Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010084
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811010084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného C.

E. na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. E., nar. X.XX.XXXX v Bojniciach, bytom Q. L., N. XXX/X,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

že dňa 29.4.2009 v presne nezistenom čase okolo 9:30 hodine viedol ako rušňovodič nákladný vlak
s hnacím vozidlom č. T 669150-1 po trati smerom z Bane U. na Baňu V., okres Prievidza, pričom v

km 5,472 z dôvodu nevenovania sa vedeniu vlaku oneskorene reagoval na podbíjací stroj zn. Plasser-
Truuer 08-75 GS, ktorý vykonával v tomto úseku práce, v dôsledku čoho narazil do tohto podbíjacieho
stroja, čím spôsobil vodičovi tohto stroja Y. T. zranenia - pomliaždenie záhlavia vpravo, pomliaždenie
prednej a pravej strany hrudníka, mnohopočetné odreniny vlasatej časti hlavy a čela, pomliaždenie
pravej bedrovej oblasti a pomliaždenie panvy, ktoré ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života 17 dní
a jeho spolupracovník G. L. utrpel zranenia - pomliaždenie hlavy, otvorenú zlomeninu nosnej kosti s
posunom úlomkov, tržne zmliaždenú ranu čela, tržne zmliaždenú ranu koreňa nosa, tržne zmliaždené

rany hornej a dolnej ústnej pery, vylomenie zuba - ľavého horného rezáka, ktoré ho obmedzovali v
obvyklom spôsobe života 8 týždňov, počas ktorých tieto zranenia závažne ovplyvnili obvyklý spôsob
života poškodeného,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek.1 Trestného zákona a za to sa

o s u d z u j e :

Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa §
49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného E. D. R., Ul. XX. K. č. X a XX, R., s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného C. E., splnomocnenca poškodenej strany G.. G.
R., svedkov Y. T., G. L., C. Č., C. H., znalca B.. D. R., oboznámil sa s výpoveďami svedkov D. Ľ., Y.
Z. z prípravného konania po tom, čo títo svedkovia využili právo svedkov a na hlavnom pojednávaní
po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku odmietli vypovedať, so súhlasom
obžalovaného, prokurátora oboznámil sa s výpoveďami svedkov - H. H., D. T. z prípravného konania,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi.

Obžalovaný C. E. vypovedal, že vrátili sa z U. na Baňu U., pristavili vozne v počte 7 ks, boli vyslaní p.
Z. odviesť súpravu na Baňu V.. Vedúci posunu bol p. H.Á.. Zahlásili p. Z., že majú súpravu pripravenú,
tá zrejme volala do Novák. Dostali od nej zelenú, že trať je voľná. Z Novák odchádzali asi o 9.25 hod. V
kilometri 5750 smerom na Bastro bola podbíjačka, o nej nevedeli. Pre vegetáciu okolo trati podbíjačku

neskoro zbadal, ako ju zbadal, ihneď začal so súpravou brzdiť oboma brzdami, zatiahol ich. Podbíjačku
uvidel vo vzdialenosti 15-20 metrov. Brzdením zmiernil náraz, nepodarilo sa mu vlak ubrzdiť. Podbíjačku
uvidel prvý on, aj tak skríkol. Úsek, kde bola podbíjačka bol v oblúku doprava, podbíjací stroj stál asi 20
metrov od teplovodu, ktorý tým úsekom prechádza, teda asi v strede oblúka, tento oblúk je v stúpaní.
On bol vodičom, stál na pravej strane, mal lepší výhľad. Na ľavom stanovišti lokomotívy by ich ani

nevidel. Kolega v rušni, ako vedúci posunu - p. H. sedel na ľavej strane. Okolo trate bola podľa neho
zlá viditeľnosť, bol tam porast, ktorý bol vo výške 3 metre, asi 1,5 metrov od koľají. Podľa neho na
trati nemal byť žiaden stroj. Je názoru, že i pred podbíjacím strojom mal byť kopáč, alebo pracovník,
ktorý by signalizoval pracovný stroj. Pohyboval sa povolenou rýchlosťou - 30 km, nemá povinnosť túto
rýchlosť znížiť, napr. pre zlú viditeľnosť, keď dostane zelenú, má povolenú rýchlosť, ktorá je stanovená

a túto nemôže len prekročiť. Z pohľadu trate mu svietilo slnko do očí, oslňovalo ho, parovod tiež sa
odrážal. To sú okamžiky, pár sekúnd. Nevenoval sa ničomu inému, len situácii na trati. Trať, na ktorej
došlo k dopravnej nehode je vo vlastníctve baní. Porast okolo trate, podľa neho, bol po nehode upravený
- vysekaný.

