Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jenčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/108/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200452
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8405200452.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu W. bytom: P.,

právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Levická č.579, Vráble proti
žalovanému DK STAV s.r.o., so sídlom: Tvarožná č.1001, IČO: XXXXXXXX, zastúpený advokátom Mgr.
Štefanom Slováčikom, so sídlom: Farská č. 34, Nitra v konaní o zaplatenie 3560,45 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3560,45 EUR istiny s 15,50 % úrokom z omeškania
zo sumy 1186,82 EUR od 1.3.2002 až do úplného zaplatenia, s 15,50 % úrokom z omeškania zo sumy
1186,82 EUR od 1.4.2002 až do úplného zaplatenia, so 16,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82
od. 1.5.2002 až do úplného zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol,
že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 15.01.2004 bola žalobcovi postúpená pohľadávka
voči žalovanému za nevyplatené mzdy v celkovej sume 810 146,- Sk s príslušenstvom. Odporca
odmietol pohľadávku uhradiť s odôvodnením, že ju v obchodných knihách neeviduje. Niekoľkokrát bolo
navrhovateľom vyzvaný aj telefonicky k dobrovoľnému plneniu dlhu, avšak bezvýsledne. V priebehu
konania právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Pokiaľ ide o žalovanú istinu upravil

príslušenstvo pohľadávky, upravil teda výšku uplatňovaného úroku z omeškania. Súd uznesením
pripustil zmenu petitu návrhu v zmysle tejto úpravy. Právny zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na ustanovenie §111 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda môže byť vyplatená len za
vykonanú prácu. Právny predchodca navrhovateľa pre jeho klienta v rozhodnom období žiadnu prácu
nevykonával a teda nemohol preniesť na iného viac práv ako v skutočnosti on mal, keďže mu
nevznikol nárok na náhradu mzdy. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatný právny úkon.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

3C212/2004,vktorombolorozhodnuté,žeokamžitézrušeniepracovnéhopomeruprávnehopredchodcu
žalobcu dňom 21.05.2001 je neplatné. Právny predchodca žalobcu teda bol v pracovnom pomere. V
rozhodnom období u odporcu a tvrdil, že jeho klient aj fyzicky prácu aj po okamžitom zrušení pracovného
pomeru naďalej vykonával, keďže sa asi až po 2,5 roku dozvedel, že došlo k okamžitému zrušeniu
pracovného pomeru. Právny zástupca navrhovateľa dal súdu vo veci aj písomné stanovisko, v ktorom
ozrejmil vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom. Uviedol, že v priebehu roku 1997 Ing. Z. navrhol
navrhovateľovi výhodný obchod s tým, že základom bolo odkúpenie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v k.ú Kynek, pričom po uplynutí určitej doby tento odpredá konečnému záujemcovi. Výhodnosť kúpy
odôvodňoval tým, že na predmetnom území sa vypracováva územný plán a kultúra nehnuteľnosti sa
zmení na stavebný pozemok, čím jeho cena stúpne. Navrhovateľ namietal, že ako dôchodca nemá
dostatok finančných prostriedkov, načo mu p. Z. povedal, že je obchodným zástupcom Prvej stavebnejsporiteľne a.s., ktorá poskytuje výhodné úvery a na kúpu nehnuteľnosti mu úver vybaví. Keďže pozemok
v tej dobe nebolo možné založiť riešením bolo ručenie rodinným domom navrhovateľa. Na základe
znaleckého posudku hodnota domu s pozemkami a vedľajšími stavbami predstavovala 1 188 277,-

Sk. Ing. Z. vypracoval kúpnu zmluvu a vybavil 2 stavebný úver, z ktorých prostriedkov sa zaplatila
kúpna cena predávajúcim, kt. boli Ing. Z., Ing. S. a p. S. a ich manželky. Úhrada bola zrealizovaná
začiatkomapríla1998.SodstupomkrátkejdobyhokontaktovalIng.Z.,ktorýmuoznámil,žejehorealitná
kancelária eviduje záujemcov o kúpu pozemkov, ale keďže úver už treba splácať navrhol, že do doby
kým sa pozemok nepredá prevezme jeho rodina spoločnosť drevokombinát Tvarožná. V súčasnosti

