Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411010103
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5411010103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 23.02.2012 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
T. V., nar. XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom Ž., R. F.. Č.. XXX, príslušník Policajného zboru Slovenskej
republiky
je vinný, že

dňa 05.06.2010 okolo 03.23 hod., t.j. v čase mimo služobnej policajnej činnosti, v V. T. nachádzajúcom

sa v V. C., na Námestí O..U.. I. Č.. XXXX zobral zo sediaceho boxu voľne položenú dámsku
jesennú bavlnenú bundu čiernej farby spolu s dámskou koženkovou kabelkou hnedej farby, v ktorej
sa nachádzali osobné veci poškodenej M. K., nar. XX.XX.XXXX, a to: dámska kožená peňaženka
čiernej farby so zapínaním na patent; finančná hotovosť vo výške 20,- €; mobilný telefón zn. Sony
Ericsson K 550i, T.: XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX a
pamäťovej karty M2 s možným objemom dát 4 GB; mobilný telefón zn. NOKIA E-51, čiernej farby, T.:
XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX; mobilný telefón zn. NOKIA

3110, T.: XXXXXXXXXXXXXXX, vrátane SIM karty s prideleným č. XXXXXXXXXX; MP3 prehrávač zn.
Transcend T. sonic 820, vrátane pamäťovej karty s možným objemom dát 2 GB; občiansky preukaz;
vodičskýpreukaz;dveplatobnékartyVÚB;GRIDkartaVÚB;kartazdravotnejpoisťovneSideria;preukaz
darcu krvi; predplatená karta na autobusovú dopravu s kreditom 5,- € a dva zväzky kľúčov,
pričom odcudzením uvedených vecí spôsobil poškodenej škodu vo výške 440,50 €,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

čím spáchal

prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

a za to mu súd ukladá

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 56 ods.
1 Tr. zák., peňažný trest vo výške 1.700,- €.

Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.Súd podľa § 64 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest straty vojenskej a inej hodnosti a
odníma mu hodnosť v Policajnom zbore Slovenskej republiky.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. K., nar.
XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom V. C., G. F.. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 440,50 €. Súd
podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody voči
obžalovanému na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 25.05.2011 obžalobu voči

obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku.
Voči vydanému trestnému rozkazu (č.l. 201) podal obžalovaný odpor, a preto súd na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.02.2012 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný v konaní pred súdom odmietol vypovedať a rovnako odmietol vypovedať aj v prípravnom
konaní (č.l. 25). Na hlavnom pojednávaní však vyhlásil, že je nevinný.

Poškodená M. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 218) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.
40, 46), kedy potvrdila, že v noci z 04.06.2010 na 05.06.2010 bola v V. C. v bare „. spolu s kolegyňou
(svedkyňa C.). Poškodená opísala presne miesto, kde v bare sedela a kde mala zložené veci (kabelku
a bundu). Uviedla, že veci si nechala odložené na sedačke pri stole a odišla tancovať. Po návrate späť
zistila, že tieto veci sa nenachádzajú na tom mieste, kde ich odložila. Opísala presne veci, ktoré mala

v odcudzenej kabelke tak, ako sú tieto opísané vo výroku rozsudku. Ďalej poškodená uviedla, že hneď
ráno telefonovala majiteľovi baru (svedok C.) a žiadala ho o sprístupnenie videozáznamu z kamier, ktoré
boli v bare umiestnené. V čase, keď podávala trestné oznámenie, o existencii a výpovednej hodnote
takto vykonaného videozáznamu ešte nevedela. Svedok C. jej totiž o existencii takého záznamu hovoril
až v ten deň večer po podaní trestného oznámenia. Poškodená uviedla, že videozáznam jej svedok C.

prehral v jeho kancelárii v bare na špeciálnom monitore, kde boli záznamy viacerých kamier. Na tomto
záznamehneďspoznalaaidentifikovalaobžalovaného.Bolanepríjemneprekvapenáasklamaná,keďže
ho dlhodobo poznala a dobre spolu vychádzali. Uviedla, že v pôvodných výpovediach pred policajtmi
OR PZ Dolný Kubín nechcela o existencii videozáznamu vypovedať, pretože mala obavu z objektívneho
vyšetrovania a takýto postup jej odporučili aj pracovníci inšpekcie ministerstva vnútra, ktorí napokon

vyšetrovanie prípadu prevzali. Po prehratí videozáznamu poškodená identifikovala miesto, kde sedela a
kde mala odložené veci. Rovnako identifikovala aj obžalovaného, jednak pri krádeži jej vecí a jednak pri
jeho odchode v sprievode svojej priateľky (svedkyňa Y.) a kamaráta (svedok A.). Voči obžalovanému si
poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 680,- €, ako náhradu za odcudzené veci, náhradu
nákladov spojených s obstaraním nových dokladov a kariet a tiež ako náhradu za ujmu spôsobenú

