Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111203743
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111203743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. W., nar. XX. XX.
XXXX, mal. G. W., nar. XX. XX. XXXX a mal. G. W., nar. XX. XX. XXXX, všetky maloleté bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov O. W.,
bytom U. XX, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Kpt. Nálepku 5, Prešov
a otca M. W., bytom W. D. Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom
Štefánikova 17, Humenné o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 27P 45/2011-40 zo dňa 20. 06. 2011 a v spojení s dopĺňaciemu rozsudku č.k. 27P 45/2011 - 56

zo dňa 07. 11. 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o
dlžnom výživnom a vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a vo výroku o trovách
konania.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10 C 61/2010-27 zo dňa 25. 06. 2010

vo výroku o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. D. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 70
Eur mesačne, pre mal. G. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne a pre mal. G. zo sumy
30 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne, ktoré má otec poukazovať matke, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom 01. 09. 2010, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2010 do 30.6.2011 pre mal. D. vo výške 300 Eur, pre mal. G. vo
výške 60 Eur a pre mal. G. vo výške 60 Eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 10

Eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. 11. 2011 návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd tým, že zistené pomery na strane otca, ako aj mal. detí
preukazujú, že od poslednej úpravy o výživnom prešla doba jedného kalendárneho roka a za ten čas sa
zmenili pomery na strane povinných rodičov, ako aj na strane oprávnených mal. detí.Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že od septembra 2010 došlo objektívne k nárastu výdavkov na
pokrytie potrieb mal. detí. Mal. D. začala navštevovať strednú školu v Prešove a mal. G. a mal. G. ako

žiačky druhého stupňa taktiež denne dochádzajú do základnej školy v Kapušanoch. Poukázal na to, že
matka je bez stáleho zdroja príjmu. Je dlhodobo nezamestnaná. Uviedol ďalej, že matka mala zvýšené
náklady spojené s presťahovaním sa z obce Dlhé nad Cirochou, kde ostal bývať otec do obce Lada
k starým rodičom. Osobitne zobral do úvahy skutočnosť, že osobne sa matka stará o tri mal. deti a v
podstate sama za pomoci rodiny zabezpečuje starostlivosť a výchovu mal. dcér, nakoľko sa otec podieľa

na tejto starostlivosti len určeným výživným.

Rozhodnutie o zvýšení výživného spätne k začiatku školského roka, teda k 01. 09. 2010 odôvodnil
prvostupňový súd tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného spočívajú
v objektívnom náraste nákladov spojených so začiatkom školského roka u všetkých mal. detí a v
skutočnosti, že otec mal. detí neprispieval určeným výživným riadne a včas. Výživné pre mal. deti možno

priznať až tri roky spätne od podania návrhu a súd poukázal na záujem mal. detí, kedy je povinnosťou
súdu zo zákona mal. deti chrániť.

O dlžnom výživnom zo strany otca za obdobie od 01. 09. 2010 do 30. 06. 2010 rozhodol prvostupňový
súd tak, že celkové dlžné výživné na tri mal. deti vo výške 420 Eur povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach 10 Eur mesačne. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol s odôvodnením, že celkovo zvýšil
výživné o 36,36 % a prihliadal pritom na potreby mal. detí.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. 11. 2011 prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorý bol podaný v
priebehu konania pred prvostupňovým súdom na zníženie výživného pre mal. deti.

V dopĺňacom rozsudku uviedol, že vzhľadom na záver prvostupňového súdu, ktorý bol vyslovený v
pôvodnom rozsudku zo dňa 20. 06. 2011 je dôvodné návrh na zníženie výživného na mal. deti zamietnuť.

Proti rozsudku okrem výroku, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti

zamietnutý, ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí.

V odvolaní uviedol, že rozsudok Okresného súdu Prešov považuje za nesprávny, hoci prvostupňový súd
správne zistil skutkový stav. Uviedol, že pre zvýšenie výživného neboli splnené zákonné podmienky a
vykonané dôkazy nemohli viesť k záverom, ku ktorým prvostupňový súd dospel.

V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že trvá na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní
proti rozsudku zo dňa 14. 04. 2011.

Matka mal. detí sa vyjadrila k odvolaniu otca. Navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil

rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny. Poukázala na to, že náklady na výživu troch mal.
detí sú vysoké.

Kolízny opatrovník mal. detí vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje, aby
súdpotvrdilrozsudokprvostupňovéhosúduvcelomrozsahu,pretožehopovažujezasprávnyavzáujme

mal. detí. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si otec plnil veľmi nedisciplinovane,
čím komplikoval život svojich dcér a nad rámec výživného neprispieval ničím.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a vykonal dokazovanie výsluchom
rodičov mal. detí, opisom mzdových listov otca mal. detí za obdobie január - december 2010 a január -

august 2011, obsahom spisov Okresného súdu Humenné č. k. 10C 61/2010, Okresného súdu Prešov
č. k. 24P 589/2010.

V predmetnej veci sa matka mal. detí domáha zvýšenia výživného zo strany otca mal. detí za obdobie od
01. 09. 2010 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného na strane mal. detí.

Po zopakovaní dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že odvolania otca nie sú dôvodné.Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaust.§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom zmeny už skoršieho rozhodnutia o výživnom
je výrazná a trvalá zmena pomerov (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej, či druhej strane,
ktoré boli podkladom pre vydanie skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny
nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže
byť najmä vyšší vek dieťaťa a s tým spojené vyššie výdavky, zvýšenie príjmu povinných osôb.

