výške 2,20 eur a tieto zaplatiť na účet
Okresného súdu v Žiline, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aby súd určil, že na pozemkoch parc. č. 3 na LV 3853 ( cez
podchod, ktorý je určený na prechod a prejazd) vedenú Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra
Bytča, k.ú. Veľká Bytča, sa zriaďuje vecné bremeno a to právo prechodu pešo a osobným motorovým

vozidlom cez tento pozemok pre vlastníka nehnuteľností: rodinného domu č. XX na parcele č. 5, parc.
č. 5 a 4, nachádzajúcich sa v kat. území Veľká Bytča.
Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parc.
č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2 a domu č. XX postavenom na parc. č. 5. Odporca
je výlučným vlastníkom parc. č. 3 - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 230m2, takisto vedených
na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Bytča. K nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom

vlastníctve navrhovateľa vedie prístupová cesta pešo a osobným motorovým vozidlo cez parcely ktoré
sú vo vlastníctve odporcu. Ide o podchod, ktorý by mal slúžiť na prechod pešo a motorovým vozidlom k
domu č. XX postavenom na parc. č. 3 ale aj k domu č. XX postavenom na parc. č. 5, ktorý je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľa. Zároveň je aj jedinou prístupovou cestou k parc. č. 4, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľa v podiele 18/36. Navrhovateľ nemá zabezpečený prechod pešo, osobným
motorovým vozidlom cez parcelu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Táto skutočnosť mu značne

komplikuje život a má problém sa dostať k svojmu domu a pozemkom. V dome č. XX, ktorý je v jeho
vlastníctve býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí majú viac ako 62 rokov, majú zlý
zdravotný stav a obaja potrebujú pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Aj z tohto dôvodu sa rýchla lekárska
záchranná služba nemôže dostať na návštevu k jeho rodičom.

Odporca považoval návrh navrhovateľa za účelový, špekulačný a tvrdenia v ňom uvádzané sú, podľa

jeho názoru, nepravdivé. Podchod neslúži, ako prístupová komunikácia k domu č. XX vo vlastníctveodporcu. Podchod je vlastne chodbou k časti domu č. XX a slúži ako prístup k hornému poschodiu č.
XX a bočnému vchodu do predajne.
Nepravdivé sú aj tvrdenia, že pozemok č. 3 v jeho vlastníctve je jedinou prístupovou cestou k parc. č.

4, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa.
Navrhovateľ sa k svojej parcele č. 4 môže dostať cez svoju nehnuteľnosť a to dom č. XX. Z uvedeného
dôvodu nie je zákonný dôvod na právne zabezpečenie prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom
cez pozemok č. 3 v prospech vlastníka domu č. XX. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo
dostať sa na malý dvor motorovým vozidlom cez cudzí pozemok a tak odňať právo užívať pozemok

jeho vlastníkovi. Skutočnosť, že chce na vstup do svojej nehnuteľnosti využívať aj zadný vchod z
dvora, nemôže zakladať jeho nárok na vecné bremeno - právo prechodu a tak obmedziť vlastníka inej
nehnuteľnosti. Poukázal aj na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. XC/XXX/XXXX t.j.
od augusta 2007 mal čas na to, aby si upravil vnútorné usporiadanie svojej nehnuteľnosti tak, aby
nemusel na vstup používať cudzí majetok. Jeho špekulačné konanie nemôže požívať právnu ochranu.
Navrhovateľ má do svojej nehnuteľnosti tri existujúce vstupy a to dva z verejného priestranstva a jeden

z dvora - vnútorný.

Súd na pojednávaniach vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými LV, výzvou na
zriadenie vecného bremena, písomnými vyjadreniami jednotlivých účastníkov konania, kópiou z kat.
nehnuteľnosti, pripojeným situačným plánom, vykonal ohliadku na mieste samom, pričom sa oboznámil

na tvare miesta s možnosťami prechodu jednotlivých účastníkov konania, oboznámil sa s pripojeným
spisovým materiálom Okresného súdu v Žiline XC/XXX/XXXX, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to prac. č. X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 153m2 a domu č. XX postavenom na parc. č. X zapísaného na LV č. XXXX a zároveň aj
podielovým spoluvlastníkom v 18/36-inách parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104m2
zapísanej na LV č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti sú vedené v Správe katastra Bytča. Naopak odporca
je výlučným vlastníkom parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230m2, zapísanej na LV č.
XXXX v Správe katastra Bytča.

Z písomných vyjadrení navrhovateľa aj odporcu vyplýva, že susedské spory vyvolali viacero súdnych
sporov,ktoréboliprejednávanénatunajšomsúde. Opätovnesanavrhovateľdomáhalzriadeniavecného
bremena tak, ako je to už vyššie konštatované.

Vzhľadom na návrh navrhovateľa súd vykonal ohliadku na mieste samom, oboznámil sa s objektmi,
ktoré patria do vlastníctva jednak navrhovateľa a jednak odporcu a musel konštatovať nasledovné:

Podľa súčasnej úpravy obč. zákonníka § 151 n/ ods. 1 O.z. vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať.Právazodpovedajúcevecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníkomurčitejnehnuteľnostialebo
patria určitej osobe.