Svedok Y. T. vypovedal, že ráno dostali zadelenú úlohu - podbíjať, išli na úsek, kde mali vykonávať práce.
Už ráno im bolo povedané, že z Novák nemal ísť žiaden vlak, ten mal ísť len z Prievidze. Dispečerka
z Bane G. p. Z. im povolila ísť na trať, dostali povolenie na červenú, toto povolenie im dávala rádiom,
povedala, že úsek trate je voľný, že tam môžu ísť, bolo to asi v polovici trate, v oblúku. Oblúk je tiahly
v smere ich príchodu (čo je opačnou stranou) ako prichádzal obžalovaný, ľavotočivý oblúk. Zohrievali

olej. On odišiel dopredu do kabíny nahadzoval údaje, ktoré potrebuje na podbíjanie - výšku. Kolega L.
mu medzi tým oznámil, že im zlyhala elektronika, že im spadla ručička dole. Išiel preto do zadnej kabíny,
zisťoval poruchu, zistili poruchu, no tú neboli schopní odstrániť na mieste, preto sa rozhodli, že sa musia
vrátiť, ukončiť prácu. Vtedy pocítil náraz, jemu sa zatmelo pred očami, na viac si nepamätá. Z miesta
ich príchodu oblúk, v ktorom pracovali, bol to oblúk ľavotočivý, tiahly. Okolo trate po oboch stranách

boli kríky, viditeľnosť bola tak na 100 metrov, na takú vzdialenosť aj v tú dobu videl. Tie nižšie stromy
sú od koľaje 3 metre - ich výška je asi 3 metre, vyššie stromy sú vo vzdialenosti 6 metrov. V danom
úseku je i miernejšie stúpanie. Pred nárazom nezaregistroval žiadne znamenie. V pracovnom úseku je
povolená rýchlosť 30 km/hod., nemá povinnosť úsek práce označiť kopáčom. Vyslovil názor, že keby
ich bol obžalovaný zaregistroval vo vzdialenosti 100 metrov, tak by to bol možno ubrzdil alebo by ich

nebol napr. tlačil 60 metrov, ale by ich tlačil len 10 metrov. On ako došlo k nárazu zatlačil ukotvovacie
háky, tie ich ukotvili ku koľajniciam, tak ich neprevrátilo. Podľa neho príčinou zrážky bolo to, že dispečeri
ich nestiahli z trate, keď tam povolili vojsť ďalšiemu vlaku. Oni dispečerovi neoznámili koniec prác, ešte
prácu nemali ukončenú. Nekomunikoval s dispečerom. On v úseku za miestom zrážky ďalej nebol,
nevedel sa vyjadriť k stavu vegetácie, prácu vykonávali postupne z opačného smeru. Kde bolo miesto

vykoľajenia ich stroja, sa nevedel vyjadriť. Po nehode bol práceneschopný, nevedel sa preto vyjadriť, či
po nehode došlo k úprave vegetácie. Vodič rušňa je výškovo na mieste vedenia rušňa vyššie ako on na
podbíjacomstroji,takmuselmaťviditeľnosťpodľanehoviacako100metrov.Vdeňnehodysvietiloslnko.
Slnko z pohľadu obžalovaného svietilo oproti jazdy - teda do tváre rušňovodiča. Jemu vzniklo zranenie,
predovšetkým mal narazený pravý bok (hodilo ho na prístrojovú dosku, rozbil sklo), bol liečený 17 dní.Svedok G. L. vypovedal, že ráno bol pridelený p. T. s tým, že pôjdu podbíjať. Mali ísť do kilometra
5,8. Išli na miesto. Boli dohodnutí s dispečerom na Bani V., keď prechádzali na vlečku BASTRA mali
červenú, vodič - Y. T. volal dispečerke, tá im napriek červenej dala súhlas a povedala im, že môžu vojsť,

pokračovať v jazde. Prišli na miesto, rozbalili stroj, zahrievali olej. Po začatí prác však zistili, že im stroj
vykazuje chybnú výšku. Takúto poruchu už v minulosti mali, tak chceli poruchu odstrániť. Zistili však,
že porucha sa na mieste nedá odstrániť, že sa to dá len v dielni. Išli zbaliť mašinu. Odchod z trate
dispečerke neoznamovali. Úsek do oblúka, kde vykonávali práce je z kopca, je to tiahly oblúk. Prácu
vykonávali v strede oblúka. Či majú povinnosť označiť miesto práce, sa nevedel vyjadriť, vie len, že na

