Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811010146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného V.

Q. na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. Q., nar. XX.X.XXXX v Piešťanoch, trvale bytom B., K. U.. č. XXXX/X,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv/691/10, doručenej súdu dňa 14.3.2011,
pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistený deň koncom mesiaca september v roku 2008, ako
riaditeľ T. M. Z. X. B. v kancelárii T. na U. M. č. X vylákal od poškodeného R. V. 300.000,- Sk s tým,
že uvedená suma predstavuje sčasti nedoplatky na byte č. XX/XX po predchádzajúcom nájomníkovi na
Morovnianskej ceste v Handlovej a sčasti časť kúpnej ceny bytu, ktorý sľúbil poškodenému odpredať
do osobného vlastníctva po uplynutí doby nájmu, peniaze minul pre vlastnú potrebu, predaj bytu do

osobného vlastníctva poškodenému nezabezpečil, čím spôsobil poškodenému R. V. škodu vo výške
9.958,17 eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený R. V., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom K., Ul. W. H.
X/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného V. Q., svedkov R. V., L.Z. H., V. K., JUDr. S. Z., Ľ.

Š., G. H., N.I. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný V. Q. spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel. Pracuje ako riaditeľ T. v B.. Pripustil,
že poškodený a svedok K. boli za ním, nevedel si spomenúť, či boli i spolu, pamätá si určite, že svedok
K. bol za ním aj sám inokedy. Poškodený prejavil záujem o kúpu bytu v Handlovej v susedstve bytu
jeho matky, kde pôvodný nájomník umrel. On mu vysvetlil, že on je zamestnanec bytového družstva,
výkonný orgán, on o odpredaji nerozhoduje, na to je oprávnené predstavenstvo družstva. To zasadne

a jeho žiadosť, ktorú si má dať, posúdi a rozhodne. Pýtal sa ho i otázku, že byt je zdevastovaný,
či si môže byt opraviť. Vysvetlil, mu že napr. na vymaľovanie nájomník súhlas nepotrebuje, ale na
zásah do statiky áno. Svedok K. prišiel ešte raz, prihováral sa za poškodeného, že je učiteľ, či sa
s predajom bytu dá niečo robiť, nikdy sa nerozprávali o nejakých iných bytoch. Aj jemu vysvetlil,že on o tom nerozhoduje, že je na to a i na stanovenie podmienok predstavenstvo družstva. Vzal
to na vedomie. Žiadosť bola daná na schválenie predstavenstvu, to ju zamietlo. Zamietlo žiadosť o
odpredaj bytu i dcéry pôvodného nájomníka. Viac žiadostí o odpredaj tohto bytu nebolo. Predstavenstvo

súhlasilo len s podnájmom bytu pre poškodeného. Nebol on pri podpise zmluvy o podnájme, viac
poškodeného v súvislosti s týmto bytom nevidel. Prišiel až svedok K., ktorý sa začal informovať, prečo
sa musí poškodený vysťahovať. Vysvetlil mu, že končila podnájomná zmluva, ktorá bola podľa neho
uzatvorená na 15 mesiacov. Pred ukončením zmluvy sú povinný nájomníka vyzvať, aby odovzdal kľúče,
to pracovníčky neurobili v stanovenej lehote a preto pre právne prekážky predstavenstvo predĺžilo

podnájomnú zmluvu o 6 mesiacov, aby mali lehotu na vyzvanie ukončiť podnájomnú zmluvu v zmysle
platnej právnej úpravy. Zmluva bola schválená a pripravená do 30.6.2010. Tu už bol poškodený vyzvaný
niekedyvaprílipracovníčkamioukončenípodnájmu,odovzdaniekľúčov.Poškodenýzásielkuneprevzal.
Vec bola nimi odovzdaná právnej zástupkyni na súdne ukončenie vzťahu. Bol obyčajnou zásielkou
i o stave vyrozumený. Nezareagoval poškodený, ale prišiel svedok K.. Tomuto vysvetlil, že končí
podnájomná zmluva na dobu určitú, a preto je potrebné, aby sa poškodený z bytu vysťahoval. Prečo

neprišiel sám poškodený, si obžalovaný nevedel vysvetliť. Kľúče neboli v lehote odovzdané, a preto
vec riešili súdnou cestou. Poškodený písomne i vznášal námietky voči rozhodnutiu predstavenstva i tie
boli predstavenstvom zamietané. Koncom júla resp. začiatkom augusta 2010 prišiel poškodený aj so
svedkom K. a ešte jednou osobou, pýtali, čo bude s bytom. Opäť im len vysvetlil, že končila podnájomná
zmluva, predstavenstvo rozhodlo tak, ako rozhodlo. Poškodený sa vtedy ohradil, že jeho ten byt stál

