Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/420/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215173
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1410215173.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľky:

Mgr. E. Ž., bytom M. XX, Bratislava, zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka
15B, Malacky, proti odporcovi: Štátna školská inšpekcia, so sídlom Staré Grunty 42, Bratislava,
zast. JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom Zámocká 10, Bratislava, o určenie právnych
skutočností, uloženie povinnosti vymenovať navrhovateľku do stálej štátnej služby a priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000.- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.135,68.- eur,
atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku,právnemuzástupcoviodporcu,JUDr.PavloviPospechovi,
advokátovi so sídlom Zámocká 10, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáhala, aby súd určil, že odporca porušil vo vzťahu k
navrhovateľke zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustil sa priamej diskriminácie a tiež, aby určil,
že navrhovateľka vyhovela kvalifikačnej skúške vykonanej dňa 19.7.2005. Ďalej sa navrhovateľka
domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť vymenovať navrhovateľku do stálej štátnej služby podľa
§ 20 ods.3 zákona č. 307/2004 Z.z. v platnom znení ku dňu vykonania kvalifikačnej skúšky a napokon,

aby mu bola uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 50 000,-EUR, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že dňa 27.10.2005 podala návrh na preskúmanie
zákonnosti právoplatného rozhodnutia Ministerstva školstva SR o skončení jej štátnozamestnaneckého
pomeru v príčinnej súvislosti s vykonaním kvalifikačnej skúšky. Krajský súd ako predbežnú otázku
preskúmalpostupvyhotoveniaslužobnéhohodnoteniasnálezomprávnejvadypodstatnejpreuznesenie
kvalifikačnej komisie vo forme hlasovania, ktoré navodilo situáciu zániku štátnozamestnaneckého
pomeru zo zákona a neprávny stav navrhovateľky. Súd pomenoval právnu vadu vo výroku o služobnom

hodnotení -malo byť k 19.07.2005 a nie k 01. 06. 2004. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by
týmto hodnotením bola navrhovateľka oboznámená včas a že by jej bol daný priestor na vyjadrenie sa k
jeho obsahu, na čo v konečnom dôsledku poukazuje už od začatia konania. Dňa 14.07.2009 bol podaný
podnet na začatie konania podľa § 26 zákona č. 153/2001 o proteste prokurátora a preskúmanie postupu
ŠŠI pri vyhotovení služobného hodnotenia ako súčasti kvalifikačnej skúšky s názorom, že pre uznesenie
o výsledku kvalifikačnej skúšky neboli splnené zákonné podmienky na prijatie záveru skúšobnej komisie
dňa 19.07. 2005 o tom, že nevykazuje požadované výsledky, pretože komisia nemala k dispozícii žiadne

služobné hodnotenie k 19.07.2005, ktoré na účely kvalifikačnej skúšky mal vykonať hodnotiteľ v súlade
s čl. 14 bod 2 služobného predpisu č.5/2004. Upovedomením zo dňa 21.10.2009 bolo oznámené, že
Krajská prokuratúra Bratislava proti postupu ŠŠI pri hodnotení a vykonaní kvalifikačnej skúšky, podala
v zhode s ich právnym názorom upozornenie.Podľa navrhovateľky v štátnozamestnaneckých právnych vzťahoch odporca postupoval nielen
nezákonne, ale zároveň aj diskriminačne, v tom, že bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi

zasahoval do práv a oprávnených záujmov žalobkyne tým, že:
1. V kvalifikačnom konaní:
a) nevyhotovil služobné hodnotenie ku dňu kvalifikačnej skúšky, neprekonzultoval ho so žalobkyňou
a neumožnil sa jej písomne k nemu vyjadriť, čím ju znevýhodnil, lebo nemohla účinne hájiť svoje
profesionálne meno a záujem o postup do stálej služby. V porovnaní s p. V. je to nerovnaké

zaobchádzanie, pretože ku dňu jej kvalifikačnej skúšky je osobným spisom dokladované služobné
hodnotenie výsledkov jej práce od vstupu do štátnej služby - 27.06.2002. V zmysle Zákona služobné
hodnotenie sa týka všetkých štátnych zamestnancov, u navrhovateľky takéto služobné hodnotenie pre
potreby kvalifikačnej skúšky školiteľom=hodnotiteľom vyhotovené nebolo.
b) bez právneho dôvodu (záver služobného hodnotenia), nezákonne vetoval jej úspešné vyhovenie
obom kritériám kvalifikačnej skúšky, ktoré boli podmienkou pre postup do stálej služby.

Dôkazom nerovnakého zaobchádzania s navrhovateľkou sú obsahy zápisníc kvalifikačných komisií
zo dní 01.04.2004, 22.02.2005 a 19.07.2005. Navrhovateľka aj kolegyne úspešne vykonali obe
zákonom určené požiadavky (ústnu aj písomnú) skúšky. Výsledok skúšky oboch kolegýň bol vyhovujúci,
len u navrhovateľky bol nevyhovujúci. Tvrdenie odporcu, že sa tak stalo na základe „Hodnotenia

vykonávania služobných úloh čakateľa“ školiteľom je irelevantné, lebo takéto hodnotenie sa týka
štátnych zamestnancov prijatých do štátnej služby od 01.01.2004, ktorí skladajú kvalifikačnú skúšku v
priebehu 3-6 mesiacov, v rámci skúšobnej doby, čo nebol prípad navrhovateľky, ktorá bola služobnom
pomere na dobu neurčitú od 01.09.2001.

Dôkazom tohto tvrdenia je čl. 14 bodu 2 služobného predpisu 6.5/2004. Hodnotené malo byť celé
obdobieprípravnejslužbyod27.06.2002do19.07.2005anieadaptačnéobdobie.Totoobdobiejeprvým
hodnoteným obdobím a na jeho vyhotovenie sa vzťahovali služobné predpisy platné do 31.12.2003,
pretože služobný pomer bol uzavretý pred 01.01.2004.

Skúšobný poriadok, na ktorý sa odporca odvoláva upravoval pravidlá kvalifikačnej skúšky podľa § 20
zákona. Podľa čl. 4 ods.1 súčasťou kvalifikačnej skúšky bolo aj služobné hodnotenie čakateľa, ktoré
vykoná školiteľ a nie zhotovenie vykonávania služobných úloh podľa ods. 2. Školiteľ vykoná služobné
hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej službe na základe výsledkov, ktoré čakateľ vykazuje v
priebehu prípravnej štátnej služby. Podľa čl. 6 ods. 1 mala zápisnica o kvalifikačnej skúške obsahovať

aj záver služobného hodnotenia školiteľa.

Postup, ktorý odporca zvolil nemá oporu v služobnom predpise záväznom na vykonávanie služobného
hodnotenia a kvalifikačnej skúšky ani Skúšobnom poriadku a preto ho považuje za porušenie
antidiskriminačného zákona. Zvolil ho preto, aby navrhovateľke zanikol služobný pomer a nemohla sa

voči tomu brániť. Preto uznesenie o výsledku skúšky v porovnaní s rovnakým uznesením jej kolegýň
je priamou diskrimináciou, lebo odporca konal tak, že s ňou zaobchádzal menej priaznivo, ako sa
zaobchádzalo s jej kolegyňami v porovnateľnej situácií.