trati mala byť výluka. On v momente zrážky bol v zadnej kabíne. V úseku trate bola vegetácia, no tá
v trati, ktorou išli, nezasahovala do trate, bola vo vzdialenosti 2 metre od trate, nebola vegetácia ani
vysoká, začínala rásť, veď to bolo v apríli. Podľa neho po trati mal viditeľnosť do 50 metrov, tak pred,
ako i za kabínu. Kabína podbíjacieho stroja je vo výške 1,5 metra. Zrážkou utrpel zranenie - otvorenú
zlomeninu nosa, mal vyrazený zub, tržné rany na brade, čela, pre toto zranenie bol práceneschopný 6
mesiacov. Po nehode na trati nebol.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej Sociálnej poisťovni Bratislava uplatnila nárok na náhradu škody
v súvislosti so vzniknutým zranením u poistenca G. L. vo výške 1.274,- eur (nemocenské dávky), 624,80
eur (úrazový príplatok) a bolestné 1.591,- eur, liečebné náklady 13,20 eur, vo vzťahu k poistencovi Y. T.
vo výške 97,20 eur (nemocenské dávky), 290,- eur (bolestné), 116,- euro (úrazový príplatok).

Svedok C. Č. vypovedal, že pracuje ako rušňovodič, po danej trati išiel možno 2-3 dni predtým aj po
- asi 2 týždne. Na trati je viditeľnosť do 100 metrov, okolo trate sú kríky, stromy. Podľa neho v danom
oblúku je slabšia viditeľnosť, je to neprehľadné, tak na 100 metrov je však viditeľnosť dobrá. Je tu
stanovená rýchlosť 30 km/hod. Rušňovodič sleduje nie len úsek pred sebou, ale i prístroje a všetko

iné. Ako rušňovodič má stanovenú rýchlosť a tou má a môže ísť. Má predsa stanovený dojazd a ten
musí dodržať, preto i keď je horšia viditeľnosť, rýchlosť nemá prispôsobiť, má povolenú rýchlosť a tou
ide. Úsek trate sa priebežne upravoval, aj po nehode sa vegetácia vypiľovala, no nevedel sa vyjadriť
presne k miestam. Rušňovodič rušňa môže zaujať počas jazdy miesto i naľavo i napravo, lepšia je však
viditeľnosť a rozhľad sprava. Z pohľadu jazdy svieti rušňovodičovi slnko do očí, ktoré ho oslňuje, je tam

i teplovod, ktorý tiež oslňuje, samotné telo teplovodu však vo výhľade nevadí.

Svedok C. H. vypovedal, že pracovne je zaradený ako traťový zámočník a vedúci posunu, to vykonával
i v čase nehody. Na Bani G. im v to ráno povedali, aby išli na Baňu V. pre 7 vozov. Keď boli pripravení,
dispečer Bane U. im dal zelenú, tým odišli. Na trati bola podbíjačka. On bol v lokomotíve, sedel v smere

jazdy na ľavej strane, obžalovaný na pravej. Okolo trate sú kríky, nie hneď pri trati. Okolo trate sa robieva
údržba - kríky, stromy sa vypiľujú. Táto vegetácia však do trate v mieste nehody nezasahovala, nebránila
vo výhľade. Čo robil obžalovaný, sa nevedel presne vyjadriť, lebo on sledoval svoj úsek, no určite sa
„nezabával“, nerozprávali sa. Asi v pol oblúku, ktorý je do stúpania, je tiahly, pravotočivý, obžalovaný
slovne zareagoval, na trati sa nachádza podbíjací stroj. Či sa po nehode trať, kríky upravovali, sa

nevedel vyjadriť, už v tom úseku po nehode nebol. Daný úsek trate nie majetkom železníc, je to majetok
Hornonitrianskych baní. Je tu daná rýchlosť 30 km/hod., v tejto rýchlosti sa i s vlakom pohybovali. On
bol z pohľadu jazdy vo vonkajšom oblúku, mal výhľad 15-20 metrov, obžalovaný mal lepší výhľad, no na
vzdialenosť sa nevedel vyjadriť. Ako uviedol, keď dá traťový dispečer zelenú, traťová cesta by mala byť
voľná. Obžalovaný krátko pred nárazom začal brzdiť, pocitom začal i on cítiť, že brzdí. Podbíjačku počas

nehody vykoľajilo, mala zapichnuté podbíjacie ramená. Krátko po nehode bola volaná záchranka, volal
ju T., bolo to krátko po nehode. Viditeľnosť bola dobrá, slnko obžalovanému svietilo do očí, mohlo ho
oslňovať, jemu z jeho strany nesvietilo. Teplovodné potrubie sa v slnku odráža, je lesklé. On podbíjací
stroj spozoroval možno 15-20 metrov pred zrážkou, podľa neho asi súčasne zbadali s obžalovaným
podbíjací stroj. Na otázku ako je možné, že obžalovaný, ktorý bol na strane, z ktorej mal mať lepšiu

viditeľnosť,akoonnavonkajšejstraneoblúka,malstrojzbadaťsúčasnesním,sanevedelvyjadriť.Podľa
železničných predpisov si myslí, že podbíjací stroj mal byť označený kopáčom, u nich sa to však nerobí,
rieši sa to dispečermi, ktorí majú pult a vidia voľnosť trate. Okolnosti zrážky boli sekundy, obžalovaný
zbadal stroj, skríkol, tak brzdil.

