Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/98/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107206481
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1107206481.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou, v právnej veci

navrhovateľa: O. Č., N. O.Á. XXX, XXX XX A., Š. P. Z., R. O. Č., N. O. XXX, XXX XX A., proti odporcovi:
Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mýtna 1, Bratislava, o ochranu osobnosti a návrh na
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 6 500 eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2007 domáhal, aby súd uložil
povinnosť odvysielať opravu podľa zákona č. 308/2000 Z.z. v znení navrhnutom v petite návrhu na

začatie konania. V priebehu konania žiadal navrhovateľ zmenu jeho návrhu dňa 23.01.2009 tak, aby
súd rozhodol v tomto znení petitu:

„Žalovaný odvysielaním upútavky na reláciu REPORTÉRI vysielanú dňa XX.XX.XXXX v časti týkajúcej
sa obce A. a jej starostu a odvysielaním relácie REPORTÉRI dňa XX.XX.XXXX V. W.V. XX.XX.XXXX S.
Z. R. P. XX.XX C.. v časti týkajúcej sa obce A. a jej starostu závažným spôsobom porušil právo starostu
obce A. na ochranu osobnosti, zaručenú § 11 a § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

„Žalovaný je povinný odvysielať (a to odvysielaním textu a jeho hlasitým prečítaním) v najbližších
troch premiérach vysielania relácie REPORTÉRI, ktoré budú v programe žalovaného nasledovať
bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, resp. ak predmetná relácia nebude
v čase po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vysielaná, tak najneskôr do ôsmich dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v rovnako hodnotnom vysielacom čase v akom bola
vysielaná táto relácia, t.j. P. XX.XX C., nasledovné znenie opravy/ospravedlnenia:

V upútavke k našej relácii Reportéri vysielanej dňa XX.XX.XXXX sme opakovane uviedli, že kvôli
rozhodnutiam starostu sa obyvatelia obce A. dostali do nemocnice. Uvedené tvrdenie sa nezakladá
na pravde. Samotná reportáž z obce A. nebola dostatočne vyvážená a objektívna. W. XX.XX.XXXX
mohlo v dôsledku nevhodne spracovanej informácie o požiari automobilu sťažovateľky v obci A. vzniknúť
podozrenie na prepojenie starostu s touto udalosťou. Toto nebolo naším zámerom a za uvedené sa
starostovi obce Pata ospravedlňujeme.“

Žalovaný je povinný dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zastaviť uverejňovanie relácie
ReportérivysielanejvpremiéredňaXX.X.XXXXV.W.X.X.XXXXvčastitýkajúcejsaobceA.ajejstarostu
(t.j. relácie s názvom „A. Z.Á. V. „. Z. L.“) na svojej web stránke www.stv.sk .Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.500 € (slovom:
šesťtisícpäťsto eur) a súčasne nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ vo svojom vyjadreniach uviedol, že odporca nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel,
že výrokom v Upútavke navrhovateľa krivo obvinil zo spáchania trestných činov, čím porušil okrem
iných v žalobe uvedených ustanovení, ustanovenia právnych predpisov a to najmä § 11 Občianskeho
zákonníka a § 16, § 18 a § 19 zákona číslo 308/2000 Z.z. ako aj Ústavou SR ustanovenú zásadu

prezumpcie neviny. Fakt, že vysielateľ poskytne niekomu priestor na vyjadrenie, ho neoprávňuje na
porušenie prezumpcie neviny dotknutej osoby, ani na šírenie nepravdivých a skreslených informácií
o dotknutej osoby, a ani na iný zásah do jeho ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných,
ani na porušenie jeho práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Vo vyjadrení uviedol,
že príslušná pracovníčka Obecného úradu A. odporcovi poskytla počas jeho návštevy k nahliadnutiu
celý spisový materiál k predmetnej veci. Navrhovateľ zdôraznil, že väčší počet rovnakých názorov

netvorí pluralitu, a najmä že v celej relácií REPORTÉRI zo dňa XX.XX.XXXX sa diskutovalo len o
tom, čo spôsobilo priotrávenie sa troch obyvateľov obce A.. V tejto diskusii sa neuviedlo, kto je za
prípadné priotrávenie zodpovedný. Podľa názoru navrhovateľa vinník bol od začiatku všetkých zo
znenia Upútavky jasný: kvôli rozhodnutiam starostu sa obyvatelia obce A. dostali do nemocnice. Uviedol,
že v relácii REPORTÉRI redaktorka úplne odignorovala prípadnú zodpovednosť samotnej obchodnej

spoločnosti, prípadného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a ostaných orgánov a osôb.
Nakoľko žalovaný vo svojom Vyjadrení nijako nespochybnil, že v Upútavke a relácii REPORTÉRI zo dňa
XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX neprávom obvinil navrhovateľa z naplnenia skutkových podstát viacerých
trestných činov, čím podľa právneho názoru porušil jeho právo na ochranu osobnosti ustanovené v §
11 Občianskeho zákonníka, ako aj ústavnú zásadu prezumpcie neviny ako aj povinnosti žalovaného,

ktoré mu ustanovujú § 16, § 18 a § 19 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a § 3 ods.
3 písm. a) a b) zákona č. 16/2004 Z.z. o STV. Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom
návrhu, ktorý doplnili písomne, že v reláciách REPORTÉRI bol navrhovateľ priamo aj nepriamo obvinený
zo spáchania skutkov, ktoré možno považovať ako trestné činy všeobecného ohrozenia a poškodenia
životného prostredia, korupcie a hrubého nátlaku, keďže odporca jasne naznačil, že za podpálenie