DK STAV s.r.o záväzok v tejto veci, aby nemal problémy navrhovateľ so splácaním poskytnutého
úveru a tento bude splácať táto spoločnosť. Keď budúci kupujúci kupujúcemu zaplatia tak mu peniaze
navrhovateľ vráti. S odstupom istého času Ing. Z. telefonicky oznámil navrhovateľovi, že je problém s
peniazmi a preto drevokombinát bude uhrádzať splátky až do doby kým nebude zaplatená kúpna cena,
čím jeho firma preberá záväzok za kupujúcich. Toto sa dá preukázať pohybmi na osobných účtov v
prospech ktorých drevokombinát neskôr DK STAV poukazoval splátky vo výške a dobe zodpovedajúcej

splátkovému kalendáru úveru. Rozpísal jednotlivé účty a splátky, na ktoré boli poukazované peniaze,
ktoré sa používali na úhradu splátok úveru. Úhradu splátok považoval od Ing. Z. ako prejav serióznosti
osobitne v situácii keď konečný kupujúci nezaplatil peniaze. V roku 1999 začal syn navrhovateľa Ing.
A. spolupracovať s Ing. P. a jeho kolegami a nastúpil do DK STAVU na pozíciu obchodného riaditeľa.
Následne uvádzané splátky začal vybavovať jeho syn Ing. Peter Kaľavský cez svoj účet. V roku 2003

došlo k sporom medzi synom navrhovateľa a spoločnosťou DK STAV resp. Ing. P. a ďalšími, ktorí
za túto spoločnosť vystupovali aj keď nie vždy boli aj formálne vedení ako štatutárni zástupcovia.
Neskôr navrhovateľ nadobudol presvedčenie, že bol aj s už nebohou manželkou zneužitý na vylákanie
úverových prostriedkov od Stavebnej sporiteľne. V tejto súvislosti navrhovateľ vo svojom vyjadrení
uvádzal z dôvodu, že odporca tvrdil aj v predchádzajúcich konaniach, že sa jednalo o vyplácanie mzdy

jeho synovi L. čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko išlo o poskytovanie finančných prostriedkov
na splácanie poskytnutého úveru z vyššie uvedených dôvodov. Na ďalšom pojednávaní PZ žalovaného
uviedol, že od doby okamžitého zrušenia pracovného pomeru, teda od 21.05.2001 až do rozhodnutia
krajského súdu mal jeho klient zato, že pracovný pomer medzi p. G. a žalovaným skončil. Právnemu
predchodcovi žalobcu žiadna práca teda prideľovaná nebola a žiadnu prácu ani nevykonával. Len za

vykonanú prácu prináleží zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Aj keď došlo k rozhodnutiu súdu,
ktorým bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru vyhlásené za neplatné, ak chcel ďalej právny
predchodca navrhovateľa pokračovať v práci tak mal vyzvať zamestnanca na prideľovanie ďalšej práce.
K tomuto nedošlo a pracovný pomer skončil tak ako je to uvedené v okamžitom zrušení pracovného
pomeru. Je treba tiež vidieť rozdiel medzi pojmami mzda a náhrada mzdy. Aj keby právny predchodca

preukázal, že vykonával nejakú mzdu tak by mal nárok len na náhradu mzdy. Je to úplne iný titul ako
samostatná mzda. Nebolo tiež preukázané akým spôsobom žalobca došiel k takej sume akú si v konaní
uplatnil. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že právny predchodca žalobcu pracoval u žalovaného do marca
2003. Dovtedy nemal vedomosť o tom, žeby s ním bol zrušený pracovný pomer. Predmetom tohto
konania je nevyplatená mzda za obdobie január až marec 2002. Štatutárny zástupca žalovaného P.

vypovedal, že p. Kaľavského vlastne on dotiahol do firmy, poznali sa, boli spoločníkmi aj v inej firme.
Je pravdou, že istý čas pracoval pre firmu DK STAV vo funkcii obchodného zástupcu. Jeho úlohou bolo
vytvoriť určitú sieť odberateľov pre výrobky tejto spoločnosti. Išlo hlavne o obchodovanie s drevom.
Okamžité zrušenie pracovného pomeru mu bolo dané z dôvodu, že odmietol vykonať určitú prácu,
vycestovať niekam a za túto prácu bol vlastne platený. Celkovo pre firmu robil veľmi málo a keby boli

predvolaní zamestnanci, ktorí v tom čase vo firme pracovali tak pochybuje, žeby ho niekto poznal,
alebo len málokto. Mal zato, že nemá vôbec nárok na vyplatenie mzdy, pretože pre firmu v rozhodnom
období nič neurobil. Vypočutý bol svedok Ing. A. teda právny predchodca žalobcu, ktorý uviedol, že v
pracovnom pomere u žalovaného bol od 1.1.2000 na základe pracovnej zmluvy z 31.12.1999. Už bolo
vyslovené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. V rozhodnom období tiež pracoval