Podľa navrhovateľky riaditeľka ŠIC W., ako školiteľka, ktorá bola (podľa zákona aj mala byť) účastná

priebehu skúšky, osobnou zaujatosťou ovplyvnila členov komisie i manažmentu ŠŠI - najmä vedúcu
služobného úradu RNDr. W. L., ktorá zneužila svoju právomoc, keď ako predseda kvalifikačnej
komisii umožnila neoprávnene (hlasovanie bez podkladu) rozhodnúť o výsledku skúšky a sama mimo
členov komisie dodatočne pripojila prílohu svojvoľného vyhotovenia k zápisnici KK zo dňa 19.05.2005.
Kooperácia medzi riaditeľkou ŠIC, vedúcou služobného úradu a vedúcim osobného úradu Ing. X. O. je

zrejmá aj z ovplyvnenia podriadeného RNDr. O. - Mgr. W., ktorý po skúške inicioval hodnotiaci rozhovor
k služobnému hodnoteniu vyhotovenému na formulári a ktorého následné rozhodnutie o služobnom
hodnotení, zo dňa 22.07.2005, bolo RNDr. L. zrušené ako nulitné. Navrhovateľka má za to, že toto
ľstivé konanie malo za cieľ získať hodnotiace formuláre, ktoré by poslúžili pre legalizáciu uznesenia
KK. Formuláre - podklad k rozhodnutiu však využiť pre tento cieľ ani v odvolacom konaní MŠ SR /

odoslané dňa 19.08.2005/ŠŠI nemohla, lebo navrhovateľka vyznačila na formulári i rozhodnutí deň
prerokovania /04.08.2005/ a prevzatia. Jediným dôvodom pre údajnú kritiku jej práce bolo, že mala iné
myslenie a s tým súvisiace správanie - zákonnosť, transparentnosť, odbornosť a tvorivosť, s prejavom
výraznej manažérskej kompetencie a stala sa pre odporcu nepohodlnou. Navrhovateľka podľa zápisniceKK splnila všetky objektívne kritéria pre postup do stálej štátnej služby, všetky jej pracovné výsledky boli
bez legislatívnych či vecných nedostatkov.

Odporca popiera, žeby so žalobkyňou nerovnako zaobchádzal, čo nie je pravda. Dôkazom sú riešenia
podnetov upozorňujúcich na nesprávne konanie kolegýň.

U kolegyne V. pri trojnásobnom porušení pracovnej disciplíny v dodržiavaní pracovného času
neprofesionálnom spracovaní protokolu MŠ M., nezákonnom postupe v riešení sťažnosti v MŠ

Ševčenkova a MŠ Borská, v ktorých si myslia, že tak konala pod vplyvom kolegyne U. (z MŠ O.a bola
odvolaná z miesta riaditeľky, v MŠ Z. kedysi pracovala riaditeľka z MŠ E. - úspešná konkurentka v
konkurze s p. U. a informovala ich o jej správaní pri riešení sťažnosti a po nej disciplinárne konanie na
nápravu veci neprebehlo ani to neovplyvnilo jej služobné hodnotenia a postup do stálej služby.

U kolegyne U. poukázala navrhovateľka na jej negatívny imidž zaujatej a mstivej osoby, ktorý

spôsobila porušením Etického kódexu pri preberaní materiálov s riaditeľkou MŠ E. č.2, ktorý pokračoval
stresujúcou a ponižujúcou komunikáciou v MŠ J. M. č. 8, v MŠ Z. 2 a neprofesionálnym správaním v
MŠ M. upozorňovali písomné podnety, ktoré však boli jednotlivými zamestnancami služobného úradu a
riaditeľkou O. prehliadnuté a ani raz disciplinárne riešené.

Vo všetkých prípadoch u oboch kolegýň išlo preukázateľne o porušenie služobných povinností v
tom, že rozhodovali ohodnotení kvality práce zamestnancov škôl bez riadneho zistenia stavu veci a
nerešpektovali ich zákonné práva ako účastníkov kontrolného procesu alebo nelogicky vyvodzovali
osobnú zodpovednosť voči riaditeľkám v rozpore so zdravým rozumom. Poukazujú na to, že tieto
podnety sa objavili len v tých školách, ktoré mali pocit zaujatosti z dôvodu súkromných kontaktov

kolegyne U. s niektorou z učiteliek. V prípade MS E. to bol neúspech v konkurze na miesto riaditeľky,
v MŠ M. kamarátsky vzťah s učiteľkou neúspešnou účastníčkou konkurzu na miesto riaditeľky, v MS J.
M. kamarátsky vzťah s riaditeľkou vedľajšej MŠ, ktorá bola zaujatá voči riaditeľke MS J. M..

Na prácu navrhovateľky neboli žiadne podnety, jej progresívne myslenie a štýl konania bol legitímny,

s oporou § 53 ods. 1 písm. b) Zákona - povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné
zákony, zákony a Iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej
služby, etický kódex (dobré mravy) a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
§ 53 ods. 3 Etického kódexu, Zákona účinného od 31.07.2002, ktorý sa zaviazal dodržiavať každý štátny

zamestnanec (aj manažment ŠŠI) zložením sľubu a jeho interným vydaním zamestnávateľom, podľa čl.
II. ods. 3 pri plnení služobných povinností štátny zamestnanec musí konať profesionálne, rozhodovať
na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom musí dbať na rovnosť účastníkov a správať
sa tak, aby nenarúšal dôveru verejnosti v nestrannosť a objektivitu svojho rozhodovania a v Metodickom
sprievodcovi inšpektora, ktorý nemá slúžiť ako šablóna, ale má byť nástrojom v rukách zodpovedného

a tvorivého človeka, s možnosťou priestoru pre individuálny postup a rozhodovanie inšpektora.

2. V disciplinárnom konaní
Odporca konal jednostranne, bez vedomia a účasti navrhovateľky, nemohla sa hájiť. Z prílohy podnetu
riaditeľky a Rady školy MS J. M. č. X je zrejmé, že Štandardný postup pri riešení podnetov bolo

vyžiadanie si stanoviska od účastníkov inšpekčnej kontroly. Keby tak konala riaditeľka ŠIC RNDr. O.
aj v prípade podnetu MŠ O. XX, Y., mala by navrhovateľka možnosť uviesť skutočný stav veci ako to
urobila v odvolacom liste zo dňa 03.7.2004, na ktorý disciplinárna komisia nereagovala. Takéto konanie
považujeme za nerovnaké zaobchádzanie v porovnateľnej situácii.

Spochybňujú autenticitu a dôveryhodnosť prvej strany disciplinárneho pokarhania u p. V., predloženej
odporcom, pretože sa logicky nezhoduje s predmetom (porušeniami) v podnete (vyjadrení) riaditeľky
ŠIC RNDr. W. O. zo dňa 13.05.2004 ani internými technickými usmerneniami (nie smernicou pre
inšpekčný postup) pre elektronické spracovávanie inšpekčných zistení, ktoré nebránilo kolegyni v plnení
si povinnosti - v oboznámení pedagogického zamestnanca, ktorého sa zistenia týkajú s výsledkom

hospitácie, ako to ukladá zákon o kontrole a metodika KI (komplexnej inšpekcie). Smerom k nej
bolo uvedené neposkytnutie časového priestoru 3-5 dní (vyplýva aj z listu zo dňa 16.07.2004) na
oboznámenie sa s obsahom protokolu, čo listinné preukázala v odvolaní (03.07.2004) ako nepravdivé(urobila tak dohodou s riaditeľkou), takže disciplinárne pokarhanie bolo nedôvodné a nevychádzalo z
riadne zisteného stavu veci.

Na strane odporcu bol úmysel vykonštruovať dôvody pre prepustenie odporkyne zo zamestnania, nie
kvôli jej nedostatkom, ale pre predpojatosť voči jej odbornej tvorivej osobnosti a jej dištancovaniu sa od
svojvoľných praktik kolegýň.

