Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/29/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203555
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1211203555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, N., zastúpeného: JUDr. Jurajom Kulom, advokátom,
Mäsiarska30,Košice,protiodporcovi:ÚstrednýinšpektorátSlovenskejobchodnejinšpekcie,Prievozská
32, Bratislava, o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá a iné, dňa 5.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.2.2011 domáhal určenia, že
štátnozamestnaneckýpomernavrhovateľauodporcuvofunkciiRadca-InšpektorSOIIII,organizačného

útvaru Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané
okresy v zmysle Organizačného poriadku SOI v odbore štátnej služby 2.04 Hospodárstvo, správa a
privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví, druh štátnej služby - stála štátna služba, od
1.1.2011 trvá a zaplatenia 1.386 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že u odporcu bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy č. 1039/53/97 zo
dňa 19.12.1997 s dojednaným dňom nástupu do práce 1.1.1998, ako inšpektor II odboru ochrany

spotrebiteľa s miestom výkonu práce Inšpektorát SOI pre Košický kraj so sídlom v Košiciach, s územnou
pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle organizačného poriadku SOI. Na základe rozhodnutia
odporcu o vymenovaní do štátnej služby č. 2219/53/1/04 zo dňa 9.11.2004 bol navrhovateľ vymenovaný
do stálej štátnej služby ako Hlavný referent - Inšpektor SOU II, odbor štátnej služby 2.04 Hospodárstvo,
správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví na Služobnom úrade Slovenská
obchodná inšpekcia, s miestom výkonu práce Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj s
územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného poriadku. Na základe rozhodnutia

odporcu o zmene štátnozamestnaneckého pomeru č. 851/53/1/07 zo dňa 1.10.2007 bol navrhovateľ
trvalo preložený na funkciu Radca - Inšpektor SOI III organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom
v Košiciach pre Košický kraj s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného
poriadku v odbore štátnej služby 2.04 Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia
sieťových odvetví, druh štátnej služby - stála štátna služba.

Listom zo dňa 22.10.2010 č. 445/53/1/2010, ktorý mu bol doručený na pracovisku dňa 25.10.2010

mu odporca oznámil, že v nadväznosti na znižovanie stavu zamestnancov SOI pre rok 2011 a rozpis
plánu zamestnancov SOI na organizačné zložky SOI pre rok 2011 bude jeho miesto radca - Inšpektor
SOI III rozhodnutím odporcu od 1.1.2011 zrušené. V tomto oznámení mu odporca ponúkol iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto na Inšpektoráte SOI v Bratislave pre Bratislavu pre Bratislavský kraj, naktoré bude trvalo preložený za rovnakých podmienok, pri zmene miesta výkonu štátnej služby. V závere
oznámenia uviedol, že v prípade, ak s trvalým preložením nebude súhlasiť a nedohodne sa s SOI inak,
Služobný úrad uplatní výpovedný dôvod v súlade s § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z. a skončí s ním

služobný pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z..

Pri preberaní uvedeného písomného oznámenia dňa 25.10.2010 navrhovateľ odporcovi písomne
potvrdil prevzatie a zároveň písomne uviedol, že nesúhlasí s preradením do Bratislavy z vážnych
rodinných dôvodov. Na základe toho mu riaditeľ Inšpektorátu Ing. W. W. povedal, že dostane okamžitú

výpoveď.

Od 25.10.2010 až ku dňu podania žaloby odporca navrhovateľovi nikdy nedoručil výpoveď ani žiadnou
inou formu neukončil štátnozamestnanecký pomer, preto podľa názoru navrhovateľa tento trvá naďalej.

Dňa 27.12.2010 sa navrhovateľ stal práceneschopným s dlhšou dobou liečenia v domácom prostredí.

S výplatou riadnej mzdy za mesiac december 2010 mu odporca vyplatil aj trojmesačné odstupné. Ďalej
ho k 31.12.2010 svojvoľne odhlásil zo sociálne poisťovne ako svojho zamestnanca, o čom sa dozvedel
až v priebehu mesiaca január 2011, kedy mu bolo na domácu adresu o tomto doručené od odporcu
oznámenie vo forme predtlačeného textu bez podpisu.