stratou údajov v odcudzených telefónoch (kontakty, a pod.).
Svedok K. C. pred súdom (č.l.219) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 49, 52). Svedok
potvrdil, že je majiteľom discobaru „., kde došlo k spáchaniu skutku. Potvrdil, že bezpečnostný kamerový
systém, ktorý dal v bare nainštalovať v záujme bezpečnosti hostí, zaznamenáva už niekoľko rokov dianie
v interiéri baru, ako aj vo vstupnej chodbe. Na snímanie priestorov kamerami sú návštevníci

baru informovaní hneď pri vchode do baru. Poškodená mu v ten deň ráno telefonovala, že jej niekto v
jeho bare ukradol kabelku s vecami. Povedala mu, v ktorej časti baru sa zdržiavala a kedy malo približne
ku krádeži dôjsť. Na základe toho svedok prezrel videozáznam z toho večera a zistil, že táto krádež
je zaznamenaná, avšak zlodeja nespoznal. Zavolal preto poškodenej, ktorá prišla do baru a prehral jej
videozáznam. Poškodená hneď spoznala a označila po mene obžalovaného, pričom uviedla, že tento je

policajt. Bola veľmi sklamaná zo zistenia, kto je páchateľ. Obaja mali obavu zo zmarenia vyšetrovania
v prípade oznámenia tejto skutočnosti miestnej polícii, preto svedok tento prípad oznámil Inšpekcii
Ministerstva vnútra a osobne im odovzdal takto zhotovený videozáznam na DVD nosiči. Originálny
videozáznam bol zaznamenaný priamo na internú pamäť počítača, pričom tieto záznamy sa priebežne
vymazávajú kvôli archivácii nových (aktuálnych) záznamov. Preto svedok už nedisponuje originálnym

(kompletným) videozáznamom z toho večera. Po prehratí videozáznamu svedok identifikoval zábery a
opísal zaznamenávané priestory.
Svedkyňa Mgr. V. C. na hlavnom pojednávaní (č.l. 221) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.
61,175). Svedkyňa potvrdila, že v ten večer bola v bare T. spolu s poškodenou. Sedeli pri jednom stole.
Potvrdila, že s poškodenou boli v čase tancovať, pričom poškodená si kabelku s bundou nechala na

sedačke. Keď sa vrátili z tanečného parketu, veci tam už neboli. Uviedla, že poškodená mala v kabelkeviaceré mobilné telefóny a kľúče od domu, aj od práce, peňaženku a ostatné doklady. Neskôr
svedkyňa doplnila (č.l. 175), že poškodená používala tri mobilné telefóny, ktoré nosila všade so sebou.
S poškodenou pracuje u toho istého zamestnávateľa v tej istej kancelárii. Na hlavnom pojednávaní

svedkyňa po prehratí videozáznamu identifikovala miesto, kde sedeli aj miesto, kde mala poškodená
odložené veci.
Svedok B. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 222) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l. 67)
potvrdil, že je kamarátom obžalovaného. V ten večer sa s ním stretol v bare T.. Obžalovaný tu bol so
svojou priateľkou L. Y.. Svedok šiel s ňou tancovať. Z tanečného parketu šiel rovno z baru preč, a preto

nevie, kedy z baru odišiel obžalovaný a svedkyňa Y.. Na pojednávaní svedok najskôr tvrdil, že z baru
odišiel ako prvý, teda obžalovaný so svedkyňou Y. išli až za ním. Ale po prehratí záznamu priznal, že
z baru odchádzali všetci traja naraz za sebou. Na videozázname svedok identifikoval priestory baru.
Rovnako identifikoval obžalovaného ako vychádza z baru a v rukách nesie nejaké veci. Hneď za ním
z baru vychádzala svedkyňa Y. a za ňou on. Svedok priznal, že spoznal obžalovaného aj na zábere tej
kamery, kde je ho vidieť, ako berie veci poškodenej zo sedačky.