V oboch konaniach, disciplinárnom aj kvalifikačnom, bola navrhovateľke odňatá možnosť konať a

realizovať procesné práva priznané právnou úpravou a hájiť svoje záujmy. Odporca konal bez jej
vedomia,bezjejsúčinnostiabezspoľahlivozistenéhostavuveci,čopovažujezadiskrimináciu,zámerné
uvádzanie do omylu a porušenie práva na prezumpciu neviny.

Najzávažnejším dôsledkom nerovnakého zaobchádzania a priamej diskriminácie okrem zhoršenia
zdravotného stavu v dôsledku dlhodobej stresovej klíme, šikanujúcom disciplinárnom pokarhaní bol a

stále pretrváva zánik štátnozamestnaneckého pomeru.

Krajský súd v Bratislave vyhovel žalobe navrhovateľky a zrušil napadnuté rozhodnutie MŠ SR, ktoré
potvrdzovalo rozhodnutie ŠSI č. A/2005/002991 zo dňa 19.07.2005,vydaného na základe nezákonného
a zmätočného postupu a vec vrátil na ďalšie konanie. Napriek snahe o zákonné riešenie sporu zo strany

navrhovateľky odporca nechce dobrovoľne napraviť škodu spôsobenú svojim zákonom neoprávneným
nesprávnym postupom v priebehu kvalifikačnej skúšky bez príkazu súdnej moci.

Uznesením KK (dôvod skončenia pracovného pomeru) a nepravdivým služobným posudkom došlo
k zníženiu spoločenskej vážnosti navrhovateľky v povedomí subjektov, v pôsobnosti ŠŠI i MŠ SR.

Navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 02.08.2005 (teda
následne po prepustení zo zamestnania) do 22.05.2009. Počas evidencie uchádzačov o zamestnanie
pravidelne zdokladovávala hľadanie si vhodného či akéhokoľvek zamestnania, čo preukazovala
príslušnému úradu potvrdeniami z pohovorov a kópiami e-mailovej komunikácie so zamestnávateľmi,
kde sa uchádzala o prácu. Po celú dobu evidencie s úradom riadne spolupracovala aj na svojej

rekvalifikácii. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku KS, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu
Štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola z evidencie vyradená. Po vyradení
evidencie nie je žiadnym spôsobom finančne a sociálne zabezpečená, nepoberá žiadne dávky v
hmotnej núdzi a je zdravotným poistením, bývaním aj výživou odkázaná na svoje dospelé deti, čo
negatívne zasahuje do ich osobnej budúcnosti. Znížením spoločenskej vážnosti bola znevýhodnená, no

aj skutočnosťou, že sa žalobou obrátila na súd, v porovnaní s inými uchádzačmi, v ďalšom zamestnaní,
čím došlo k nepriamej diskriminácii - odoslanie záujmu a životopisov ostalo bez odozvy. Celý vyššie
uvedenýpostupkonaniaorgánuŠŠIaupieraniezákonnýchzákladnýchľudskýchprávnasvedčujenielen
o nerovnakom zaobchádzaní, no i ohováraní, zaujatosti a zámere poškodiť dobrú profesijnú povesť a
meno navrhovateľky z dôvodu závisti, nenávisti a pomsty, čo je v rozpore s čl. 19 ods. 1) Ústavy SR.

Poukázala na rozsah a trvanie nepriaznivých následkov škody spôsobenej nerovnakým zaobchádzaním
u samotnej klientky v rodine i spoločnosti, keď došlo k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu s
prechodom do bolestivého chronického štádia. Bola prepustená zo zamestnania a stratila príjem na
živobytie, pričom v čase tohto skutku sa priblížila k veku „znevýhodnených“ občanov pri zamestnávaní
a napriek preukázateľnej snahe je dodnes nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu. Tiež poukázala

na zníženie spoločenskej vážností a ďalšieho spoločenského uplatnenia v dôsledku nepriamej
diskriminácie v príčinnej súvislosti s dôvodom zániku pracovného pomeru, služobného posudku a
žalobou na súd, čo malo negatívny dopad na jej dôstojnú životnú úroveň v súčasností a následne
zabezpečenia v starobe. Celé konanie žalovaného malo cieľ nepripustiť, aby bola navrhovateľka
vymenovaná do stálej štátnej služby. Na dosiahnutie svojho cieľa odporca použil diskriminačné metódy

vedúce k nerovného postaveniu navrhovateľky a jeho konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.

Osobitne vo vzťahu k určovacím výrokom navrhovateľka poukázala na to, že má naliehavý právny
záujem podľa § 80 písm. c Os.p. na určení, že žalovaný porušil zásady rovnakého zaobchádzania a
dopustil sa diskriminácie, lebo bez takéhoto určenia by sa nemohla domáhať ďalších nárokov, ktorá jej

§ 9 ods. 2 a 3 priznáva a tiež má naliehavý právny záujem na určení, že vykonala kvalifikačnú skúšku,
lebo len takéto určenie môže viesť k náprave protiprávneho stavu a je predpokladom pre určenie ďalších
povinností žalovanému tak, ako ďalej uvádzame.Čo sa týka výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy navrhovateľka vychádzala z toho, že pôsobila ako
dlhoročný pedagogický pracovník s celoslovenskou pôsobnosťou a neúspešná kvalifikačná skúška
ju úplne profesionálne degradovala O jej prácu prestal byť záujem a jej uplatnenie v danej profesii,

napriek predchádzajúcej dlhoročnej dobre vykonávanej práce, publikačnej a školiteľskej činnosti, jej bolo
úplne znemožnené. Ako uznávaný odborník mala v okruhu svojich spolupracovníkov, rodiny, známych
aj dôstojné spoločenské postavenie a k tomu primeranú úctu a vážnosť. Ukončením profesionálneho
pôsobenia kleslo aj jej spoločenské postavenie. Okrem toho sa stav žalobkyne zhoršil nielen fyzicky ale
aj psychicky. Vzhľadom na svoj vek, úzku špecializáciu a poškodený zdravotný stav, napriek spolupráci s

príslušnýmúradompráceanapriekvlastnejiniciatívesajejnepodarilozabezpečiťsiprimeranépracovné
miesto. Je fakticky odkázaná na materiálnu a finančnú pomoc svojich detí. Terajšia finančná situácia
sa negatívne odrazí aj v budúcnosti na jej dôchodkovom zabezpečení. K protiprávnemu stavu pritom
viedlo úmyselné konanie jednotlivých osôb, ktoré bolo zaujaté, neobjektívne, účelové s cieľom „zbaviť
sa“ žalobkyne za cenu poškodenia jej zdravia.

