Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Straka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1PP/97/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111011355
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2011:3111011355.1
Uznesenie
OkresnýsúdTrenčínvtrestnejvecivedenejprotiodsúdenémuA.D.,nar.XX.XX.XXXXvC.,trvalebytom
U. N. XX, okres E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústave na výkon väzby Ilava, o návrhu manželky odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestuodňatiaslobody,naverejnomzasadnutídňa10.11.2011vÚVTOSaÚVVIlavasamosudcomJUDr.
Milanom Strakom takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, 2 Trestného zákona sa návrh
navrhovateľky A. D. o podmienečné prepustenie odsúdeného A. D., nar. XX.XX.XXXX z výkonu trestu
odňatia slobody z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 19.08.2011 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh manželky odsúdeného A. D. - A. D., o
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnila tým, že na
výchovu dcéry je sama, dcéra svojho otca potrebuje, pričom im chýba aj v domácnosti.
A. D. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.01.2011 sp. zn. 2T/135/2010
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2011 sp. zn. 5To/105/2011 pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 19.04.2011 a jeho predpokladaný koniec
má mať dňa 19.12.2011.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému a oprávneným osobám plynula od
19.08.2011.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 09.09.2011 bolo zrejmé, že odsúdený je ženatý, má
vyživovaciu povinnosť na 1 dieťa, pred nástupom na výkon trestu nezamestnaný. V ústave sa nachádza
od 10.05.2011. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, je slušný, v kolektíve
nekonfliktný. Program zaobchádzania čiastočne plní. Zaradený je v diferenciačnej skupine „C“. Nebol
disciplinárne odmenený ani potrestaný. Pracovne nie je zaradený v dôsledku zdravotného stavu a
nedostatku pracovných príležitostí. Kontakt udržiava formou osobnej korešpondencie s manželkou.
Jeho resocializačná prognóza je nepriaznivá, keď riziko sociálneho zlyhania je vysokého stupňa hlavne
pre opakovanú trestnú činnosť, dlhodobú nezamestnanosť a finančné problémy. Jeho postoj k trestnej
činnosti je čiastočne kritický. Čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie,
ktoré nie je odporúčané.
Z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, pričom 6-krát bol vo výkone
trestu odňatia slobody.Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k návrhu a žiada ho prejednať.
Navrhovateľka sa verejného zasadnutia nezúčastnila, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila
podaním doručeným súdu dňa 08.11.2011.
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomného hodnotenia, v ktorom
od jeho vypracovania nenastala žiadna zmena.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v znení účinnom do 01.09.2011 rozhoduje o podmienečnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo
riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia
občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného
podať odvolanie v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem
prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom manželky
odsúdeného o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením
ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného A. D. bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota
na podanie návrhu o podmienečné prepustenie), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna.
Na tomto základe preto dospel k záveru, že podaný návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona dôvodný. Z týchto ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený v danom
prípade vykonal už polovicu z uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, zároveň vo výkone
trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s
prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia
slobody.
Pokiaľ išlo o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, ako už bolo uvedené vyššie, bolo pravdou,
že odsúdený A. D. vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Čo sa týkalo druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazoval
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak táto sa javila rovnako ako splnená.Splnená nebola však tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade A. D. bolo
vzhľadom k jeho bohatej trestnej minulosti a tej skutočnosti, že program zaobchádzania sa u neho
plnil len čiastočne a mal len čiastočný kritický pohľad na svoju trestnú činnosť, s prihliadnutím na
jeho resocializačnú prognózu, riziko recidívy príliš veľké. Jeho resocializačná prognóza sa javila ako
nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania bolo vysoké.
Samosudca s poukazom na zistené skutočnosti a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva trest
odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného A. D. nebola daná dostatočná záruka, že na slobode
bude viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov preto zamietol návrh manželky odsúdeného o podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko tento nespĺňal dôsledne všetky zákonom
stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.