Podľa § 151 n/ ods. 3/ O.z. pokiaľ sa účastníci nedohodli inak je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Podľa § 151 o/ ods. 1 O.z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
vydržaním; ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

Podľa § 151 o/ ods. 2/ O.z. zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný

zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.Podľa § 151 o/ ods. 3/ O.z. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Súd na mieste samom vykonal ohliadku, kde musel nepochybne konštatovať vlastnícke vzťahy k
jednotlivým nehnuteľnostiam. Je potrebné uviesť, že z ohliadky vyplynulo, že navrhovateľ má prístup k
svojej nehnuteľnosti z viacerých prístupov. Jednak je to cez predajňu, v tom čase sa jednalo o predajňu
drogérie, ktorú navrhovateľ - vlastník nehnuteľnosti prenajíma. Ide o prechod cez zadný v chod cez

skladové priestory.

Ďalej má prístup do svojej nehnuteľnosti aj cez ďalší vstup z verejného priestranstva ako bola urobená
aj príslušná fotodokumentácia / č.l. 91 /.

I napriek týmto skutočnostiam sa domáhal zriadenia vecného bremena vstupom peši a motorovým

vozidlom cez vnútorný priestor, podchod do svojho obydlia. Zo samotnej ohliadky vyplynulo, že
na prízemí objektu, ktorý vlastní navrhovateľ, sa nachádza prevádzková jednotka (Drogéria), ktorú
prevádzkovú jednotku prenajíma navrhovateľ. Cez túto prevádzkovú jednotku je prístup možný k
nehnuteľnosti, ktorú užíva, teda na vrchnom poschodí. / samozrejme po príslušných stavebných
úpravách/.

Tiež je možné sa z verejného priestranstva po príslušných stavebných úpravách dostať do bytovej
jednotky navrhovateľa tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie, najmä z fotografii urobených na mieste
samom, čl. 89 a nasledujúcich / spisu.

Navyše tunajší súd v konaní č.k. XC/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom krajského súdu Žilina č.k. XXCo/

XX/XXXX,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa24.8.2007,užrozhodoloobdobnomnárokunavrhovateľa.

Súd najmä po ohliadke na mieste samom musel nepochybne konštatovať a z tejto ohliadky to aj
jednoznačne vyplýva, že návrh navrhovateľa je neopodstatnený. Vo svojom návrhu tvrdí, že ide o
jedinú prístupovú komunikáciu cez objekt, podchod na jeho nehnuteľnosť. V tomto smere je jeho návrh

zavádzajúci.Vyplývatozfotodokumentácie,kedyajsúdubolozrejmé,ženavrhovateľmáprístupksvojej
nehnuteľnosti priamo z ulice. Navyše ako už bolo spomínané, je prístup na nehnuteľnosť navrhovateľa
aj priamo cez prenajímanú predajňu.

Podľa ustanovenie § 151 n/ O.z. aj súd rozoznáva vecné bremená spojené s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti, alebo k tomu, či patria určitej osobe. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal vecného
práva a to odôvodňoval osobným stavom osôb, ktoré nie sú ani vlastníkmi, ani nie je preukázané,
aký právny vzťah majú k navrhovateľovej nehnuteľnosti. Súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ sa
zriadenia vecného bremena domáhal aj z toho dôvodu, že jeho rodičia žijú v spoločnej nehnuteľnosti a
títo potrebujú pravidelnú lekársku opateru a niekedy aj privolanie rýchlej zdravotnej pomoci. Z dôvodu

zamedzenia prístupu k ich nehnuteľnosti sa za každým nemôže dostať rýchla lekárska pomoc. Na
tomto mieste súd však podotýka, že z LV nevyplýva, že vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú rodičia
navrhovateľa. Nejde teda o nijaký osobnostný vzťah k týmto nehnuteľnostiam. Ak by súd vyhodnotil
návrh navrhovateľa ako opodstatnený pre odporcu by to znamenalo absolútne znemožnenie užívania
podchodu a teda odňatie mu práva užívať svoj majetok, nakoľko podchod by musel byť stále voľný pre

prejazd navrhovateľa (prípadné lekárske ošetrenie). Z výsluchu odporcu napokon aj vyplynulo to, že v
minulosti dochádzalo k sústavným nezhodám práve ohľadom prejazdu autom, resp. parkovaním auta v
podchode zo strany navrhovateľa, resp. jeho rodičov, nakoľko cez podchod sa autom ani nedá prejsť,
ale dá sa tam vojsť a len parkovať.

V danej veci je evidentné, že navrhovateľ sám sebe vytvoril umelú prekážku pre vstup do svojej
nehnuteľnosti z verejného priestranstva. Prenajal časť svojej nehnuteľnosti na komerčné účely a na
druhej strane požaduje obmedzenie vlastníckeho práva od odporcu. Aj súd zistil, že navrhovateľ má
dva existujúce vstupy do svojej nehnuteľnosti z verejného priestranstva. Drobnými stavebnými úpravami
môže to napraviť jednak cez komerčnú predajňu a jednak cez verejné priestranstvo priamo z námestia

do svojho obydlia, ktoré sa nachádza na druhom poschodí, resp. nad podlažím.