Svedkyňa Y. Z. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako dispečerka železničnej dopravy HNZ,
a.s., zamestnanecká Baňa U.. Dňa 29.4.2009 asi o 9.10 hod. vypravili dve súpravy do ENO Nováky.
Presný čas nevie, kedy jej p. L. z Bane V. ponúkla dva pracovné stroje s tým, že budú pracovať na
trati medzi baňou U. a baňou V. v oblúku pri BASTRE. Prijala ich, postavila im vlakovú cestu a dala imbiele svetlo. Niekto sa jej pýtal, či môže ísť pracovať do oblúka, dala im súhlas. Oblúk nemá vysvietený
na svetelnom paneli, tak nevidela, kde pracujú. Potom si asi nebola istá, ju žiadali z MUV, aby im dala
pomocnéstavadlo,stým,žeidepracovaťnaBASTRO.VodičMUVjejnepovedal,žeidelensám.Myslela

si, že keď prišli spolu, tak spolu i odišli. Mala niekoľko telefonátov, niekto ju volal vysielačkou, ozvala
sa, no nik jej neodpovedal. V tej chvíli si všimla na svetelnom paneli pohyb nejakého koľajového vozidla
smerom na baňu V.. Všimla si, že jej odovzdali pomocné stavadlo, to prevzala. Vozidlo, ktoré odišlo na
baňu V., odišlo bez jej súhlasu, odišlo na červenú, dozvedela sa neskôr, že išlo na súhlas p. Ľ., no ju
neupovedomili. Dokončila prípravu vlaku na Baňu V. so 7 WAP, ponúkla ich dispečerovi Ľ., ten ich prijal.

Opýtala sa, či je BASTRO voľné, ani to nestihla dopovedať, Ľ. jej skočil do reči že „áno“, že BASTRO je
voľné, že chlapi sú tu, že ich vidí. Po tomto súhlase postavila vlakovú cestu pre daný nákladný vlak. Po
chvíli počula vo vysielačke, aby zavolali záchranku, že došlo k zrážke. Ona si myslela, že trať je voľná,
pretože mala pomocné stavadlo odovzdané, tým pádom práce na BASTRE mali byť ukončené a i p. Ľ.
jej oznamoval, že chlapov vidí na V., že BASTRO je voľné. Jej nikto neoznamoval ukončenie prác na
trati, usúdila to len z toho, keď jej p. Ľ. povedal, že chlapov vidí.

Svedok D. Ľ. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje ako zástupca vedúceho úseku železničnej
dopravy na Bani V.. Dňa 29.4.2009 sa dohodli s pani L., aby ju zastúpil ako dispečer na bani V., pretože
ona išla prijať a vypraviť vlak do nákladnej stanici Prievidza, bolo to okolo 9.15 hod. Ako dispečer vypravil
vlak do Prievidze. Vysielačkou sa mu ponúkol p. G., ktorý bol vodičom drobného koľajového vozidla

(MUV), či sa môže vrátiť z koľajiska BASTRA na V.. Dal mu súhlas, postavil mu vchod a sledoval jeho
vchod na priesvitkách (svetielka na paneli). V čase, keď videl, že trať je voľná, dispečerka z bane U. p.
Z. mu ponúkala nákladný vlak na Cigeľ. On bol v tom, že trať je voľná, vlak preto prijal. Myslel si, že p.
Z. vie, že vie, že trať je voľná. Vlak prijal a asi po 2 minútach, v čase asi o 9.45 hod. vo vysielačke volal
vodič vlaku obž. E., aby volal záchranku, pretože došlo k zrážke vlaku s podbíjačkou. Ráno sa dohodli,

vedel o tom, že na trati budú dva pracovné stroje a že preto bude výluka do Novák. On si myslel, že aj
druhá podbíjačka z trate odišla, je v Novákoch. Jemu nikto neoznámil ukončenie prác a voľnosť trate,
myslel si, že keď sa vrátilo MUV, tak práce sú ukončené.