600.000,- Sk. Keď sa začal zaujímať, čo na byte poškodeného stálo túto sumu, tak mu poškodený
povedal, že 300.000,- Sk vzal on a zvyšok stála prerábka. Vyzval tieto osoby, s tým teda išli na políciu,
prokuratúru, nemôže to riešiť bytové družstvo. Sedeli v jeho kancelárii svedok K., poslal p. H. von za
šoférom, no nechceli odísť. Viac s nimi nebol ochotný rozprávať, opakovane ich vyzval, aby išli na
políciu, ak bol spáchaný trestný čin, úplatok, tak je to tam potrebné oznámiť. Keďže nechceli ísť, požiadal

zamestnankyňu, aby privolala políciu, pretože on s mužmi viac nechcel rozprávať. Keď muži prišli do
kancelárie, chceli zavrieť dvere, svedkyňa O. i H. tam boli a svedkyňa O. mužom povedala, že u nich
sa dvere nezatvárajú, stála medzi dverami. Polícia mužov odviedla, trestné oznámenie chcel ísť podať
i on, polícia mu povedala, že to už bolo podané a tak on len vypovedal, vypočula ho polícia. Poprel,
že by od poškodeného prevzal peniaze za prítomnosti všetkých troch mužov. Je to všetko vymyslené.

Určite neboli všetci traja svedkovia u neho naraz pred posledným stretnutím. Podľa jeho názoru je i
nelogické, aby od osôb, ktoré vidí prvýkrát, nevie, kto sú, napr. eventuálne nejde o agenta polície. Byt,
o ktorý sa jedná, je stále voľný, ešte v čase hlavného pojednávania poškodený v byte býval, prebieha
súdny spor o zrušenie podnájomného vzťahu. Keby bol prišiel poškodený a riadnym spôsobom bol
dokladoval výšku skutočných nákladov, ktorý vynaložil na prerobenie bytu, bytové družstvo by tieto

náklady v zmysle zabezpečeného znaleckého posudku preplatilo, veď by bol zveľadený ich majetok.
Predstavenstvo i v čase hlavného pojednávania rozhodovalo o pridelení tohto bytu poškodenému. Myslí
si, že poškodený sa chce takto dostať k peniazom, asi chce získať peniaze, ktoré dal do bytu, jeho
prerábky. On z titulu svojho postavenia riaditeľa družstva nemá ani ako zasiahnuť do rozhodovacieho
procesu, nedáva stanovisko napr. žiadosti vyhovieť - nevyhovieť. Nedoplatky za predchádzajúceho

nájomníka na nájomnom nevyplácal poškodený, to si z vlastných prostriedkov vysporiadalo bytové
družstvo, účet bytu bol pri podnájme poškodenému nulový, ostatné platby s energiami družstvo neriešilo.
Žiadosti sa zakladajú na kartu k bytu, nemôže sa stať, že by nejaká žiadosť bola napr. zahodená. Nebol
p. K. sa u neho informovať o tom, či poškodený platí nájomné. Výšku investícii do bytu ako listinný
dôkaz pôvodne zabezpečený v inom konaní dokladoval znaleckým posudkom č.l. 216-231 - vložené

investície vo výške 1.971,16 eur. Nevidel ani zmysel, aby peniaze v kancelárii, ako vypovedal svedok
H., pri rozmiestnení jeho kancelárie, stola šírky 50 cm a polohe, ako spolu sedeli, boli prípadne jemu
podávané cez tri osoby a nie priamo jemu do ruky. Obžalovaný jednoznačne zotrval na svojej výpovedi,
že od poškodeného neprevzal ani halier, že je to klamstvo i na konfrontácii, ktoré boli s poškodeným,
svedkami H., K. vykonané na hlavnom pojednávaní.

Svedok R. V. vypovedal, že zistil, že v susedstve jeho matky v Handlovej sa uvoľnil byt po pánovi, ktorý
zomrel. Dcéry pôvodného nájomníka sa bol pýtať, čo s bytom chce robiť, bol s ňou i u obžalovaného na
bytovom družstve. Obžalovaný im vysvetlil, že na byte sú nedoplatky, že je tam vypojená elektrina, že je
tam 8 žiadostí. Keď sa zaujímal, ako by sa k bytu mohol dostať, jemu najviac vyhovovalo do vlastníctva

alebo nájmu, no pýtal sa všeobecne, ako by sa k bytu mohol dostať, bolo mu povedané, aby si dal
žiadosť, že on o tom nerozhoduje, ale rozhoduje predstavenstvo. Ešte v ten deň vola so svedkom H.,
či mu nevie v otázke toho bytu pomôcť. Asi o týždeň mu tento svedok volal, že je to vybavené, že mu
ten byt pridelia. Stretli sa pred družstvom veštci traja, on a svedkovia H., K., išli za obžalovaným dojeho kancelárie, obžalovaný výslovne zatvoril dvere na svojej kancelárii, bola tam i jedna zo svedkýň,
ktorá bola pozvaná na hlavné pojednávanie. Opäť sa rozprávali s obžalovaným o byte, opäť zopakoval
to, čo predtým, že o tom rozhoduje predstavenstvo, že sú na byte nedoplatky, elektrina a s odkúpením

je to potom suma 300.000,- Sk. Určite to nebola suma, ktorú by si pre seba vypýtal obžalovaný, on
(poškodený) je pracovník v štátnej správe a vie, že keby išlo o úplatok, tak by ho to mohlo pripraviť
o prácu. Opýtal sa ešte, že keď by túto sumu dal, mohol by si byt prerobiť, obžalovaný mu povedal,
že o tom rozhoduje predstavenstvo. On na toto stretnutie si zo sebou zobral 500.000,- Sk, tie mal z
predchádzajúceho predaja domu. Peniaze mal v obálke, odrátal si z nich 300.000,- Sk, boli v tisíckach,