V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa. V zmysle tohto zákonného
ustanovenia je právo rodičov vychovávať svoje deti garantované a naopak deťom sa zaručuje právo
na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov

zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa sa mohlo dostatočne
rozvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a možnosti vedúce k uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne
podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k
svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že posledná úprava výživného pre mal. deti sa
realizovala v konaní o rozvod manželstva rodičov mal. detí rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 10C 61/2010-27 zo dňa 25. 06. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 07. 2010. Otec bol v tom
čase zamestnaný, s príjmom podľa jeho udania okolo 480 Eur mesačne. Mal. D. navštevovala 9.ročník
základnej školy, mal. G. 7. ročník a mal. G. 5. ročník základnej školy.

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o zvýšení výživného neuplynula dlhá doba, avšak správne
prvostupňový súd skonštatoval, že nastala podstatná zmena pomerov na strane mal. detí, pretože
mal. D. sa stala študentkou strednej odbornej školy a mal. G. a G. začali študovať vo vyššom ročníku
druhého stupňa základnej školy a zvýšili sa výdaje so zmenou školy a dochádzaním do základnej školy.

Zvýšili sa tak výdaje, ktoré súvisia s nákupom školských pomôcok, potrieb, ošatenia, nákupom drogérie,
kozmetiky, obuvi.Od poslednej úpravy výživného možno uzavrieť, že sa zmenili aj príjmové pomery otca a jeho hrubá
mzda v kalendárnom roku 2010, vrátane odmien, ktoré mu boli zo strany zamestnávateľa poskytované,
bola v priemere 563 Eur a v kalendárnom roku 2011 v rozhodnom období vo výške 509 Eur. Na strane

matky mal. detí nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Tá je stále nezamestnaná a v súčasnosti poberá
len dávku v hmotnej núdzi vo výške 47,50 Eur.

Prvostupňový súd správne prihliadol predovšetkým na vek a vyspelosť mal. detí a prihliadol aj na
majetkové pomery obidvoch rodičov. Záver súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného došlo

k zásadnej zmene pomerov v zmysle ust. § 76 Zákona o rodine vo vzťahu k ust. § 163 ods. 1 O. s.
p. je správny.

Odvolací súd je toho názoru, že náklady na výživu mal. detí sú opodstatnené a zodpovedajú ich veku.
Výdavky nie sú nadmerné a ani neprimerané. Korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne
s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie mal. detí. Výživné nie je možné obmedziť iba na potreby bývania,

stravovania, ošatenia, ale slúžia aj na kultúrne, športové, rekreačné a iné potreby na zabezpečenie
všestranného rozvoja dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného je potrebné prihliadať na všestranný rozvoj
dieťaťa,naprípravunabudúcepovolanie,najehozdravotnýstav,pričomnastranedruhejschopnostiam,
možnostiam rodičov nie sú dané len ich mesačným príjmom, ale aj celkovými majetkovými pomermi,
osobnými pomermi a tiež okruhom osôb, ku ktorým majú vyživovacie povinnosti.

K odvolacej námietke otca, ktorý udáva, že neboli splnené dôvody pre zvýšenie výživného spätne od
01. 09. 2010 odvolací súd udáva:

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné pre mal. dieťa priznať aj za minulý čas však najdlhšie

3 roky spätne od začatia súdneho konania. Zákonodarca stanovil v tomto prípade podmienku, a to dôvod
hodný osobitného zreteľa. Dôvodom pre stanovenie takejto podmienky bola hlavne skutočnosť, aby si
oprávnený rodič neuplatňoval výživné zo špekulatívnych dôvodov, nezneužíval to, a teda samozrejme,
aby ho uplatnil, čo možno najskôr.

V prejednávanom prípade však odvolací súd nezistil zo strany matky dôvody, ktoré by smerovali k
zneužívaniutohtoinštitútuprepriznanievýživnéhospätne.Odvolacísúduznávadôvodytvrdenématkou,
pre ktoré podala návrh až 11. 02. 2011. Naozaj je potrebné prihliadnuť na životnú situáciu, v ktorej sa
nachádzala matka s mal. deťmi, keďže sa sťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s mal. deťmi v tomto
rozhodnom období. Potrebovala zabezpečiť a pripraviť bývanie pre tri mal. deti. Je potrebné prihliadnuť

na to, že prvoradá bola teda otázka zabezpečenia bývania pre mal. deti, zabezpečenia ich potrieb, ktoré
súvisia s ich výživou. Argumenty matky, ktorá uvádza, že boli zvýšené náklady na sťahovanie, náklady
na prípravu bývania sú presvedčivé.

Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil žiadne špekulatívne dôvody, z ktorých by vyplýval záver, že

matka mal. detí zneužíva tento inštitút priznania výživného spätne ( od 1.9.2010 ).

Na záver odvolací súd dodáva, že výška výživného pre tri mal. deti, prihliadnuc na ich potreby a na ich
vek nie je vysoká. Tá zodpovedá potrebám a možnostiam otca, ale otec si musí uvedomiť, že vo výške
výživného, ktoré je takto určené, nie sú pokryté všetky výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť v súvislosti

s výživou mal. detí.

Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, lebo toto konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.