Svedok H. H. vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že pracuje ako rušňovodič v T.,

zamestnanecká a.s., D., dňa 29.4.2009 asi o 8.30 hod. prechádzal i trasou, na ktorej došlo k danej
nehode, tá bola podľa neho zarastená kríkami. Asi do výšky 3 metre. V danom úseku bola podľa neho
viditeľnosť asi do 100 metrov. Slnko v danom úseku svietilo rušňovodičovi - obž. E. do očí.

Svedok D. T. vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že on sa v čase nehody len zoznamoval s

traťami a preto sa nevedel vyjadriť k dohľadovým podmienkam.

Znalec B.. D. R. vypovedal, že v znaleckom posudku a v jeho záveroch vychádzal na podklade
zabezpečených materiálov v prípravnom konaní, oboznámil sa resp. bol prítomný na dokazovaní na

hlavnom pojednávaní. Službu nastúpili dispečeri podľa platných predpisov dňa 29.4.2009 o 6.00 hod.,
bolo zaznamenané, že sa bude vykonávať práca podbíjacím strojom. Dispečerka Bane V. pri odchode
strojov (podbíjacích) ponúkla stroje dispečerke strojov Bane U., tá stroje prijala. Dispečerka Bane V. pre
vzniknutú situáciu musela opustiť svoje pracovisko a odísť do stanice Prievidza. Zástupca vedúceho
úseku železničnej dopravy Bane V. sa ponúkol, že ju zastúpi. Prebratie prebehlo len ústne, nebolo

písomne prebraté tak, ako sa to vyžaduje. Službukonajúci dispečer na Bani V. po dohovore s dispečerom
na Bani U., v domnienke, že trať je voľná, vlak prijal. Splnil všetky podmienky pre odchod vlaku, vypravil
vlak. Vlak na návesť voľno odišiel na Baňu U.. Dispečer na bani V. nezabezpečil všetky podmienky
pre prijatie vlaku. Nezaistil voľnosť trate, trať bola stále obsadená traťovým strojom, neinformoval
sa predpísaným spôsobom o skončení prác na trati, nedal odhlášku zadnej dopravni predpísaným

spôsobom. Týmto postupom porušil články 331, 332, 334 Dopravného poriadku Hornonitrianskych baní
- č.l. 331 - jazda vlaku smie byť dovolená len do voľného medzistaničného oddielu, protismerné jazdy
vlakov sú zakázané, č.l. 332 - jazda vlaku (PDM) na šírej trati musí byť zabezpečená. Zabezpečenie
trate jazdy vlaku sa rozumie určenie stanice, z ktorej môže vlak odísť - súhlas na jazdu, hlásenie o
uvoľnení priestorového oddielu po jazde každého vlaku - odhláška, č.l. 334 - odhlášku dáva vždy tá

stanica, v ktorej vlak príslušný priestor uvoľnil. Zástupca vedúceho úseku železničnej dopravy nespĺňal
všetky predpoklady spôsobilosti výkonu funkcie dispečera - nemal vykonané psychologické vyšetrenia.
Dispečer z Bane U. vlak smerujúci do Bane V. vypravil na podklade informácie, že trať je voľná a
traťové stroje ju opustili V úseku 5750 došlo ku zrážke s podbíjacím strojom. Ten tu vykonával opravustroja. Rušňovodič dodržal predpísanú rýchlosť, to potvrdila i rýchlomerná páska. Znalec jednoznačne
stanovil, že hlavnou príčinou nehody bolo nedodržanie predpísaného postupu pre zabezpečenie jazdy
vlaku dispečera na bani V., nakoľko sa nepresvedčil, či trať je voľná, po ukončení práce traťových

strojov, osobne alebo u vedúceho prác. V domnienke, že trať je voľná, oznámil dispečerovi prijatie vlaku
z bane U.. Ten vlak vypravil smerom na baňu V.. Rušňovodič - obžalovaný E. zastavil vlak zložený
zo 7 prázdnych vozňov WAP. Po ukončení zostavy sa zahlásil dispečerke na bani U., že je pripravený
na odchod. Dispečerka po splnení všetkých predpísaných úkonov vlak vypravila. Tesne po odchode
vlaku v kilometri 5750 došlo k zrážke vlaku s podbíjacím strojom. Miesto zrážky sa nachádza v oblúku.

