Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/94/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709010491
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8709010491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2012, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Ing. Márie Dobákovej a Marty Alžbetkinovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ú :
Q. E. A. K. P. A. S. R. B. Ú.,nar. XX. XX. XXXX B. V., bytom J.
I. Č.. XXX/X , zamestnanú ako predavačka

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, č. Kv 21/08 pre skutok, že

dňa 5. 7. 2008 v čase okolo 21.55 hod. v stave podnapilosti, až ľahkom stupni opilosti a v stave
nezvládnutého hraničného afektu, v kuchyni rodinného domu, nachádzajúceho sa v J. I. Č.. XXX/XX, R.
V., po predchádzajúcom slovnom a následne i fyzickom útoku jej manžela Ľ. E., ktorý ju stojac za ňou

ťahal za vlasy a hrdúsil oboma rukami, tohto v momente, keď sa otočila, jedenkrát bodla väčšou silou,
kuchynským nožom, s dĺžkou čepele 12 cm, do oblasti krku, čím mu spôsobila zranenie, bodno-reznú
ranu na krku uprostred až vľavo, pokračujúcu cez mäkké tkanivá do bodno-rezného kanálu do ľavej
pohrudnicovej dutiny s prerezaním ľavej podkľúčikovej tepny, prerezaním drobných žíl a tepien krku a
bodno-reznou ranou horného laloku ľavých pľúc, ktoré viedlo k vzniku šoku z vykrvácania, následkom
ktorého poškodený na mieste zomrel,

čím mala spáchať zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. , krajská
pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 2. 9. 2009 súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, doplnil
dokazovanie aj dôkazmi v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Prešov, č. 7To/61/2010 zo dňa 5. 10.
2010, ktorým bol rozsudok súdu 1. stupňa zo dňa 9. marca 2010 zrušený na základe odvolania
prokurátora.Z vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaná uzavrela manželstvo bezprostredne po ukončení štúdia
na strednej škole, keď vo veku 18 rokov už bola gravidná. Počas trvania manželstva sa jej v priebehu

piatich rokov narodili tri deti. Mladá rodina žila v ťažkých rodinných podmienkach, ktoré súviseli s
bývaním, keďže rodina bývala najprv u rodičov manžela, neskôr u rodičov obžalovanej, následne žili
v prenajatom staršom rodinnom dome v tejto obci, neskôr si tento dom zakúpili z peňazí, ktoré získali
hypotekárnym aj stavebným úverom vo výške takmer 900.000,--Sk. Z príjmu domácnosti, ktorým bol
zárobok manžela okolo 30.000,--Sk mesačne, neskôr pri obmedzených pracovných príležitostiach a

možnostiach bol okolo 20.000,--Sk mesačne a z rodičovského príspevku obžalovanej bolo potrebné
splácať splátky na úvery, ktoré boli vyššie než 20.000,--Sk mesačne. Najmä nedostatok finančných
prostriedkov pre zabezpečenie chodu domácnosti bol dôvodom, pre ktorý obžalovaná občas vykonávala
brigádnickú činnosť v zimnom období v bufete pri miestnom lyžiarskom vleku a to len v záujme
zabezpečenia a zvládnutia ťažkej finančnej situácie rodiny. Manžel riešil existenčné problémy rodiny a
s tým súvisiacu nervozitu zvýšenou konzumáciou alkoholu a hrou na automatoch.

Z výpovede obžalovanej vyplýva, že nezhody medzi manželmi boli už od uzavretia manželstva, keď
bola manželom viackrát fyzicky napadnutá a to aj v čase gravidity. Okrem úderov a kopancov jej manžel
spôsoboval krvné podliatiny na nohách, rukách, no bil ju aj do hlavy. Tieto útoky však boli nižšej intenzity
a tieto riešila tak, že radšej od manžela ušla. O ich spolužití vedeli rodičia oboch manželov, lenže rodičia

manžela o riešenie tejto situácie nejavili záujem, keďže so svojim synom boli rozhádaní. Po útokoch
manžela obžalovaná nikdy nešla na lekárske vyšetrenie. Podľa nej sa manžel fyzickými útokmi proti
nej predvádzal aj pred maloletými deťmi. Takýchto konaní sa dopúšťal iba po požití alkoholu. V záujme
zabránenia konfliktným situáciám v domácnosti a šetrenia peňazí i zabráneniu manželovi v konzumácii
alkoholu a míňaní peňazí pri hrách na automatoch, často chodila za ním do miestnej krčmy, odkiaľ ho

chcela zobrať domov, no on si nechcel dať povedať.

