Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108209635
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI:

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M., proti povinnému Z. o vymoženie
20,61 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 62 Er 858/2008, v konaní o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 13. mája 2010, sp.zn. 5 CoE 194/2010 a uzneseniu Okresného súdu Trenčín z 10. marca
2010, č.k. 62 Er 858/2008-11, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z 10. marca 2010 č.k. 62 Er
411/2006-17vspojenísuznesenímKrajskéhosúduTrenčínz13.decembra2010sp.zn.4CoE484/2010
v časti výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na návrh oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal
dňa20.mája2008poverenienavykonanieexekúciesúdnejexekútorkeJUDr.N.navymoženiepeňažnej
pohľadávky 621 Sk s príslušenstvom a trovami exekúcie proti povinnému.

Okresný súd Trenčín uznesením zo 10. marca 2010 č.k. 62 Er 858/2008 -11 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku); súdnej
exekútorke trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z oznámenia

súdnej exekútorky a z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 8. apríla 2009, č.k.

16 D 1265/2008-13 zistil, že povinný dňa 3. októbra 2008 zomrel bez zanechania majetku a dedičské
konanie bolo zastavené. Z uvedeného vyvodil, že povinný nemal dedičov zodpovedných za dlhy, a preto
ani jeho dedičia nemohli byť zaviazaní na zaplatenie trov exekúcie. Samotný oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, túto skutočnosť nemohol predvídať tak, ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Na náhradu trov exekúcie ho nezaviazal ani podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, nakoľko

dôvodom pre zastavenie exekúcie nebola nemajetnosť povinného.

Na odvolanie súdnej exekútorky Krajský súd v Trenčíne uznesením 13. mája 2010, sp.zn.

5 CoE 194/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti dodal, že z § 203

ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva možnosť súdu a nie jeho povinnosť zaviazať oprávneného k
náhrade trov exekučného konania. Predpokladom na takéto rozhodnutie je uváženie súdu o miere jeho

procesného zavinenia. Súd musí prihliadať na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídaťdôvod zastavenia exekúcie. V predmetnej veci začala exekúcia na základe návrhu oprávneného zo dňa
2. apríla 2008, pričom povinný zomrel dňa

3. októbra 2008. Keďže povinný nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie po ňom bolo zastavené,

súd prvého stupňa následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. K zastaveniu
exekúcie však došlo nie z dôvodu nemajetnosti na strane povinného, ale z dôvodu jeho úmrtia. Za
daných okolností potom nemožno aplikovať predpoklad zavinenia na strane oprávneného, ktorý ani pri
náležitej opatrnosti nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie a rovnako nemožno aplikovať
ani ustanovenie o náhrade trov exekučného konania z dôvodu nedostatku majetku na strane povinného

(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), pretože dôvodom zastavenia exekúcie bolo úmrtie na strane
povinného.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdnej exekútorky a
mimoriadnym dovolaním napadol tak uznesenie okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu vo
výroku o náhrade trov exekúcie. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto
navrhol uvedené uznesenia v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne závery súdov, ktoré
exekučné konanie nesprávne zastavili v rozpore so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku a vo veci náhrady trov exekúcie aplikovali § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade
úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. Z § 37 ods. 3 Exekučného poriadku

vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov,
ktorí zodpovedajú za jeho dlhy

do výšky nadobudnutého dedičstva. Povinný majetok nezanechal, preto malo byť exekučné konanie
zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri náhrade trov konania mali súdy
vychádzať z § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.

Oprávnený a súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g
O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243 ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

VkonaníomimoriadnomdovolanígenerálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikyjedovolacísúdviazaný
rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia

(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania
uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Takéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí súdov v mimoriadnom
dovolaní nenamietal.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.Pri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon
exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov

a áhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri
rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods.
2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení
exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§

175h ods. 1 O.s.p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo
zastavené podľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p. ).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ

žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1
O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že
exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností
poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre

zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie,
ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie
zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Možno preto uzavrieť, že
súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli aj o
trovách exekúcie. Obdobne už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra

2006, sp.zn. 2 M Cdo 1/2006. Aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na svojom zasadnutí dňa 13. decembra 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí
rozhodnutie sp.zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa

30. mája 2011 s rovnakým právnym záverom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej

republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení § 243f ods. 1 písm.
c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia v mimoriadnym
dovolaním napadnutej časti a vec vrátil v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie
konanie(§243iods.2O.s.p.vspojenís§243bods.2,3O.s.p.),vktorombudeprávnynázordovolacieho

súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného, ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.