Svedkyňa L. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 223) v zhode s výpoveďou z prípravného konania (č.l.70)
potvrdila, že v ten deň oslavovala svoje meniny s obžalovaným, ktorý je jej priateľ. Napokon sa presunuli
do baru T.. Obžalovaný mal vypité, ale „určite vedel, čo robí“. V bare stretli svedka A., s ktorým
ona šla tancovať. Po chvíli k nim prišiel obžalovaný a spolu odišli domov. V rukách obžalovaného si
nevšimla žiadne cudzie veci. Priznala, že doma jej obžalovaný prehrával videozáznam, na ktorom je

zaznamenané ako odcudzil zo sedacieho boxu cudzie veci. Povedal jej, že nevie, prečo to urobil. Na
hlavnom pojednávaní svedkyňa najskôr tvrdila, že obžalovaný určite kabelku nezobral, lebo cestou z
baru niesol v ruke len jej bundu. Po prehratí videozáznamu však svedkyňa spoznala obžalovaného ako
dáva svoje veci cez sedačku, na ktorej boli položené veci poškodenej a následne berie a odnáša všetky
veci odtiaľ preč. Rovnako identifikovala obžalovaného, ako vychádza z baru spolu s vecami, pritom

uviedla, že za ním z baru vychádza ona a za ňou svedok A..

Svedkyňa A. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 222) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní
(č.l. 178), kedy potvrdila, že vykonávala prácu čašníčky v bare T. v ten večer. Poškodená jej oznámila,
že jej niekto ukradol kabelku, pričom vravela, že tam mala mobily, peňaženku a kľúče. Ďalej svedkyňa
uviedla, že pred vstupom do baru sú na dvoch miestach umiestnené informačné tabuľky o tom, že objekt
je monitorovaný kamerami. Obdobne vypovedala aj druhá z čašníčok, svedkyňa A. K. (č.l.64).

Svedok B. K. v prípravnom konaní (č.l.169) potvrdil, že dcére (poškodenej) daroval mobilný telefón
Nokia. Okrem toho poškodená používala ešte ďalšie dva mobily. V to ráno mu poškodená po príchode
domov vravela, že jej niekto ukradol kabelku a bundu. Uviedla, že v kabelke mala tri mobily, kľúče od
bytu a od firmy a tiež doklady a bankomatové karty.
Svedkyňa L. Z., rod. E. v prípravnom konaní (č.l.172) uviedla, že dala poškodenej svoj telefón zn. Sony

Ericsson, ktorý následne poškodená používala. Vie, že táto nosila so sebou aj ďalšie mobily, pretože si
z nej uťahovali, že je ako taxikárka. Neskôr sa dozvedela, že poškodenej niekto na diskotéke ukradol
kabelku a s ňou aj mobily, doklady a peňaženku.
Svedok B. C. v prípravnom konaní (č.l.58) vypovedal k tomu, že telefón zn. Sony Ericsson, ktorý patril
poškodenej, našiel vyhodený medzi kovovým odpadom a následne ho odovzdal dcére a tá ho dala

manželke svedka, keďže telefón bol funkčný. Spolu s ním bol pri náleze mobilu prítomný aj jeho synovec
P. V., ktorý v prípravnom konaní potvrdil okolnosti nálezu mobilného telefónu (č.l. 73).
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa obsahu súdneho spisu.
Z prehratého videozáznamu (č.l.136), ktorý orgánom činným v trestnom konaní poskytol svedok C.
(č.l.108), mal súd preukázané, že ku krádeži došlo v priestoroch baru T. v V. C., keďže priestory baru na

videozázname spoznali a identifikovali všetci svedkovia. Na tomto videozázname je zaznamenaný celý
priebeh žalovaného skutku, vrátane odchodu páchateľa z miesta činu.
Súd tento videozáznam akceptoval ako dôkaz, ktorý je získaný zákonným spôsobom a je použiteľný na
hlavnom pojednávaní.
V zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950 v

platnom znení (ďalej len „Dohovor“) má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru nemôže štátny orgán do výkonu tohto
práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd
iných.
Súd pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z týchto úvah:

Súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany
je prípustný len v prípade záujmu ochrany demokratickej spoločnosti alebo ochrany ústavne
(medzinárodne) garantovaných základných práv a slobôd iných osôb (kolízia práv). Ochrany svojho
súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša
pokojný stav súkromného života inej osoby. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane

spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní
takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane
sfér svojej osobnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1 Dohovoru
ešte nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť

v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces (čl.
6 Dohovoru) v dôsledku použitia takého dôkazu dotknuté. Je potrebné skúmať, či boli využité všetky
možnosti minimalizácie zásahu do základného práva či slobody inej osoby, t.j. či jednému právu nebola

nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom.
Úvahy súdu v tomto smere sú podporené už dlhší čas konštantnou judikatúrou ESĽP (Teixeira de Castro
vs. Portugalsko; Allan vs. Spojené kráľovstvo; Schenk vs. Švajčiarsko; Khan vs. Spojené kráľovstvo;
Heglas vs. Česká republika), ako aj rozhodnutiami súdov tých štátov, ktoré sú (rovnako ako Slovenská
republika) viazané ustanoveniami Dohovoru, keďže tento je súčasťou ich právneho poriadku a majú