u žalobcu, teda v mesiacoch január až marec 2002, za ktoré si uplatnil náhradu mzdy. Fyzicky chodil
do práce do marca 2003. Potom sa už do firmy nedostal, pretože boli vymenené zámky. Na otázku
PZ žalovaného, či sa dá preukázať je fyzická prítomnosť vo firme v rozhodnom období keď tvrdil, že
mal aj iné obchody so štatutárnym zástupcom žalovaného a ak bol fyzicky prítomný, či sa to netýkalo
týchto obchodov, či uzatváral nejaké kontrakty v rozhodnom období a v súvislosti s týmto konaním v

januári až marci 2002, nech uvedie nejaké mená, mestá kam chodil uzatvárať kontrakty svedok Ing.
Kaľavský uviedol, že do zamestnania chodil a pre túto firmu pracoval. Kontrakty sprostredkovával, nebol
štatutárnym zástupcom, teda zmluvy nepodpisoval. Bol obchodným riaditeľom. Bol raz v Maďarsku,
keďže maďarsky nevie chodieval hlavne do Rakúska. Do takej väčšej obce pri Viedni. Bol tam viackrát.Nevedel si spomenúť na názov obce ani na mená s ľuďmi s ktorými jednal, ale uviedol, že kontrakty
určite aj v tomto období uzatváral. Na ďalšiu otázku štatutárneho zástupcu žalovaného, nech uvedie
aspoň 1 pracovníka, s ktorým prichádzal v pobočke DK STAVU v Nitre do kontaktu, keď tvrdil, že tam

chodil svedok uviedol, že štatutárny zástupca si zrejme neuvedomuje dôkaznú situáciu aká je v tomto
konaní. Samozrejme, žeby mohol uviesť aj 10, 20 mien, ľudí ktorí tam pracovali, ale neuvedie ani jedno,
pretože dôkazná situácia je taká aká je a keby mená uviedol zrejme by štatutárny zástupca ich navrhol
vypočuť a bolo by to mrhanie časom a stúpanie ekonomickej náročnosti konania. Na otázku PZ žalobcu,
kt. adresoval štatutárnemu zástupcovi žalovaného, nech sa vyjadrí kedy bol výplatný termín u p. G. a

či si vie spomenúť čo sám štatutárny zástupca robil v období od januára do marca 2002 tento uviedol,
že výplatný termín presne nevie. Je to uvedené v zmluve, ale asi od 8 do 12 dňa v mesiaci. P. G.
bol jeden z mála, kt. peniaze išli vždy elektronicky na účet. Vedel aj čo robil v rozhodnom období,
že komunikoval predovšetkým so svojimi bratmi štatutármi a v rukách mal podnik predovšetkým po
ekonomickejstránke.NaposlednompojednávaníPZnavrhovateľapoukázal načlánok4.vtedyplatného
a účinného Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu,

čo je upravené aj v článku 36. Ústavy SR. Toto právo patrí k základným charakteristikám pracovného
pomeru ako sinalagmatického záväzkového právneho vzťahu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Ing. G. dňa 31.12.1999 uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným
s nástupom do práce dňa 1.1.2000, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú na funkciu

obchodný riaditeľ. Z uvedeného vypláva, že tým vznikajú práva a povinnosti tak zamestnancovi ako
aj zamestnávateľovi a to s poukazom na ustanovenia §30, §511, §120 ods.1,2, Zákonníka práce. Z
písomností, kt. tvoria obsah spisu ako aj s poukázaním na právoplatne skončenú vec pod sp. zn.
3C212/2004 je nepochybné, že Ing. A. prácu aj skutočne pre žalovaného vykonával. Podľa názoru PZ
navrhovateľa z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a navrhol, aby

súd v zmysle upraveného petitu o návrhu rozhodol. PZ žalovaného sa pojednávania s ospravedlním
nezúčastnil a preto súd pojednával v súlade s §101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Vo veci dal
písomné vyjadrenie označené ako záverečný návrh, v ktorom sa pridržiaval tvrdení uvádzaných už v
priebehu konania, argumentov, na ktoré poukázali. Poukázal na ustanovenie §529 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a na skutočnosť, že rozsudkami Okresného a Krajského súdu bolo rozhodnuté, že okamžité