motorového vozidla je zodpovedný starosta, ale obyvatelia sa nemajú dať zastrašiť. Odvysielaním týchto
relácií došlo k závažnému porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žiadala súd, aby nebol
vypočutýnavrhovateľosobne,nakoľkoniejedôvod,abolobytoprenehotraumatizujúceaonaakodcéra
je dostačujúco oboznámená so všetkými skutočnosťami, a preto nevidí dôvod na vypočutie navrhovateľa
v tomto konaní. Navrhovateľ sa na pojednávania nedostavil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal, že program REPORTÉRI tvorí pravidelnú zložku
programovej služby Slovenskej televízie, so zameraním informovať divákov o vybraných aktuálnych
problémoch. Po vzhliadnutí upútavky na reláciu REPORTÉRI vysielanej XX.XX.XXXX a príspevku v
publicistickej relácii REPORTÉRI vysielanej dňa XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX na STV 1 nie je možné

konštatovať, že boli porušené zákonné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
v znení neskorších predpisov, nakoľko žalovaná strana poskytla navrhovateľovi niekoľkokrát priestor na
vyjadrenia sa.
V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov orgánmi obce sú:

a) Obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce.

Žalovaný nemal záujem priniesť uvedenou reportážou len jednostranný pohľad na odvysielanú
problematiku, ale snažil sa poskytnúť priestor na všestranné informácie, na dialóg vytvoriť názorovú

pluralitu. Tvrdené skutočnosti boli založené na pravdivých vyjadreniach, skutočnostiach, redaktorka
publicistickej relácie vychádzala pri spracovaní svojej reportáže z konkrétnych vyjadrení obyvateľov
obce, dvoch lekárov a k veci sa taktiež telefonicky vyjadril aj konateľ gumárenskej firmy. Všetky
uvedené vyjadrenia sú zaznamenané v príspevku REPORTÉRI, ktoré boli odvysielané. Poukázal na
čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dojednaného v Ríme 04.11.1950, uverejneného

v Zbierke zákonov ako Oznámenie pod č. 209/1992. Reportérka v uvedenej relácia oprela svoje
tvrdenia o konkrétne skutočnosti a vyjadrenia. V reportáži neútočila, nijako nezasiahla do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľa. Predložil písomné stanovisko mediačného centra STV, ktoré
po šetrení o mimosúdnom zmiere medzi účastníkmi konania dospelo k záveru, že navrhovateľ máprimárny záujem informovať verejnosť o postupe odporcu verejne teda odvysielaním ospravedlnenia.
Zo strany navrhovateľa bola prejavená ochota ustúpiť z pozície oficiálneho ospravedlnenia v rámci
vysielania za podmienky, keď bude výška nemajetkovej ujmy navýšená až do výšky 500.000,- Sk.

Jedná sa teda o zjavne protichodné tvrdenia, ktoré môžu naznačovať, že navrhovateľ nemá záujem
na mimosúdnom vyriešení sporu. V zmysle § 21 ods. 1 zákona 308/2000 Z.z. sa predpokladá, že vo
vysielaní bol odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej alebo fyzickej osobe. Je
potrebné zaoberať sa tými informáciami, ktoré sa konkrétne týkajú osoby navrhovateľa, preto je možné
posudzovať len na základe celkového dojmu, ktoré u recipienta vyvolali alebo vyvolajú. O obvinení

navrhovateľa zo spáchania trestných činov tento nebol obvinený z korupcie, ani z iných trestných činov.
Pokiaľsatýkasamotnéhopetitužalovanéhonávrhuodporcamázato,ževysloviťporušenieustanovení§
16 písm. a) b), § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. môže na základe zverených kompetencii
len orgán dohľadu nad vysielaním Rada pre retransmisiu. Tento orgán porušenie žiadnych ustanovení
citovaného zákona v súvislosti s napadnutými programami nekonštatoval a predmetnými programami
na nezaoberal napriek tomu, že je povinný celý obsah vysielania odporcu skúmať exoffo. Navrhol, aby

v konaní boli vypočutí svedkovia a to redaktorky, ktoré sa podieľali na výrobe relácie.

Súd vypočul svedkyňu G. R. (W.) ktorá uviedla, že nebola autorkou relácie, ale v redakcii sa o probléme
diskutovalo. Vedúcou redakcie sa stala až keď bola odvysielaná druhá časť a o celej relácii diskutovala s
autorkou relácie pani Mešťanovou. Vzhľadom k tomu, že mala predchádzajúce skúsenosti so životným

prostredím radila redaktorke O., aby bola vyváženosť medzi Inšpektorátom životného prostredia. Spolu
diskutovali a konzultovali o vydaní územného plánu územného rozhodnutia a povolení prevádzky v
obci A.. Telefonovala s p. O. O., konateľom gumárenskej fabriky ohľadne schválenia malej prevádzky
obecným úradom, ktorá mala mať vyjadrenie inšpektorátu životného prostredia o stupni znečistenia. O
tomto konzultovala až potom, čo prišla do redakcie sťažnosť, teda až po odvysielaní. Prevádzka bola

schválená ako malá a malo ísť o stredný stupeň znečistenia podľa vyjadrenia inšpektorátu. Bolo to v
tom období, keď vyšiel zákon do platnosti, kde bolo presne určené, ako sa má pri znovuposudzovaní
znečistenia priemyselných prevádzok postupovať teda prehodnotiť. Na tvorbe relácie sa osobne
nezúčastnila, takže priebeh nevie uviesť, ale reláciu pozná a odmoderovala druhú časť. Motivovaná
reportáž bola na základe telefonátu do redakcie a písomných sťažností obyvateľov A.. Nevedela presne