a keď bol názoru, kto skôr príde, dá peniaze a byt vybavoval svedok K., peniaze podal svedkovi K. a
ten ich odovzdal obžalovanému. Potom obžalovaný povedal, že nech to považujú za vybavené, dal im
súhlas, že si môže prerábať byt. Pýtal sa pri odchode, či keď bude v podnájme, sa nemôže stať, že ho
z bytu niekto vyhodí, keď si ho prerobí, tak mu obžalovaný povedal, že to sa stať nemôže. Pýtal sa
ho i na odkúpenie bytu, obžalovaný mu povedal, že je to v tej sume, že ho dá do podnájmu a o rok v
decembri,akbudeplatiťnájomné,takmuumožniabytodkúpiť.Vpriebehurokusaeštemusístaťčlenom

družstva,lebolenčlenovidružstvajemožnébytpredať.Takúžiadosťsineskôridával,neboloreagované
pozitívne. V byte býval ešte v čase hlavného pojednávania. Prečo si nepýtal potvrdenie o prevzatí sumy,
uviedol, že keď jednal s riaditeľom a ten mu povedal, že je to vybavené, ani ho to nenapadlo, napriek
tomu, že ide o osobu, ktorú vidí po prvýkrát. Vo februári mu prišiel doklad o predĺženie zmluvy do
júna, vtedy s tým nerobil nič, pretože si myslel, že obžalovaný potrebuje čas, aby to nejako vybavil s

predstavenstvom. V máji mu prišiel papier o vyprataní, volal hneď svedkovi H., že ho chcú vypratať.
Ten sa spojil so svedkom K., ten bol za obžalovaným, vtedy mu mal obžalovaný povedať, že zabudol
o koho ide, že to v súvislosti s bytom dá do poriadku. Títo svedkovia mali byť i u svedkyni Z., vtedy
pochopil, že obžalovaný urobil prešľap, lebo už žiadna dohoda s bytom sa nedala urobiť. Boli všetci traja
za obžalovaným v jeho práci, bolo to v auguste 2010, obžalovaný nechcel, aby boli zavreté dvere na jeho

kancelárii, pretože on tušil, že niečo už nie je v poriadku, výslovne sa obžalovaného pýtal, či zavrie dvere.
Aj kolegyňa, ktorá tam bola povedala, že oni tam nemajú žiadne tajnosti. Pýtal sa na byt, obžalovaný
mu povedal, že predstavenstvo rozhodlo, treba byt vypratať. Vtedy sa obžalovaného opýtal a čo s tými
300.000,- Sk, ktoré si vtedy vypýtal. Obžalovaný sa ohradil, aké peniaze. Začali sa o tých peniazoch
dohadovať,kolegyňapovedala,žehoobvinilzúplatku,obžalovanývyšielnachodbukričal,žehoobvinili,

že zobral úplatok, vošiel naspäť do kancelárie a povedal, aby zavolali políciu, začal byť vulgárny, tykal
mu,chcelvolaťipredsedovipredstavenstva,nonedovolalsamu.Prišlapolícia,odišielsňou,vypovedali,
prišiel tam i obžalovaný. Peniaze odovzdával v septembri 2008 - bolo to v polke až konci septembra,
presnéobdobienevie,asitýždeňnatodostalkľúčeodbytu,podpísalinájomnúzmluvu.Bolotodoobeda,
či bol v ten deň v práci, sa nevedel vyjadriť, v septembri 2008 bol v práci a deň, keď bol u obžalovaného,

sa bude z jeho dochádzky dať zistiť deň, keď v práci chýbal, buď mal dovolenku alebo náhradné voľno.
Na otázku samosudcu, že z dokazovania, ktoré súd vykonal na hlavnom pojednávaní, z kalendára, ktorý
predložilsvedokH.vyplýva,žekodovzdaniupeňazímalodôjsťdňa23.9.2008,čojeutorok azobdržanej
správy od zamestnávateľa , s ktorou sa súd na č.l. 198-199, 205, ako listinnými dôkazmi oboznámil, mal
v septembri odpracovať všetky dni - 22 dní, vyučovať začal v utorok nultou hodinou o 7,00 hod. a ukončil

vyučovanie 7. hodinou o 14,15 hod., mal jednu nadčasovú hodinu dňa 23.9.2008 - jednu vyučovaciu
hodinu, nemal dlhšiu prestávku medzi hodinami, uviedol, nadčasové hodiny v mesiaci september mal
len 24. a 29. septembra, že môže požiadať kolegu o náhradu alebo suplovanie z predchádzajúcich
dní. Vyznačuje sa to tak, že je v práci. Môže požiadať kolegu, či za neho hodinu zoberie, a tak môže
z práce odísť. Keď takto odíde z práce, nezaznamenáva sa to u zamestnávateľa. Peniaze, ktoré dal