povinnosť ho aplikovať (Ústavní soud ČR č. I.US/191/05; NS ČR č. 5Tdo/459/07). V tejto oblasti už
existuje aj judikatúra Krajského súdu v Žiline (Jtk-12/10).
Svedok C. dostatočným spôsobom vysvetlil účel monitorovania ním prevádzkovaných priestorov baru.
Záujem na odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej nezákonnej činnosti, ktorú možno v takých priestoroch
dôvodne očakávať, je dostatočným dôvodom na akceptovanie inštalácie monitorovacích kamier. Aj v

danom prípade bolo preukázané, že zhotovený videozáznam nebol použitý (zneužitý) na žiadny iný účel,
len na odhalenie nezákonného konania obžalovaného a jeho usvedčenie. Ide teda o legitímny cieľ v
zmysle vyššie uvedených úvah.
Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že tento pracuje ako policajt U. O. V. C. od r.
2004 (č.l. 210), pričom jeho služobný pomer nebol v dôsledku začatého trestného stíhania v tejto veci

zatiaľ ani ukončený, ani prerušený (§ 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.). Obžalovaný zatiaľ
nebol súdom odsúdený za spáchanie iného trestného činu (č.l. 212) a nie je evidovaný ani ako páchateľ
priestupkov (č.l. 215).
Zo znaleckého posudku Ing. N. U. (č.l.81) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota odcudzených
vecí s výnimkou mobilných telefónov a MP3 prehrávača je 86,- €. Z ďalšieho znaleckého posudku (č.l.98)

mal súd preukázané, že všeobecná hodnota troch mobilných telefónov, vrátane MP3 prehrávača je 335,-
€.
Zo zmlúv od mobilných operátorov (č.l. 109-112) mal súd preukázané, že poškodená a svedkovia K. a Z.
(rod. E.) boli užívateľmi troch mobilných telefónov. Poškodená predložila doklady o vynaložení nákladov
na obstarania nových dokladov a odcudzených kľúčov (č.l. 122-125). V priebehu trestného konania bol

poškodenej jeden z mobilných telefónov vrátený (č.l. 106), i keď poškodený (č.l. 47).
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom,
spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Spáchanie žalovaného skutku je preukázané na základe videozáznamu z miesta činu, na ktorom je
obžalovanýzaznamenanýpriamopripáchanítrestnéhočinu.Osobuobžalovanéhoajehočinnatakomto

videozázname identifikovali poškodená, svedkyňa Y. a svedok A.. Títo zhodne spoznali obžalovaného
priamo pri páchaní žalovaného trestného činu, ako aj pri jeho odchode z priestorov baru. Rovnako boli
na tomto zázname identifikovaní svedkovia Y. a A.. Títo svedkovia po prezretí videozáznamu potvrdili
jeho autentickosť a označili aj seba na prehratých záberoch. Takto ich identifikovala aj poškodená.
Vzhľadom na takúto jednoznačnú dôkaznú situáciu súd konštatoval, že krádež vecí poškodenej vykonal

obžalovaný.
Obhajoba obžalovaného spočívala výlučne v spochybňovaní nezákonnosti dôkazu (video-nahrávky).
Tento dôkaz však súd považoval za zákonný a použiteľný pred súdom (viď úvahy vyššie), a preto možno
konštatovať, že obhajoba obžalovaného nebola úspešná.Výška spôsobenej škody odcudzením vecí poškodenej dosahuje rozsah tzv. malej škody v zmysle § 125
ods. 1 pravá veta Tr. zák., t.j. je vyššia než 266,- € a zároveň nižšia než desaťnásobok tejto sumy. Pokiaľ
ide o špecifikáciu jednotlivých odcudzených vecí, súd vychádzal z tvrdení poškodenej, keďže jej tvrdenia
sú logické a nijako sa nevymykajú obvyklému obsahu dámskych kabeliek. Neobvyklou by snáď mohla

byť držba súčasne troch mobilných telefónov, avšak v tomto smere je výpoveď poškodenej potvrdená
viacerými svedkami (K., C., Z.). Hodnota odcudzených vecí bola spoľahlivo preukázaná znaleckými
posudkami.
Obžalovaný teda svojím činom naplnil všetky znaky tzv. základnej skutkovej podstaty úmyselného
prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovaný vedel, že z baru odnáša okrem vlastných vecí aj veci cudzie a vzhľadom na zaznamenaný

priebeh (spôsob) jeho konania je preukázané, že veci z baru zobral a odniesol zámerne. Nič
nenasvedčuje tomu, že obžalovaný tak učinil nevedomky, či pod vplyvom požitého alkoholu. Napokon
týmto smerom sa neuberala ani obhajoba obžalovaného. Tu treba poukázať aj na výpoveď priateľky
obžalovaného, ktorá potvrdila, že obžalovaný síce mal vypité, ale „určite vedel, čo robí“.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na naplnenie účelu trestu, pričom trest ukladal

v zmysle zásad upravených v § 34 Tr. zák.
Súd pritom vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov
(§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na
riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu v kombinácii so stratou všetkých služobných
hodností a so súbežným uložením povinnosti na náhradu škody voči poškodenej.