Nakoľko odporca navrhovateľovi nikdy nedoručil výpoveď, v ktorej by bol uplatnený niektorý z taxatívne
ustanovených výpovedných dôvodov uvedených v ust. § 47 zák. č 400/2009 Z.z., nemohol s ním
platne skončiť štátnozamestnanecký pomer, teda jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, pričom
odporca s ním mohol platne skončiť pracovný pomer iba v prípade, keby mu riadne doručil písomnú

výpoveď, kde by výslovne uviedol jeden z taxatívne ustanovených dôvodov pre výpoveď podľa § 47
zák. č. 400/2009 Z.z.. V uvedenom prípade zákonom stanovená výpovedná doba ani nemohla začať
plynúť, pretože podľa § 48 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z. výpovedná doba začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa
kalendárneho mesiaca.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tým, že právne postavenie navrhovateľa je bez
tohto určenia neisté.

Nárok na zaplatenie sumy 1.386 € predstavuje nárok na náhradu mzdy za mesiac január a február 2011.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení
k návrhu uviedol, že služobný úrad dňa 22.10.2010 zaslal na Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach
pre Košický kraj oznámenie č. XXX/XX/X/XXXX určené pre štátneho zamestnanca F. N., ktorým mu
bolo oznámené zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta. S týmto oznámením bol oboznámený

dňa 25.10.2010 a súčasne mu bolo ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto na Inšpektoráte SOI
so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, pričom bol poučený, že v prípade neprijatia tohto miesta
bude s ním ukončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Menovaný uviedol, že sa k trvalému
preloženiu vyjadrí do týždňa.

Na základe tejto skutočnosti bol navrhovateľ osobne, za prítomnosti priamej nadriadenej vedúcej odboru
W.. M. Q. a vedúcej právneho odboru V.. M. R. oboznámený s obsahom oznámenia a súčasne mu
bolo predložené oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) v
nadväznosti na ust. § 47 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z.. Nakoľko navrhovateľ nepodpísal písomnosť
zo dňa 22.10.2010 - Skočenie štátnozamestnaneckého pomeru, bol spísaný záznam podpísaný

prítomnými osobami. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ bol riadne a včas oboznámený o tom, že
jeho štátnozamestnanecký pomer sa končí na základe výpovede danej organizáciou a nepodpísanie
prevzatia predloženej výpovede zo strany zamestnanca na tejto skutočnosti nič nemení, úkon bol
vykonaný za prítomnosti svedkov.

Vzhľadom na vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania, ktorej prílohou bola i výpoveď, o
ktorej sa navrhovateľ dozvedel až 23.5.2011, kedy mu toto vyjadrenie bolo doručené, právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 1.6.2011 z opatrnosti žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného
návrhu a žalobný návrh rozšíril o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeruvýpoveďou odporcu podľa § 47 ods. písm. b) zákona o štátnej službe danej navrhovateľovi listom zo
dňa 22.10.2010.

Zmenu žalobného návrhu súd pripustil na pojednávaní súdu dňa 1.6.2011.

Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žalobného
návrhu a zaviazal odporcu na zaplatenie 4.851 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu
trov konania.

Zároveň uviedol, že zaplatenia sumy 4.851 € sa domáha titulom nároku na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru, čo predstavuje náhradu mzdy za mesiac
apríl - október 2011 (po odpočítaní náhrady mzdy vyplatenej navrhovateľovi vo výške trojmesačného
odstupného pokrývajúcej náhradu mzdy za mesiac január - marec 2011).

Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2011 navrhovateľ opätovne rozšíril svoj nárok na náhradu mzdy
a žiadal aby mu súd priznal 5.544 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje náhradu
mzdy za mesiac apríl - november 2011.

