Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/65/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218964
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7111218964.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci
starostlivosti súdu o mal. deti: I. I., nar. X.X.XXXX a G. I., nar. X.X.XXXX, bytom Y., Z. U. 1, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: N. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y., Z. U. X za účasti otca: I.. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Z. U. X, t.č. G. X, Y. v
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom takto
r o z h o d o l :
Maloletú I., nar. X.X.XXXX a maloletú G., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I., nar. X.X.XXXXX sumou 135 € mesačne a mal.
G., nar. X.X.XXXX sumou 125 € mesačne od 1.7.2011 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.
Dlžné výživné na mal. I., nar. X.X.XXXX vzniklé za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 vo výške 95 € je
otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dlžné výživné na mal. G., nar. X.X.XXXX vzniklé za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 vo výške 25 €
je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. I., nar. X.X.XXXX a G., nar. X.X.XXXX nasledovne:
Každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin v
mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod., posledný julový týždeň od pondelka od 9.00 hod.
a prvý augustový týždeň do nedele do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od pondelka
od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od Veľkého piatku od 17.00 hod. do
soboty do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 29.12.
do 17.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 29.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 17.00 hod.
Otec mal. deti prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto deti odovzdá a vráti
jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2011 žiadala, aby zveril mal. deti I., nar. X.X.XXXX a G.,
nar. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. I. sumou 170 €
mesačne a mal. G. sumou 150 € mesačne. Súčasne žiadala, aby upravil styk otca s mal. deťmi.Otec súhlasil s tým, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a bol ochotný prispievať
na výživu mal. I. sumou 100 € mesačne a na mal. G. sumou 100 € mesačne. Súčasne žiadal, aby bol
oprávnený stretávať sa s mal. deťmi čo najčastejšie.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
17.10.2011 navrhol, aby zveril mal. I. a G. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok, výšku výživného určil podľa príjmu otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby
mal. detí.
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom mal. detí sú manželia, doposiaľ návrh na rozvod manželstva
nepodala, manželstvo trvá. V spoločnej domácnosti nežijú od 26.3.2011, kedy sa otec mal. detí
odsťahoval. Dôvodom jeho odchodu boli nedorozumenia z dôvodu, že si našiel mimomanželskú
známosť. Od odchodu zo spoločnej domácnosti starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne sama.
Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku.
Od 1.9.2011 nastúpila do práce na ZŠ Košická Polianka s príjmom vo výške 600 € mesačne. Spolu s
deťmi obývajú 3-izbový byt v osobnom vlastníctve za ktorý platí poplatky vrátane inkasa 237 € mesačne.
K ďalším výdavkom patrí: 19 € internet, 50 € splátka pôžičky, 19,50 € životná poistka, 31 € odpad raz
za 3 mesiace, 26 € poistka za byt polročne, 30 € poplatky za mobil, 15-18 € stravné, obedy v škole,
50 € cestovné, 15 € lieky, 20 € hygienické potreby, 50 € zubár, 30 € knihy, vstupné, kaderník, 50-100 €
obuv, oblečenie, doplnky a 20 € iné výdavky ako darčeky pre členov rodiny. V uvedenom nie sú zarátané
náklady na stravu počas mesiaca v domácnosti, taktiež ani náklady spojené s dovolenkou, prípadne
výlet a iné aktivity.
Mal. I. má 6 rokov, zatiaľ chodí do škôlky. Výdavky sú nasledovné: 17,50 € životná poistka, 27 € strava v
škôlke, 35 € poplatok za školné v základnej umeleckej škole, 20 € cvičky a dres na tanečnú, 20 € zubár,
10€hygienicképotreby,10€lieky,30€oblečenie,30€obuv,15€knihy,hračky,časopisya5€cestovné.
Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá, okrem bežných detských chorôb.
Mal. G. má 3 roky, navštevuje materskú škôlku, výdavky sú nasledovné: 15 € životná poistka, 10 €
školné v škôlke, 27 € strava, 10 € lieky, 30 € oblečenie, 30 € obuv, 20 € zubár, 10 € hračky, knihy, 10
€ hygienické potreby, 50 € raz štvrťročne sporenie na vkladnej knižke. V uvedenom nie sú započítané
náklady na vstupné na rôzne podujatia, aktivity v škôlke, ako je fotenie, poistenie a pod. a taktiež na
stravu počas bežného mesiaca v domácnosti.
Matka uviedla, že otec sa s mal. deťmi stretáva, od mája 2011 jej dával 300 €, s tým, že urobil aj nákup
podľa potreby raz týždenne v hodnote 30-50 €.
Z výpovede otca súd zistil, že spoločnú domácnosť opustil dňa 26.3.2011. Od mája 2011 prispieval
sumou 300 €, podľa požiadaviek robil nákupy v hodnote 30-60 € na týždeň. Počas odlúčenia v termíne
29.7.-6.8.2011 vzal deti na dovolenku do Chorvátska - Brela, ktorej náklady boli približne 720 €, pričom
táto suma pozostávala zo 400 € ubytovanie, 70 mýtne a diaľničné poplatky, 120 € pohonné hmoty, 130
€ strava a výdaje na mieste pobytu.
Počas manželstva si zriadili spoločný účet v U., ku ktorému boli zriadené platobné karty pre oboch.
Na svoju obhajobu pripojil výpis z účtu, na ktorých zaznačil jeho výdaje po odchode zo spoločnej
domácnosti. Platobnú kartu ponechal matke a tak isto aj dostatočné množstvo finančných prostriedkov
na účte.