Znalec však osobnou ohliadkou miesta, kde došlo k zrážke stanovil, že viditeľnosť na podbíjací stroj mal
obžalovaný zo vzdialenosti cca 100 m (podľa počítaných polí). Analýzou rýchlomernej pásky však znalec
zistil, že začal brzdiť pred prekážkou v minimálnej vzdialenosti - cca 20 metrov. Týmto svojim konaní
porušil základné ustanovenie predpisu V 2, č.l. 12, ods. j/ - rušňovodič je povinný počas jazdy vlaku
sledovať trať pred sebou, návesti a všetky okolnosti ovplyvňujúce jazdu vlaku. Vypočítal znalec brzdnú
dráhu danej vlakovej súpravy - 69,44 metra. Na tejto vzdialenosti, ak by bol použil rýchločinnú brzdu, bol

by vlak zastavil. On bol na mieste zrážky asi 1 týždeň po zadaní znaleckého posudku (asi 24.6.2009)
prechádzal po smere trati, z miesta zrážky po miesto viditeľnosti. Predpokladá, že keďže rušňovodič bol
na lokomotíve, teda vyššie jeho rozhľadové pomery mali by byť ešte lepšie, no zohľadnil pre stanovenie
rozhľadových všetky faktory, ktoré to môžu ovplyvňovať. Rozhľadové pomery boli skoro totožné, ako v
deň zrážky. Vychádzal i z fotodokumentácie, ktorá mu bola dodaná zadávateľom - železničnou políciou,

táto dokumentácia bola pre neho dostatočná. On nevyhotovoval fotodokumentáciu, pretože už by nebola
pre uplynutý čas objektívna. Vlastníkom trate sú Hornonitrianske bane. Nie je pravdou, že by predĺžil
výpočet vzdialenosti od teplovodu, počet vagónov nezvýšil. Na satelitnej snímke naznačil miesto zrážky,
pri nehode došlo k posunu vlaku, podbíjacieho stroja od miesta zrážky. Je počítané a v znaleckom
posudku počítal z viditeľnosti 7 vagónov. Podľa neho v čase ohliadky na mieste samom sa podmienky

približne zhodovali s podmienkami v čase nehody, nevedel sa vyjadriť, či došlo k úprave vegetácie.
Stanovená vzdialenosť 69,44 metrov je ten najnepriaznivejší variant. Pripustil pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní, že ak by pracoval s prípustnou odchýlkou úpravy vzdialenosti zrážky a dohľadových
pomerov z pohľadu viditeľnosti až od parovodu, tak dohľadové pomery by sa mohli u obžalovaného
upraviť - znížiť o 20-30 metrov. Teda dohľadové podmienky museli byť vo vzdialenosti 80 -70 metrov. V

dohľadových pomeroch bol zohľadnený koeficient 0,5, najnepriaznivejšie podmienky, je v tom počítané
napr. reakčný čas rušňa, oslnenie, stúpanie, oblúk. Rušňovodič mal objektívne horšie podmienky. V
prípade tohto dobrzdenia by mohlo dôjsť k zrážke s menšími následkami. Znalec sa nevedel vyjadriť,
v akej vzdialenosti v reakčných podmienkach by musel rušňovodič začať brzdiť, aby nedošlo vôbec
k zrážke. V prípade oslnenia slnkom sú to otázky sekúnd. Jednoznačne pretože išlo o jednokoľajovú

trať, situácia v doprave sa rieši formou ponuky, prijatia, odhlášky. Dispečer do priestorového oddielu
obsadenom pracovnými strojmi nemal vpustiť ďalší vlak, vlak mal vojsť do voľného priestoru. Pracovník
podbíjacieho stroja nemal žiadnu povinnosť svoj stroj označiť, nemali tam byť žiadne kopáče, to by
bolo v prípade dvojkoľajovej trate. Svedok H. bol na vonkajšom oblúku, rušeň má prednú časť, ktorá
bránila vo viditeľnosti, jeho zorný uhol je nižší. Rušňovodič mal vidieť skôr, ako práve svedok H., ktorý

bol doprovod. Je možné, ako to vypovedal obžalovaný, že mu svietilo slnko, že mohol byť oslnený, sú
to sekundy, každú sekundu vlak prejde 8,5 metra a potom 3 sekundové zlyhanie znamená aj 30 metrov
a preto ako rušňovodič vchádzal do priestoru i parovodu odraz od neho, rekcia očí mohla spôsobiť
oneskorenie reakcie. Preto i stanovil, že hlavnou príčinou nehody bola okolnosť, že trať bola obsadená,
vlak mal vchádzať do voľného priestoru. Povinnosťou rušňovodiča nebolo aj v takomto prípade znížiť

povolenú traťovú rýchlosť, on musí dodržať traťové časy, mal povolenú traťovú rýchlosť 30 km/hod.,
takouto rýchlosťou aj išiel. Nárazová rýchlosť bola znížená brzdením, asi v rýchlosti 26 km/hod. došlo
k nárazu. Na trati bola po nehode robená úprava zvršku.