Na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a opodstatnenosti uplatnených nárokov navrhovateľka
žiadala vykonať dokazovanie najmä rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1S
225/06, upovedomením Krajskej prokuratúry č. Kd 240/09, osobnými spismi S. V. a PaedDr. R. U.,
rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 25.03.2009, Potvrdením o
dobe evidencie zo dňa 25.03.2009, Potvrdením zo dňa 26.05.2010, zápisnicou skúšobnej komisie,

služobným posudkom z 19.07.2005, Rozhodnutie - písomné pokarhanie Disc. 2/2004, z 10.6. 2004, ako
aj listín : Metodické pokyny k postupu pri výkone komplexnej inšpekcie v materskej škole, Rozhodnutie
o zrušení prvostupňového rozhodnutia o služobnom hodnotení, Rozhodnutie o zrušení správneho aktu
zo 17.06.2009, ako aj mnohými ďalšími listinnými dôkazmi, ohľadne priebehu inšpekcie viacerých
materských škôl a ohľadne sťažností na postup inšpektoriek a ich vybavenia, vrátane vzájomnej

korešpondencie medzi účastníkmi uskutočnenej v súvislosti s tvrdeniami navrhovateľky.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že
navrhovateľka pracovala v Štátnej školskej inšpekcií, Školské inšpekčné centrum, ako inšpektorka pre
materské školy. Dňa 27.06.2002 bola vymenovaná do prípravnej štátnej služby v súlade so zákonom

č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Na základe jej žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky zo dňa
22.04.2004 bol vedúcim služobného úradu Štátnej školskej inšpekcie stanovený termín jej vykonania na
07. júna 2004 o 9,00 hod. a bola vymenovaná kvalifikačná komisia. Na tento termín bola navrhovateľka
pozvaná listom č. ŠŠI 1628/2004-KHŠI zo dňa 13.05.2004. V súlade s § 20 ods. 1 zákona č. 312/2001
Z. z. (znenie platné do 30.06.2004) pripravila školiteľka žalobkyne ku dňu 01.06.2004 zhodnotenie

vykonávania služobných úloh čakateľom, ktoré nemožno zamieňať so služobným hodnotením podľa
§ 48 zákona č. 312/2001 Z. z. Toto zhodnotenie sa neprejednáva s čakateľom a tento sa k nemu
ani nevyjadruje. Následne sa pre zdravotné problémy termín kvalifikačnej skúšky navrhovateľky
opakovane presunul. Napokon dňa 19.07.2005 navrhovateľka absolvovala kvalifikačnú skúšku v súlade
so Skúšobným poriadkom na vykonávanie kvalifikačných skúšok štátnych zamestnancov v prípravnej

službe, účinným od 01.05.2004, Služobným predpisom č. 3 z 01.03.2004. Vzhľadom na skutočnosť,
že zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom bolo so záverom: ,,nedosahuje požadované
výsledky pri vykonávaní štátnej služby“, o výsledku skúšky rozhodla hlasovaním kvalifikačná komisia
počtom hlasov 5 z 5 s výsledkom - nevyhovel. Na ilustráciu, že sa nejedná o nerovnaký prístup, poukázal
odporca na skutočnosť, že navrhovateľka nebola jediná, kto neúspešne vykonal kvalifikačnú skúšku a

s ktorou bol štátnozamestnanecký pomer skončený z uvedeného dôvodu, uvádza prípad jej pôvodnej
školiteľkyPaedDr.V.J..Každopádneodporcaodmietoltvrdeniažalobkyneotom,žeboladiskriminovaná
v pracovnoprávnej oblasti nerovnakým prístupom. Podľa názoru odporcu neboli preukázané žiadne
konkrétne konania, ktorými by sa bol odporca dopustil diskriminačného konania a všetky uvádzané
udalosti sú buď pracovné nezhody medzi kolegyňami alebo konania v intenciách platnej legislatívy.

Samotný predmet návrhu, teda diskriminačné konanie zo strany odporcu ako zamestnávateľa voči
navrhovateľke nebol ničím vecne preukázaný. Samotná kvalifikačná skúška, nemôže byť považovaná
za diskriminačné konanie a tak isto ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona č. 365/2004 Z.z. vylučujú takéto
konanie ako diskriminačné. Vzhľadom na uvedené žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi
priznať náhradu trov konania.

Na preukázanie svojich tvrdení odporca navrhol vykonať dokazovanie žiadosťou o vykonanie
kvalifikačnej skúšky, Pozvánkami na vykonanie kvalifikačnej skúšky v prípravnej štátnej službe,
Hodnotením vykonávania služobných úloh čakateľa, Ospravedlneniami navrhovateľky a žiadosťamio preloženie kvalifikačnej skúšky, Menovaniami kvalifikačných komisii, Skúšobným poriadkom na
vykonávanie kvalifikačných skúšok štátnych zamestnancov, Služobným predpisom č. 3 z 1. marca 2004,
Zápisnicou skúšobnej komisie, Potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe

zákona z 19.7.2005, Služobným posudkom z 19.7.2005 a Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
1 S 225/06-108.

Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi navrhnutými a predloženými zo strany účastníkov
konania a tiež výsluchom navrhovateľky a svedkýň R.. V. M., RNDr. W. O., R. U. a S. V..

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pri zohľadnení
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ustálil nasledovný skutkový stav podstatný pre
rozhodnutie súdu v predmetnej veci:

Navrhovateľka pracovala u odporcu ako školská inšpektorka pre materské školy, v prípravnej štátnej

službe od 1.4.2003. Dňa 1.6.2004 vypracovala školiteľka RNDr. W. O. hodnotenie vykonávania
služobných úloh čakateľa - navrhovateľky. V tomto hodnotení sa v závere hodnotenia konštatuje, že
navrhovateľka ako čakateľka nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Súčasťou
tohto hodnotenia je aj slovné hodnotenie, kde sa konštatuje, že čakateľka bola v hodnotenom období
opakovane upozorňovaná na nedostatky pri plnení služobných úloh, na porušenie interných predpisov

a tiež, že dňa 20.5.2004 bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania voči nej.

Prvá kvalifikačná skúška sa mala uskutočniť dňa 7.6.2004, navrhovateľka sa ospravedlnila zo
zdravotných dôvodov a z rovnakého dôvodu boli zrušené, resp. odložené aj kvalifikačné skúšky určené
na termíny: 18.11.2004 a 6.4.2005.

Zo zápisnice skúšobnej komisie o kvalifikačnej skúške navrhovateľky vyplynulo, že dňa 19.7.2005
navrhovateľka absolvovala kvalifikačnú skúšku, pričom vyhovela s písomnej a ústnej časti skúšky,
pričom počtov hlasov 5 (teda všetkých členov komisie) bolo prijaté uznesenie o končenom výsledku
skúšky - nevyhovel.

Dňa 19.7.2005 vystavil odporca navrhovateľke služobné hodnotenie podľa § 45 z.č. 312/2001 Z.z., o
štátnej službe.

Z výpovede svedkyne Ing. V. M., zamestnankyne Ministerstva školstva SR, odbor financovania

regionálneho školstva, kde navrhovateľka pol roka pracovala v roku 2003, vyplynulo, že čo sa
týka výkonu práce p. Žigovou, je to už 8 rokov, veľa si nepamätá, no vzhľadom na to, že p. E.
nemala ekonomické vzdelanie, nebola zvyknutá pracovať s počítačom, s Excelom, ale jej vzdelanie je
pedagogického smeru, tak to môže zhrnúť asi tak, že to tam nejako toho pol roka vydržali, zvládli. Čo sa
týka jej hodnotenia, zdá sa jej, že dávala nejaké stanovisko za to obdobie, nevie či to nebolo potrebné

pre niečo, ale nebola si istá. Každopádne takýmto hodnotením v súčasnosti ministerstvo nedisponuje.