Z výpisov je zjavné, že matka na platbu ŠPF boli z tohto účtu hradené do konca júna 2011, platby za
mobilný telefón matky do mája 2011, tak isto z účtu boli uhrádzané poistky tak matky ako aj mal. dcéry.
Počas odlúčenia deťom prispieval na kultúrne podujatia, darčeky.
V mesiaci júl si zriadil osobný účet na všetky svoje platby, splátka stavebného sporenia, mobilný telefón
a pod., ktoré si hradí z tohto účtu.Počas odlúčenia matka prevzala aj preplatky za byt, vyúčtovanie za rok 2010 vo výške 165,91 €. Tak isto
v mesiaci august zrušila poistky dcéry aj svoju a vybrala 735 €, ktoré mala použiť na ďalšie pokračovanie
poistiek.
Počas manželstva nadobudli osobný automobil Škoda Octavia, pričom pred dovolenkou musel
zabezpečiť po technickej aj právnej stránke, išlo o opravu rozvodových remeňov v hodnote 111,41 €,
STK a emisná kontrola v hodnote 60 €. Tak isto zaplatil povinné zmluvné poistenie v hodnote 77,48 €.
Otec je zamestnaný v spoločnosti F. X. s.r.o. s príjmom vo výške 868 €. Býva v podnájme za ktorý platí
250 € mesačne, mobilný telefón 30 € a splátka stavebného sporenia 83 € mesačne. Iné mimoriadne
výdavky nemá.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberala
rodičovský príspevok nasledovne: od 1.1.2009 do 31.8.2009 v sume 158,67 € mesačne, od 1.9.2009 do
31.12.2009 v sume 164,22 € mesačne, od 1.1.2010 do 30.9.2010 v sume 256 € mesačne, od 1.10.2010
do 31.12.2010 v sume 164,22 € mesačne, od 1.1.2011 do 30.9.2011 v sume 190,10 € mesačne.
Otec a matka k podanému návrhu a v priebehu konania pripojili listinné doklady preukazujúce výdavky
aj na mal. deti a ostatné výdavky súvisiace so zabezpečením základných potrieb rodiny, domácností.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca F. G. s.r.o. v W. bolo zistené, že jeho
priemerný mesačný zárobok za obdobie od 1.9.2010 do 31.8.2011 bol vo výške 1.454 €.
Z oznámenia zamestnávateľa otca F. X. s.r.o., organizačná zložka H. bolo zistené, že otec je
zamestnancom uvedenej firmy, ktorá je následníkom a prevzala záväzky spoločnosti F. G. s.r.o. V
pracovnom pomere je evidovaný od 1.9.2011 na pracovnej pozícii produkt manažér. Otec má hrubú
mesačnú mzdu vo výške 1.100 € + prémie 100 €. Jeho príjem za obdobie 9/2011 bol vo výške 868,28
€, 10/2011 1.026,38 €.
Zoznámeniadoručenéhozamestnávateľommatkybolozistené,žemenovanáod1.8.2008do12.2.2009
bola na materskej dovolenke, od 13.2.2009 do 31.7.2009 bola na rodičovskej dovolenke. Od 1.8.2011
dosiahla nasledovný príjem: 8/2011 540,75 € netto, 9/2011 567,74 € netto, 10/2011 569,15 € netto.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov
za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov
sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú deti vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú
skutočnosť, že výlučne matka sa osobne podieľa na výchove mal. detí, na citové väzby a vývinové
potreby mal. detí a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky
a otca, na odôvodnené potreby mal. detí, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť tak matky ako aj
otca o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže
prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Výživné vo výške 135 € na mal.
I. a 125 € mesačne na mal. G. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a
z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý
nemá iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Výživné vo výške 135
€ mesačne pre mal. I., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 4,35 € a výživné vo výške 125 € mesačne
na mal. G., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 4,00 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutých
potrieb maloletých, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené
potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimeranémajetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytnutia výživného. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom
období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne
bežnému životnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého nežijú
spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. V danom prípade otec
ako povinný rodič majúci mal. deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich
subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity
tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. V zmysle ust. §
62ods.5Zákonaorodinevýživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Dieťamázozákonaprávo
na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej
zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného
príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti,
hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 135
€ pre mal. I. a 125 € pre mal. G. je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na určenie výživného za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 došlo na strane otca k vzniku
dlžného výživného na mal. I. vo výške 95 € a na mal. G. vo výške 25 €, ktoré mu súd uložil zaplatiť k
rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Matka a otec zhodne predniesli, že otec na výživu detí zaplatil od júla 2011 spolu 850 € na jedno mal.
dieťa ( mesiac júl, august, september 2011 spolu 450 € na jedno dieťa, mesiace október, november,
december 2011 spolu zaplatil 300 € jedno dieťa, január 2012 100 € na jedno mal. dieťa, takto, takto
zaplatil na mal. I. 850 € a mal. G. 850 € ).
Dlžné výživné je vypočítané nasledovne: mal. I. 135 € mesačne x 7 mesiacov = 945 € - 850 € (plnenia
otca) = 95 €.
Dlžné výživné na mal. G. vypočítané nasledovne: výživné na mal. Soňu 125 € mesačne x 7 mesiacov
= 875 € - 850 € (plnenia otca) = 25 €.Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku s mal. deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k mal. deťom, ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej
starostlivosti. Pri úprave styku mal. detí s otcom zobral súd do úvahy tú skutočnosť, že je v záujme detí,
aby sa do budúcna s otcom aj stretávali.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.