Znalec z odboru zdravotníctvo - chirurgia so znaleckým posudkom na č.l. 84-94, s ktorým sa súd

oboznámil skonštatoval, že poškodený G. L. utrpel dňa 29.4.2009 zranenie - pomliaždenie hlavy,
otvorenú zlomeninu nosnej kosti s posunom úlomkov, tržne zmliaždenú ranu čela, tržne zmliaždenú ranu
koreňanosa,tržnezmliaždenéranyhornejadolnejústnejpery,vylomeniezuba-ľavéhohornéhorezáka,
ktoréhoobmedzovalivobvyklomspôsobeživota8týždňov,poškodenýY.T.utrpelpomliaždeniezáhlavia
vpravo, pomliaždenie prednej a pravej strany hrudníka, mnohopočetné odreniny vlasatej časti hlavy

a čela, pomliaždenie pravej bedrovej oblasti a pomliaždenie panvy, ktoré ho obmedzovalo v obvyklom
spôsobeživota17dní.Zranenieobochpoškodenýchsúvisiasdanoudopravnounehodou,mechanizmus
vzniku zranení svedčí výpovediam poškodených.Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa uplatneného nároku na náhrady škody na č.l.
164-171, zápisnicou o ohliadke miesta činu, s príslušnou fotodokumentáciou na č.l. 172-175, dychovými
skúškami, z ktorých vyplýva, že ani obžalovaný, ani poškodení v čase dopravnej nehody neboli pod

vplyvom alkoholu, správou č.l. 176a, z ktorej vyplýva, že na trati bol po nehode vykonaný zásah - v km
5,742 opravovali zvršok železničného telesa, ktorý bol po nehode nespôsobilý, boli vymenené koľajnice
aj podvaly. Polohopisná dispozícia po oprave zostala zachovaná, žiadne iné zásahy na koľajovom telese
do 31.5.2009 nerobili, nezasahovali do rozhľadových pomerov, tie boli rovnaké ako v čase nehody.
Oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaného, pracovným posudkom, odpisom registra trestov.

Súd návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania novým znaleckým posudkom z odboru
doprava železničná a vykonanie rekonštrukcie zamietol (podaný obhajcom v záverečnej reči), pretože
tieto dôkazy súd nepovažoval s poukazom na podaný znalecký posudok B.. D. R. a ostatné vykonané
dôkazy pre svoje rozhodnutie za potrebné, znalec na všetky potrebné otázky jasne a výstižne stranám,
súdu odpovedal, rekonštrukcia pre závery znalca podľa jeho vyjadrenia nie je znalcovi potrebná, je

značne finančne náročná (tak sa vyjadroval už v prípravnom konaní).

S prihliadnutím na vyššie uvedené dôkazy, z nich predovšetkým na výpoveď samotného obžalovaného,
svedkov T., L., Č., H., Ľ., závery znalca z odboru zdravotníctvo je nesporné, že dňa 29.4.2009 asi o 9:30
hod. v kilometri 5,472 na trati smerom z Bane U. na Baňu V., okres Prievidza, došlo k zrážke nákladného

vlaku s hnacím vozidlom č. T 669150-1 s tam nachádzajúcim sa podbíjacím strojom zn. Plasser - Truuer
08-75 GS, v dôsledku čoho došlo k vzniku zranení u poškodeného Y. T., ktorého následky si vyžiadali
liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 17 dní a poškodeného G. L.,
ktorého následky si vyžiadali liečenie a obmedzenie obvyklom spôsobe života 8 týždňov. S prihliadnutím
navýpoveďobžalovanéhoC.E.,svedkaC.H.,ktorívypovedaliodohľadovýchpomerochačasespôsobe

reakcie na vzniknutú prekážku, no predovšetkým na závery znalca B.. D. R., ktorý jednoznačne stanovil,
že hlavnou príčinou vzniku nehody bolo nedodržanie predpísaného postupu pre zabezpečenie jazdy
vlaku dispečera na bani V., pretože tento sa nepresvedčil, či trať je voľná po ukončení práce traťových
strojov a v domnienke, že trať je voľná, čo však nebola pravda, oznámil dispečerke prijatie vlaku z
bane U. a ten vlak vypravil smerom na Baňu V.. Obžalovaný, ako rušňovodič vchádzal do traťového