Aj z výpisu vlastníctva č. XXXX kat. ú. Veľká Bytča vyplýva, že stavba je vo vlastníctve navrhovateľa č.
súp. XXX a je rodinným domom. Ak navrhovateľovi daný stav nevyhovuje, môže rodičov presťahovať zposchodia na prízemie tohto rodinného domu za predpokladu, že zruší prenájom komerčnej predajne.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval návrh navrhovateľa za špekulatívny. Žiadnym
spôsobom súdu nepreukázal, že by sa na svoju nehnuteľnosť nemohol dostať. Jeho vyjadrenie, že

je to len možné cez nehnuteľnosť odporcu sa nezakladajú na pravde. Týmto tvrdeniam nemohol súd
uveriť najmä s prihliadnutím na ohliadkou na mieste samom. Súd sa presvedčil o možnostiach dostať
sa k svojej nehnuteľnosti dvoma inými prístupovými cestami. Jeho návrh preto musel v plnom rozsahu
zamietnuť. Nepochybne by jednoznačne obmedzil vlastnícke práva odporcu, čo by bolo v rozpore aj
s Ústavou SR čl. 20, v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach č. 1 a nepochybne aj s

ust. O.z. .

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol v plnom rozsahu
úspešný odporca, preto mu priznal súd trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V konaní odporcu
zastupoval právny zástupca, ktorý si vyúčtoval celkovo trovy právneho zastúpenia vo výške 984,36 eur.
Pri vyhodnocovaní spornej veci vychádzal z neurčitku hodnoty veci, pričom hodnotu prvého úkonu v

roku 2009 vyčíslil na sumu 53,49 eur + režijný paušál, za rok 2011 na sumu 57,- eur + režijný paušál a
za rok 2012 na sumu 58,69 eur + režijný paušál podľa príslušných citovaných ustanovení vyhl. MS SR
o odmenách a náhradách advokátov. Za rok 2009 vyúčtoval režijný paušál na sumu 6,95 eur, rok 2011
na sumu 7,41 eur, za rok 2012 na sumu 7,63 eur. Nepochybne z predložených dokladov je zrejmé, že
od 1.12.2010 sa právny zástupca stal platcom DPH a hodnota jedného úkonu a režijného paušálu sa

od tohto času zvyšuje o sumu DPH.
V konaní bolo vykonané nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie, príprava zastúpenia 9/2009 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál,
- písomné podanie na súd- vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.9.2009 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál,
- podanie odvolania voči predbežnému opatreniu zo dňa 27.11.2009 53,49 eur + 6,95 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní OS Žilina dňa 17.3.2011 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,
a/ použité vlastné motorové vozidlo - náhrada 26,92 eur
b/ náhrada za stratu času - 4 x jedna polhodina - 4 x 12,35 eur, spolu 49,40 eur,
- stanovisko k žalobnému návrhu zo dňa 18.3.2011 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,
- účasť na ohliadke na mieste samom v Bytči dňa 12.4.2011 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,

a/ použité vlastné mot. vozidlo, náhrada 40,13 eur,
b/ náhrada za stratu času 6 x jedna polhodina - 6 x 12,35 eur, spolu 74,10 eur,
- účasť na konaní pred OS Žilina dňa 2.6.2011 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,
a/ použité vlastné mot. vozidlo, náhrada 26,92 eur
b/ náhrada za stratu času 4 x jedna polhodina, 4 x 12,35 eur, spolu 49,40 eur,

- účasť na konaní dňa 13.2.2012 na OS Žilina 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál,
a/ použité vlastné mot. vozidlo, náhrada 27,53 eur,
b/ náhrada za stratu času 4 x jedna polhodina, 4 x 12,71 eur, spolu 50,84 eur.
Trovy bez DPH si vyúčtoval do 30.11.2010 v sume 181,32 eur, trovy bez DPH od 1.12.2010 v sume
669,20 eur, 20 % DPH zo sumy 669,20 eur je 133,84 eur, trovy s DPH celkom 984,36 eur.

Pri oboznámení záznamov jázd motorového vozidla, so spotrebou pohonných hmôt, s predloženým
osvedčením mot. Vozidla, ako aj s potvrdením o osvedčení platiteľa DPH musel súd konštatovať
nasledovné.

Vyčíslené trovy právneho zástupcu odporcu boli v konkrétnom prípade vyčíslené v súlade s ust. § 11 ods.
1 písm. a/, § 17, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Na tomto mieste súd podotýka, že tieto trovy právneho zastúpenia boli skutočne
vyčíslené v zmysle vyššie cit. vyhlášky a preto ich právnemu zástupcovi odporcu priznal tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy štátu vo výške 2,20 eur, ktoré
vznikli v súvislosti s vyhotovením fotografií z ohliadky na mieste samom zo dňa 12.4.2011.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).