Z výpovede svedkyne RNDr. W. O., riaditeľky odporcu, vyplynulo, že to bolo už dávno, keď s
navrhovateľkou pracovne prišla do kontaktu. Ak si dobre spomína nastúpila v septembri 2001, vtedy
ale ešte neboli priame kolegyne, nespolupracovali priamo spolu. Konkrétnejšie sa vie vyjadriť až o

období od 1.6.2002 odkedy vykonávala funkciu riaditeľky ŠIC. Má vedomosť o pôsobení p. E., nakoľko
ako nadriadený zamestnanec bola povinná vykonávať kontrolu a v súvislosti s vykonávaním kontroly
sa vyskytovalo meno p. E. v súvislosti s nedodržiavaním služobnej disciplíny. Asi mesiac po nástupe
svedkyne do funkcie bolo zistené nedodržiavanie pracovného času zo strany p. E.. Ďalej si spomína,
že priestupok bol aj ten, že p. E. nedodržala, resp. neodpracovala ten mesačný počet hodín, ktoré bola

povinná odpracovať, potom sa tam vyskytli také veci, že nepredložila záznam z kontroly plnenia opatrení
zo sťažností. Na toto prišla konkrétne svedkyňa. Stalo sa, že v čase, keď zástupca alebo zástupkyňa
neboli prítomní na pracovisku kontrolovala jednu inšpekčnú správu spracovanú p. E. a musela jej ju
vrátiť na prepracovanie pre nedostatky. Nevie či išlo o tú správu, ale pamätá si, že sa stalo, že p. E.
bola inšpekčná správa vrátená na prepracovanie a ona potom zostala PN, tak ju musela dokončiť jej

kolegyňa, čo ale nehodnotí negatívne. Čo podľa jej názoru bol najzávažnejší problém a ak by nebola
vtedy odišla na ministerstvo školstva, tak by sa to bolo zrejme doriešilo inak bolo, že p. E. si vypísala
cestovný príkaz, že vycestuje do Jabloňového, podpísať inšpekčnú správu, aj si nechala tento cestovný
príkaz vyúčtovať. Očití svedkovia ale videli p. riaditeľku uvedenej školy v Jabloňovom ako cestuje doBratislavy a správu podpísali údajne niekde v reštauračnom zariadení. To bolo v interných predpisoch
zakázané. Keď sa túto skutočnosť dozvedela, zavolala si p. E. spolu so zástupkyňou na pohovor a p. E.
toto popierala. Došlo k tomu, že zavolala p. riaditeľke dotknutej školy, tá najprv uviedla, že p. E. bola za

ňou v škole, ale napokon sa priznala, že nebola p. E. v tej škole ale že ona docestovala do Bratislavy. Tu
je dôvodné podozrenie, že p. E. navádzala tú riaditeľku tej školy ku klamstvu. Toto riešili aj s vtedajším
hlavným školským inšpektorom, to však už bolo v čase, keď bolo dohodnuté dočasné preloženie p. E.
na ministerstvo. Z ministerstva sa však po uplynutí doby vrátila späť. Vtedy bolo asi treba vrátiť sa k
pôvodnému priestupku, ktorý bol podľa jej názoru závažným porušením služobnej disciplíny, ale nejako

sa k tomu nedostali, myslela si, že to bolo pre ňu ponaučenie a začne pracovať normálne ale drobné
priestupkypokračovalinaďalej.Stávalosa,žejejsprávysavracalinaprepracovanie,ztohosaalenejako
veľmi nerobilo, lebo to sa stávalo aj iným inšpektorom. Možno problém nastal v tom, že jej pôvodná
školiteľka neuspela na kvalifikačnej skúške a asi mesiac pred termínom kvalifikačnej skúšky p. E., hlavný
školský inšpektor určil svedkyňu za jej školiteľku. Tam sa potom ale stalo, že p. E. tú skúšku robila asi až
na 4 termín, pretože p. E. krátko pred skúškou oznámila, že je PN. Tam už bol problém, že kvalifikačnú

skúšku bolo potrebné vykonávať najneskôr do 2 rokov a ona aj po odpočítaní dní, počas ktorých bola
PN mala túto lehotu takmer vyčerpanú. Myslí, že tam nebol celkom v jej prospech dodržaný ani zákon
o štátnej službe, nakoľko nebola dodržaná lehota 30 dní medzi pozvánkou na skúšku a konanie skúšky.
Keby bola táto lehota dodržaná, tak už by sa nezmestila do tej doby 2 rokov a mohol byť s ňou ukončený
štátnozamestnanecký pomer a preto toto nedodržanie zákona bolo v jej prospech. Svedkyňa uviedla, že

s p. E. žiadne problémy v komunikácii nemala, vždy jej otvorene povedala, čo vedela, aké má výhrady.
P. E. vždy povedala, že sa polepší, dokonca aj v niektorých záznamoch z kontroly to uviedla aj písomne.
Pred prvým termínom kvalifikačnej skúšky ju upozornila, že s vedomosťami, ktoré prejavila pri riešení
nejakého prípadu, išlo o školský zákon, na kvalifikačnej skúške neuspeje. Odkedy odišla p. E. od nich,
veľmi sa skľudnila atmosféra medzi inšpektorkami pre materské školy. Pred tým, keď u nich bola p. E. sa

neraz stalo, že po inšpekčnej činnosti vyslovovali riaditeľky materských škôl nespokojnosť s výkonom
školskej inšpekcie, musela spolu so zástupcom situáciu riešiť, raz musela dokonca ísť do materskej
školy, nakoľko riaditeľka odmietala predložiť prijaté opatrenia, správu o splnení opatrení. Keď tam prišli,
tak im to spracovala na počkanie. Keď p. E. odišla, sťažnosti od riaditeliek materských škôl ustali do
nuly, teda riaditeľky materských škôl sa na výkon školskej inšpekcie odvtedy nesťažovali.

Vo vzťahu k otázke zaznamenania a riešenia priestupkov, ktoré spomínala vo výpovedi, svedkyňa
uviedla, že boli vykonávané kontroly podľa plánu a sú o tom záznamy. Aj jej písomné vyjadrenia, že to
berie na vedomie. Nejaké už predkladala aj služobnému úradu na jeho žiadosť.

Tiež uviedla, že z pozície nadriadeného pristupovala k svojim zamestnancom z hľadiska rozdeľovania
pracovných úloh a hodnotenia tak, že každý školský inšpektor dostal tzv. písomný pokyn predstaveného
kde sa mu určili úlohy na celý kalendárny rok. V prípade p. E. robil tento pokyn jej zástupca, pretože
on bol jej priamy nadriadený. Do tohto mu nezasahovala takmer vôbec. Takto to bolo pri všetkých
zamestnancoch. Tento pokyn sa potom na konci obdobia zhodnotil z hľadiska plnenia úloh. Takto bol

zadaný aj inšpekčný plán pre inšpektorky pre materské školy, ktoré si však tento plán svojvoľne často
menili a z toho tiež mohli prameniť nedorozumenia, preto to zakázala. Aj sťažnosti na materské školy sa
snažila rozdeľovať rovnomerne, bývajú tak 1-2 do roka. P. E. počas jej obdobia výkonu jej nadriadenej
vybavovala jednu takúto sťažnosť, pričom sťažovateľka napísala opakovanú sťažnosť, pretože nebola
spokojná s jej vybavením, opakovanú vybavila ona a vyhodnotila ju ako neopodstatnenú.

Vo vzťahu k otázke vyvodzovania zodpovednosti v prípade, ak zo strany niektorej zamestnankyne došlo
k porušovaniu povinností, svedkyňa uviedla, že pri drobných nedostatkoch sa vykonal ústny pohovor.
Nespomína si koľko dala disciplinárnych návrhov, pamätá si, že dala jeden na školskú inšpektorku pre
špeciálne školy po tom, čo už nepomohli ústne dohovory, ani písomné záznamy za opakujúce sa menej

závažné porušenia. Momentálne síce už nie je žiadna komisia, napr. jednej inšpektorke pre stredné
školy boli z dôvodu porušenia povinnosti krátené dva dni dovolenky. Priestupky sa teda riešia u každého
rovnakým metrom.