Konzumáciou alkoholu poškodený manžel začínal aj deň 5. 7. 2008, keď v ranných hodinách vypil asi 3
dcl vína. Pri nákupe potravín v dopoludňajších hodinách vo Svite, kde bola s nim aj obžalovaná, zakúpil
pol litra destilátu zn. Hruškovica a pivo. Alkohol skonzumoval manžel po návrate domov s kamarátom, od

ktorého mal požičané auto na cestu do Svitu a späť a to asi do 15.45 hod., no počas cesty na návštevu k
jej rodičom, sa manžel zastavil u svojho strýka, kde asi do 18.00 hod. vypil 8 dcl vína. Keď za ním prišla
obžalovaná, vypila jeden dcl vína a jeden dcl sódy. Počas návštevy u jej rodičov v čase do 20.45 hod.
poškodený vypil štyri a šesť dcl vína. Pri tejto návšteve u rodičov obžalovaná vypila dva dcl červeného
vína zmiešaného s kolou. Po príchode celej rodiny domov asi o 20.50 hod. obžalovaná dávala deti kúpať

a poškodeného požiadala, aby išiel k nim. Poškodeného to nahnevalo, pretože jej požiadavku považoval
za rozkaz a požadoval od nej 50,--Sk na pivo. Jej presviedčanie o tom, aby zostal doma, aby nešiel
do krčmy, oddýchol si, pretože už počas dňa vypil alkohol a poukazovala mu na zlú finančnú situáciu,
bolo neúspešné, jej odmietnutie poskytnúť mu peniaze na pivo, viedli k hádke, poškodený požiadavku
zvýšil na poskytnutie sumy 100,--Sk na pivo, bol vulgárny, začal obžalovanú ťahať za tričko, chytil ju za

plecia, zatriasol ňou a požiadavku opakoval. Táto hádka trvala asi pol hodiny. Keď do kuchyne k nim
prišla 4-ročná dcéra s požiadavkou, aby jej mama dala jablko, tak obžalovaná pri okrajovaní jablka stála
tvárou ku kuchynskej linke. V tejto situácii ju poškodený začal ťahať za vlasy, chytil za plecia, škrtil ju
na viackrát a rozdielnou intenzitou, pretože občas aj chytala po dychu, tejto situácie sa zľakla dcéra a
išla z kuchyne preč. Tento incident počas polhodinovej hádky trval iba asi tri minúty. Počas hrdúsenia

sa obžalovaná otáčala k manželovi, ktorý ju naďalej hrdúsil aj po otočení dopredu, tomuto hrdúseniu
oboma rukami sa bránila, nôž držala v pravej ruke, jablko v ľavej ruke a k pohybu pravou rukou počas
hrdúsenia sa nevedela vyjadriť, v tomto momente si situáciu ani neuvedomovala, videla, že manžel sa
začal potácať a spadol na podlahu ku kuchynskému drezu na chrbát. Keď zbadala na ňom krv, začala ho
zachraňovať tak, že utierkou mu pritláčala na ranu a zároveň telefonovala pre pomoc. Keď sa nevedela

dovolať na číslo 112, tak volala švagrinú J., ktorá jej oznámila ďalšie číslo 155 na záchranku, odkiaľ jej
boli dávané pokyny lekára, podľa ktorých vykonávala úkony pri záchrane manžela, pritlačila mu utierku
a prsty na ranu, dávala mu umelé dýchanie. Zdalo sa jej, že manžel sa aj nadýchol, vyvrátil zvratky, dala
ho nabok a naďalej mu poskytovala umelé dýchanie. Po príchode otca jej švagrinej J., ktorý zisťoval, či
poškodený nemá zapadnutý jazyk, prišla aj zdravotná sestra z obce od miestneho lekára a následne aj

sanitka, ale vtedy už bola konštatovaná smrť poškodeného.

Obžalovaná vo svojich tvrdeniach uvádzala, že reflexívne konala proti útoku manžela a to na svoju
obranu. Manželovi nespôsobila smrť úmyselne a nevedela vysvetliť ako došlo k samotnému poraneniupoškodeného. V čase krátkodobého incidentu, počas ktorého ju manžel hrdúsil pri kuchynskej linke,
nemala kde ujsť, pretože sa nachádzala v rohovej časti kuchynskej linky, manžel ju pritlačil k linke a
hrdúsil ju oboma rukami. Pripustila možnosť, že na svoju obranu sotila manžela tak, aby sa od nej

oddelil, no on stále mal obe ruky okolo jej krku. Počas hrdúsenia v prvej fáze, keď ju hrdúsil ešte zozadu,
mykala hlavou a lakťom pravej ruky mu dávala najavo, aby sa od nej oddialil a aby jej dal pokoj. Tento
spôsob jej obrany ešte viac nahneval poškodeného, intenzitu hrdúsenia oboma rukami ešte zosilnil.
Slovné vyjadrenie a upozornenie poškodeného, aby prestal s týmto konaním, nemohla vyjadriť, pretože
lapala po dychu. Počas otáčania sa odtlačila manžela asi o pol krok dozadu, mykala telom, ale on vždy

mal pritlačené obe ruky na jej krku. Čím viac sa bránila, tým bola silnejšia intenzita jeho hrdúsenia.

V záujme odstránenia rozporov vo výpovediach obžalovanej, najmä k otázke intenzity a trvácnosti
hrdúsenia, kontaktu ich tiel, uviedla, že celá hádka v uvedený večer trvala asi pol hodiny. Od momentu,
keď ju manžel začal hrdúsiť, intenzita hrdúsenia bola stále silnejšia a za celý čas sa manžel od nej
neoddelil.Tlačiljukukuchynskejlinkeatoajvčase,keďsaotáčalatvárouknemu,pripustilamožnosť,že

počas hrdúsenia manžel mal v určitých momentoch vystreté ruky, v iných momentoch ich mal pokrčené,
ale po celý čas ju hrdúsil. K uchopeniu noža v čase vzniku zranenia, ani bezprostredne pred ním sa
nevedela vyjadriť, na túto situáciu si nepamätá.

