Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899806
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Erbenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Erbenovej a členov

senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Anny Savkovej, v právnej veci žalobcu: J.. L. J. - I., M. I.
XX, O., zast. JUDr. Ján Chabada, advokát, Radlinského 295, Žilina, proti žalovanému: Volkswagen
Finančné služby Slovensko, s. r. o., Vajnorská 98, Bratislava, zast. JUDr. Tatiana Brichtová, advokátka,
Grösslingova 8, Bratislava, o zaplatenie 4.876,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 10. 2010 č. k. 25Cb 107/1995-195, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 10. 2010 č. k. 25Cb 107/1995-195 p o
t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, zaviazal ho zaplatiť žalovanému
3.713,38 Eur s príslušenstvom a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o finančnom leasingu dňa 14.

12. 1992. Nakoľko v čase zmluvného vzťahu došlo k odcudzeniu predmetného vozidla, v zmysle článku
XI. Všeobecných podmienok finančného leasingu ods. 3 sa naplnili podmienky predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy. Listom zo dňa 24. 06. 1993 oznámil žalovaný žalobcovi prevod leasingovej zmluvy
zo spoločnosti ŠkoFin, s. r. o., Praha do obchodnej spoločnosti ŠkoFin Bratislava, s. r. o.

V rozhodnutí súdu prvého stupňa zo dňa 26. 03. 1996 č. k. 20 Cob 36/96 súd prvého stupňa uviedol,
že o predčasnom ukončení zmluvy ako aj vyrovnaní finančného leasingu pojednáva čl. XIII. ods. 2

Všeobecných podmienok finančného leasingu s tým, že pre ušlý zisk platí ustanovenie bodu XII. ods.
1 citovaných Všeobecných podmienok finančného leasingu. Konštatoval, že v danom prípade však nie
je preukázané porušenie povinnosti zo strany žalobcu a v konaní neboli preukázané ani predpoklady
vzniku povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, a teda nebol preukázaný ani nárok na ušlý zisk ako formu
náhrady škody. Preto došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zadržaniu sumy 111.349,- Sk ako
ušlého zisku a žalobcovi bol priznaný nárok na úhradu tejto sumy spolu s príslušenstvom, t. j. úrokom
z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.

Uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že uzavreté Všeobecné podmienky
finančného leasingu neriešia právo na úhradu ušlého zisku pri odcudzení predmetu leasingu pri
dobehnutí leasingových podmienok, ale len ušlý zisk po dobu trvania leasingových podmienok.Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne a v rozpore so zmluvou vyhodnotil, že
žalovanému právo na ušlý zisk nevzniklo a uložil mu, aby žalobcovi vydal ním vyčíslenú čiastku, t. j.
111.349,- Sk.

Pre právny názor, ktorý prvostupňový súd ustálil, neskúmal ani výšku ušlého zisku. Vzhľadom na
existujúce rozdiely vo výške ušlého zisku ustálenej obidvoma stranami považoval odvolací súd za
potrebné jednoznačne určiť sumu, ktorá tento zisk predstavuje. Jej stanovenie predpokladá odborné
posúdenie a takéto dosahovanie presahuje účely odvolacieho konania. Preto odvolací súd v súlade s §

221 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní bude potrebné jednoznačne ustáliť výšku ušlého zisku, vychádzajúc z finančných
dojednaní v zmluve a po jeho porovnaní s už poskytnutým plnením žalobcovi zo strany žalovaného
rozhodnúť o nároku.

Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 26. 03. 1996 č. k. 20 Cob 36/96 si
účastníci konania riadne dohodli právo na úhradu ušlého zisku pri odcudzení predmetu nájmu a to tak, že
prenajímateľ je oprávnený požadovať úhradu ušlého zisku za tých istých podmienok, ako keby zmluva
riadne prebehla. Vzhľadom na existujúce rozdiely vo výške ušlého zisku ustálenej obidvoma stranami
bolo potrebné jednoznačne určiť sumu, ktorá tento zisk predstavuje. Jej stanovenie predpokladalo

odborné posúdenie, preto súd prvého stupňa v súlade s usmernením odvolacieho súdu ustanovil za
tým účelom súdneho znalca. Podľa znaleckého posudku číslo 1/2009 zo dňa 20. 07. 2007 plnenie
poisťovne bolo v sume 461.421,38 Sk mínus účtovná zostatková hodnota vozidla v sume 353.333,60 Sk
dostaneme plnenie žalovaného voči nájomcovi v sume 108.087,78 Sk, od ktorej sumy pri odčítaní ušlého
zisku 41.953,- Sk dostaneme finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi v sume 66.134,78 Sk.

Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 14. 02. 1995 sumu 178.004,- Sk, rozdiel medzi touto sumou a sumou
vyjadrujúcou finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi je 111.869,22 Sk. Túto čiastku teda
môže žalovaný požadovať od nájomcu - žalobcu.

Uznesením zo dňa 18. 07. 2007 súd prvého stupňa na návrh žalobcu zo dňa 06. 11. 1996 pripustil zmenu

návrhu, kde žalobca žiadal priznať 146.920,- Sk (4.876,85 Eur) s 21 % úrokom z omeškania ročne od
01. 02. 1995 do zaplatenia.