Svedkyňa tiež uviedla, že keď bola p. E. zamestnaná v ŠŠI, nebol zo strany p. E. prezentovaný žiadny

písomný podnet z dôvodu nerovnakého zaobchádzania, naviac v etickom kódexe je uvedené, že ak by
vedela o tom, že jej kolegyne napr. konajú v rozpore so zákonom, bola povinná to oznámiť.Ohľadne p. E., keďže bola ako školiteľ povinná na záver vypracovať hodnotenie plnenia služobných úloh
čakateľom,totohodnotenievypracovala.Tambolovzávere,žezamestnankyňanevykazujepožadované
výsledky.Dôvodompretentozáverbolinedostatky,ktorésavyskytovalivjejpráci.Nedostatkamimalana

myslitie,ktorépopísalavosvojejvýpovedi.Totohodnotenieneboloprekonzultovanésp.E..Vypracovala
ho 1.6.2004, vtedy už ale ona bola na PN, resp. od 4.6. bola PN, tak sa to nestihlo. Ak by sa to aj stihlo,
nemá to žiadnu oporu, nakoľko ani služobný predpis ani iné právne predpisy jej to neukladali.
Takéto hodnotenia boli vypracované na p. U., ona bola v prípravnej štátnej službe, ale na p. V. nie,
pretože vykonávala kvalifikačnú skúšku bez školiteľa, bola v dočasnej štátnej službe. Či bolo s p. U.

hodnotenie prekonzultované uviesť nevie.

Svedkyňa R. U., vo svojej výpovedi uviedla, že pani E. pozná keď bola ešte riaditeľkou MŠ v Petržalke,
ale ona bola tiež vtedy riaditeľkou MŠ. ŠŠI určuje pravidlá výkonu svojej činnosti internými predpismi
a metodickými postupmi jednotlivých inšpekcií, ktorých je viacero druhov, pravidlá výkonu sú zreteľné a
inšpekčný výkon vykonávali rovnomerne rozdelení, zadeľovali im ho nadriadení, striedali sa v pozíciách

vedúcich inšpekčných skupín a členov týchto skupín. Čo sa týka počtu výkonov jednotlivých inšpektorov,
mali to rovnomerne zadelené aby sa všetci prestriedali.

Čo sa týka ich prijatia do ŠŠI, v roku 2000 bolo prvé výberové konanie do IŠŠ, na ktorom p. E. neuspela,
uspela ona a potom o rok, alebo rok a pol sa konalo druhé výberové konanie. V tom výberovom konaní

boli 4 účastníci, v rámci nich aj pani E., v tejto súvislosti chce uviesť, že ju mrzí, že je prizvaná ako
svedok, pretože p. E. ani netuší, že ak by sa nebola vyjadrila v súvislosti s tým výberovým konaní na
jej adresu pozitívne, nebola by školskou inšpektorkou, pretože z účastníčok toho druhého výberového
konania boli na rovnakej úrovni viaceré, v tom čase navyše zriaďovateľ p. E. vyradil MŠ J. zo siete.

Pri výkone inšpekcie čo sa týka p. E., občas prichádzalo k názorovým rozdielom, ona napr. zistila
porušenie právneho predpisu alebo nie vhodný postup vyučovania učiteľa, s čím ale p. E. nie vždy
súhlasila. Každý deň počas výkonu inšpekcie si prekonzultovali riešenie, hovorili o pozitívach aj
rezervách a občas sa stalo, že pri záverečnom rozhovore s riaditeľkou školy, p. E. povedala riaditeľke
školy, že ak nesúhlasí s názorom kolegyne, môže sa sťažovať. Po ukončení výkonu a elektronickom

spracovaní sa vždy napísala správa o výsledkoch zistení, ktorú vedúci inšpekčnej skupiny prerokováva
s riaditeľom školy, ktorý má možnosť sa v rámci inšpekčnej správy vyjadriť k zisteniam. Ak riaditeľ
súhlasilsobsahomsprávyužsaďalejnekontaktovali.Následnáinšpekciabolalenvtedy,akbolizávažné
porušenia právnych predpisov, v takom prípade sme sa nasledujúci školský rok na školu vrátili a vykonali
inšpekciu.

Na otázku či vnímala, že by zamestnávateľ mal na pracovisku k rôznym zamestnancom rôzny prístup,
svedkyňa uviedla, že inšpekčné výkony im boli zadeľované rovnomerne. Samozrejme pred napísaním
správy o vykonanej inšpekcií táto správa vždy prechádzala kontrolou zástupcu riaditeľa školského
inšpekčnéhocentra,pretožepovinnosťouzástupcuŠICjehodnotiťúroveňacelkovéspracovaniesprávy.
Vždy sa vypracovalo také rozhodnutie, ktoré dostali všetci inšpektori k nahliadnutiu, súhlasili s ním

alebo nesúhlasili a napísali dôvody. Všetci mali rovnako zadelenú prácu, všetci boli hodnotení, navzájom
ale hodnotenie nepoznali, nevie ako bola nadriadeným hodnotená p. E. ani ona nevedela ako bola
ohodnotená ona. Zástupca riaditeľa ŠIC vždy povedal, že koľko správ bolo skontrolovaných, koľko bolo
v poriadku a koľko bolo treba upraviť ale nepovedal meno inšpektora, ktorého sa to týkalo. Nebol iný
prístup ani v inom smere, ak sa riešil nejaký problém s niekým, riešili to nadriadení individuálne a oni

ostatnínevedeliotom,aninaporadách,anivrámcirozhovorovsanedozvedelaotakomtoinomprístupe.
Vie, že kolegyňa V. obdržala porušenie pracovnej disciplíny, ale netuší prečo, vie len že došla vtedy
nahnevaná. Ani ona nehovorila prečo.

Svedkyňa S. V., vo svojej výpovedi uviedla, že atmosféra na pracovisku bola dobrá, čisto pracovná,

o mnohých veciach neboli informovaní, maximálne na porade čo bolo povedané, nejaké kuloárne
informácie u nich neboli. Ak sa vyskytol nejaký problém, ktorý bolo potrebné disciplinárne prejednať,
riešilsa.Onadostaladisciplinárnepokarhanie,prišlojejtolendomovpoštou,niktosňouničneprejednal,
nikto nechcel vedieť jej názor, ani nemala možnosť žiadnej obhajoby, jednoducho jej to prišlo. Dostala
to disciplinárne kvôli kolegyni, p. E., ktoré malo za následok aj jej finančnú ujmu, pretože potom

nedostala odmeny asi rok. Dnes jej to je ľahostajné s odstupom času, sú ale veci, ktoré nevie v jej
správaní predýchať ešte aj dnes. Bolo to vlastne kvôli manipulácií p. E. s ňou, ona nemanipulovala
len so ňou, ale aj s riaditeľkami niektorých škôl. So ňou napr. manipulovala tak, že keď bola vedúca
inšpekčnej skupiny, vždy si vymyslela nejaké nové postupy alebo nové prístupy, ktoré sa vymykali z ichmetodických pokynov, ktoré boli záväzné. Napr. raz v Limbachu ju pred riaditeľkou MŠ požiadala aby
riaditeľku oboznámila s výsledkami hospitačnej činnosti, napriek tomu, že podľa metodických pokynov,
bolo najprv elektronicky spracovať výsledky a až potom zistila aké sú výsledky. Keďže ju touto otázkou

zaskočila, povedala že hospitácia dopadne v podstate dobre, ale po elektronickom vyhodnotení vyšli
ako priemerné, pretože práve v tom čase sa menili hodnoty toho elektronického spracovania. Toto bolo
aj dôvodom jej disciplinárneho pokarhania.