uviesť z čoho vychádzala redaktorka O. pri spracovaní reportáže, ale všeobecný postup pri každej
reportáži je, že keď príde sťažnosť, musí sa overiť všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sú na tému
zúčastnené, alebo viazané nejakou kompetenciou. Redaktori oslovia jednotlivých účastníkov, overia
si skutočnosti a následne oslovia, aby aj účinkovali v reportáži, keďže sú audiovizuálne médium. V
prípade, že účastník odmietne účasť pre zabezpečenie objektivity, vyváženosti aj toto jeho odmietnutie

sa zdokumentuje. Má za to, že v tomto prípade bol postup dodržaný. Pokiaľ si pamätá až neskôr,
ako už uviedla, vyskytol sa otáznik ohľadne malej a strednej prevádzky. V reportáži boli vypočutí a
mali právo sa prejaviť tak ako občania, starosta, lekári, zástupcovia životného prostredia a riaditeľ
prevádzky pán O.. Pri spracovaní jednotlivých reportáží v redakcii je zaužívané, že sa radia s právnikmi
špecializovanými, a to hlavne k odborným témam. K navrhovateľovi všetci členovia redakcie majú vzťah

jednoznačne nezávislý a nepoznajú ho. Až následne sa dozvedela, že nakrúcala reportáž s jeho
O. W.. Č., ktorá pracuje v sociologickom ústave. Jednoznačne vylúčila zaujatosť voči navrhovateľovi.
Čo sa týka ovplyvnenia autorky reportáže, z jej poznania vie, že to nebola jej prvá reportáž z obce
A., mala skúsenosti, robila reportáž ohľadne betonárky v A., ktorá bola nelegálne postavená a neskôr
aj zastavená. K tvrdeniu v reportáži riaditeľa firmy, že prevádzka mala byť umiestnená úplne inde a

mimo obytných zón a u starostu Paty našiel pochopenie. Je presvedčená o úsudkoch kolegyni, nakoľko
hovorilasriaditeľomprevádzkyatentojejpovedal, žeoslovili12-16obcíoumiestnenietejtoprevádzky,
ale nemal pochopenie v obciach nakoľko takúto výrobu nechceli. V obci A. sa mu podarilo dohodnúť s
pánom starostom o umiestnení prevádzky, presne si nepamätá, ale má dojem, že aj v reportáži odznelo,
že keby mal mať prevádzkovateľ problémy sú ochotní odtiaľ odísť, nechce mať problémy ani on ani jeho

firma. Na otázku čo myslí tým, že riaditeľ firmy našiel pochopenie u starostu, uviedla, či to považuje
za obvinenie z úplatkárstva - trestného činu. Vyjadrila sa, že to považuje za vykonštruované obvinenie.
Taktiež na vetu: „Ako sa už v tejto obci stalo zvykom opäť raz pri svojich rozhodnutiach opomenul
účastníkov konania...“ uviedla, že predtým bola relácia o betonárke, kde starosta neakceptoval opätovné
protesty obyvateľov obce A.. Tvrdenia navrhovateľa, že v reportáži bol obvinený zo spáchania viacerých

trestných činov, že obvinenia považuje za vykonštruované. Stavebný zákon presne určuje možnosti
účastníkov konania a každý starosta musí akceptovať, a keď nie tak aspoň diskutovať s občanmi
obce o problémoch, ktoré sa ich dotýkajú. Zo svojej skúsenosti môže konštatovať, že na Slovensku
starostovia porušujú svoje povinnosti, zákon o obecnom zriadení. Čo sa týka záberov v reportáži zodňa XX.XX.XXXX, s postavou navrhovateľa, kde sa zobrazilo vyhorené auto jednej zo sťažovateliek,
tieto boli vybrané režisérom, bez úmyslu nejako poškodiť navrhovateľa, toto si nemôžeme dovoliť, je
to v kompetencii polície. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je vo funkcii starostu, preto ho redaktorka

oslovila, nakoľko z jeho funkcie vyplýva rozhodnúť a vedieť o problematike, čo vie len on, keď sa
sťažovatelia sťažovali. Reportáž bola o probléme obce, starosta dostal možnosť účinkovať v relácii nie
ako fyzická osoba, ale ako starosta obce. Na otázky právnej zástupkyne navrhovateľa, na základe čoho
sa dostali občania do nemocnice svedkyňa uviedla, že v záberoch sa vyjadrili ošetrujúci lekári, čo bolo
dokumentované samotným lekárom v reportáži, ktorý konštatoval, že v sanitke museli dať niektorým

pacientom respirátory, aby sa im lepšie dýchalo. A taktiež lekár uviedol, že si nechali ľudí v nemocnici
na pozorovaní. Na otázku, či stavebný úrad obce porušil územný plán obce A. uviedla, že redaktorka
mala k dispozícií územný plán, ktorý presne určuje v priemyselnej zóne na počty zamestnancov viac a
menej, teda veľkosť prevádzky. Po nahliadnutí fotokópie mailu z 29.01.2007, ktorý bol odoslaný O. O.,
riaditeľom firmy, svedkyňa uviedla, že je pravda, že sa bavili spolu s O. O. o rozhodnutí inšpekcie, že
prevádzka bola posudzovaná ako malý zdroj znečistenia a pritom to bol stredný stupeň znečistenia.

Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/98/2007-214 dňa 27.04.2009, ktorým
návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal
odvolanie, o ktorom odvolací súd Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č.k. 8Co 189/2009-246
dňa 31.03.2011 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd postupoval v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Bratislave a vyzval navrhovateľa na
odstránenie vád podania - špecifikovať petit návrhu na začatie konania keďže z návrhu na začatie
konanieniejejednoznačnezrejmé,čohosanavrhovateľdomáha,najmäčipožadujeodvysielanieopravy
v zmysle zák. č. 308/2000 Z.z.; v tom prípade ktoré výroky a ako žiada opraviť, alebo čoho sa domáhate

ako satisfakcie v zmysle § 13 Obč. zák. (č.l. 251).

Navrhovateľ prostredníctvom zástupcu písomne doručil dňa 25.10.2011 špecifikáciu petitu návrhu , ktorý
znie:

I. „Žalovaný odvysielaním upútavky na reláciu Reportéri vysielanú dňa XX.XX.XXXX v časti týkajúcej sa
obce A. a jej starostu a odvysielaním relácie Reportéri dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vždy so
začiatkom P. XX.XX C.. v časti týkajúcej sa obce A. a jej starostu závažným spôsobom porušil právo
starostu obce Pata na ochranu osobnosti, zaručenú § 11 a § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka.“

II.„Žalovaný je povinný odvysielať (a to odvysielaním textu a jeho hlasitým prečítaním) v najbližších
troch premiérach vysielania relácie „Reportéri“, ktoré budú v programe žalovaného nasledovať
bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, resp. ak predmetná relácia nebude
v čase po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku vysielaná, tak najneskôr do ôsmich dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v rovnako hodnotnom vysielacom čase v akom bola

vysielaná táto relácia, t.j. okolo XX.XX C., nasledovné znenie opravy/ospravedlnenia:

V upútavke k našej relácii Reportéri vysielanej dňa XX.XX.XXXX sme opakovane uviedli, že kvôli
rozhodnutiam starostu sa obyvatelia obce A. dostali do nemocnice. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na
pravde. Samotná reportáž z obce Pata nebola dostatočne vyvážená a objektívna. Dňa XX.XX.XXXX

mohlo v dôsledku nevhodne spracovanej informácie o požiari automobilu sťažovateľky v obci A. vzniknúť
podozrenie na prepojenie starostu s touto udalosťou. Toto nebolo naším zámerom a za uvedené sa
starostovi obce Pata ospravedlňujeme.“

III. Žalovaný je povinný dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zastaviť uverejňovanie relácie

Reportéri vysielanej v premiére dňa XX.X.XXXX V. W. X.X.XXXX v časti týkajúcej sa obce Pata a jej
starostu (t.j. relácie s názvom „. Z. V. „. Z.Y. L.) na svojej web stránke www.stv.sk .

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.500 € (slovom:
šesťtisícpäťsto eur) a súčasne nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku.

Opravu návrhu odôvodnil, že svojim petitom sa domáha satisfakcie v zmysle § 13 Obč. zákonníka.
Uviedol, že mu vznikol zákonný nárok aj na odvysielanie opravy v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z.,avšak s ohľadom na rozsah nepravdivo odvysielaných výrokov ktoré by bolo potrebné opraviť a na
ktorých opravu vznikol navrhovateľovi nárok, by bola oprava neprimerane dlhá k vysielaciemu času
relácie Reportéri.

Súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ktorý uviedol, že
odvysielaním reportáží televízia mu poškodila a to najmä medzi voličmi v obci Pata, kde získal menej
hlasov vo voľbách, ale aj tak bol zvolený za starostu obce Pata. Taktiež kandidoval do VÚC - Krajskej
samosprávy a pri návštevách v okolitých obciach sa ho ľudia pýtali, či je pravdou čo bolo odvysielané v

STV, ale i napriek jeho vysvetleniam nedosiahol príslušný počet hlasov na zvolenie za poslanca VÚC. Z
informácií kolegov kandidátov má za to, že to bolo spôsobené práve tým, že v čase volieb prebiehala táto
aféra a v tom čase nebolo potrebné schvaľovať zmenu stavby obecným zastupiteľstvom a boli doložené
všetky stanoviská regionálneho úradu verejného zdravotníctva, inšpektorátu bezpečnosti práce a ďalšie
potrebné stanoviská. Stavba bola povolená na dočasnú prevádzku a on rozhodnutia, ktoré pripravil
stavebný úrad len podpísal ako starosta. Dočasná prevádzka bola spustená a potom sa tam diali nejaké

sťažnosti, ktoré boli podkladom pre reportáže STV. Poukázal, že sťažovateľka bola z Bratislavy, ktorá
mala letnú kuchyňu 200m od výrobnej haly. Na druhý deň, keď sa dozvedel, že boli dve priotrávené
osoby odvezené do nemocnice, ihneď sa s nemocnicou telefonicky spojil a žiadal, aby boli vykonané
krvné testy a aby bolo jasné z čoho boli tieto osoby priotrávené. Zistil, že dom v ktorom bývali priotrávené
osobystojícca200modprevádzky,jeschátralý,starýaskúrenímnapevnépalivo.Oodvysielanírelácie

sa dozvedel od občianky Paty, ktorá mu povedala, že bol v televízii a že tam dávali, že otrávil dvoch ľudí.
Po odvysielaní musel občanom vysvetľovať, že to nie je pravda, vo fabrike pracuje 100 ľudí a nikoho z
fabriky neodviezli do nemocnice, v okolí fabriky prebiehajú merania ovzdušia, hluku a regionálny úrad
pre zdravotníctvo nevydal rozhodnutie pre zastavenie prevádzky. O podpálení osobného motorového
vozidla sa taktiež dozvedel od zamestnankyne obecného úradu a následne prostredníctvom internetu,

kde zistil, že beží v televízii upútavka s podobizňou a televízia ho obviňuje, že podpálil sťažovateľke auto.
Volal ihneď do televízie, aby vysielanie zastavili. I po tejto udalosti ho v obci zastavovali spoluobčania a
pýtalisivysvetlenie,čosamuveľmiťažkovysvetľovalo,žeautonepodpálil.Návrhpodalzdvochdôvodov
a to, že údajne otrávil dvoch ľudí, a že podpálil auto. Na záver uviedol, že celé odvysielanie reportáže dňa
XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX videl z internetu na obecnom úrade. Žiada priznať satisfakciu z dôvodu,