priestoru s tým, že tento je voľný, a keď tam on, ako vodič iného vlaku, vchádzal, mal byť aj voľný.
Situácia na jednokoľajovej trati je istená systémom ponuky, prijatia, odhlášky. Znalec skonštatoval, že
vzhľadom na možné dohľadové pomery na vzniknutú prekážku, mal obžalovaný možnosť reagovať,
mohol podbíjací stroj vidieť, pôvodne stanovil dohľadové pomery na vzdialenosť 100 metrov, po úprave
a zohľadnení i okolností vyvstaných z dokazovania na hlavnom pojednávaní, túto vzdialenosť upravil na

vzdialenosti 70-80 metrov pred prekážkou, kedy ju mal vidieť, brzdnú dráhu stroja určil znalec na 66,44
metra. Skonštatoval však, že vyvstalo to z dokazovania, že vodič rušňa - obžalovaný, bol oslňovaný
slnkom svietiacim mu do tváre, teplovodom, napriek tomu nemal povinnosť rýchlosť vlaku prispôsobiť,
išiel maximálnou povolenou rýchlosťou, túto neprekročil, musí dodržať traťový čas. Reakcia na prekážku
mohla byť spomalená i týmto oslnením, sú to pri rýchlosti 30 km/hod sekundy. I v prípade takéhoto

brzdenia znalec nevylúčil, že by nedošlo k zrážke, no zrejme s menšími následkami. Obžalovaný ako
rušňovodič však porušil svoju povinnosť, keď mal počas jazdy sledovať trať pred sebou, všetky okolnosti
ovplyvňujúcejazdu.Spoukazomina,presúdzáväznýprávnynázor,vyslovenýKrajskýmsúdomTrenčín
v jeho rozhodnutí sp. zn. 3To/95/2011 (č.l.324-325), s ktorým sa súd na hlavnom pojednávaní dňa
4.11.2011 i oboznámil, že i keď podiel dispečera na nehode je značný, podiel konania na následku na

zdraví poškodeného je aj u obžalovaného E.. Vzhľadom na spôsob jeho činnosti v danej situácii, jeho
následok, okolností činu, miery zavinenia, konanie obžalovaného, stupeň jeho konania, dosahuje stupeň
prečinu, a preto jeho konanie vykazuje a napĺňa zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ako dlhšie
trvajúcu poruchu normálnych telesných a duševných funkcii, ktoré sa prejavovalo dlhotrvajúcim liečením

a obmedzením jeho obvyklého spôsobu života.

Štát chráni život a zdravie človeka ako jednu z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Poskytuje im
ochranu a chráni ich pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb. Obžalovaný C. E. svojim konaním
porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i so správami charakterizujúcimi osobu obžalovaného C. E.. Obžalovaný v posledných
10. rokoch nebol súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 241, v mieste bydliska požíva dobrú povesť
- správa č.l. 242,243.S prihliadnutím na účel trestu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pre
určovaní druhu a výmery trestu prehliadnuc na okolnosti spáchania skutku, jeho následok, poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného zákona - okolnosť, že obvinený pred spáchaním skutku
nebol odsúdený, osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života, resp. ostatné okolnosti vyplývajúce
z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, s prihliadnutím však na jednoznačne a významné
spoluzavinenie ďalšej osoby na vzniknutom následku, ktoré vyvstalo z vykonaného dokazovania,
zo záverov znaleckého posudku znalca, súd dospel k záveru, že účel trestu vo vzťahu k ochrane

spoločnosti, morálnemu odsúdeniu konania páchateľa a na vplyv na jeho prevýchovu, bude dostatočný
trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby - trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Súd bol jednoznačne názoru, že vzhľadom na účel
trestu z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie nie je potrebné na obžalovaného C. E. vplývať i
trestom zákazu činnosti (tak, ako to navrhoval v záverečnej reči prokurátor), takýto trest by mal skôr z
pohľadu súdu likvidačný charakter, z pohľadu jeho budúceho možného zamestnania ako rušňovodiča.

Pri neuložení tohto trestu súd zohľadnil i na podiel spoluzodpovednosti ďalšej osoby na vzniknutom
následku.

Splnomocnený zástupca poškodenej strany E. D., R., uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s
vyplatenými dávkami poškodených Y. T. 503,40 eur, G. L. 3.503, eur, spolu vo výške 4.006,40 eur. K

vzniku zranenia u oboch poškodených vzniklo v súvislosti s plnením pracovných povinností, teda ako
pracovnýúrazaiobžalovanývčase,kedydošlokuskutku,plnilsvojepracovnépovinnostizamestnanca.
V neposlednom rade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, podiel na vzniku následku tu má i
ďalšia osoba. Výška prípadnej zodpovednosti obžalovaného a v tej súvislosti i výška zodpovednosti na
vzniknutej škode však presahovala medze dokazovania v rámci adhézneho konania v trestnej veci, a

preto súd poškodenú stranu E. D. R. v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.