Zmenu žalobného návrhu v znení podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2011 súd pripustil na

pojednávaní súdu dňa 5.12.2011.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 19.12.1997, v znení jej dodatkov a rozhodnutia o trvalom preložení zo dňa 27.9.2007 vo funkcii
Radca - Inšpektor SOI III. organizačného útvaru Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj

s územnou pôsobnosťou pre vybrané okresy v zmysle Organizačného poriadku SOI, v odbore štátnej
služby 2.04 - Hospodárstvo, správa a privatizácia národného majetku, regulácia sieťových odvetví.

Z obsahu výpovede zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že navrhovateľovi bola daná výpoveď podľa § 46 ods. 1
písm. b) zákona o štátnej službe. Výpovedným dôvodom bolo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta

radca - Inšpektor SOI III., na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňom 1. januára
2011. K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta došlo na základe rozhodnutia vedúcej služobného
úradu o znížení stavu zamestnancov - Rozpis plánovaného počtu zamestnancov SOI na rok 2011, č.
XXXX/XX/XXXX, zo dňa 20.10.2010, o 3 zamestnancov na Inšpektoráte SOI so sídlom v Košiciach pre
Košický kraj, k 1.1.2011.

Z obsahu "Záznamu z odovzdávania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru" zo dňa 25.10.2010
vyplýva, že dňa 25.10.2010 o 8.15 hod., riaditeľ Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický
kraj - R.. W. W., v prítomnosti W.. M. Q. - vedúcej OTKV a OS a V.. M. R. - vedúcej právneho
odboru oboznámil navrhovateľa s obsahom oznámenia č. 445/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010 o zrušení

štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa k 1.1.2011, s možnosťou trvalého preloženia na iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto a s tým, že v prípade nesúhlasu s touto zmenou s ním bude
skončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák. č. 400/2009 Z.z.. Z
obsahu tejto listiny zároveň vyplýva, že nakoľko navrhovateľ nevyjadril s trvalým preložením súhlas, bol
riaditeľom Inšpektorátu SOI vyzvaný, aby prevzal a podpísal obe písomné vyhotovenia listiny Skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou č. 451/53/1/2010 zo dňa 22.10.2010, čo navrhovateľ
odmietol.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že po pohrebe otca, ktorý sa uskutočnil dňa 21.10.2010, sa dňa
25.10.2010 dostavil do práce. Zavolal ho k sebe riaditeľ inšpektorátu a oznámil mu, že bude preradený
do Bratislavy s tým, že ubytovanie mu v Bratislave poskytnuté nebude. Vyjadril sa tak, že na ústredné

riaditeľstvo napíše žiadosť o zotrvanie v štátnozamestnaneckom pomere v Košiciach a podpísal len
oznámenie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta. Ďalej pracoval v novembri aj v decembri, dňa
11.11.2010 dostal na žiadosť o zotrvanie v štátnozamestnaneckom pomere zápornú odpoveď. Výpoveď
mu nebola po celý čas doručená a to ani počas trvania PN, na ktorú nastúpil 27.12.2010.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese poukázal na to, že navrhovateľ dňa 25.10.2010
prevzal iba oznámenie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta, kde uviedol, že k ponuke o trvalom
preložení sa vyjadrí v priebehu týždňa, nakoľko má závažné dôvody. Záznam z odovzdávania výpovede
zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý predložil odporca vzbudzuje pochybnosti a navrhovateľ má zato, že bol vyhotovený účelovo a dodatočne za účelom prebiehajúceho súdneho konania a preukázania
doručenia výpovede navrhovateľovi. Uvedený listinný dôkaz bol podpísaný iba 3 zamestnancami
odporcu a nie navrhovateľom.

Poverený zástupca odporcu vo svojom prednese uviedol, že pokiaľ ide o spôsob skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, tento je bežný a štandardný. V prípade, že zamestnanec
odmietne prevzatie výpovede, odporca spisuje záznam, ktorého cieľom je zabezpečiť potvrdenie pre
zamestnávateľa, že zamestnanec bol oboznámený s tým, čo mu bolo predložené a odmietol písomnosť

doručovanú zamestnávateľom prevziať. Iná možnosť, ako by mohol zamestnávateľ preukázať doručenie
písomnosti nie je.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí mali byť prítomní pri odmietnutí prevzatia výpovede
navrhovateľom a to R.. W. W., W.. M. Q. F. V.. M.O. R..

