Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210011185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210011185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.

Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Marty Goliašovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2012,
v trestnej veci proti A. R., obžalovaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods.1 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
4.10.2011 sp.zn. 6 T 131/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e/ , ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. u obžalovaného A. R. K. d K. , nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom L. - G., Z..
D. T. Č.. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca, podľa § 44 Tr.zák. u
p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom, a to Okresného súdu
Košice II sp.zn. 5 T 146/2009 zo dňa 24.2.2010 vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov so zaradením
pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pokladá za dostatočný.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 4. októbra 2011 sp.zn. 6 T 131/2010 bol obžalovaný A. R.

uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.a/ Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

v Košiciach dňa 31.5.2010 bez vážneho dôvodu a po riadnom vyrozumení zo dňa 17.5.2010 nenastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 5 T
146/2009 zo dňa 24.2.2010, právoplatným dňa 24.2.2010, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1,2 písm.c/ Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 56 mesiacov so

zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému A. R. za to súd prvého stupňa uložil podľa § 348 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods.4
Tr.zák. a § 37 písm.m/ Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Pre výkon trestu
odňatia slobody ho podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. R., ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania poukázal na predchádzajúce rozhodnutie
Okresného súdu Košice II zo dňa 24.2.2010 sp.zn. 5 T 146/09, ktorým súd rozsudkom schválil dohodu
o vine a treste, kde bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.c/ Tr.zák. a bolmu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov. Napriek tomu, že bol riadne vyzvaný
na nástup do výkonu trestu vo vyššie uvádzanej trestnej veci, tento nenastúpil, nakoľko chcel ukončiť
štúdium na strednej škole, ktorú v tej dobe navštevoval v poslednom ročníku. Toto štúdium aj úspešne

ukončil záverečnými skúškami v dňoch 16.6. - 20.6.2010. Aby mohol úspešne ukončiť štúdium, preto v
predchádzajúcej trestnej veci, v ktorej mu bol právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
a na ktorého výkon bol riadne vyzvaný, opakovane podal žiadosti o odklad výkonu trestu a tiež podal aj
návrh na povolenie obnovy konania. Keďže nemá právnické vzdelanie, myslel si, že podaním žiadostí o
odklad výkonu trestu, resp. žiadosťou o povolenie obnovy konania urobil všetko preto, aby nenastúpenie

na výkon trestu odňatia slobody, nebolo považované za protiprávne konanie, ako toto konanie posúdil
súd prvého stupňa v teraz prejednávanom prípade.

Obžalovaný A. R. podaným odvolaním preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. aby súd
zvážil možnosť aplikácie o mimoriadnom znížení uloženia trestu.

Na podklade odvolania obžalovaného A. R. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho ani odvolací krajský súd nemal
žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný A. R. svojím konaním naplnil tak po stránke objektívnej, ako aj
po stránke subjektívnej všetky znaky žalovaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods.1 písm.a/ Tr.zák., tak ako jeho konanie posúdil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Súd prvého stupňa dôsledne preveroval obhajobu obžalovaného A. R., a to pripojenými spismi, v
ktorých iné senáty Okresného súdu Košice II konali o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Rovnako dôsledne sa zaoberal aj rozhodnutiami súdu prvého stupňa, ktorými boli žiadosti o povolenie
odkladu výkonu trestu odsúdenému A. R. zamietnuté.

Príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Košice II sp.zn.
5 T 146/2009 bol zo dňa 17.6.2010 a polícia, ktorá bola vyzvaná na tento úkon si ešte dňa 7.7.2010
osobne na súde preverila, či neexistujú iné zákonné prekážky, ktoré by bránili dodaniu do výkonu trestu
odňatia slobody.

Už z vyššie uvádzaného nepochybne vyplýva, keďže odsúdený A. R. štúdium na strednej škole úspešne
ukončil dňa 20.6.2010, že nič mu nebránilo výkon trestu odňatia slobody podľa výzvy súdu nastúpiť.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď konanie obžalovaného posúdil ako prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 348 ods.1 písm.a/ Tr.zák. V podrobnostiach pritom
odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré okrem už vyššie uvedeného osvojuje
a ničím viac nedopĺňa.

Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolací súd

dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa sa javí neprimerane prísnym a účel trestu
formou individuálnej prevýchovy, ako aj generálnej prevencie bude možné dosiahnuť aj tým, že
obžalovanému v zmysle ustanovenia § 44 Tr.zák. upustí od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest
uložený predchádzajúcim rozsudkom vo výmere 56 mesiacov pokladá odvolací súd za dostatočný na
ochranu spoločnosti, ale aj na dosiahnutie nápravy páchateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.