Žalovaný uplatnil voči žalobcovi dňa 13. 02. 1997 sumu 136.742,- Sk (4.539,- Eur), čo v tom čase
formuloval ako vzájomný návrh. Nárok žalovaného posúdil súd prvého stupňa ako obranu proti návrhu v

zmysle § 98 O.s.p., nakoľko jeho výška nepresiahla sumu požadovanú žalobcom a nárok žalobcu, ktorý
nebol v konaní preukázaný, ako nedôvodne podaný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že zaviaže žalovaného na plnenie žalobcovi tak, ako to vyplýva zo žalovaného návrhu a žalobcovi

prizná náhradu trov konania.

V odvolaní uviedol, že zastáva názor, že prvostupňový súd sa riadne nevysporiadal s gramatickým
znením ustanovenia článku XIII. ods. 2 Všeobecných podmienok finančného leasingu, ktoré zakotvuje
riešenie ušlého zisku a nevysporiadal sa ani s otázkou určenia výšky ušlého zisku.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že čo sa týka zrejmej chyby v dojednaniach článku XIII. ods. 2
Všeobecných podmienok finančného leasingu poukazuje na § 37 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov: „Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,

ak je jeho význam nepochybný“. Taktiež si dovoľuje poukázať, že laické výpočty žalobcu len jeho
vykonštruované tvrdenia nepreukázané odbornými výkladmi ani dôkazmi. Snaha žalobcu presvedčiť
vo svojom odvolaní konajúci súd o zbytočnosti nariadenia znaleckého dokazovania je z jeho strany
jednoznačne účelný a obranný krok. Znalecké dokazovanie bolo v konaní nevyhnutné a s jeho obsahom
sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa sobsahom spisu, dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, odvolaním žalobcu ako i vyjadrením
žalovaného k odvolaniu žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu a dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané uzavretie zmluvy
o finančnom prenájme služobného vozidla č. 2461 dňa 17. 12. 1992 na osobné motorové vozidlo
PASSAT VARIANT 315 255 CL v obstarávacej cene 530.000,- Kčs, s dĺžkou trvania splátkového obdobia
36 mesiacov, s 30 % splátkou hradenou vopred vo výške 159.000,- Kčs, s mesačnými splátkami
14.247,- Kčs. Zmluvné vzťahy medzi účastníkmi konania sa podľa uzavretej zmluvy riadia Všeobecnými

podmienkami finančného leasingu.

Je nesporné, že prejavy vôle oboch zmluvných strán smerovali k uzatvoreniu leasingovej zmluvy a
Všeobecne záväzných podmienok leasingovej zmluvy, a teda právny úkon - uzatvorenie leasingovej
zmluvy a Všeobecných podmienok leasingovej zmluvy bol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. Tvrdenie žalobcu, že zrejmá chyba písania spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť

právneho úkonu je irelevantné. Z uvedeného vyplýva, že leasingová zmluva a Všeobecné podmienky
leasingovej zmluvy boli riadne podpísané oboma zmluvnými stranami, a teda tento právny úkon
nemožno spochybňovať a určiť za neplatný. Taktiež Všeobecné podmienky leasingovej zmluvy, na
ktorých sa účastníci zmluvy dohodli, upravujú vo svojich ustanoveniach právo na úhradu ušlého zisku
pri odcudzení predmetu nájmu a to tak, že prenajímateľ je oprávnený požadovať úhradu ušlého zisku,

tak a za tých istých podmienok ako keby leasingová zmluva riadne prebehla a bola riadne ukončená.
Ďalšou otázkou bolo určenie výšky ušlého zisku. Na stanovenie odborného posúdenia súd prvého
stupňa ustanovil znalca z odboru ekonómie a manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave -
Inštitút ekonomického znalectva a expertíz, Palisády 22, Bratislava, Úlohou znaleckého inštitútu bolo: 1.
určiť metodiku finančného vysporiadania leasingového vzťahu, 2. stanoviť zostatkovú účtovnú hodnotu

odcudzeného motorového vozidla ku dňu ukončenia leasingovej zmluvy, 3. stanoviť výšku zisku od
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy pri dobehnutí leasingových podmienok, ktorý by žalovaný
získal a 4. na základe metodiky urobiť výpočet a stanoviť akú sumu mal žalovaný vyplatiť žalobcovi.

Znaleckým posudkom č. 1/2009 zo dňa 13. 02. 2009 mal súd prvého stupňa za preukázané, že

„vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil nájomcovi dňa 14. 02. 1993 sumu 178.000,- Sk,
rozdiel medzi touto sumou a sumou vyjadrujúcou finančné vysporiadanie žalovaného voči nájomcovi je
111.869,22Sk(3.713,38Eur).Tútosumumôžežalovanýpožadovaťodnájomcu-žalobcunadoplatenie.
Nepochybne súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalobca žalobou uplatený nárok súdu nepreukázal,
preto súd žalobu žalobcu zamietol. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný má nárok na ušlý zisk vo

výške 3.713,38 Eur, preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zaviazal žalobcu na zaplatenie
tejto istiny žalovanému spolu s príslušenstvom pohľadávky, 21 % úrokom z omeškania ročne od 10. 02.
1995 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal riadne dokazovanie, dôkazy posúdil každý jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti podľa § 132 O.s.p. a vyvodil z nich i správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. jednohlasne potvrdil a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. sa v ostatných dôvodoch stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., pretože súd

prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.