Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gazdagová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/26/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511214396
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7511214396.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie rozhodol samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci maloletých
detí A. B., nar.X.XX.XXXX a B. B., nar.X.X.XXXX, obaja bytom G. 7, B. H., zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, detí rodičov A. V., nar.XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, Q. nad O. a F. B., nar.XX.X.XXXX, bytom G. 7, B. H., zast. JUDr. Martou Šuvadovou,
advokátkou, Floriánska 16, Košice, v konaní o zníženie výživného
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka maloletých detí A. B. a B. B. návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.9.2011 žiadala, aby súd
rozhodol o znížení výživného na obe maloleté deti. Maloleté deti A. a B. B. boli rozsudkom tunajšieho
súdu v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,
č. k.: 8C/74/2008 zo dňa 29.4.2009, právoplatným 11.5.2009 zverené do osobnej starostlivosti otca.
Zo strany matky bolo naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu v konaní č.9P/88/2010 zo
dňa 21.12.2010, právoplatným 11.2.2011, ktorým bola matka zaviazaná platiť na maloletého A. sumou
70,-Eur mesačne a na maloletého B. sumou 90,-Eur mesačne. Matka žiadala o zníženie výživného z
dôvodu, že podľa jej názoru sa vo veľkej miere zmenili jej možnosti a schopnosti, od začiatku augusta
2011 bola bez finančných prostriedkov, evidovaná na úrade práce a toho času od 19.9.2011 pracuje
v priemyselnom parku v S., jej príjem je nižší, ako bol v minulosti a preto nie je v jej možnostiach a
schopnostiach platiť výživné na obe maloleté deti tak, ako na to bola zaviazaná rozsudkom.
19P/26/2011
- 2 -
Navrhla preto, aby súd znížil výživné na maloleté deti tak, aby na maloletého A. platila sumu 45,-Eur a
na maloletého B. sumu 45,-Eur mesačne.
Otec maloletých detí so znížením výživného nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom
právnej zástupkyne uviedol, že matka v minulosti mala príjem, ktorý odôvodňoval určenie výživného v
takej výške, ako na to bola zaviazaná rozsudkom, avšak zamestnanie opustila z vlastného rozhodnutia.
Otec maloletých detí žije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, stará sa o nich, matka okrem
súdom určeného výživného ničím iným maloletým deťom neprispieva, ani sa s nimi nekontaktuje.Zástupca kolízneho opatrovníka doporučil návrh matky zamietnuť, pretože zníženie nie je v záujme
maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení pomerov, rodnými listami
maloletých detí ako aj s ďalším obsahom spisu, obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 9P/88/2010,
7P/97/2008 a zistil tento skutkový stav :
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k.8C/74/2008 zo dňa 29.4.2009, právoplatným dňa
11.5.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí A. a B. B. - A. B., rodenej S. a F. B. rozvedené
a súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode tak, že maloleté deti A. a B. boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná
prispievať na výživu maloletých detí sumou 70,-Eur na maloletého B. a sumou 50,-Eur na maloletého
A.. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.12.2010 právoplatným dňa 11.2.2011 bola
naposledy upravená vyživovacia povinnosť matky voči maloletým deťom tak, že matka bola zaviazaná
prispievať na výživu maloletého B. sumou 90,-Eur mesačne a na maloletého A. sumou 70,-Eur mesačne.
Okrem toho bola matka zaviazaná zaplatiť dlžné výživné na obe deti.
Matka maloletých detí - navrhovateľka A. V. býva toho času v trojizbovom byte, ktorý vlastní a v ktorom
býva spoločne so svojim manželom. Od 19.9.2011 pracuje v spoločnosti H. W. W., s.r.o. so sídlom v S.,
ako operátorka výroby, jej príjem z tejto pracovnej činnosti bol v mesiaci september 2011 114,34,-Eur, v
mesiaci október 2011 345,-Eur,v mesiaci november 2011 325,-Eur a v mesiaci december 2011 142,-Eur.
Navrhovateľka pracovala do júna 2011 ako opatrovateľka v Rakúsku, jej príjem bol 650,- až 700,-Eur
mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia navrhovateľka ukončila zamestnanie v Rakúsku z toho dôvodu,
že po tom, ako sa vydala, by chcela požiadať o zverenie maloletých detí A. a B. do svojej starostlivosti,
čo by nebolo možné, keby ostala pracovať v Rakúsku. Manžel navrhovateľky I. V. je zamestnaný v
spoločnosti Vulkmont, a.s Košice ako zvárač, jeho priemerný mesačný zárobok je za obdobie mesiacov
január až september 2011 882,-Eur. Mesačné výdaje navrhovateľky predstavujú 140,-Eur inkaso, 6,-Eur
plyn, 14,-Eur elektrina, 60,-Eur cestovné do zamestnania, 124,-Eur splátky za hypotekárny úver, výživné
pre maloleté deti 160,-Eur, ostatné výdaje navrhovateľke vypomáha jej manžel. Manžel navrhovateľky
má vyživovaciu povinnosť vo výške 60,-Eur.