Pri rozhodovaní o výmere peňažného trestu súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Toto ustanovenie totiž treba aplikovať nielen
pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do
úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce,
trest zákazu pobytu a trest vyhostenia).

Z poľahčujúcich okolností súd konštatoval existenciu len jednej z nich, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
keďže zo správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že tento pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život.
Oproti tomu súd nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Obžalovaný síce v čase páchania
trestnej činnosti bol (stále je) v služobnom pomere Policajného zboru SR a z toho mu plynie osobitná

povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru
v tento zbor (§ 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z.z.), porušenie tejto povinnosti však nie je
priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 Tr. zák., a preto s jej porušením možno spájať len disciplinárnu
zodpovednosť v zmysle statusového zákona č. 73/1998 Z.z.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0), preto súd upravil do úvahy prichádzajúcu

trestnú sadzbu a znížil hornú hranicu do úvahy prichádzajúceho rozpätia o jednu tretinu. Následne súd
uložil obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici takto určeného rozpätia.
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd určil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace. Hrozba nepodmienečného výkonu trestu odňatia
slobody v tejto výmere by mala byť pre obžalovaného dostatočne motivujúcim faktorom pre riadne a

včasné zaplatenie peňažného trestu.

Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest straty vojenskej a inej hodnosti, v dôsledku čoho sa
obžalovanému odníma akákoľvek hodnosť, ktorú ako príslušník policajného zboru dosiahol. Podľa
názoru súdu totiž uloženie takého trestu vyžaduje disciplína a poriadok v policajnom zbore vzhľadom

na povahu spáchaného trestného činu. Páchateľ takéhoto trestného činu by ponechaním služobnej
hodnosti totiž mohol ďalej znevažovať úlohu policajného zboru a jeho povesť. Súd pri ukladaní tohto
trestu prihliadal na ustanovenie § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého bude
obžalovaný po právoplatnosti odsúdenia obligatórne prepustený zo služobného pomeru, napriek tomu
je potrebné aj osobitným spôsobom (priamo v odsudzujúcom rozsudku) konštatovať stratu (odňatie)

služobnej hodnosti.
Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu, ktorú jej svojim úmyselným
konaním spôsobil, a to v takom rozsahu (výške), ako bola táto spoľahlivo preukázaná zatiaľ
zadováženými dôkazmi.Zo znaleckého posudku (č.l. 81) mal súd preukázané, že hodnota odcudzenej kabelky bola 16,36
€, hodnota bundy bola 24,75 € a hodnota peňaženky bola 11,- €. Súd neakceptoval sumu 28,- €
ako hodnotu odcudzených dokladov (VP, OP), keďže poškodená predložila dôkazy o skutočnej výške

nákladov na opätovné obstaranie týchto dokladov (č.l. 122, 123) v celkovej výške 19,- €. Súd teda z
tejto položky akceptoval len sumu 5,- € ako hodnotu kreditu na odcudzenej karte MHD. Obdobne súd
neakceptoval sumu 5,50 € ako hodnotu odcudzených kľúčov, keďže poškodená predložila dôkazy o
skutočnej výške nákladov potrebných na obstaranie náhradných kľúčov a zámkových vložiek (č.l. 124,
125) v celkovej výške 107,50 €. Odcudzené mobilné telefóny a MP3 prehrávač mali hodnotu 335,- €

(č.l. 103). Z tejto sumy však odčítal hodnotu vráteného mobilu. Poškodená síce tvrdila, že tento jej bol
vrátený poškodený, no toto jej tvrdenie nebolo preukázané.
V zostávajúcej časti súd odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na
občianske súdne konanie. Súd týmto nekonštatuje, že nárok poškodenej v zvyšnej časti neexistuje,
avšak základný účel trestného konania (§ 1 Tr. por.) nedáva priestor na vykonávanie bližšieho
dokazovania v tomto smere. Takéto dokazovanie by totiž už prekračovalo možnosti tzv. adhézneho

konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.