K príčinám smrti poškodeného bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. U. F., ktorý bol

vypočutý aj na hlavnom pojednávaní a z posudku aj z výpovede znalca vyplýva, že v dôsledku
bodno-rezného poranenia ľavej podkľúčikovej tepny, ľavých pľúc, drobných žíl a tepien krku, došlo k
masívnemu krvácaniu do ľavej pohrudnicovej dutiny, čo náhlou veľkou stratou krvi viedlo ku vzniku šoku
z vykrvácania, ktorý bol aj bezprostrednou príčinou smrti poškodeného. Pri pitve bolo zistené bodno-
rezné poranenie a to bodno-rezná rana na krku vľavo pri vnútornom okraji ľavého kývača pokračujúca do

bodno-rezného kanálu cez mäkké tkanivá krku za kľúčnou kosťou do pohrudnicovej dutiny a do horného
laloku ľavých pľúc, smerom spredu dozadu a zhora nadol pod uhlom asi 5 stupňov a zľava doprava
pod uhlom asi 5 - 7 stupňov, v dĺžke asi 11 - 12 cm. V priebehu bodno-rezného kanálu boli prerezané
drobné tepny a cievy krku, ale najmä takmer úplne prerazená ľavá podkľúčiková tepna asi jeden cm
po odstupe zo srdcovnice. Na základe pitevného nálezu, vyšetrených okolností, vrátane rekonštrukcie,

ktorej sa tento znalec zúčastnil, podľa znalca možno ustáliť najpravdepodobnejší úrazový dej a vznik
vyššie uvedeného popísaného bodno-rezného kanálu. Po slovných útokoch manžela na manželku a
jeho následnom stlačení krku rukami došlo k vzájomnej polohe medzi poškodeným a obžalovanou tak,
že stáli oproti sebe, na vzdialenosť menšiu ako jeden meter, pričom boli obrátení tvárou k sebe. V ďalšej
fáze obžalovaná mohla uchopiť nôž nadhmatom a veľkou silou jedenkrát bodla manžela do oblasti krku

vľavo a tak mohol vzniknúť bodno-rezný kanál ako bol zistený pri pitve. Po vzniku tohto poranenia mohol
poškodený ešte chodiť v rámci miestnosti, nebol poškodený mozog, alebo taký životne dôležitý orgán,
pri ktorom by odpadol hneď do bezvedomia, ale v dôsledku masívnej straty krvi mohlo dôjsť vo veľmi
krátkej dobe do dvoch až troch minút k výraznej poruche vedomia až k bezvedomiu, čím mohlo dôjsť
k jeho pádu na zem. Znalec ďalej uviedol, že na mieste činu boli zaistené dva nože, z ktorých jeden

je na jednej hrane v celej dĺžke zúbkovaný a druhý má jednu hranu zabrúsenú. Šírka čepele oboch
nožov pri rukoväti bola dva cm. Čepeľ zúbkovaného noža bola dlhá 11 cm a dĺžka zabrúseného noža
mala čepeľ 12 cm. Vzhľadom na charakter bodno-reznej rany, charakter a dĺžku bodno-rezného kanálu,
znalec ustálil, že zraňujúcim predmetom bol nôž, zabrúsený na jednej hrane bez zúbkovania. V rámci
vykonanej pitvy bolo vykonané vyšetrenie vzoriek mŕtvolnej krvi a moču na prítomnosť etylalkoholu a z

týchto bolo zistené množstvo 1,99 promile etylalkoholu v krvi a 2,43 promile etylalkoholu v moči, teda
poškodený sa tesne pred smrťou nachádzal v ťažkom stupni opilosti.

Na hlavnom pojednávaní znalec upresnil svoje závery vyslovené v písomnom znaleckom posudku.
Keďže sa zúčastnil rekonštrukcie a na hlavnom pojednávaní mal možnosť prezrieť fotodokumentáciu z

rekonštrukcie, uviedol, že situácia znázornená na fotografii č. 9, na ktorej obžalovaná ukazuje spôsob
držania noža, uhol a smer útoku na poškodeného, nie je celkom presne znázornená. Nôž bol držaný
v uhle 5 - 7 stupňov v smere dole, teda rukoväť bola o tento uhol vyššie oproti čepeli. K spôsobu
držania noža obžalovanou znalec uviedol, že obžalovaná mohla nôž pri útoku držať nadhmatom aj
podhmatom, ale ostrie noža bolo určite dole, o čom svedčí tvár bodno-reznej rany. Keďže je preukázané

verbálne aj fyzické napádanie pred vznikom tohto zranenia ako aj poloha oboch účastníkov, je možné
z medicínskeho hľadiska pripustiť aj takú situáciu, že obžalovaná bola bezprostredne pred útokom
na poškodeného otočená k nemu chrbtom a pri fyzickom útoku na jej osobu mohlo u nej dôjsť k
prudkému otočeniu sa k poškodenému a k oblúkovitému pohybu rukou, v ktorej mala nôž pri krájaníjablka proti poškodenému. Tomu by zodpovedalo aj držanie noža v uhle 5 - 7 stupňov. Pri rekonštrukcii
sa vychádzalo z alternatívy, že účastníci stáli proti sebe tvárou v tvár, ale z ďalších zistení je možné
pripustiť, že obžalovaná bola oproti telu poškodeného otočená v nejakom uhle ľavou bočnou stranou

tela k poškodenému.