obžalovanému, vyberal asi 2-3 týždne pred odovzdaním peňazí , vyberal vtedy 900.000,- Sk. Peniaze
vyberal podľa neho koncom augusta. Nejakú časť peňazí z nich dával manželke, jemu ostalo 600.000,-
Sk. Nezaujímal sa, či sú nedoplatky, neskôr boli vyplatené, bol vyplácať nedoplatok na elektrine asi
100 eur, ešte platil elektromer, nejako mu to nevadilo, pretože mal byt. Do bytu investoval spolu asi
300.0000,- Sk. Na otázku, ako vedel, koľko si má so sebou zobrať k obžalovanému, uviedol, že takú

sumu by bol ochotný dať za byt. Z predaja domu mu ostalo 520.000,- Sk, peniaze vyberal z účtu, ktorý
udával v prípravnom konaní, mal na ňom pôvodne poukázaných vyše 900.000,- Sk. Z peňazí vypláca
úvery, vyplácal aj manželku, dlh na elektrike. Jednoznačne povedal, že každému, teda jemu i manželke,
malo ostať niečo cez 500.000,-Sk. Z kúpnej ceny za dom - 3.100.000,- Sk (zmluva č.l. 162), vyplácal
úver vo výške (č.l. 161) - 1.460.000- Sk., úver v sume 280.000,- Sk, vyplácal úver v slovenskej sporiteľni,

mal mať i miniúver vo výške 40.0000,- Sk, možno i tento bol vyplácaný z týchto peňazí, platil i rozvod,
86.000,- Sk vyplácal nedoplatok na elektrike, 100.000,- Sk vyplácali strýkovi, tie asi vyplácal manželke.
Nevedelsapresnevyjadriť,čiurčitépeniazevybralzjednéhojehoúčtuavsume855.000,-Skvhotovosti
vkladal 22.8.2008, a tieto poukázal na iný svoj účet. K sumám výberov, platieb kartou, k príkazom naúhradu v jednotlivých sumách predložených mu samosudcom z výpisu jeho účtu, ktorý bol v spise na
č.l. 146-149, sa nevedel vyjadriť , len zotrval na tom, že mal v hotovosti cez 900.000,- Sk, ktoré vybral
naraz. Neskôr na otázku samosudcu, že číselnou kalkuláciou súm, ktoré vyberal v septembri 2008 nie

je možné, že mal takúto sumu spolu, uviedol, že možno sumy vyberal postupne a mal ich potom u seba.
Prečo postupne vyberal sumy a nie výber jednej väčšej sumy, súdu nevysvetlil. Poškodený na svojej
výpovedi zotrval i pri konfrontácii s obžalovaným. Ako poškodený požadoval na hlavnom pojednávaní
škodu vo výške 18.000,- eur, čo predstavovalo údajné nedoplatky a prerábka bytu

Svedok L. H. vypovedal, že mu telefonoval poškodený, či nepozná niekoho na T. v B., že má záujem o
kúpu bytu v Handlovej. Povedal mu, že sa niekoho opýta. Pretože sa nenachádza stále v Prievidzi, volal
svedkovi K., ten mal bývať denne v Prievidzi, sú kamaráti, tak ho požiadal o pomoc. Asi o 1-2 týždne mu
tento svedok telefonoval, že je dohodnuté stretnutie malo to byť v septembri 2008, kedy im obžalovaný
vysvetlil, že je možnosť kúpiť byt do osobného vlastníctva. Bavili sa obžalovaný a poškodený, že je tam
na tom byte nejaká podlžnosť, preberali i sumy a že je to napr. nedoplatok na elektrike, že to najprv

na nejaký rok musí byť do podnájmu, že ho musia spraviť členom družstva a že po roku je možné byt
previesť. Obžalovaný povedal o akú čiastku ide, išlo o sumu okolo 300 000,- Sk. Poškodený odrátal
peniaze, dal ich jemu, on ich dal svedkovi K. a on ich dal obžalovanému. Peniaze boli v bielej obálke,
boli v 1000 korunových bankovkách. Obžalovaný peniaze zbežne prerátal, odložil ich na stôl, na pravú
stranu. Bola to suma na nedoplatky a na odkúpenie bytu. Prečo boli na tomto stretnutí všetci traja,

svedok vysvetlil, že preto lebo poškodený nepoznal svedka K.. Bolo to ich vzájomné s obžalovaným prvé
stretnutie. Stretnutie prebehlo pred obedom. Poškodený mu hovoril, že si berie so sebou 500 000,- Sk,
jemu povedal, keď spolu telefonovali, že byt sa asi bude dať vyplatiť, a preto si mal tieto peniaze vziať.
Ešte sa rozprávali, či môže byt prerábať, či poškodeného z bytu napr. po roku nemôže niekto vyhodiť.
Obžalovaný ho ubezpečil, že nie, kým on je riaditeľ. Asi po roku ho kontaktoval poškodený, že ho chcú