Vyššie uvedené výpovede svedkýň súd vyhodnotil ako hodnoverné, keďže z nich nevyplynuli žiadne

také skutočnosti ani rozpory (ani s ostatnými vykonanými dôkazmi) ani taký pomer k navrhovateľke,
ktoré by mohli mať za následok ich nehodnovernosť. Po vyhodnotení týchto výpovedí svedkýň na
základe nich súd skutkovo ustálil, že odporca pristupoval ku všetkým zamestnancom rovnako v oblasti
prideľovania práce, pracovnej zaťaženosti, avšak aj v oblasti disciplinárneho postihu pri pochybeniach.
Je síce pravdou, že vo všeobecnosti a teda aj u odporcu napriek všetkému treba považovať za vhodné
a žiaduce, aby v prípade prejednávania pochybení mal každý zamestnanec možnosť vyjadriť sa k

tomu, čo sa mu kladie za vinu a čo sa mu vyčíta, avšak, ako to vyplynulo osobitne aj z výpovede
svedkyneV.,anijejnebolopreduloženímdisciplinárnehopostihuumožnené,abysakvecivyjadrilaabez
vyjadrenia bola disciplinárne postihnutá. Z výpovedí svedkýň tiež vyplynulo, že medzi navrhovateľkou
a ostatnými zamestnankyňami vznikali určité názorové nezhody a vzťahy na pracovisku neboli celkom
bez problémov. Taktiež treba v súvislosti s kvalifikačnou skúškou navrhovateľky poukázať na to, že v jej

prospech bolo uplatnený osobitný prístup, keď odporca, v záujme umožnenia účasti navrhovateľky na
tejto skúške, nezachoval lehotu od oznámenia do konania skúšky. Taktiež z výpovede svedkyne RNDr.
W. O. vyplynuli okolnosti týkajúce sa vypracovania hodnotenia navrhovateľky ako čakateľky svedkyňou
akojejškoliteľkou.Svedkyňaprivypracovanívychádzalazjejosobnýchpoznatkovoprácinavrhovateľky
a nedostatkoch v jej práci, ktoré svedkyňa popísala vo svojej výpovedi a ktoré vyústili do hodnotenia,

podľa ktorého navrhovateľka nedosahuje požadované výsledky.

Z osobného spisu R. U. vyplynulo, že kvalifikačnú skúšku vykonala dňa 22.2.2005, vyhovela v písomnej
a ústnej časti skúšky a celkový záver bol tiež „vyhovel“, pričom podkladom pre kvalifikačnú skúšku
bolo, rovnako ako v prípade navrhovateľky, hodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom, nie

služobné hodnotenie podľa Zákona o štátnej službe. V tomto hodnotení zo dňa 4.2.2005 sa konštatuje,
že menovaná plní služobné úlohy zodpovedne, riadne a včas a vykazuje požadované výsledky pri
vykonávaní štátnej služby.

Vyššie uvedený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/09 Z.z., o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“),
služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej
služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s

vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o štátnej službe, právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako
všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu

na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným
predpisom.

Podľa § 4 os. 6 Zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva
alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže

domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan,
ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo
občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a
odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/04 Z.z. (ďalej len „Antidiskriminačný zákon“), dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného
zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 2 ods. 2 Antidiskriminačného zákona, pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

Podľa § 6 ods. 2, písm. a), b) Antidiskriminačného zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa
odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi aj v oblastiach

prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie")
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania, výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania,
funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania.

Podľa § 8 ods. 1 Antidiskriminačného zákona, diskrimináciou nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré

je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto
činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod
podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Podľa čl. 4 ods. 1 Skúšobného poriadku odporcu na vykonávanie kvalifikačných skúšok štátnych

zamestnancov v prípravnej štátnej službe zo dňa 23.4.2004, účinného od 1.5.2004 (ďalej len „skúšobný
poriadok“), súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj služobné hodnotenie čakateľa, ktoré vykoná školiteľ.

Podľa čl. 4 ods. 4 Skúšobného poriadku, ak znie záver služobného hodnotenia školiteľa „nevykazuje
požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“ a čakateľ úspešne absolvoval písomnú a ústnu

časť kvalifikačnej skúšky, o výsledku kvalifikačnej skúšky rozhodne kvalifikačná komisia. Totožné znenie
obsahuje aj čl. 4. Služobného predpisu č. 3 z 1.3.2004.

Navrhovateľka opodstatnenosť podaného návrhu vo všetkých častiach petitu návrhu opierala o tvrdenie,
že zo strany odporcu s ňou nebolo zaobchádzané rovnako, ako s ostatnými zamestnankyňami, takéto

nerovnaké zaobchádzanie je diskriminačné, pričom k diskriminácií zo strany odporcu došlo pri vykonaní
kvalifikačnej skúšky a tiež pri disciplinárnych postihoch navrhovateľky.

So zreteľom na citované ustanovenia Zákona o štátnej službe a tiež Antidiskriminačného zákona
je nepochybné, že z hľadiska rozloženia dôkazného bremena medzi účastníkov konania v konaní,

ktoré predmetom je ochrana pred diskrimináciou, navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že zo strany odporcu dochádzalo (došlo) k nerovnakému zaobchádzaniu
s navrhovateľom. Pokiaľ je nerovnaké zaobchádzanie nepochybne preukázané, odporcu zaťažuje
dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že vo vzťahu k navrhovateľovi sa (najčastejšie
so zreteľom na ustanovenie § 8 Antidiskriminačného zákona) nesprával diskriminačne.

V prejednávanej veci teda navrhovateľka na to, aby mohla byť v konaní úspešná, musela preukázať,
že odporca s ňou nezaobchádzal rovnako ako s ostatnými zamestnankyňami, a to, vychádzajúc zo
skutočností, o ktoré opierala dôvodnosť podaného návrhu, v súvislosti s vykonaním kvalifikačnej skúšky
a v oblasti disciplinárneho postihovania zistených pochybení.

V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním však možno konštatovať, že
navrhovateľka v konaní takýto rozdielny postup nepreukázala.

Vo vzťahu ku kvalifikačnej skúške navrhovateľky možno konštatovať, že pri nej odporca zaobchádzal

rovnako, ako s inými zamestnankyňami. Ako príklad možno uviesť zamestnankyňu R. U., ktorá
kvalifikačnú skúšku vykonala dňa 22.2.2005. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že uspela v
písomnej aj ústnej časti a celkový nepriaznivý výsledok kvalifikačnej skúšky bol dosiahnutý len pre
negatívne hodnotenie čakateľa školiteľom, ktoré naviac podľa navrhovateľky nemohlo byť podkladom
pre kvalifikačnú skúšku, súd dospel k záveru, že tieto výhrady v danej veci nie sú na mieste. Dokonca

samotný Skúšobný poriadok, platný a účinný v čase kvalifikačnej skúšky, vo svojom ustanovení
čl. 4 uvádza, že ak uchádzač uspel v ústnej a písomnej časti skúšky, avšak jeho hodnotenie je
„nevykazuje požadované výsledky“, o výsledku rozhoduje skúšobná komisia. Aj samotný skúšobný
poriadok teda predpokladá, že takáto situácia môže nastať a ponecháva plne na úvahu komisie, čidotknutý uchádzač v skúške uspeje. Preto neúspech navrhovateľky v kvalifikačnej skúške len z tohto
dôvodu nemožno považovať za diskriminačný a takýto výsledok výslovne predvídajú záväzné pravidlá
vykonania skúšky. Čo sa týka využiteľnosti hodnotenia čakateľa školiteľom ako podkladu pre vykonanie

