Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/17/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107228518
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura
ECLI:

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M.., proti povinnému Y. IČO: XX XXX
XXX, pre 19,42 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súd Trenčín pod sp.zn. 49 Er 3375/2007, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín z 23. novembra 2010 č.k. 49 Er 3375/2007-12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 28. februára 2011 sp.zn. 16 CoE 46/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z 23. novembra 2010 č.k. 49 Er
3375/2007-12 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára 2011
sp.zn. 16 CoE 46/2011 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením z 23. novembra 2010 č.k. 49 Er 3375/2007-12 vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Súdnej exekútorke
JUDr. N. Z. náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekúcia bola
zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko bola vyhlásená za neprípustnú z
iného dôvodu,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za tento iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať,
považoval súd skutočnosť, že povinný, ktorý bol právnickou osobou, bol po začatí exekúcie dňa 19.

mája 2009 vymazaný z obchodného registra, zanikol bez právneho nástupcu, nakoľko povinný, ako
spoločnosť s ručením obmedzeným, bol zrušený uznesením Okresného súdu Trenčín z 18. februára
2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 bez likvidácie, čím stratil ako povinný procesnú spôsobilosť byť
účastníkom exekučného konania. O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovenie
§ 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi
nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Konštatoval, že samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu

povinného z obchodného registra, nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Súdny exekútor je
poverený na vykonanie exekúcie, je podnikateľským subjektom, ktorý nesie riziko výkonu svojej činnosti.
Týmto rizikom je aj neuspokojenie všetkých nárokov pri výkone exekúcie, ktoré je do značnej miery
kompenzované výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením
z 28. februára 2011 sp.zn. 16 CoE 46/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Poukázal na tú

skutočnosť, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke JUDr. N. Z. 17. septembra 2007
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým bol zvýšený
platobný výmer M. č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. decembra 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 16. júla 2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke vydanédňa 17. októbra 2007. Z výpisu z obchodného registra považoval za zrejmé, že povinný ako obchodná
spoločnosť po tom, čo Okresný súd Trenčín uznesením z 18. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. apríla 2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie, zanikol bez právneho

nástupcu dňa 19. mája 2009 výmazom z obchodného registra ex offo a stratil tak spôsobilosť byť
účastníkomkonania.Zhodnesprvostupňovýmsúdommalzato,ževdanomprípadeaplikácia§203ods.
l Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu
nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez
právneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na základe podnetu súdnej exekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym
dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie a spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. b/,
c/ O.s.p.). Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade,
ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného
poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších

stupňov. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 18. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 vyplýva,
že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. a/ a f/ Obchodného zákonníka, a dňa
19. mája 2009 vymazaný z obchodného registra, nakoľko nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by
postačovalnanáhraduprimeranýchvýdavkovaodmenyzavýkonfunkcielikvidátora.Vzhľadomnatento
dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie

postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov
exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnej exekútorke nárok na
náhradu trov exekúcie od oprávneného.

Oprávnený a súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej
republiky(§243gO.s.p.)nazákladepodnetuúčastníkakonania(§243eods.1a2O.s.p.)beznariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a

ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s

§ 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu mimoriadneho
dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.
1 písm. c/ O.s.p.). Aj keď mimoriadny dovolateľ ako dôvod dovolania uvádza aj ustanovenie § 243f
ods.1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie)

spočívajúce v nezohľadnení uznesenia Okresného súdu Trenčín z 18. februára 2009 č.k. 36 CbR
193/2006-37, jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.

1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie.

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože

súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo

ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia
exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž
dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku,
o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí

uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený
bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza

do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších
stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku,
treba považovať bez zohľadnenia dôvodov, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu
Trenčín z 18. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k

jeho výmazu z obchodného registra, za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie
nemožno považovať za správne. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo
svojich rozhodnutiach sp.zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp.zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa
24. novembra 2011.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací

súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie
(§ 243b ods. l, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.
v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.