zrušenie pracovného pomeru postupcu, teda právneho predchodcu žalobcu dňa 21.05.2001 bolo
neplatné. Žiadnym rozhodnutím nebolo určené do kedy pracovný pomer postupcu trval. Poukázal
na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce konkrétne na ustanovenie §61 ods.1, §61 ods.3 písm. b)
Zákonníka práce, kt. vo svojom vyjadrení citoval. Uviedol, že postupca, teda svedok Ing. A. pri svojej
výpovedi písomne uviedol, že po okamžitom zrušení pracovného pomeru zo strany žalovaného tomuto

neoznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Tiež nežiadal o ďalšie prideľovanie práce.
Pracovný pomer tak nemohol trvať naďalej. Mal zato, že pracovný pomer zanikol dohodou dňa kedy sa
mal pracovný pomer okamžitým zrušením pracovného pomeru ukončiť, teda dňom 21.5.2011 i keď nie
titulom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale zo zákona, nakoľko neboli splnené podmienky na
ďalšietrvaniepracovnéhopomeruvyžadovanézákonom.Uviedol,žedôkazypredloženénavrhovateľom

nijakým spôsobom nepreukazujú, že v uvedenom období vôbec trval pracovný pomer postupcu, ale ani
nepreukazujeskutočnosť,ženejakáprácaprežalovanéhoakozamestnávateľabolavykonávaná.Vtejto
súvislosti poukázal na ustanovenie §115 ods.1 Zákonníka práce účinného ku dňu 1.1.2002, v zmysle
ktorého zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Žalovaný od 21.05.2001 postupcovi žiadnu
prácu neprideľoval, nakoľko mal v tom čase zato, že okamžité skončenie resp. v tom čase zrušenie

pracovného pomeru je platné. Postupca tak pre žalovaného nemohol vykonávať ani nevykonával žiadnu
prácu, za ktorú by mu prislúchala mzda. Výkon práce postupcu v predmetnom období nebol v konaní
preukázaný. Nemohla tak existovať pohľadávka, kt. by bolo možné postúpiť na žalobcu. V konaní tiež
nebola nijakým spôsobom preukázaná výška mzdy, ktorá mala tvoriť postúpenú pohľadávku, nakoľko
pracovná zmluva výšku mzdy neurčuje. Uviedol, že rozhodnutia súdov, ktoré právny zástupca žalobcu

predlžil nemajú okrem rozhodnutí, kt. im bola vyslovená neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného
pomeru relevanciu v tomto konaní. V 1 konaní bol žalovaný aj zaviazaný vyplatiť mzdu žalobcovi resp.
postupcovi, ale bolo to za obdobie mesiacov september a október 2000, kedy nebolo sporné, že
pracovný pomer v tomto období trval. Ďalšie konania boli z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku
zastavené.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, svedkov, zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom Ing. A. a postupníkom W., z pripojených spisov tunajšieho
súdu 3C212/2004, 4C228/2005, 3C177/2003, 4C97/2006, 4C227/2005 ako aj z ďalších listinnýchdôkazovvspisemalsúdpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuažalovanýuzavrelidňa31.12.1999
pracovnú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu nastúpil k žalovanému dňa 1.1.2000 na
výkon práce ako obchodný riaditeľ. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú bez skúšobnej

doby. Na tunajšom súde prebiehalo konanie, v rámci ktorého výsledky a rozhodnutia Okresného ako
aj Krajského súdu sú relevantné pre toto konanie. Spomínané konanie bolo vedené pod sp. zn.
3C212/2004, kde navrhovateľom bol právny predchodca Ing. A. a odporca bol totožný. Na súčasného
navrhovateľa bola pohľadávka jeho právneho predchodcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky,
kt. žalobca a jeho právny predchodca uzavreli dňa 15.01.2004. Predmetom spomínaného konania

vedeného pod sp. zn. 3C212/2004 bolo vyslovene neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru,
ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného voči Ing. A.. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania
bolo v tomto konaní určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané žalobcovi dňa
21.05.2001 je neplatné. Z rozhodnutia Krajského súdu tak zo dňa 19.06.2006 ako aj z 11.06.2008
je zrejmé, že ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru vôbec nedošlo. Bolo tiež preukázané,
že v období, kedy podľa tvrdení žalovaného už žalobca resp. jeho právny predchodca nemal byť