z bytu vysťahovať. On kontaktoval svedka K., ten bol za obžalovaným a ten mu mal vysvetliť, že on
nevedel o koho ide a teda, že to dá do poriadku. Neskôr mu opäť oznámil poškodený, že sa má z bytu
vysťahovať. Išli za obžalovaným, na chodbe boli i svedkyne, ktoré boli na hlavnom pojednávaní. Ako
vstupovali do kancelárie obžalovaného, poškodený sa ho opýtal, či môže zatvoriť kanceláriu, obžalovaný
stýmnesúhlasil,žetamnemajúžiadnetajnosti,hocipredtýmnatomstretnutídverekanceláriezatvoril,to

isté tvrdila i tá svedkyňa. Poškodený sa ohradil, že obžalovaný zobral peniaze a nedotiahol to do konca.
Obžalovaný sa pýtal, kto mal peniaze vziať. Bola volaná polícia. Svedok K. ho ešte raz i informoval, že
bol za právničkou družstva a keď jej mal vysvetliť, o čo ide, tak mu mala povedať, že to dá do poriadku.
Svedok vypovedal, že deň, kedy bolo stretnutie má podchytené v kalendári, ktorý súdu na jeho príkaz
predložil. Z neho vyvstalo (čl.192), že týmto dňom bol 23.september 2008.

Svedok V. K. vypovedal, že svedok H. sa ho pýtal, či niekoho nepozná na bytovom družstve, že jeden
jeho známy potrebuje byt v Handlovej. Povedal mu, že nie, no že sa pôjde opýtať. Bol na bytovom
družstve, jednal s obžalovaným. Obžalovaného predtým nepoznal. Obžalovaným mu bolo povedané,
že bude voľný byt. To dal vedieť svedkovi H. a ten poškodenému. Bol za obžalovaným o týždeň, pýtal

sa ho, za akých podmienok sa byt predáva, povedal mu, že na základe toho, že sú v byte neplatiči, že
nájomník je mŕtvy. Povedal mu i to, že on o pridelení bytu nerozhoduje, že to rozhoduje predstavenstvo.
Poškodený si mal dať žiadosť za člena družstva, a že do mesiaca mu dajú vedieť, či poškodenému bude
byt pridelený. Na byte mala byť i nedoplatok. S dcérou pôvodného nájomníka bol na bytovom družstve,
pomáhal jej odovzdať kľúče od bytu. Informácie odovzdal p. H., aby sa poškodený rozhodol. Asi po

mesiaci, dobu odstupu nevedel povedať, išli na družstvo sa opýtať všetci traja, čo s tým je ďalej, aké
podmienky je potrebné splniť. Vtedy bolo poškodenému obžalovaným povedané, že tam je veľká dlžoba,
vo výške okolo 300 000,- Sk. Poškodený povedal, že tú sumu akceptuje, ako je možné tú podlžnosť
vyplatiť, či v hotovosti alebo do pokladne družstva. Obžalovaný mu povedal, že tam v hotovosti, a že
ostatok povybavuje on, že dlžobu vyplatí. Poškodený mal peniaze pri sebe v bielej obálke, odovzdal ich

obžalovanému, išli aj cez nich. Obžalovaný peniaze pozrel a odložil si ich. Ešte sa poškodený pýtal, či
môže byt prerábať, dostal súhlas. K obdobiu, ani dňu, ani mesiacu sa svedok nevedel vyjadriť, vyjadril
sa, že bolo dopoludnia v roku 2008. On svedka V. nepozná, svedok mu povedal, že v ten deň si bol
vybraťpeniazevbanke,bolprostepripravený,žeidenabytovédružstvo,takmalprisebepeniaze,onmu
nepovedal, aby si peniaze bral. Po nejakom čase, asi po roku mu volal svedok H., že sa poškodený musí

z bytu vysťahovať. Bol sa opäť pýtať u obžalovaného, prečo sa musí vysťahovať. Bolo mu povedané, že
poškodený nepreberá poštu, že nevedel, o koho sa jedná, že to on dá do poriadku. Bol za svedkyňou
Z., ako právničkou družstva, tá sa s ním odmietla baviť. Situácia sa nevybavila, poškodený sa mal
vysťahovať. Dohodli sa, že pôjdu za obžalovaným, prišli za ním do kancelárie, stretli sa s ním na chodbe,pozval ich dnu. Keď chceli zavrieť dvere, obžalovaný dvere odmietol zavrieť. Rozprávali sa o byte,
peniazoch, došlo ku slovnému konfliktu. Obžalovaný dal volať políciu. Obžalovaný tam vykrikoval, že má
byťúplatkár.BolomuzleiišielzašoféromsvedkaH..Popríchodepolície,sňouodišlivypovedať.Svedok

na svojej výpovedi zotrval i pri konfrontácii s obžalovaným. Pri tejto konfrontácii uviedol, že nevie, koľko
tam bolo peňazí a bola tam pekná guča peňazí. Pri konfrontácii nepozeral obžalovanému súvisle do očí.