Z uvedených záverov znalca je možné vyvodiť, že obžalovaná držala nôž pri okrajovaní jablka
podhmatom v pravej ruke, otočená bola chrbtom k útočiacemu manželovi a pri stlačení jej krku oboma
rukami manžela urobila prudký pohyb telom doľava a oblúkovitým pohybom pravej ruky bez zmeny

držania noža zasiahla manžela.

Znalec na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že pri porovnaní lekárskych správ, vyhotovených
pri ošetrení obžalovanej a fotodokumentácie polo-detailného pohľadu na krk obžalovanej možno
konštatovať, že nejaký tlak na jej krk bol, ruky tam aktívne pôsobili, krk a hlava neboli fixované, došlo
k určitému pohybu hlavy. Išlo o tlak na oblasť krku obojstranne malou až strednou silou, kedy vznikli

odreniny a pomliaždeniny krku. Pri ďalšom výsluchu znalec uviedol, že pojem škrtenia obžalovanej
je potrebné nahradiť pojmom hrdúsenie, pretože poškodený mal pôsobiť na krk obžalovanej tak, že
zatlačil rukami a nie, aby pôsobil na krk obžalovanej škrtidlom. Na krk poškodenej pôsobil tupý predmet
v užšej kontaktnej ploche. K intenzite hrdúsenia sa znalec vyjadril tak, že hrdúsenie mohlo byť spredu
aj zozadu, no nemohlo trvať tri minúty pri intenzite stredného stupňa. Najpravdepodobnejšie sa javí

hrdúsenie striedavých intenzít, o čom svedčí aj fakt, že pokiaľ obžalovaná mala možnosť sa počas
hrdúsenia otočiť tvárou k poškodenému, tak v tom momente bolo hrdúsenie nižšej intenzity. Nie je
možné vylúčiť krátkodobé pôsobenie na krk obžalovanej veľkou silou a z medicínskeho hľadiska je
možné pripustiť zmenu intenzity hrdúsenia od nízkeho cez stredné až po hrdúsenie veľkou intenzitou,
o ktorom vypovedala aj obžalovaná. Hrdúsenie strednou silou bolo prerušované, tlak na krk musel byť

aj menší a v tomto momente bolo zabezpečené aj dýchanie a nedošlo k výraznej poruche vedomia.
Počas doby hrdúsenia je predpoklad krátkodobého pôsobenia aj väčšou intenzitou. K držaniu noža sa
znalec nevedel vyjadriť ani po vykonaní ďalších dôkazov a teda nevedel jednoznačne povedať, či nôž
držala obžalovaná nadhmatom, alebo podhmatom. Pokiaľ bola zistená u poškodeného rezná rana na
ukazováku pravej ruky, toto poranenie svedčí o tom, že ruka poškodeného bola pravdepodobne v dráhe

pohybuzraňujúcehopredmetu,kedydošlokvznikutohtoporanenia.Poškodenýikeďbolvstaveopilosti,
mohol inštinktívne zareagovať na vzniknutú situáciu pri lokalizácii jeho rúk v takej polohe, že hrdúsil
obžalovanú bezprostredne pred vznikom smrteľného zranenia. Zistený stupeň opilosti poškodeného
ako aj preukázaný fakt, že išlo o ťažko pracujúceho človeka pri ťažbe v lese, nemuseli mať vplyv na to,
aby poškodený reguloval intenzitu svojho tlačenia rukami pri hrdúsení na krk obžalovanej. U neho išlo

o inštinktívne konanie v zlosti a agresivite. Znalec bol prítomný aj pri rekonštrukcii a z predložených
fotografií, ktoré sa nachádzajú v spise a na ktorých obžalovaná ukazuje spôsob bodnutia poškodeného
vyplýva, že držala nôž v pravej ruke nadhmatom, ale vzhľadom k priebehu bodno - rezného kanálu s
jeho uhlami, musel byť nôž naklonený viac smerom von, než je uvedené na fotografii z rekonštrukcie.

Útok veľkou silou na telo poškodeného znalec vysvetlil porovnaním dĺžky bodno-rezného kanálu 11
- 12 cm a dĺžky čepele 12 cm, teda takmer celá čepeľ bola zabodnutá do oblasti krku a následných
mäkkých tkanív až pľúc. Pokiaľ by pri tejto intenzite nôž zasiahol kľúčnu kosť, ktorá sa nachádzala v
bezprostrednej blízkosti alebo kostenú časť rebra, nemuselo by dôjsť k jej prerezaniu a k prieniku do
pohrudnicovej dutiny.

