Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/16/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805213814
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI:

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvexekučnejvecioprávnenéhoW.IČO:XXXXXXXX,protipovinnému
I., pre vymoženie 1 353,38 €, vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 16 Er 1530/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 15. februára 2011 č.k.
16 Er 1530/2005-13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 25.mája 2011 sp.zn. 16 CoE

128/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prievidza z 15. februára 2011 č.k. 16 Er
1530/2005-13 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne z 25. mája 2011 sp.zn. 16 CoE 128/2011 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia
Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza uznesením z 15. februára 2011 č.k. 16 Er 1530/2005-13 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. H. S. náhradu trov exekúcie
nepriznal. Takto rozhodol po zistení, že povinný, ktorý bol právnickou osobou, v priebehu exekučného
konania zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto
považoval za dôvodný postup podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 200 ods.1 a § 203 ods.1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno
povinnému pre jeho zánik výmazom z obchodného registra uložiť a nebola zistená ani procesná
zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

odôvodňovala jeho povinnosť na zaplatenie trov exekúcie. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy
uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých
rozhodnutiach. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdneho exekútora čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením

z 25. mája 2011 sp.zn. 16 CoE 128/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Zhodne s
prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre
rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie
oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na

úhradutrovexekúcie;exekúciabolazastavenávdôsledkuzánikupovinnéhobezprávnehonástupníctva,
ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
na základe podnetu súdneho exekútora napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“)
mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie a spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm.
b/, c/ O.s.p.).Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade,
ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že

majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku)
a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín z 25. marca 2008 č.k. 29K32/2007-83 vyplýva, že súd zastavil
konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka a povinný bol 17. júna 2008 ex offo vymazaný z
obchodného registra. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného
registra súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku

a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku
a priznať súdnemu exekútorovi nárok
na náhradu trov exekúcie od oprávneného.

Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutia za vecne správne, a preto navrhol mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 243i ods.
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora je dôvodné.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu mimoriadneho
dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.
1 písm. c/ O.s.p.). Aj keď mimoriadny dovolateľ ako dôvod dovolania uvádza aj ustanovenie § 243f

ods.1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie)
spočívajúce v porušení § 219
O.s.p., jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods.1 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.

1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie.S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože
súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného

z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57
Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie
oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak súd zistil nedostatok
majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie
exekúciepodľa§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíanina
úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného
dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili

dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez
zohľadnenia dôvodov, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín z 25. marca 2008
č.k. 29K32/2007-83 k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka a následne k
jeho výmazu z obchodného registra, za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie
nemožno považovať za správne. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo

svojich rozhodnutiach sp.zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp.zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa
24. novembra 2011, 5 MCdo 15/2011 zo dňa 19. januára 2012).

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací
súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie
(§ 243b ods. l, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.