Svedkyňa G. O. vypovedala, že volal niekto, kto sa dožadoval, či tam je obžalovaný. Mohlo to byť v čase
medzi 11.00 hod a 11.30 hod. Išla povedať obžalovanému, aby nešiel na obed, no ako za ním prišla,

prišli tam už traja páni. Títo chceli zavrieť dvere na kancelárii riaditeľa, s čím ona nesúhlasila, povedali
jej, že chcú s riaditeľom hovoriť osamote. Postavila sa do dverí, dvere sa nezavreli, jeden z mužov sa
pýtal obžalovaného, čo bude s tým bytom, on mu odpovedal, že predstavenstvo rozhodlo o ukončení
zmluvy, že nesúhlasí s predĺžením zmluvy. Svedkyňa H. jej povedala, že sa to jedná o byt poškodeného.
Jeden z pánov sa na to opýtal, čo bude s peniazmi, ktoré on dal. Obžalovaný reagoval, že aké peniaze,
komu ich dal, ten muž povedal, že 300 000,- Sk, že jemu. Vtedy reagovala ona, že povedala, že ho

obviňujú, že zobral peniaze. Obžalovaný povedal, nech idú na políciu, že v tejto veci v takom prípade on
nemá čo viac s nimi konať. Navzájom sa tam všetci začali osočovať, p. H. bolo povedané, aby privolala
políciu, či bolo i urobené. S políciou tí páni odišli. Neskôr išiel na políciu i obžalovaný, tam mu bolo
povedané, že trestné oznámenie podal poškodený. Majú na budove kamerový systém, ten však bol v ten
deň nefunkčný. Vyslovila názor na obžalovaného, že ako ho pozná, je presvedčená, že nikdy neprijal

nejakú platbu v hotovosti.

Výpoveď svedkyne potvrdila i svedkyňa G. H..

Svedkyňa JUDr. S. Z. vypovedala, že zastupuje bytové družstvo, vybavovala i vec vypratania z

bytu poškodeného. Dostavil sa do jej advokátskej kancelárii muž, ktorý sa predstavil, že je vo veci
p. V.. Žiadala od neho splnomocnenie. Muž sa správal dosť agresívne, ako by ju chcel zastrašiť.
Plnomocenstvo nemal a tak s ním odmietla konať. Presne o koho išlo, nevedela povedať.

Svedkyňa N. V. vypovedala, že možno pred 1 - 2 rokmi jej poškodený povedal po tom, čo predali ich

rodinný dom, že si chce kúpiť byt. Dom predali za sumu okolo 3 miliónov Sk. Z tejto sumy sa vyplácali
úvery, zostalo potom každému, jej a poškodenému z nich 520 000,- Sk. Vie o tom že poškodený z kúpnej
ceny domu vyplácal strýkovi 100 000,- Sk, L. 40 000,- Sk, v takej istej sume i miniúver, nedoplatok na
elektrickej energii sumu nevedela povedať, úvery v Slovenskej sporiteľni vo výškach 1 540 000,- Sk a
285 000,- Sk, boli platené i sumy rozvodu a právnika, no tie svedkyňa nevedela uviesť. Peniaze z predaja

prišli na účet, odtiaľ vyplácali úvery. Z účtu Slovenskej sporiteľne v Handlovej poškodený vyberal peniaze
i pre ňu a ju vyplatil, vyplatil jej celú sumu, akú sumu však vtedy presne vyberal, svedkyňa nevedela
povedať. Okrem úverov ostatné sumy, o ktorých svedkyňa vypovedala, boli vyplatené po vyplatení sumy
jej osobe. Do sumy strýkovi, L. ona nezasahovala, to boli veci poškodeného, myslí si, že z peňazí
poškodeného, ostatné sumy zo spoločných peňazí pred rozúčtovaním. Ju to nezaujímalo, zaujímala ju

len suma pre ňu. Poškodený jej hovoril, že byt má v podnájme, že mal dať za byt 300 000,- Sk. Byt
prerábal , no sumu prerábky ona nezisťovala. Inú sumu peňazí, ako získanú z predaja domu, podľa nej
poškodený nemohol mať.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, záznamom z poznámkového bloku svedka H. č.l. 192, z ktorého

vyplynul deň, kedy malo k odovzdaniu peňazí dôjsť - 23.9.2008, správami i dochádzke poškodeného
č.l. 198-199, 205 a doplnok tejto správy č.l. 241-242, z ktorého vyplynulo, že presa len mal mať dňa
23.9.2008 uvoľnenie z vyučovania z osobných dôvodov 4. a 5. vyučovaciu hodinu, čo za neho prevzal
kolega, toto suplovanie bolo dohodnuté, že kolegovi vráti. V tento deň mal 6. a 7. hodinu poškodený
dvojhodinovku s jednou skupinou žiakov, pokiaľ ide o menšiu skupinu žiakov, tak sa zastupovanie nerobí

a žiaci sa uvoľňujú z vyučovania. Teda zástupcom riaditeľa bol uvoľnený z vyučovania od 10,30 hodiny.
Súd si vyžiadal správu zo Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, kto bol majiteľom súdom označených
účtov a aký bol pohyb peňazí v rozhodnom období na týchto účtoch, s ktorou sa oboznámil - správa
č.l. 206-209, oboznámil sa s výpisom zo sporožírového účtu v spise na č.l. 146-149. Zo správy vyplýva,
že účty boli vedené na poškodeného a jeho manželku resp. len na poškodeného. Z výpisov na č.l.