že stratil mandant poslanca VÚC v Trnave na obvod Galanta, kde mal dobré meno, všetci ho poznali a
počaspredvolebnejkampanemuselvysvetľovaťudalostivsúvislostifirmyvobciaodvysielaniareportáží
v STV. Má za to, že média majú silnejší vplyv ako obyčajný dedinský funkcionár. To sú dôvody a tiež
spojená jeho finančná strata, strata projektov a plat poslanca.

Súd v konaní vykonal dokazovanie prehraním CD so zvukovým a obrazovým záznamom odvysielaných
relácií REPORTÉRI dňa XX.XX.XXXX so začiatkom o XX,XX hod. a 06.02.2007. V relácii REPORTÉRI
odvysielanej dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX C.. v ktorej redaktorka A. G. O. hovorí: „O obci Pata sme
už odvysielali niekoľko reportáži. Občanom najskôr znepríjemňovala život betonárka, ktorú sa napokon
po troch rokoch ich bojov so starostom a úradmi podarilo zrušiť. Dnes bojujú opäť. Zápach a dráždivé

látky, šíriace sa z blízkej gumárenskej fabriky, niektorých z nich doviedli do nemocnice. Ľudia v obci
nie sú proti gumárenskej výrobe; no v každom prípade ich zápach obťažuje. Ako nás informoval riaditeľ
firmy, pôvodne mala byť prevádzka umiestnená úplne inde a mimo obytných zón, u starostu Paty však
našiel pochopenie“.... Celá relácia REPORTÉRI odvysielaná dňa XX.XX.XXXX Z. R. P. XX,XX C. V.
W.Ň. XX.XX.XXXX Z. R. P. XX,XX C.. a ich audiovizuálna nahrávka je založená v spise predmetného

konania. (č.l. 139 až 143).

Súd z vykonaných dôkazov zistil, že v dokumente zo dňa 30.01.2007 sa vyjadrovali občania obce
A., ktorí bývajú v blízkom okolí výrobne gumových produktov, občania ktorým sa zhoršil zdravotný
stav, vyjadroval sa pracovník Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Národné referenčné

centrum konštatovalo zvýšený obsah karcinogénov - benzoánstyrénu, vyjadril sa ošetrujúci lekársky
a zdravotnícky personál. Súd zistil z celého priebehu vysielania, že navrhovateľ ako starosta obce
bol viackrát oslovený redaktorkou, aby sa vyjadril ku sťažnosti a objasnil celú situáciu. Vyjadrenia
navrhovateľa pozostávajú len z poslania redaktorky za odborníčkou, a to pani Š. - pracovníčkou
stavebného úradu, ktorá všetko vysvetlí. V obrazových záberoch boli zábery redaktorky so starostom,

kedy ho žiada o rozhovor a vyjadrenie. Starosta je zobrazený len pri návšteve redaktorky na obecnom
úrade pred kanceláriou starostu. Odporca poskytol navrhovateľovi niekoľkokrát priestor na vyjadrenie
sa. Túto ponuku navrhovateľ odmietol. V reportáži zo dňa 06.02.2007, bol len záber jeho podobizne vpozadí z predchádzajúcej reportáže, navrhovateľ nebol redaktorkou oslovený a táto udalosť nebola v
spojitosti s ním. (č.l. 143).

Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými vyššie uvedenými dôkazmi navrhnutými zo strany
navrhovateľa, vrátane prehrania zvukovo-obrazového záznamu predmetnej reportáže zo dňa
XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, listinných dôkazov, výsluchov navrhovateľa a výzvou navrhovateľa, aby
špecifikoval petit návrhu na začatie konania. Súd po vykonaní dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav vo veci.

Dňa XX.XX.XXXX odporca v rámci relácie Reportéri odvysielal reportáž Patová situácia, ktorej
predmetom bola reportáž z obce Pata, kde sa šíri zápach a dráždivé látky z blízkej gumárenskej fabriky,
niektorých museli odviesť do nemocnice a občanov obťažuje tento zápach. Podľa informácie riaditeľa
firmy, pôvodne táto prevádzka mala byť umiestnená úplne inde, mimo obytných zón, ale u starostu
Paty našli pochopenie. V tejto reportáži odzneli tvrdenia a zábery z nemocnice prijatých občanov na

pozorovanie z možnej intoxikácie výparmi neznámym plynom, čo bolo potvrdené aj vyjadrením O.. V. W.,
primárky doliečovacieho oddelenia nemocnice v B.. Ďalej boli uvedené zábery a rozhovor s O. O., ktorý
má v blízkej vzdialenosti pozemok a dom, v ktorom, ako uvádza, že sa nedá tam bývať z dôvodu, že
tam postavili fabriku na výrobu gumených výrobkov. V reportáži bolo uvedené, že starosta A. ako vedúci
stavebného úradu v lete r. 2005 vydal stavebné povolenie na výstavbu prístrešku a v decembri 2005