19P/26/2011
- 3 -
Otec maloletých detí A. a B. - F. B. je momentálne nezamestnaný, od 10.12.2011. Do tej doby
pracoval v spoločnosti W., ako vodič, jeho príjem bol cca 500,-Eur až 550,-Eur mesačne. Odporca
mal postupne predlžovanú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom na dobu určitú. Toho času je bez
zamestnania, evidovaný na úrade práce, na pojednávaní sa nevedel ešte vyjadriť, ako bude riešiť svoje
ďalšie pracovné uplatnenie. Odporca - otec maloletých detí žije spolu s maloletými deťmi v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú starobnými dôchodcami. Spoločne vedú domácnosť, stará matka
maloletých detí sa stará o domácnosť, odporca jej prispieva na vedenie domácnosti a na stravu nákupmi.
Jeho mesačné výdaje sú 150,-Eur uhrádza splátku pôžičky, 40,-Eur stavebné sporenie, úradu práce
spláca preddavkovo určenú sumu 25,80,-Eur mesačne.
Maloletý syn B. navštevuje 9.ročník a maloletý syn A. 7.ročník na Základnej školy vo B. H., mesačne
za nich odporca uhrádza výdaje na stravu v sume 20,-Eur na jedného, ročne na triedny fond 10,-Eur na
jedného, za oboch poplatok na basketbalový krúžok ročne 20,-Eur, za staršieho syna uhradil zálohu v
sume 100,-Eur na lyžiarsky výcvik. Maloleté deti sú zdravé, zvýšené výdaje mal odporca na maloletého
A., ktorý v jeseni 2011 podstúpil operáciu hrudníka. Podľa vyjadrenia odporcu matka maloletých detí
okrem súdom stanoveného výživného ničím iným maloletým deťom neprispieva, ani ich nekontaktuje,
odporca zabezpečuje starostlivosť o maloletých synov sám v celom rozsahu za pomoci starých rodičov,
pričom vysoké náklady pre maloletých synov má odporca na zabezpečenie ich ošatenia, nakoľko sa
jedná o chlapcov v období puberty, ktorí rýchlo rastú, ako aj na ich stravu.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Z vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že od posledného určenia výživného,
čo bolo v decembri roku 2010 sa zmenili majetkové pomery na strane matky aj otca. Matka ukončila
pracovný pomer v Rakúsku, kde pracovala ako opatrovateľka na základe živnostenského oprávnenia, v
mesiaci august 2011 bola vedená v evidencii nezamestnaných na úrade práce a od 19.9.2011 pracuje v
spoločnosti H. W., s.r.o. Otec maloletých detí je od 10.12.2011 nezamestnaný, vedený na úrade práce,
pracovnú zmluvu s posledným zamestnávateľom mal uzavretú na dobu určitú. U oboch maloletých detí
k výraznejšej zmene pomerov nedošlo.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
19P/26/2011
- 4 -
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh
matky na zníženie výživného nie je dôvodný. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností
a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Je nesporné, že rozsah
vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby, bez toho, že by sa
prihliadalo na jeho schopnosti. Súd musí skúmať, či povinný neopustil zamestnanie pre neho nevhodné
a poskytujúce mu väčší príjem bezdôvodne. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby je potrebné skúmať,
či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil alebo opustil zamestnanie s vyšším
príjmom, z vlastnej iniciatívy, treba posudzovať schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred
zmenou resp. stratou zamestnania.
V danom prípade nemal súd za preukázané, že by sa matka vzdala predchádzajúceho, lepšie
ohodnoteného zamestnania z toho dôvodu, že by mala v úmysle žiadať o zverenie maloletých detí do
svojej starostlivosti a vyhodnotil túto časť výpovede matky ako účelovú. Po vykonanom dokazovaní
bolo preukázané, že medzi matkou a maloletými deťmi - jedná sa o chlapcov vo veku 13 a 14
rokov nie je vytvorené pevné puto, matka s deťmi nekomunikuje, resp. komunikuje iba príležitostne,
nenavštevuje ich, podľa jej vyjadrenia pretože to deti nechcú, kvôli ovplyvňovaniu otcom a je veľmi málo
pravdepodobné,žebydetimalizáujempritakejtointenzitekontaktovsmatkou(príležitostnýemail)meniť
svoje zaužívané návyky (škola, priatelia, krúžky), čo by ich po zmene vo výchove čakalo. Z uvedeného
teda vyplýva, že skutočnosť, že matka maloletých detí opustila zamestnanie, v ktorom dosahovala vyšší
príjem bez preukázania objektívnych príčin, pre ktoré nemôže ďalej pokračovať v pracovnom pomere s
vyšším príjmom, nemôže súd túto skutočnosť považovať za dôvod na zníženie výživného.
Z potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu matky mal súd za preukázané, že po odpočítaní nákladov,
ktoré je u matky nevyhnutné vynaložiť (náklady na bývanie, stravovanie, o ktoré sa delí spoločne s
manželom), je jej príjem popri príjme jej manžela, dostatočný na to, aby prispievala na výživu maloletých
detí B. a A. tak, ako jej to bolo uložené v rozsudku tunajšieho súdu 9P/88/2010 zo dňa 21.12.2010.Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené
odôvodnené potreby maloletých detí, môže matka uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré
nemajú charakter nevyhnutných výdavkov ( napr. náklady na splácanie pôžičky, platenie poistiek,
mobilných telefónov). Navyše v danom prípade bolo preukázané, že u otca je toho času nulový príjem
z dôvodu straty zamestnania z objektívnych dôvodov, preto nie je
19P/26/2011
- 5 -
možné toho času znížiť vyživovaciu povinnosť povinnej osoby, ktorá pravidelný mesačný príjem má
zabezpečený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky na zníženie výživného voči maloletým deťom
B. a A. zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i
bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s.
p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.