198-199,205 vyplýva,žedňa18.8.2008bolizúčtovvykonanébezhotovostnésplátkyúverovvovýškach
909 151,20,- Sk, bol zaúčtovaný poplatok s kapitalizáciou, teda zostatok na účte bol mínus 909 759,-
Sk (č.l. 207) a 619 753,40 Sk zaúčtovaný poplatok s kapitalizáciou a zostatok na účte bol mínus 620
340,90,- Sk (č.l. 208), na iný účet poškodeného boli poukázané dňa 18.8.2008 sumy kúpnej ceny spoluvo výške 1 571 095,- Sk (č.l. 209). Z tohto účtu, okrem jednorazových resp. trvalých príkazov na úhradu a
menších platieb, boli vykonané výbery v sumách 20 000,- Sk dňa 19.8.2008, 10 000,- Sk dňa 20.8.2008,
4 000,-Sk dňa 21.8.2008, toho istého dňa výber 47 465,40 Sk, výber dňa 21.8.2008 suma 522 086,-

Sk, dňa 22.8.2008 výber sumy 900 000,- Sk, ten istý deň jednorazový príkaz - úhrada prevodom - 25
000,- Sk. Obvinený na svoj sporožírový účet (č.l. 146-149) vložil dňa 22.8.2008 sumu 850 000,- Sk, z
ktorej postupne vyberal v jednotlivé dni od 25.8.2008 do 21.9.2008 hotovosť spolu vo výške 251 000,-
Sk, vykonal výbery kartou v sume 40 500,- Sk, vykonal platby kartou spolu vo výške 447,80,- Sk, bol
realizovaný jednorazový príkaz na úhradu vo výške 270 300,- Sk, dňa 12.9.2008 bol vklad vo výške 3

774,- Sk. Po dni 23.9.2008 (od dňa 21.9.2008 do 25.9.2008 nebola realizovaná z daného účtu žiadna
finančná operácia) boli realizované jednorazové príkazy na úhradu v sume spolu 3 461,- Sk, výbery v
hotovosti v sume spolu 290 000,- Sk dňa 2.10.2008, platby kartou v sumách 19 567,- Sk a výbery kartou
v sumách 21 600,- Sk, bol tu realizovaný i vklad spolu v sume 29 288,- Sk. Oboznámil sa s listinnými
dôkazmi č.l. 161-166 - prehlásením a kúpnopredajnou zmluvou na rodinný dom (o ktorej vypovedali
tak poškodený ako i svedkyňa V.), z ktorých vyplýva, že z kúpnej ceny 3100 000,- Sk bolo povinnosť

hneď previesť časti kúpnej ceny na splatenie predchádzajúcich úverov spolu v sume 1 528 905,- Sk,
sú to sumy, ktoré boli poukazované z účtu poškodeného, suma 1 571 095,- Sk mala byť poukázaná
na účet predávajúceho. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi č.l. 95 - ohľadne podnájomnej zmluvy k
bytu poškodeného, riešenia skončenia zmluvného vzťahu k tomuto bytu 124, z ktorých vyplýva, že prvá
nájomná zmluva bola s poškodeným podpísaná 2.10.2008 po schválení podnájmu bytu a neschválenie

žiadosti o nájomnú zmluvu a prijatie za člena T. poškodeného (č.l. 98), ktorá bola dávaná ešte pred
pridelením bytu, teda dňa 25.9.2008 (č.l. 99).

V rámci vykonaného hlavného pojednávania sa, podľa názoru súdu, vytvorili dve skupiny dôkazov.
Prvá skupina dôkazov - sú to dôkazy, ktoré vyvracajú skutočnosť, že k spáchaniu skutku zo strany

obžalovaného došlo a druhá skupina dôkazov, ktorá naopak preukazuje, že k spáchaniu skutku
obžalovaným tak, ako mu to bolo kladené za vinu podanou obžalobou došlo. Do druhej skupiny dôkazov
patria svedecké výpovede svedkov V., H., K., ktorí preukazujú, že obžalovaným dňa 23.9.2008 došlo k
prevzatiu finančnej hotovosti vo výške 300 000,- Sk, ako sumy na zaplatenie nedoplatkov na byte a časti
kúpnej ceny. Do druhej skupiny dôkazov patrí výpoveď obžalovaného, ktorý od počiatku popiera, že by

akékoľvekpeniazeodpoškodenéhobolvzalalistinnédôkazy-výpisyzjednotlivýchúčtovpoškodeného,
ktoré preukazujú finančné operácie poškodeného na tomto účte. Poškodený a majú túto skutočnosť
potvrdzovať i svedkovia K. a H., vypovedal, že na stretnutie si vzal sumu 500 000,- Sk, ktoré mal v
obálke a z týchto peňazí odrátal vyžiadaných 300 000,- Sk, ktoré odovzdal obžalovanému. Poškodený
jednoznačne tvrdil, že tieto peniaze mal z predaja svojho domu a že tieto peniaze v pôvodnej sume 900