K vplyvu podnapilosti až ľahkého stupňa opilosti, zisteného u obžalovanej 0,85 až 1,23 promile, na jej
konanie sa znalec nevedel jednoznačne vyjadriť, pretože tento stav ináč pôsobí na osobu, ktorá si vypije
prvýkrát a ináč na ťažko pracujúcu osobu. Prejavy tohto stavu znalec v písomnom vyhotovení posudku
popísal iba vo všeobecnej, čisto teoretickej úrovni. Zo spisu totiž nevyplýva, že obžalovaná predtým

požívala alkohol a aká bola fyzická náročnosť jej práce v domácnosti. U poškodeného bol zistený ťažký
stupeň opilosti. Z dôkazov v spise vyplýva, že poškodený bol konzumentom a tento stav sa prejavuje
agresívnym správaním.

Znalec z odboru psychológie PhDr. X. S. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a okrem vypracovaného

znaleckého posudku po vykonaní ďalších dôkazov vypracoval aj dodatok k znaleckému posudku. U
obžalovanej zistil stupeň intelektu ako aj celkovú úroveň rozumových schopností v pásme priemeru.
Osobnosť nevykazuje žiadne známky duševného ochorenia v zmysle psychotického stavu, či procesu.
V čase vyšetrenia znalcom bola u obžalovanej zistená reaktívna depresívna symptomatika po závažnej,traumatickejudalostianálezvoblastiefektivityvzmysleprítomnostivšeobecnýchneurotickýchprejavov,
stresov, depresie a sklonov k instabilite. Motivácia jej konania nebola patologická, nebola podmienená
prítomnosťou duševnej choroby. Ku skutku došlo vo vypätej emočnej situácii, ktorú vnímala ako

ohrozenie života po škrtení, po predchádzajúcej hádke, v stave prežívajúcej úzkosti a strachu o svoj
život, o svoju psychofyzickú integritu na pozadí afektu hnevu a zlosti, kedy došlo k realizácii primitívnych
foriem reagovania - pudov sebazáchovy, inštinktov, primitívnych emócií, čo pri čine vyústilo do agresie,
ktorá je obrannou a býva odpoveďou na bezprostredné ohrozenie vitálnych potrieb, napr. pri nedostatku
vzduchu alebo telesnej a psychickej integrity. Jednotlivec ju nemôže ovládať, pretože je rezistentná na

vedomé vôľové konanie. Podľa znalca bolo konanie obžalovanej ako normálne konanie v nenormálnej
situácii, ako konanie v snahe prežiť.

Tento znalec na hlavnom pojednávaní svoje závery z písomného vyhotovenia posudku podrobne
vysvetlil. Uviedol, že vzniknutú situáciu obžalovaná vyhodnotila ako život ohrozujúcu. Na konaní
obžalovanej sa podieľali okrem obrannej agresie ešte aj iné psychické funkcie a to skratkovité konanie,

afekthnevu,zlostiaprimitívneemócieainštrumentálnaagresia,ktorájelenprostriedkomnato,abyužto
ďalej nepokračovalo. Cez túto agresiu v danom momente nemala obžalovaná čas na to, aby uvažovala,
či sa má správať ináč, konať ináč, aby sa zbavila násilníka, agresora, alebo nepríjemnej situácie, či
svojím konaním ublíži a pod. Pri skratovom konaní bol jej cieľ konania dostať sa z danej pre ňu život
ohrozujúcej situácie jasný, bez zváženia dôsledkov svojich rozhodnutí ku konaniu. Z týchto dôvodov bolo

jej konanie normálne v nenormálnej situácii a bolo by nepochopiteľné a nenormálne, ak by v tejto situácii
sa nebránila. Hranicu medzi normálnym a nenormálnym konaním v danej situácii obžalovaná nemohla
posúdiť. Tlak na jej krk presiahol takú prahovú hodnotu, ktorá už vyvolá správanie alebo konanie, aké
preferovala obžalovaná a v tomto konaní pokračovala. Toto konanie sa už nedalo zvrátiť. Obžalovaná
v tomto krátkom čase a v danej situácii nemala možnosť reagovať ináč a rozmýšľať nad tým, akoby

sa dalo ináč reagovať. Žiadne alternatívy iného konania by neprichádzali v úvahu. Vyhrotená situácia
spustila celý vyššie popísaný mechanizmus. Pre obžalovanú bol v danej situácii prvoradý akt záchrany
seba a všetko ostatné bolo až druhoradé. Nemohla si uvedomiť ani to, že v danej situácii sa v dome
nachádzajú ich deti, nemala čas a ani si nemohla uvedomiť, pokiaľ by došlo k preloženiu noža v ruke z
nadhmatu alebo z podhmatu. Na konanie obžalovanej mali vplyv aj zážitky z minulosti a to fyzické útoky

a iné ataky, finančná situácia, hypotéka, neplatenie životnej poistky, nedostatok peňazí v domácnosti
boli pre ňu vyvrcholením všetkého naakumulovaného. Z doplnenia písomného znaleckého posudku pri
zohľadnení dokazovania vykonaného rekonštrukciou, ale aj znaleckého dokazovania znalcom MUDr.
U. F. znalec zotrval na obsahu písomného znaleckého posudku a na svojej výpovedi, ktorú predniesol
na hlavnom pojednávaní. Aj zo záverov tohto znalca vyplýva, že pokiaľ pri rekonštrukcii boli vykonané

úkony, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že hrdúsenie obžalovanej bolo na čas prerušené, alebo
ukončené, túto situáciu vysvetlila obžalovaná tým, že pri rekonštrukcii bol chaos, bolo tam veľa ľudí.
Tvrdenie obžalovanej nebolo ničím vyvrátené a k prerušeniu alebo ukončeniu hrdúsenia pred samotným
pichnutím poškodeného nie sú žiadne dôkazy.

Znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie bolo zistené, že v čase vyšetrenia obžalovanej, teda asi
tri mesiace po skutku, trpela duševnou poruchou - reaktívnou depresiou, ktorá je prechodná, nie je pre
ňu typická agresivita, t. j. sklon k agresii. V čase skutku trpela nezvládnutým hraničným afektom, ktorý
mal za následok podstatné zníženie rozpoznávacej a ovládacích schopností. Nešlo u nej o normálny
afekt,ktorýprebiehaobvyklýmspôsobom,nevznikolnachorobnomzáklade,alejesúčasťounormálneho

života a nemá chorobný vplyv na konanie, ale ani o patologický afekt, keď jedinec sa vlastnými silami
nemôže vymaniť z priebehu afektového diania, ovládacie schopnosti sú prakticky vymiznuté, aj keď
je si vedomý toho, čo činí a na svoje konanie nemá amnéziu. Preto znalci v tejto situácii pripustili
existenciu hraničných foriem afektu, teda kontinuálny prechod od afektov jednoduchých do afektov
patologických - nezvládnutý afekt. Afekt ovplyvňuje nielen kontrolné mechanizmy osobnosti, ktoré by sa

mohli uplatniť narušením schopnosti ovládať konanie, ale zasahuje i do procesov myslenia. Akonáhle
sa mechanizmus afektu spustí, je možnosť regulácie konania už spravidla viac-menej problematická.
Pri rozbore tohto hraničného stavu bolo potrebné podrobnejšie skúmať celú predeliktnú situáciu, nielen
analýzu obžalovanej bezprostredne pred spáchaním skutku. V jej anamnéze znalci nezistili agresívne
tendencie,nemalasklondopúšťaťsanásilnosti,bolaschopnáadaptácienabežnéizhoršenépodmienky

občianskeho života, mala pozitívny vzťah k sociálnym normám, obecne uznávaným hodnotám i snahu
tieto normy dodržiavať. Tento skutok sa javí ako niečo mimoriadne, nebežné z hľadiska jej doterajšieho
životného štýlu.Dôležitými ukazovateľmi pri posudzovaní hraničného stavu boli objektívne zistenia, že poškodený
dlhé obdobie nadmerne užíval alkoholické nápoje, povahovo bol zmenený, značne nevyrovnaný, do
spolužitia vnášal prvky disociácie, bol verbálne i brachiálne agresívny, vo vzťahu k obžalovanej bol

prvkom určujúcim dynamiku konfliktného vzťahu, kým obžalovaná bola skôr hľadajúca konštruktívne
riešenie. Počas tohto dlhšiu dobu trvajúceho obdobia poškodený kontinuálne pokračoval vo svojom
konfliktnom programe, nebol zásadne ochotný ho meniť, tyranizoval a hrubo napádal obžalovanú,
provokoval a neurotizoval ju. Perpetuáciou neúspešných snáh dochádzalo ku kumulácii afektov s
rastúcou intrapsychickou tenziou, ťažkou neurotizáciou a centrovaním celej osobnosti na konfliktovú

situáciu, ktorá sa stávala stále viac neriešiteľnou, dochádzalo k tangovaniu ochranného aparátu
osobnosti,kstratepocitubezpečiaakreálnemunebezpečiustratypreferovanýchhodnôt.Tátofrustrácia
z ohrozenia ovplyvnila aj schopnosť tvorby anticipačných predstáv o dôsledkoch vlastného konania.
Keďže obžalovaná nemala vo svojom životnom programe agresiu ako formu riešenia konfliktných
situácií, nepredpokladá ukončenie debaklového vzťahu konaním agresívnej povahy. Opilosť ľahkého
stupňa nemala na konanie obžalovanej, na jej vôľovo určovacie schopnosti, ani na rozpoznávacie

schopnosti hlavný, podstatný, ani rozhodujúci vplyv, uľahčila vznik nezvládnutého afektu. Kritický stav
nebol navodený alkoholom.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. S. Q. uviedol, že skutok možno hodnotiť ako neuvážené skratové
konanie v nezvládnutom afekte, v pocite ohrozenia zo strany poškodeného, obáv o svoje zdravie a