prístrešok prekvalifikoval a r. 2006 skolaudoval na lisovňu gumárenských výrobkov. V zábere redaktorka
oslovuje starostu - navrhovateľa, aby sa vyjadril, na čo navrhovateľ redaktorku posielal za pracovníčkou
stavebného úradu p. Š., s tým, že ona všetko kompetentne vysvetlí. Ani na opätovné požiadanie
starosta nebol ochotný sa vyjadriť. Ďalej je vedený rozhovor s pracovníčkou stavebného úradu, ktorá
na problematiku priotrávenia občanov uviedla, že sa skúma, čím boli priotrávený. Navrhovateľ sa

opakovanie odmietol vyjadriť a výslovne uviedol, že sa nebude s redaktorkou baviť. V rozhovore
redaktorky s konateľom spoločnosti gumárenskej výrobne Wega Slovakia p. O. O. uviedol, že sú firmou
medzinárodného významu, s pobočkou v Kanade, majú dlhoročné skúsenosti a to isté chcú spraviť aj
na Slovensku; čo je logické, ak teda budú nejaké prekážky takéhoto rázu, firma sa pravdepodobne zbalí
a odíde. Vyjadril sa O.. B. G., o hospitalizovaných pacientoch, že boli výslovne schvátení, mali dýchacie

ťažkosti a bola prítomná výslovne inhalácia dráždivými plynmi, ale nemajú dôkazný materiál, nakoľko
v sanitke im dali kyslík, ktorého sa nadýchali počas prevozu, a tak plyny mohli byť skreslené. Ďalej
v reportáži sa vyjadruje p. Š. z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v B., že je nepochybné,
že určitý zápach sa z tejto prevádzky šíri, gumový zápach. Tento zápach svojim spôsobom obťažuje
obyvateľov z hľadiska možných rizík poškodenia zdravia a prípady dva, ktoré sa vyskytli, ktoré boli

uzavreté ako intoxikácie, sme požiadali nemocnicu o stanovisko, pretože v náleze nie je stanovené
z čoho vznikla intoxikácia. Ďalej sa vyjadruje konateľka spoločnosti gumárenskej výrobne telefonicky,
ktorá uvádza, že sa robia všetky protiopatrenia a merania, aby sa vyvrátilo obvinenie. Z vyjadrenia p. M.
B. z Národného referenčného laboratória SR na testovanie polycyklických aromatických uhľovodíkov z
odobratých vzoriek potravín spoza plota gumárenskej fabriky uviedol, že zistili zvýšené obsahy markeru

benzoapyrénu. Taktiež boli oslovení občania s otázkou, k problémom gumárenskej fabriky, ktorí uviedli,
že nakoľko bývajú na druhom konci dediny o žiadnych problémoch nevedia, a taktiež na otázku k voľbe
starostu uviedli, že ten je rozumnejší, a preto ho budú voliť.

Dňa XX.XX.XXXX bola odvysielaná reportáž, že o pár dní sťažovateľke v reportáži zo dňa XX.XX.XXXX

niekto podpálil auto. V reportáži bol opis sťažovateľky, kedy a ako zistila, že má auto v plameňoch a
ďalšie vyšetrovanie políciou.

Podľa § 15b zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, právo na
informácie znie: „Orgány verejnej moci, nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie

a právnické osoby zriadené zákonom, sú povinné na základe rovnosti poskytovať vysielateľovi
informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informácie verejnosti;

Podľa § 16 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov,
vysielateľjepovinnýzabezpečiťvšestrannosťinformáciívnázorovúpluralituvrámciprogramovejslužby.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, základným poslaním vysielateľa na základe zákona je slúžiť
veciam verejného alebo iného spoločenského záujmu, prispievať k rozvoju demokratickej spoločnosti,
utvárať vo vysielaní priestor pre pluralitu názorov bez uprednostňovania záujmov len jednej politickejstrany, politického hnutia, skupiny alebo časti spoločnosti alebo náboženského vyznania a viery a
podporovať rozvoj umeleckej tvorby, kultúry a vzdelávania.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho
spracovania a svojím obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon), cit: „Ak bol odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo

o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická
osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu
právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu
uverejniť.“

Podľa Čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Tie isté práva garantuje aj Čl. 10 Listiny základných práv a
slobôd a priznáva mu ich aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Čl. 10 ods. 2) a
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (Čl. 17).

Podľa Čl. 26 ods. 1 zakotvuje: Sloboda prejavu a právo na informáciu sú zaručené. V ods. 2 v prvej

vete sa uvádza: Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Orgánmi

obce sú:
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce

Podľaustanovenia§13ods.1zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadenívzneníneskoršíchpredpisov,

predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná
funkcia. Teda starosta ako orgán územnej samosprávy je osoba, ktorá je reprezentantom verejnej moci
teda ide o verejného funkcionára.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že program Reportéri tvorí pravidelnú publicistickú zložku programovej
služby STV, je vysielaný v týždennej periodicite. Jeho zameraním je informovať divákov o vybraných
aktuálnych problémoch, poskytuje v jednotlivých reportážach široké spektrum informácií z rôznych
oblastí, napr. politika, školstvo, kultúra a pod. V zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení
vysielateľjepovinnýzabezpečiťvšestrannosťinformáciianázorovúpluralituvrámciprogramovejslužby.

Súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol odporcom niekoľkokrát poskytnutý priestor na vyjadrenie sa
k uvedeným príspevkom v relácii Reportéri odvysielanej dňa XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, v ktorých
navrhovateľ odmietol komunikovať s redaktorkou a pracovníčka stavebného úradu, na ktorú bol odporca
navrhovateľom odkázaný, skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu neuviedla. Teda zo strany
odporcunebolzáujempriniesťjednostrannýpohľadnaodvysielanúproblematiku,alesnažilsaposkytnúť

priestor na všestranné informácie, na dialóg, vytvoriť názorovú pluralitu. Dôkazmi bolo potvrdené
vyjadreniami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Národného referenčného laboratória SR,
že bol zvýšený výskyt podozrivého karcinogénu v ovzduší. Vecou sa zaoberala aj Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpekcia životného prostredia v Bratislave, ktoré boli zaznamenané v príspevku.Navrhovateľ žiada súd, aby vyslovil, že odvysielaní upútavky na relácie, špecifikovaných v petite návrhu,
bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na ochranu osobnosti a zároveň žiadal, aby súd uložil

odporcovi povinnosť odvysielať opravu/ospravedlnenie v znení uvedenom v petite. Aby súd mohol
vyhovieť, musí byť z návrhu zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha, preto žalobný petit musí byť úplný,
určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd
opätovne vyzval navrhovateľa o špecifikáciu a upresnenie, nakoľko z návrhu nie je jednoznačne zrejmé,
či požaduje odvysielanie opravy v zmysle zák. č. 308/2000 Z. z., ktoré výroky a ako žiada opraviť, alebo

čoho sa domáha ako satisfakcie podľa § 13 Obč. zák. Navrhovateľ aj napriek výzve neodstránil vady
podania, trval na zmenenom návrhu zo dňa 23.01.2009. Súd konštatuje, že takto formulovaný petit
návrhu nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný.

Predmetné odvysielané relácie obsahujú súbor hodnotiacich úsudkov vyvodených z dostupných
a preukázateľných informácií, ktorých pravdivosť odporca preukázal. Hodnotiace úsudky odporcu

prostredníctvom relácií boli urobené v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu k otázke umiestnenia
prevádzky na spracovanie gumy, rozhodnutia starostu obce A. v zmysle stavebného konania, o požiari
automobilu sťažovateľky v obci A. a vyjadrením ošetrujúcich lekárov troch občanov obce A.. Redaktorka
sa opierala o informácie, ktoré boli pravdivé, preto ich nemožno považovať za odporujúce ustanoveniu
§ 11 Občianskeho zákonníka. Súd uvážil, že uvedením starostu v reláciách nechceli navrhovateľa uraziť.

Navrhovateľ z titulu svojej funkcie je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Funkcia
starostu je verejná, starosta je orgán územnej samosprávy, ktorá je reprezentantom verejnej moci,
teda ide o verejného funkcionára. Navrhovateľ ako osoba verejne činná si musí byť vedomý, že s jeho
činnosťoujespojenýoprávnenýzáujemverejnostinainformácieamávedieťvtomtosmerekomunikovať
s predstaviteľmi médií. Kritiku má vedieť tolerovať. Podstata relácie spočívala v informovaní a kritickom

posudzovaní výsledkov rozhodnutí a skutkového stavu v obci A..

Predmetom „ochrany osobnosti“ fyzickej osoby podľa občianskeho práva je aj právo na občiansku
česť a ľudskú dôstojnosť, zaručené Ústavou a Listinou základných práv a slobôd, zahrňujúce česť
konkrétnej fyzickej osoby, ktorá získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Rozsah uvedeného práva

sa v priebehu ľudského života vyvíja, v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí, pojmovo
je česť spájaná s určitými povolaniami. Najčastejšou formou zásahu sú skutkové tvrdenia a hodnotiace
úsudky, a to za splnenia podmienky, že ide o porušenie neoprávnené, protiprávne. Skutkové tvrdenia
majú objektívnu povahu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo vyjadrujú názor toho, kto úsudok
prednáša. Sloboda vytvárania a prejavu názoru je nevyhnutnou podmienkou demokracie, má svoje

hranice tam, kde by prejav bol v rozpore s oprávnenými záujmami na slobodnom prejave ostatných.
Všeobecne možno konštatovať, že ide o prípustnú a oprávnenú kritiku v prípade, keď je vecná a
konkrétna, primeraná čo do obsahu a formy, nevykračujúca z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného
a zároveň spoločensky uznávaného účelu.

Občiansky zákonník poskytuje „ochranu osobnosti“ len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré
predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu
spôsobiť. Zásah musí byť objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11
OZ.

U niektorých skupín osôb je ochrana súkromia menej intenzívna. Týka sa to najmä politikov,
verejných činiteľov, orgánov verejnej moci (ktorým starosta obce bezpochyby je), ktorí sú pod väčším
drobnohľadom aj médií. Kto je verejne činnou osobou, čo v danom prípade navrhovateľ je, musí vopred
rátať a strpieť to, že sa ním bude verejnosť viac zaoberať. To však neznamená, že tu nie sú hranice,
za ktoré nie je možné ísť a za ktorými by nemohlo aj u verejného činiteľa dôjsť k zásahom do práv

chránených v rámci „ochrany osobnosti“. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v
jednom z rozhodnutí uviedol: limity prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností než u súkromných
osôb. Na rozdiel od súkromných osôb sa politik nevyhnutne a vedome podrobuje dôkladnej kontrole
každého svojho slova a činu zo strany redaktorov a novinárov, i zo strany širokej verejnosti a v dôsledku
toho musí preukázať vyššiu mieru tolerantnosti. Pri ochrane práv verejného činiteľa však oproti ochrane

práv bežnej fyzickej osoby sú, z dôvodu existencie práva na pravdivé informovanie a slobody prejavu,
hranice posudzovania závažnosti, či oprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti posunuté. Bez
akýchkoľvek postihov sa pripúšťa i pravdivá kritika činnosti verejných činiteľov. Právo slobody prejavu
nie je bezhraničné, ale najmä vo vzťahu k verejným činiteľom sú tieto hranice benevolentnejšie, pretoževerejne činná osoba svojím vstupom do verejného života musí počítať s tým, že sa bude o nej a jej
činnosti písať a hovoriť v médiách.