000,- Sk vybral naraz v Slovenskej sporiteľni v Handlovej a z nich predmetné peniaze vzal. Následne na
hlavnompojednávaní,keďbolsamosudcomkonfrontovanýsnázorom,žesumamivýberovresp.pohybu
na účte, svoju výpoveď zmenil a uviedol, že možno túto sumu 500 000,- Sk mal z postupného vyberania
peňazí.Prepočtami,ktorévšaksúdvykonal,vyslovujenázor,žepoškodenýnemoholmaťdňa23.9.2008,
kedy malo k odovzdaniu peňazí obžalovanému prísť, reálne pri sebe sumu 500 000,- Sk tak, ako o nej

vypovedali vyššie uvedení svedkovia. Súd je názoru, že i v prípade, keby spočítal jednotlivé výbery
kartou, výbery v hotovosti z účtov, ktoré mal mať poškodený - č.l. 209, 146-148, reálna suma možnej
hotovostije375500,-Sk.Suma,ktorámalavyťvybratádňa21.8.2008vovýške522086,-Sksúpeniaze,
ktoré mali byť odovzdané, ako vyúčtovanie kúpnej ceny manželke poškodeného, vypovedala o tom táto
svedkyňa, ale i sám poškodený. Teda je pravdou, že dňa 22.8.2008 poškodený z jedného účtu (č.l. 209)

vybral 900 000,- Sk, z týchto však už toho istého dňa vložil na iný svoj účet sumu 855 000,- Sk. Z tejto
sumy 10.9.2008 jednorazovým príkazom uhradil 270 300,- Sk (zrejme úhrada úveru v Prvej stavebnej
sporiteľni, ako to potvrdil poškodený i jeho manželka), nedoplatok na elektrickej energii, vybratá suma 87
000,- Sk, opäť potvrdzujú títo svedkovia. Zostatok na účte je potom 497 700,- Sk. Už toto je nižšia suma
ako preukazovaných 500 000,- Sk. Z tejto sumy boli ešte realizované platby kartou, čo samozrejme

nemohli byť sumy k dispozícii poškodeného spolu v sume 444,47 Sk. Po údajnom odovzdaní peňazí, k
čomu malo dôjsť, ako to bolo upresnené dokazovaním na hlavnom pojednávaní 23.9.2008, boli z účtu
ďalej realizované výbery, či už v hotovosti alebo kartou, platby spolu v sume 334 628,- Sk (je pravdou,
že bol i vklad v sume spolu 29 288,- Sk). Prepočtom suma vložená k 22.8.2008 na účet poškodeného
je spolu 880 000,- Sk, odpočítanie splátky úveru a nedoplatku na elektrike, zostatok na účte 522 700,-

Sk, platby a prevody na tomto účte po 23.9.2008 spolu 334 628,- Sk, rozdiel týchto súm je - 188 072,-
Sk, ktoré by, podľa názoru súdu, eventuálne mohol poškodený k 23.9.2008 mať. Spočítaním týchto súm
vyjde suma zostatku, ktorá mala, podľa výpovede poškodeného i svedkyne V., poškodenému zostať,
t. j. suma okolo 522 700,- Sk. Z tejto sumy sa, ako vypovedala svedkyňa V., poškodeným vyplácalstrýko 100 000,- Sk, L. 40 000,- Sk, platby právnika, rozvodu. Poškodený o iných peniazoch, ako
peniazoch, ktoré dostal z predaja, nevypovedal a i svedkyňa, jeho bývalá manželka N. V. vypovedala,
že iné peniaze poškodený ako kúpnu cenu nemal. Z čoho poškodený žil, platil si bežné výdavky, ak nie

zo súm, ktoré v hotovosti vyberal. Listinné dôkazy, skutočnosti z nich vyplývajúce, podľa názoru súdu,
jednoznačne spochybňujú pravdivosť výpovede svedkov V., K., H., ako usvedčujúcich dôkazov. Tieto
dôkazy sa súdu javia byť vyvrátené, nevierohodné, motivované jednoznačne len snahou poškodeného
dostať sa k náhrade peňazí, ktoré on ako nájomník do bytu, z ktorého sa musí vysťahovať, investoval
prerábkou. Na podporu tohto záveru súd vyslovuje i názor, že javí sa byť značne nepravdepodobné, aby

niekto od osoby, ktorú vôbec nepozná, vidí ju po prvýkrát, vzal podvodným konaním sumu 300 000,- Sk,
za prítomnosti dokonca ešte viacerých svedkov, ktorých totožnosť tiež nepozná. Pre tento záver súdu
vedie i postoj a správanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, konanie po tom, čo bol označený
za osobu, ktorá mala vziať peniaze, keď sám privoláva políciu. Obžalovaný mal možnosť predlžovať
podnájomný vzťah, ak by sa napr. zaviazal, že ohľadne bytu bude v prospech poškodeného konať.
Postupoval podľa názoru súdu štandardne, ako pri iných zmluvných vzťahoch.

S poukazom na tieto vyššie uvedené okolnosti, dôkazy, závery súd dospel k záveru, že nebolo
dokázané, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal, a preto rozhodol tak, že obžalovaného V.
Q. podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poškodený R. V. uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 18.000,- eur. Podľa § 288 odsek
3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. S poukazom na svoj postup a na dané
ustanovenie trestného poriadku súd poškodeného V. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.