život. Reaktívna depresia vznikla ako následok samotného skutku, kedy si obžalovaná uvedomila, čo sa
udialo, začala mať výčitky svedomia, výrazne ľutovala svoj skutok a na jej rozvoji sa podieľali aj obavy
z trestného konania. Tieto reaktívne stavy majú tendenciu po dlhšom čase ustúpiť aj bez terapie, keďže
u obžalovanej ide o psychicky zdravého jedinca. Účinok alkoholu u obžalovanej bol minimálny, nakoľko
afektívna reakcia vznikne nezávisle od užitia alkoholu. Afekt je emocionálna reakcia na nejaký podnet z

vonku a v danej situácii na hádku s verbálnou a fyzickou agresiou na strane poškodeného. Nezvládnutý
afekt, v tomto prípade bola silná emocionálna reakcia z pocitu ohrozenia. V tomto stave jedinec niečo
robí, môže si aj čiastočne uvedomovať, čo robí, avšak toto konanie už nedokáže ovládať, keďže sa
vymklo spod kontroly kontrolných -rozumových a racionálnych mechanizmov. Ide o reflexívne konanie
v silnom emocionálnom rozrušení - strachu a obavy o seba. Podstatné zníženie úrovne rozpoznávacích

a ovládacích schopností bolo spôsobené afektívnou reakciou - nezvládnutým afektom, ktorý vznikol na
podklade škrtenia a fyzických útokov zo strany poškodeného. Je možné vylúčiť vedomé, cielené vedenie
útoku na nejaký konkrétny orgán, pretože rozumová kontrola konania a teda aj uvažovania, domýšľania
dôsledkov konania v stave silného emocionálneho rozpoloženia bola v podstate vymiznutá. V stave
určitého psychického rozpoloženia, v danom prípade v afektívnom stave už obžalovaná nebola schopná

riešiť situáciu ináč.

V písomnom doplnení znaleckého posudku znalci zotrvali na záveroch, ktoré sú uvedené v písomnom
vyhotovení znaleckého posudku ako aj vo výpovedi znalca MUDr. S. Q.. Po oboznámení sa s výpoveďou
obžalovanej počas rekonštrukcie prípadu zo dňa 6. 10. 2008 s výpoveďou znalca MUDr. U. F., s

dodatkom znaleckého posudku, s dodatkom k znaleckému posudku, ktorý vypracoval PhDr. X. S. ako
aj s vyjadrením obžalovanej vo svojich výpovediach, nedošlo k zmene záverov týchto znalcov.

Znaleckým dokazovaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice bolo
preukázané, že na mieste, kde došlo ku skutku bolo zaistené množstvo biologických stôp,

nachádzajúcich sa na častiach kuchynského zariadenia, na dvoch kuchynských nožoch, na oblečení
poškodeného i obžalovanej, na podlahe aj na mobilnom telefóne. Z týchto stôp bola vykonaná DNA
analýza. DNA profil týchto stôp sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky tekutej krvi označenej
„Ľ.Í. E. krv - DNA“. Zaistené daktyloskopické stopy z jednotlivých predmetov neboli úspešné.

Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov súd zistil a dospel k záveru, že medzi poškodeným a
obžalovanou došlo v ich rodinnom dome dňa 5. 7. 2008 po 21.00 hod. ku konfliktu, ktorý mal verbálny
charakter. Konflikt bol vyvolaný poškodeným, ktorý bol v silne opilom stave. Z dôvodu, že obžalovaná
vyjadrila nesúhlas so splnením požiadavky obžalovaného, aby mu poskytla finančné prostriedky za
účelom odchodu do krčmy a ďalšieho požívania alkoholu a tento nesúhlas obžalovanej zvyšoval u

poškodeného intenzitu verbálneho konania a vulgárnosti na adresu obžalovanej, poškodený stupňoval
svoje požiadavky, jeho konanie prechádzalo postupne do fyzického konania, keď jeho opakované
požiadavky neboli obžalovanou plnené, začal ju ťahať za tričko, chytil ju za plecia, zatriasol ňou a
naďalej sa domáhal peňazí na pivo. Vo fyzickom útoku proti obžalovanej pokračoval aj potom, čo tátosa otočila k nemu chrbtom z dôvodu, že okrajovala jablko na kuchynskej linke na požiadanie dieťaťa,
ktoré prišlo do kuchyne s touto požiadavkou už v čase konfliktu rodičov. Pri tomto útoku ju ťahal za
vlasy, za plece a škrtil ju oboma rukami. Počas škrtenia v rohu kuchynskej linky sa obžalovaná otáčala

k poškodenému. Konanie poškodeného vyvolalo u obžalovanej strach o svoj život a na svoju obranu
použila obranný prostriedok, ktorým v tomto čase disponovala a týmto bol kuchynský nôž, ktorým pichla
raz do oblasti krku poškodeného.Vzniknutú situáciu poškodená nemala možnosť riešiť iným spôsobom i
keď v minulosti takéto incidenty a fyzické napadnutia poškodeným riešila útekom, pretože tento útok bol
oproti útokom z minulosti intenzívnejší a z rohu kuchynskej linky nemala možnosť úteku. K uvoľneniu

hrdúsenia obžalovanej došlo až po pichnutí poškodeného nožom. Keď poškodený sa už potácal po
kuchyni, nepokračovala obžalovaná vo svojom obrannom konaní, zbadala krv na tele poškodeného,
poškodený spadol na zem a tak mu začala poskytovať pomoc prostriedkami, ktoré mala momentálne
k dispozícii a spôsobom, ktorý bola schopná zvládnuť sama. V tejto psychicky náročnej situácii skutok
ihneď telefónom oznámila, dožadovala sa ďalšej odbornej pomoci a naďalej podľa svojich možností
poskytovala poškodenému pomoc.