Vypočutí svedkovia zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že boli prítomní pri doručovaní výpovede
navrhovateľovi dňa 25.10.2010, ktorému obsah listiny - Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bol
nahlas prečítaný riaditeľom inšpektorátu R.. W. W., pričom navrhovateľ odmietol prevzatie tejto listiny.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese taktiež poukázal na to, že zo strany odporcu neboli

splnené hmotnoprávne podmienky výpovede, keď ku dňu odporcom tvrdeného doručenia výpovede
neexistoval výpovedný dôvod, odporca si nesplnil riadne ponukovú povinnosť, výpoveď nebola riadne
prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len "zákon o štátnej službe"), štátnozamestnanecký pomer možno
skončiť výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho

zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 zákona o štátnej službe, ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer
sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho

zamestnanca a je dva mesiace.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia

§ 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55
ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72,
§ 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až
95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116
ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150,

§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až
185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230, § 231 ods. 1, 4 až 6, § 232,
§ 233, § 233a, § 234 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 38 ods. 1, ods. 3 ods. 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny

a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru.

Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny
a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, keď mal v konaní preukázané a to nielen písomným
záznamom zo dňa 25.10.2011 (o ktorom navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že bol vyhotovený
dodatočne a účelovo), ale aj výpoveďami svedkov W., Q. a R.T., o ktorých svedeckých výpovediach súd
nemal dôvod pochybovať, že navrhovateľovi bola výpoveď doručená dňa 25.10.2010 a to podľa § 38

ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého účinky doručenia výpovede nastanú aj odmietnutím jej prevzatia.
2 - mesačná výpovedná lehota potom začala navrhovateľovi plynúť dňa 1.11.2010 a jej plynutie
skončilo dňa 31.12.2010. Týmto dňom zároveň začala navrhovateľovi plynúť lehota na podanie žaloby o
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Lehota na podanie žaloby uplynula dňa
28.2.2011. Navrhovateľ sa neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou domáhal

až návrhom predneseným právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa 1.6.2011, na
ktorom súd zmenu žalobného návrhu aj pripustil. Lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti
skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru je lehotou prekluzívnu (prepadnou) a jej
márnym uplynutím nemožno neplatnosť skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru
napadnúť na súde. Uvedené znamená, že skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné a

súd sa už ďalej nemôže zaoberať splnením ďalších hmotnoprávnych predpokladov platného skončenia
pracovného pomeru (splnením ponukovej povinnosti, zákonného dôvodu výpovede, splnením
povinnostivopredprerokovaťvýpoveďsozástupcamizamestnancov)atoaniakootázkouprejudiciálnou
v konaní o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá ako sa nesprávne domnieva právny
zástupca navrhovateľa. Tým, že ust. § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkovi pracovnoprávneho

(štátnozamestnaneckého) vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
je zároveň z aspektu ust. § 80 písm. c) O.s.p. (naliehavosti právneho záujmu) vylúčené, aby sa niektorý
z účastníkov domáhal z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou podľa § 80 písm. c)
O.s.p. určenia, že pracovný (štátnozamestnanecký) pomer trvá, pretože rozhodnutie o takejto určovacej
žalobebypredpokladaloprejudiciálneposúdiťplatnosťaleboneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,

čo je však z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru vylúčené. Súd preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol
aj žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá.

Nakoľko žaloba o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je dôvodná, súd zamietol

aj návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy, ktorej sa domáhal titulom neplatného skončenia
pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru.

Len pre úplnosť veci treba dodať, že pokiaľ právny zástupca poukazoval na nezrovnalosť vo
výpovedi svedkyne Q., z jej obsahu nevyplýva, že navrhovateľ si sám prečítal list - skončenie

štátnozamestnaneckého miesta, ale že "navrhovateľovi sa prečítal list", teda s jeho obsahom bol
oboznámený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi vzniklo proti
neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Nakoľko odporca nežiadal náhradu trov

konania a tieto mu ani nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.