kvalifikačnej skúšky, okrem toho, že práve takéto hodnotenie bolo podľa predpisov platných a účinných
v čase kvalifikačnej skúšky navrhovateľky podkladom pre kvalifikačnú skúšku, nemožno ani tu hovoriť
o nerovnakom zaobchádzaní. Ako totiž vyplynulo s osobného spisu zamestnankyne R. U., aj v jej
prípade (kvalifikačnú skúšku absolvovala dňa 22.5.2005) komisia vychádzala z hodnotenia čakateľa
školiteľom. Samotná skutočnosť, že zamestnankyňu R. U. školiteľ nevyhodnotil ako zamestnanca, ktorý

nedosahuje požadované výsledky, pritom nemôže predstavovať nerovnaké zaobchádzanie. V súvislosti
s hodnotením školiteľa sa žiada poukázať na to, že pochopiteľne pri ňom pre prijatie konečného záveru
nie je bez významu aj subjektívne hodnotenie čakateľa. Toto subjektívne hodnotenie, ak nie je zakázané
(čo nebolo preukázané ani tvrdené), však nemožno školiteľovi uprieť. Pokiaľ sa toto subjektívne
hodnotenie opiera o konkrétne skutočnosti, nemôže predstavovať nerovnaké zaobchádzanie v zmysle
Zákona o štátnej službe ani Antidiskriminačného zákona. V prípade navrhovateľky jej školiteľka, ktorá

vypracovávala hodnotenie, vo svojej svedeckej výpovedi popísala, na základe čoho dospela k prijatému
záveru o tom, že navrhovateľka nedosahuje požadované výsledky.

Čo sa týka služobného hodnotenia navrhovateľky z 19.7.2005 a rozhodnutia o jej služobnom hodnotení
z 22.7.2005, ktoré neskôr, a to aj v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené,

treba poukázať na to, že tento postup odporcu je v prejednávanej veci bez významu. Je totiž síce
pravdou, že postup odporcu v tomto prípade nebol v súlade so zákonom, avšak nešlo o postup
diskriminačný a na výsledok kvalifikačnej skúšky nemal žiadny vplyv. Podkladom pre kvalifikačnú skúšku
totiž s poukazom na Skúšobný poriadok a Služobný predpis č. 3 nebol služobný posudok, ale hodnotenie
čakateľa školiteľom. Preto pokiaľ aj odporca pochybil pri služobnom hodnotení navrhovateľky a došlo

tiež k pochybeniu pri vydaní rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky,
hoci skončil zo zákona, nemalo to vplyv na kvalifikačnú skúšku a naviac takéto pochybenie (nezákonný
postup) samo o sebe nepredstavuje nerovnaké zaobchádzanie, ako ho majú na mysli Zákon o štátnej
službe a Antidiskriminačný zákon, svedčí len o neodbornom prístupe zodpovedného správneho orgánu.
Pre úplnosť možno dodať, že vzhľadom na uvedené nie sú potom pre toto konanie významné ani

závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudku č.k. 1 S 225/06-108, keďže predmetom
konania na súde bolo len služobné hodnotenie, resp. oprávnenosť vydania rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru v prípade navrhovateľky a nie zákonnosť kvalifikačnej skúšky.

V nadväznosti na uvedené potom možno konštatovať, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by

zo strany odporcu v súvislosti s jej kvalifikačnou skúškou, ktorej výsledok mal za následok skončenie jej
štátnozamestnaneckého pomeru, došlo k nerovnakému zaobchádzaniu, resp. k diskriminácii.

Čo sa týka tvrdenej diskriminácie pri prejednávaní a ukladaní disciplinárnych postihov, ani vo vzťahu k
tejto oblasti navrhovateľka nepreukázala rozdielny prístup odporcu. Naopak, z výpovede svedkyne V.,

no tiež z jej osobného spisu, vyplynulo, že s ňou tiež odporca disciplinárne previnenie neprejednával
pred uložením postihu, len jej domov prišlo rozhodnutie o tomto postihu. Z uvedeného, no tiež z
ďalších okolností, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, je zrejmé, že odporca pri pochybeniach síce
postupoval nie celkom vhodne, ale rovnako ku všetkým zamestnancom. Preto tvrdenia navrhovateľky
o jej diskriminácii v tejto oblasti taktiež neobstoja.

Vychádzajúc uvedených záverov, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by odporca voči nej konal
diskriminačne, súd dospel k záveru, že základ uplatnených nárokov spočívajúci v zistenej diskriminácii,
nie je daný, preto návrhu nebolo možné vyhovieť v žiadnej časti petitu návrhu a súd nemal inú možnosť,
než návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Nad rámec uvedené sa však žiada poukázať na to, že v podstatnej časti, ak by aj bola preukázaná
diskriminácia navrhovateľky, nebolo návrhu možné vyhovieť aj z iných dôvodov.

Čo sa týka návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že navrhovateľka vyhovela

kvalifikačnej skúške vykonanej dňa 19.7.2005, treba poukázať na to, že súd nemôže rozhodnúť o tom,
či navrhovateľka uspela v kvalifikačnej skúške. O tom môže rozhodnúť iba kvalifikačná komisia, na
základe záväzných pravidiel pre vykonanie kvalifikačných skúšok. Preto aj bez zreteľa na posúdenie
otázky diskriminácie nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.Vo vzťahu k návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť
vymenovať navrhovateľku do stálej štátnej služby podľa § 20 ods.3 zákona č. 307/2004 Z.z. v platnom

znení ku dňu vykonania kvalifikačnej skúšky, možno poukázať na to, že takéto rozhodnutie súdu by
predstavovalo neústavný a teda neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej a preto ani v tejto
časti nebolo možné bez zreteľa na posúdenie otázky diskriminácie návrhu vyhovieť.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a závery súdu potom súd nemal inú možnosť, než

návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia. Odporca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.734,67.- eur.
Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.135,68.- eur predstavuje náhradu
za nasledovné úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. zo základu 50.000 eur náhrady

nemajetkovej ujmy, zvýšených podľa § 13 ods. 3 vyhlášky o 1/3 základnej tarifnej sadzby za zvyšné
tri žalobné petitov, teda pri odmene za jeden úkon právnej pomoci v sume 583,13.- eur v roku 2011 a
584,81.- eur v roku 2012 :
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura
2. vyjadrenie z 15.2.2011 - 583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura

3. účasť na pojednávaní dňa 25.5.2011 -583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura
4. účasť na pojednávaní dňa 24.8.2011.2011 -583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura
5. účasť na pojednávaní dňa 5.10.2011 - 583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura
6. účasť na pojednávaní dňa 7.12.2011 - 583,13.- eura + paušálna náhrada 7,41.- eura
7. účasť na pojednávaní dňa 18.1.2012 - 584,81.- eura + paušálna náhrada 7,63.- eura

Preto súd úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania nie v ním uplatnenej výške 4.734,67.- eur,
ale iba vo výške 4.135,68.- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na tunajšom súde

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uvedené, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo ak má byť nimi preukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, alebo
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol
označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rozsudok je vykonateľný,

len čo je uplynie lehota na plnenie.