jeho zamestnancom, keďže k 21.05.2001 malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru,
poukazoval na účet žalobcu ešte výplaty. Bolo to jednak v mesiacoch jún, júl a september roku 2001,
teda po údajnom skončení pracovného pomeru. V pripojenom spise 3C212/2004 pri rozhodovaní, z
ktorého súd tiež vychádzal boli produkované aj také dôkazy žalobcom resp. právnym predchodcom
žalobcu ohľadom Československej obchodnej banky, kt. vyvracajú tvrdenia žalovaného, že právny

predchodca žalobcu nepracoval u žalovaného. Z potvrdenia o príjme zo dňa 27.06.2001 vyplýva, že
táto kópia bola odsúhlasená s originálom a bola overená V. 3.8.2001. Pokiaľ ide o potvrdenie o výške
priemerného mesačného zárobku zo závislej činnosti žalovaná spoločnosť v tomto konaní potvrdila
týmto, že žalobca mal priemerný čistý mesačný príjem 34 922,- Sk. Na dotaz skončenia pracovného
pomeru je zaškrtnutá kolónka, že podnet na skončenie pracovného pomeru nebol daný. Pracovný

pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Z navštíveniek v predmetnom spise ohľadom pracovných jednaní
tiež vyplýva, že žalobca pre žalovaného pracoval aj po inkriminovanom období keď mu malo byť
doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru. Tieto skutočnosti vyvracajú aj tvrdenia žalovaného
vyššie uvedené v prebiehajúcom konaní, teda tvrdenia, že po doručení okamžitého zrušenia pracovného
pomeru právny predchodca žalobcu už u žalovaného nepracoval. Zo spisu, kde predmetom konania

bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru je tiež zrejmé, že to, že právny predchodca žalobcu Ing.
A. nie je zamestnancom žalovaného sa dozvedel až na pojednávaní na Okresnom súde v Kežmarku
dňa 26.02.2004 keď mu bolo oznámené, že k zániku pracovného pomeru došlo okamžitým zrušením
pracovného pomeru, kt. však nikdy právnemu predchodcovi žalobcu doručené nebolo. Predmetom tohto
konaniaakoužjevyššieuvedenésúnevyplatenémzdyzaobdobiemesiacovjanuáražmarec2002,teda

za obdobie, kedy ešte právny predchodca žalobcu pre žalovaného prácu vykonával. Opak preukázaný
nebol a vyššie uvedené dôkazy o tejto skutočnosti svedčia.

Podľa §111 ods.1 Zákonníka práce platnom v rozhodnom čase zamestnancom prislúcha za vykonanú
prácu mzda.

Podľa§111ods.2Zákonníkapráceplatnomvrozhodnomčasemzdousarozumietarifnámzda(základná
mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch,
prípadne v kolektívnych zmluvách.

Podľa §120 ods.2 Zákonníka práce platnom v rozhodnom čase mzda a náhrada mzdy sa vypláca v
pracovnom čase a na pracovisku. Výnimku môže určiť zamestnávateľ s predchádzajúcim súhlasom
príslušného odborového orgánu, ak je to z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa
zamestnanec nemôže dostaviť pre výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom
pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu (náhradu mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne

najneskôrvnajbližšínasledujúcipracovnýdeňnasvojenákladyanebezpečenstvo,pokiaľsanedohodnú
inak.

To, že mzda vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu za obdobie mesiacov január až marec 2002
nebola žalovaný nepopieral, len tvrdil, že žalobca resp. jeho právny predchodca nemal na výplatu

mzdy za rozhodné obdobie nárok z vyššie uvedených dôvodov. Výšku žalovanej pohľadávky mal
súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004 ako aj výplatnými páskami a
vykonaným dokazovaním v pripojených spisoch, na ktoré súd poukazuje Vykonaným dokazovaním teda
nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, žeby mzda za obdobie rokov január až marec2002, kt. nevyplatenie je predmetom tohto konania bola právnemu predchodcovi žalobcu vyplatená, hoci
na ňu nárok mal. Súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky v súlade s vládnym nariadením č.
87/95 Zbierky, keďže je nesporné, že sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením mzdy vo vzťahu

ku právnemu predchodcovi žalobcu a to odo dňa tak ako si to žalobca v tomto konaní uplatňoval aj keď
súd má zato, že do omeškania sa žalovaný dostal skôr. Nemohol však rozhodnúť nad petit žaloby.

Úroky z omeškania súd teda priznal žalobcovi v súlade s §517 ods.1,2, Občianskeho zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.