Súdmalpreukázané,žeobžalovanásadôvodnecítilaživotneohrozenáprotipresilefyzickyzdatnejšieho
manžela, agresívne konajúceho a stupňujúceho svoju agresivitu práve proti nej, pričom ona svoju
činnosť počas trvajúceho incidentu zamerala na okrajovanie jablka pre dieťa, z toho dôvodu sa otočila
chrbtom k útočníkovi, čím sa jej obranné možnosti zúžili, no intenzita fyzického útoku poškodeného

ešte vzrástla. Obžalovaná sa k poškodenému v rohu kuchynskej linky otáčala už v rámci obranného
konania počas hrdúsenia a obrana spočívala v jedinom možnom spôsobe a to v pohybe pravou rukou
proti útočníkovi trvajúceho útoku, ktorý ju stále držal okolo krku rukami a hrdúsil ju aj počas jej otáčania.

Súd je toho názoru, že obrana obžalovanej nebola zjavne neprimeraná útoku i keď by na prvý pohľad

sa mohlo javiť, že na svoju obranu použila kuchynský nôž proti útoku manžela, ktorý nepoužíval žiadne
predmety a teda, že jej obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku. Je potrebné však poukázať na
to, že obžalovaná konala v silnom rozrušení, ktoré bolo spôsobené práve útokom poškodeného a to v
dôsledku zmätku, ktorý nastal a v strachu o život obžalovanej.

Je nepochybne preukázané, že pri fyzickom incidente medzi poškodeným a obžalovanou došlo k vzniku
zranenia poškodeného a to jednej bodno-reznej rany v oblasti krku, ktorú spôsobila obžalovaná nožom
používaným v uvedenom čase na úplne inú činnosť, než na riešenie konfliktnej situácie s poškodeným.
Medzi konaním obžalovanej a následkom je príčinná súvislosť.

V zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka

alebo k osobe obrancu.

Podľa § 25 ods. 3 Trestného zákona ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.

Z dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaná mala obmedzené možnosti obrany, keď útok na ňu
bol vedený zozadu a to stlačením krku oboma rukami poškodeného, po predchádzajúcich verbálnych
útokoch, ale aj iných formách fyzického útoku a to ťahanie za vlasy, sácanie do ramien, ťahanie za tričko,
chytanie za plecia. Obžalovaná sa v čase uvedeného konania poškodeného nachádzala v stiesnenom

priestore v rohu kuchyne pri časti kuchynskej linky rohového tvaru. Toto konanie bolo už takmer v
nočnej dobe, keď v tomto rodinnom dome okrem účastníkov incidentu boli iba ich tri maloleté deti.
Bolo ďalej preukázané, že poškodený bol alkoholikom s agresívnym správaním a so sklonmi k fyzickým
útokom, išlo o muža v dobrej fyzickej kondícii, ktorý vykonával fyzickú prácu pri ťažbe dreva v lese. Mal
výšku 179 cm, vážil 82 kg, kým obžalovaná bola vysoká 157 cm a vážila 57 kg. Obžalovaná bola po

dlhšiu dobu tyranizovanou osobou, ktorá v minulosti prekonala rôzne formy fyzických útokov zo strany
poškodeného, no napriek tomu mala zodpovedný prístup k zmierňovaniu ťažkej finančnej situácie v
rodine a so zodpovedným prístupom k starostlivosti o maloleté deti.Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k názoru, že obžalovaná konala v medziach nutnej obrany
v zmysle § 25 Trestného zákona a konala v rámci možnosti, ktorá jej bola daná v danom čase, za
danej situácie. Svojím konaním bola nútená odvrátiť trvajúci útok na jej zdravie a život, na odvrátenie

trvajúcehoútokunemalainúmožnosťaaninemalačasnato,abyuvažovalaoinýchmožnýchspôsoboch
použitia obrany. Začatý obranný proces obžalovanej vyvolaný konaním poškodeného už obžalovaná
nemala možnosť zmeniť a ukončila ho až po odvrátení trvajúceho útoku. Jej konanie odvracajúce trvajúci
útok bolo primerané povahe a nebezpečnosti útoku. Obžalovaná nebola pripravená na obranu proti
stupňujúcemu sa útoku a neočakávala útok takej intenzity, ktorý by dosiahol stupeň životného ohrozenia.

Zvyššieuvedenýchdôvodovobranaobžalovanejprotitrvajúcemuútokuzapoužitianožabolaprimeraná
povahe a nebezpečenstvu útoku a jej konanie súd hodnotil ako konanie v medziach nutnej obrany.

Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku.

Z dôvodu, že v priebehu trestného konania bol uplatnený nárok všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.

s., ktorý bol aj špecifikovaný v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd poškodenú
spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd Prešov.