Právnym prostriedkom súdnej ochrany všeobecného osobnostného práva je i žaloba, aby bolo
postihnutej osobe priznané primerané zadosťučinenie - satisfakcia (§13 Občianskeho zákonníka).
Zákon neustanovuje, čo sa rozumie zadosťučinením, ani čo je treba chápať pod primeraným
zadosťučinením. Tento občianskoprávny prostriedok prichádza do úvahy len tam, kde nepriaznivý
dôsledok neoprávneného zásahu, t.j. nemajetková ujma osobnosti už vznikla - zákonná podmienka.

Občiansky zákonník neustanovuje pre vznik občianskoprávnej sankcie popri objektívnych
predpokladoch žiadny subjektívny predpoklad na strane pôvodcu neoprávneného zásahu, konkrétne
zavinenie. Peňažná sankcia ako forma zadosťučinenia postihuje pôvodcu neoprávneného zásahu vo
všetkých prípadoch, kde sú splnené všetky objektívne predpoklady.

Zo strany odporcu ako pasívne legitimovanej strany odvysielaním predmetných relácií nedošlo a nie
je možné konštatovať, že boli porušené vyššie citované zákonné ustanovenia zákona č. 308/2000
Z.z., nakoľko odporca poskytol navrhovateľovi niekoľkokrát priestor na vyjadrenie sa. Navrhovateľ
ponuky redaktorky odmietol. Taktiež súd mal preukázané, že odporca v odvysielaných reláciách
vychádzal z dostupných informácií a podkladov, ktoré mu boli poskytnuté pracovníčkou na obecnom

úrade, riaditeľom spoločnosti WEGU SLOVAKIA s.r.o., obyvateľmi obce A., ošetrujúcimi lekármi a
príslušnými štátnymi orgánmi. Súd mal preukázané, že riaditeľ firmy sám žiadal mailom redaktorku,
aby relácia nebola odvysielaná, že všetky nedostatky sa odstránia (robí sa na tom). Tvrdenia právnej
zástupkyne navrhovateľa, že v čase odvysielania bolo rozhodnutie Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva so sídlom v B., vydané sa nezakladá na pravde, nakoľko súhlas bol vydaný do 31.12.2006.

Nové rozhodnutie bolo vydané 16.02.2007 t.j. 17 dní po odvysielaní relácie. Taktiež odvolávanie
sa navrhovateľa na preskúmanie právoplatnosti rozhodnutia, kolaudačného rozhodnutia Krajským
stavebným úradom v Trnave o jeho platnosti súd z predložených dôkazov zistil, že sa jedná len o
povolenie užívania stavby „G. pre S. C. J. Z. B. A.“. Taktiež v konaní nebolo preukázané trestné
stíhanie voči navrhovateľovi tak, ako uvádzala vo svojich vyjadreniach právna zástupkyňa navrhovateľa.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal akékoľvek zníženie jeho dôstojnosti, ujmu na zdraví. Svoj návrh
odvodzuje, že mu vznikla ujma ako starostovi, kandidátovi do VÚC a pod. verejne činnej osoby.

Na základe daného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, po vyhodnotení vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že uplatnenie práva na ochranu osobnosti nemohlo byť posúdené ako

opodstatnené, pretože odporca mal zákonné právo na hodnotiace úsudky, ktoré v relácii prezentoval.
Súd uvážil, že odvysielaním relácie REPORTÉRI nedošlo k neoprávnenému zásahu, t.j. zásahu
objektívne spôsobilému privodiť navrhovateľovi ako fyzickej osobe ujmu. V predmetnej relácii neboli
uverejnené nepravdivé tvrdenia objektívne spôsobilé ujmy na cti navrhovateľa, nedošlo k odvysielaniu
neprípustných hodnotiacich úsudkov týkajúcich sa jeho osoby a nešlo ani o neprípustnú kritiku

osoby alebo konania navrhovateľa. V danom prípade podľa názoru súdu tvrdenia a hodnotiace
úsudky redaktorky relácie REPORTÉRI nepresiahli rámec oprávnenej kritiky verejného funkcionára -
reprezentanta verejnej moci.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, (vychádzajúc z § 132 O.s.p.) ako aj v zmysle ustálenej judikatúry

navrhovateľ musí preukázať svoj nárok súdu. Z návrhu navrhovateľa musí byť zrejmé, čoho sa domáha.
Súd chce poukázať, že navrhovateľ v tomto konaní sa prezentuje raz ako starosta, verejný činiteľ, a
tvrdí, že mu vznikla ujma ako starostovi, kandidátovi do VÚC, a raz sa cíti byť poškodený na svojich
bežných občianskych právach ako fyzická osoba.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne uznesením v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca
bol v konaní plne úspešný, ale odporca si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy mu ani nevznikli.
Súd preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci