Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210205077
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6210205077.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ V. A., nar. XX. XX.
XXXX,bytomZ.A.č.XXX,XXXXXZ.A.,2/M.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.č.XX/XX,XXXXXO.G.,
obaja právne zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP
č. 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcom 1/ L.. G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. X/XX, XXX XX O.
G., 2/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. X/XX, XXX XX O. G., obaja právne zastúpení JUDr. Danielou

Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bacíková a spol. so sídlom Skuteckého č. 12, 974 01
BanskáBystrica,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcovSlovenskejrepubliky-Slovenského
pozemkového fondu so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
navrhovateľov a odporcov proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/148/2010-187 zo dňa 12.
04. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

D. rozsudkom okresný súd určil, že navrhovatelia v X/ a v X/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnosti označenej v geometrickom pláne súkromnej geodetickej spoločnosti Igora Lásku so
sídlom Veľký Krtíš, Za parkom č. 2, č. plánu XXXXXXXX-X/XXXX zo dňa 11. 10. 2010, overený Správou
katastra vo Veľkom Krtíši pod č. XXX/XXXX, ako parcela CKN č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o
výmere XXX m2 po jednej polovici. S. zvyšku súd návrh navrhovateľov zamietol a o náhrade trov konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný len čiastočne a to pokiaľ ide o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to parcele CKN č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere
XXX m2 vytvorenej v zmysle geometrického plánu zo dňa 11. 10. 2010, pretože navrhovatelia na základe
dedičského konania po poručiteľovi R. O., zomrelom XX. XX. XXXX (vedenom na Okresnom súde

vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3D/791/01) nadobudli do vlastníctva pozemnoknižné parcely č. XX/X -
zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parcelu č. XX/X - lúka o výmere XXX m2 v rovnakom pomere, t.j.
po polovici. I napriek tomuto dedičskému konaniu však boli navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci po jednej polovici k nehnuteľnostiam zapísaným u Správy katastra vo S. G. v
KN pre obec a k. ú. O. G. na LV č. XXX ako parcela č. XX/X - zastavaná plocha - nádvorie o výmere XXX
m2 , a na LV č. XXX ako parcela č. XX/X - trvalý trávnatý porast už len o výmere XXX m2 . Uvedený

rozdiel vo výmere XXX m2 predstavuje práve novovytvorená parcela č. XXX/XX, ktorá zodpovedá
presne rozdielu medzi výmerou pozemku, ktorý navrhovatelia zdedili v dedičskom konaní po poručiteľovi
R. O. (parcela č. XX/X) a výmerou pozemku parcely č. XX/X, ku ktorej sú zapísaní navrhovatelia ako
podieloví spoluvlastníci po jednej polovici na LV č. XXX. Skutočnosť, že novovytvorená parcela CKN č.
XXX/XX o výmere XXX m2 bola vytvorená z parcely patriacej odporcom (CKN parcela č. XXX/X - trvalý
trávnatý porast o výmere X.XXX m2 vedená na LV č. XX pre k. ú. O. G.) , považoval okresný súd pre

posúdenie veci za nerozhodnú, pretože kúpna zmluva, ktorou nadobudli vlastnícke právo odporcovia k
tejto nehnuteľnosti, je neplatná. Okresný súd vychádzal z toho, že Výmerom vydaným Povereníctvompôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR zo dňa
25. 10. 1947 boli do vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľov (otca navrhovateľov) R. O. v k.
ú. O. G. priznané aj nehnuteľnosti označené ako pozemnoknižná parcela č. XX/X o výmere XXX m2

a pozemnoknižná parcela č. XX/X o výmere XXX m2 . Nakoľko vlastníctvo prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy, potom v danom prípade dňom
Vydania výmeru o vlastníctve pôdy z 25. 10. 1947 sa neb. R. O. stal vlastníkom pôdohospodárskych
nehnuteľností, tak ako je uvedené vyššie. Uvedené pôvodné listiny sú aj v súčasnosti dokladmi o
vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a ako také sú vkladuschopnými listinami pre zápis

právneho vzťahu (vlastníctva) do evidencie nehnuteľností vedenej Správami katastra. Vzhľadom na
to, že predávajúci predal kupujúcim aj to, čo v čase uzavretia kúpnej zmluvy nevlastnil, bol podľa
okresného súdu daný dôvod neplatnosti tohto úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku
čoho okresný súd určil vlastnícke právo v prospech navrhovateľov každému v jednej polovici práve
ohľadne novovytvorenej parcely CKN č. XXX/XX, ktorú navrhovatelia zdedili po nebohom otcovi (ktorý ju
nadobudol na základe výmeru Povereníctva vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy).
O ďalšej časti návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to k novovytvorenej parcele CKN
č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XX m2, ktorá bola vytvorená taktiež geometrickým plánom
súkromnej geodetickej spoločnosti L. U. zo dňa 11. 10. 2010, okresný súd návrh zamietol, pretože
k tejto nehnuteľnosti sú navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade už zapísaní ako vlastníci u Správy katastra

vo S. G. na LV č. XXX, pretože tak ako to uviedol pri svojom výsluchu svedok L. U., je súčasťou
pôvodnejpozemnoknižnejparcelyč.XX/X.TátočasťpozemnoknižnejparcelyovýmereXXXm2jepodľa
okresného súdu zapísaná vo vlastníctve navrhovateľov na LV č. XXX a preto v tejto časti považoval
návrh navrhovateľov za nedôvodný.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 P. súdneho poriadku (ďalej len

„O. s. p."). Q. mali vo veci úspech len čiastočný a preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

A. tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, a to proti výroku rozsudku
okresného súdu, ktorým bol ich návrh vo zvyšku zamietnutý, ako aj proti výroku, že žiaden z účastníkov

nemá na náhradu trov konania právo. R., aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, že súd určí, že navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi aj ohľadne
nehnuteľnosti označenej v geometrickom pláne súkromnej geodetickej spoločnosti L. U. zo dňa 11.
10. 2010 ako parcela CKN č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XX m2 a to každý v jednej
polovici. Navrhovatelia sa stotožnili s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého na nich prešlo

vlastnícke právo, ktoré získal ich právny predchodca na základe Výmeru, ktorý vydalo Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR zo
dňa 25. 10. 1947. Na navrhovateľov tak prešli práva a povinnosti z tohto výmeru v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš 3D 791/01 a to na každého navrhovateľa po jednej polovici.
Vzhľadom na to, že v priebehu predchádzajúcich období došlo v mapových operátoch Správy katastra v

dôsledku rôznych zmlúv a návrhov k zmenám hraníc pozemkov, ktoré boli dané právnemu predchodcovi
navrhovateľov výmerom, požiadali navrhovatelia o vyhotovenie geometrického plánu, ktorým sa mali
vyznačiť hranice tak, ako to z výmeru vyplýva k parcelám č.XX/X a č.XX/X v pôvodnom rozsahu.
Rozdiel medzi tým, čo nadobudli navrhovatelia dedením, a tým, v akej výmere je v ich prospech
vedené vlastnícke právo k pozemnoknižným parcelám v súčasnej dobe, mali navrhovatelia za zrejmé,

že uvedený rozdiel bol pred vyhotovením geometrického plánu začlenený do CKN parcely XXX/X - trvalý
trávny porast o výmere X.XXX m2 zapísaných na LV č. XX pre k. ú. O. G., t.j. do parcely vedenej na
odporcov. V poznámkovej časti geometrického plánu predloženého navrhovateľmi tak z výkazu výmer
jednoznačne vyplýva, že tak parcela CKN č.XXX/XX ako aj CKN č.XXX/XX sú pozemkami, ktoré na
základe citovaného výmeru boli zahrnuté do prídelových parciel č.XX/X a č.XX/X. Navrhovatelia preto

namietajú, že by parcela CKN č.XXX/XX bola už vedená na navrhovateľov na LV č. XXX u Správy
katastra S. G. a podľa nich okresný súd nesprávne vychádzal z toho, že sporná parcela CKN č. XXX/
XX je súčasťou pôvodnej parcely XX/X vytvorenej prídelovým plánom. Tento skutkový záver podľa
navrhovateľov je v rozpore s tým, čo uviedol svedok L. U. na pojednávaní dňa 12. 04. 2011, pretože tento
savyjadril,žespornánovovytvorenáparcela CKNč.XXX/XXbolavytvorenázpôvodnejpozemnoknižnej

parcely č. XX/X a ak by aj bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/X, nič by to
na veci nemenilo. Rozhodnutie prvostupňového súdu sa javí v tejto časti nelogické aj pri skúmaní
konfigurácií jednotlivých parciel, pretože ak by bol potvrdený názor prvostupňového súdu, ktorým bol
návrh navrhovateľov na usporiadanie vlastníctva k parcele XXX/XX zamietnutý, potom je nepochybné,že táto plocha pred vyhotovením geometrického plánu bola súčasťou pôvodnej parcely CKN č.XXX/X,
ku ktorej majú vlastnícke právo práve odporcovia. Ak by nebolo vyrieknuté vlastnícke právo k parcele
CKN č. XXX/XX v prospech navrhovateľov, zostalo by vlastnícke právo odporcov zaklienené parcelou

CKN č.XXX/XX do súvisiacej plochy patriacej navrhovateľom. Navrhovatelia poukázali i na pripojené
stanovisko svedka L. U., ktorý vypracoval geometrický plán pre daný spor, z ktorého (podľa ich názoru)
jednoznačne vyplýva, že pri vypracovaní geometrického plánu vychádzal zo stavu CKN a z parcely XXX/
X, ktorá je vlastnícky doteraz evidovaná na odporcov a odčlenil plochu, ktorú označil ako CKN parcela
XXX/XX s tým, že táto graficky patrí do EKN č. XX/X. Navrhovatelia tak mali zato, že prvostupňový súd

nesprávne vyhodnotil skutkový stav v spojitosti s vypracovaným geometrickým plánom a to vo vzťahu
k parcele XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere XX m2 .

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie i odporcovia. Žiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O. s. p. a návrh v celom rozsahu zamietol, alebo aby
rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporcovia namietali záver prvostupňového súdu, že
predmetom konania je pozemnoknižná parcela č. XX/X, pretože táto v pozemkovej knihe nie je zapísaná
a evidentne sa jedná o mimopozemnoknižnú parcelu, teda o parcelu nezapísanú do pozemkovej
knihy. Ak mimopozemnoknižná parcela č. XX/X mala byť vytvorená z pozemnoknižnej parcely č. XX/
X zapísanej vo vložke č. X, potom o tom musí existovať nezvratný dôkaz, ktorý však v prvostupňovom

konaní nebol produkovaný. Naďalej preto odporcovia zotrvali na návrhu na doplnenie dokazovania,
aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, ktorý návrh prvostupňový súd zamietol. Odporcovia
namietali i tú skutočnosť, že z rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Alžbetou
Kondrlíkovou č. k. 3D 791/01, Dnot 408/2001-26, nie je možné zistiť, aký charakter majú parcely, teda
či ide o pozemnoknižné, mimopozemnoknižné parcely, resp. či ide o parcely EN, resp. KN. V tomto

smere je podľa odporcov rozhodnutie nepreskúmateľné a nemohlo byť ani dokladom o nadobudnutí
dedičstva, pričom aj z identifikácie parciel vydanej Správou katastra 03. 01. 2001 vyplýva, že na parcelu
č. XX/X nie je možné vydať ani identifikáciu a teda zrejme nemala byť ani predmetom dedičstva. Na
základe uvedeného odporcovia tvrdia, že pozemnoknižná parcela č. XX/X zapísaná v PK vložke č. 5
pre k. ú. O. G. nikdy neprešla do vlastníctva navrhovateľov a ich právneho predchodcu. Vlastníkom tejto

nehnuteľnosti bol Československý štát, následne Slovenská republika a správu vykonával Slovenský
pozemkový fond. Odporcovia nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.
08. 1999 v dobrej viere a boli presvedčení, že ju kupujú od vlastníka. Odporcovia boli ubezpečení, že na
nehnuteľnosti neboli uplatnené reštitučné nároky a z vlastnej skúsenosti vedeli, že na nehnuteľnosti si
nikto nenárokuje, pretože predmetné nehnuteľnosti užívali pred tým ako nájomcovia a v ich užívaní im

nik nebránil. Odporcovia na záver poukázali na to, že ak by aj v teoretickej podobe vznikli pochybnosti o
platnosti,resp.neplatnostikúpnejzmluvy,ktorounehnuteľnosťnadobudli,potomtvrdia,ženehnuteľnosti
nadobudli do vlastníctva vydržaním v súlade s ustanovením § 134 Občianskeho zákonníka.

Na základe podaného odvolania navrhovateľov ako aj odporcov, krajský súd ako súd odvolací, vec

prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a
postupom podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p..

Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, okresný súd správne konštatoval, že dňom vydania Výmeru o

vlastníctve pôdy právnemu predchodcovi navrhovateľov neb. R. O. dňa 25. 10. 1947, stal sa týmto dňom
vlastníkom pôdohospodárskych nehnuteľností v k. ú. O. G. a to parcely č. XX/X - lúka o výmere XXX m2
ako aj parcely č. XX/X - stodola zastavané plochy o výmere XXX m2 . Tieto nehnuteľnosti po ňom zdedili
v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3D 791/01 navrhovatelia a to
každý v jednej polovici. Správny je i záver v tom, že v súčasnej dobe sú však navrhovatelia zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci v KN u Správy katastra vo S. G. na LV č. XXX k parcele č. XX/X a to parcely
registra „E" - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a na LV č. XXX k parcele č. XX/X - trvalý
trávny porast o výmere XXX m2 taktiež v registri „E".

Pokiaľ ide o námietku odporcov týkajúcu sa perfektnosti samotného výmeru, na základe ktorého

mal nadobudnúť právny predchodca navrhovateľov vlastnícke právo, odvolací súd konštatuje, že po
roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č.
104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Tieto výmery
(verejné listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiama sú vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli
vkladu schopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Z výslovného znenia zákonného
ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR vyplývalo, že rozhodnutie o odňatí

prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov boli Výmerom o vlastníctve pôdy z 25.
10. 1947 č. 58619/47-III/B vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa §
1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR pridelené sporné nehnuteľnosti. Predmetné rozhodnutie,
ktoré je treba charakterizovať ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach

jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné a považuje sa preto za právne perfektné a to bez
ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom. Aj
u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa nepreukáže, že bolo
vymedzeným postupom opravené alebo zrušené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 4 Cdo 123/2003). Uvedený právny záver potvrdzuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 5 Cdo 198/2008, podľa ktorého správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi

nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z
ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to
oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný akt. Pokiaľ bolo
rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len
procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.

Predmetné rozhodnutie aj podľa odvolacieho súdu má charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom
na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné a preto ho
treba považovať za právne perfektné, bez ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v
súčasnosti skúmaná všeobecným súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom okresného súdu vo vzťahu k platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli odporcovia do vlastníctva nehnuteľnosti,
konkrétne CKN parc. č. XXX/X. I odvolací súd zastáva názor, že tento právny úkon - kúpna zmluva
uzavretá medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave a
odporcami v 1/ a v 2/ rade zo dňa 02. 08. 1999 zavkladovaná u Správy katastra vo Veľkom Krtíši

pod sp. zn. V XXX/XX je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nadobúdatelia
(odporcovia v zmysle uvádzanej kúpnej zmluvy) totiž odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojho
právneho predchodcu, ktorý v čase prevodu nebol skutočným vlastníkom nehnuteľností. Slovenská
republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave nikdy nebola vlastníkom sporných
nehnuteľností a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí vlastnícke právo ani ďalším nadobúdateľom

(odporcom), ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva predávajúceho. Ak aj bol Správou
katastra povolený vklad vlastníckeho práva, na základe absolútne neplatnej zmluvy, je reálne daný
predpoklad vzniku nadobudnutia vlastníckeho práva len - modus, avšak jasne chýba - titulus, teda
platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu tak nemôže dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva,

i keď dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť
požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

Dôvodnou je však námietka odporcov týkajúca sa výpisu z Pozemkovej knihy pre k. ú. O. G. a to

vložky č. X, keď v uvedenej PK vložke sa parcela č. XX/X nenachádza. V pozemnoknižnej vložke č. 5 sú
v časti A pod radovým č. 5 zapísané parcely č. XX/X, pod radovým č. 6 parcela č. XX/X a pod radovým
č. 7 parcela č. XX/X. V dôsledku týchto skutočností odporcovia namietali, že navrhovateľmi nebol
predloženýdôkaz,žeparcelač.XX/Xmalabyťvytvorenázpozemnoknižnejparcelyč.XX/Xzapísanejvo
vložke č. X. Skutočnosť vytvorenia pozemnoknižnej parcely č. XX/X z pôvodnej pozemnoknižnej parcely

XX/X zapísanej vo vložke č. 5 nebola objasnená nielen pred prvostupňovým súdom, ale ani v rámci
odvolacieho konania. Navrhovatelia tvrdili, že rozčlenenie parcely č.XX/X na parcelu č.XX/X a ďalšie,
podľa nich vyplýva z návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov,
ktorého súčasťou by mal byť i tzv. poľný náčrt. Právny zástupca navrhovateľov jednoznačne uviedol, že
v kópii tohto návrhu prídelového plánu, ktorá bola založená do spisu, sa tento náčrt nenachádza, avšak

podľa jeho názoru by sa mal nachádzať na Správe katastra S.. Z tohto návrhu prídelového plánu, ale
aj uvedeného náčrtu a z katastrálnej mapy vychádzal i geodet, ktorý vytváral predmetný geometrický
plán. Odôvodnenou sa preto javí námietka odporcov, že z listu vlastníctva č. XXX vedeného u Správy
katastra S. G. je zrejmé, že u parcely č. XX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávnaté porasty sa jedná oparcelu registra „E" a teda nemusí ísť o totožnú parcelu s parcelou, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľov
mala byť parcelou pozemnoknižnou č. XX/X.

Rozhodnutie okresného súdu bolo ďalej spochybnené i výsluchom svedka L. U., ktorý na pojednávaní
pred odvolacím súdom jednoznačne vypovedal, že novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX o výmere
XX m2 vznikla z pozemnoknižnej parcely č. XX/X a tento záver ustálil na základe súradníc. Potvrdil i
tú skutočnosť, že grafické znázornenie realizácie prídelového plánu tzv. poľný náčrt, sa nachádza na
Katastri nehnuteľností a je zachytený na mape bývalého pozemkového katastra. I napriek predloženiu

grafického znázornenia realizácie prídelového plánu, ktoré bolo do spisu založené z tzv. súkromného
archívu, svedok nevedel uviesť, či z tohto grafického náčrtku, resp. z tohto grafického znázornenia
vychádzal pri vypracovaní predmetného geometrického plánu. Išlo len o fotokópie tohto náčrtu, nevedel
sa vyjadriť, či ide o totožný náčrtok, resp. grafický materiál, z ktorého vychádzal pri vypracovaní
geometrického plánu, nakoľko na originály tohto dokumentu sú hranice pozemkov zakreslené farebne
(červenou a čiernou), čo z jeho fotokópie nie je možné rozlíšiť. Svedok, ktorý vypracoval geometrický

plán jednoznačne potvrdil, že pri jeho vypracovaní vychádzal z oficiálnych záznamov a to z grafického
záznamu ,tzv. „indikačky" .

Úlohou okresného súdu preto bude v ďalšom konaní predovšetkým ozrejmiť skutočnosť, či naozaj
v rámci prídelového plánu zostala parcela XX/X nezmenená a pôvodná parcela č. XX/X zanikla

rozčlenením sa na ďalšie parcely a to XX/X, XX/X, XX/X, XX/X a XX/X, nakoľko uvedené skutočnosti by
mali byť podľa navrhovateľov vyznačené tužkou v katastrálnej mape a mape verejných kníh, pri príručnej
katastrálnej mape.

V danom prípade doplnenie potrebného dokazovania presahuje rámec možného dokazovania

realizovaného odvolacím súdom. V rámci dokazovania je nevyhnutné okrem posúdenia vytvorenia
parcelyč.XX/Xzpôvodnejpozemnoknižnejparcelyč.XX/X,následneposúdiťivšetkyďalšieskutočnosti
namietané odporcami, vrátane tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním. Následne je na zvážení prvostupňového súdu, či vo veci nariadi i znalecké dokazovanie,
ktorým by bolo možné odstrániť pochybnosti nielen ohľadne vytvorenia parcely č. XX/X, ale i ohľadne

toho, akým spôsobom a z akej parcely došlo k vytvoreniu CKN parcely č. XXX/XX a to aj so skúmaním
konfigurácie jednotlivých parciel medzi účastníkmi konania.

Ak okresný súd opätovne po doplnení dokazovania ustáli, že navrhovatelia nadobudli v dedičskom
konaní po právnom predchodcovi i parcelu č. XX/X (nakoľko parcela č. XX/X sporná nie je), javí sa

odôvodnenýmnávrhivovzťahuknovovytvorenejparceleč.CKNXXX/XXovýmereXXm2,spoukazom
navýpoveďsvedka-zhotoviteľageometrickéhoplánupredodvolacímsúdom(vsúladesjehopísomným
stanoviskom zo dňa 18. 05. 2011 vedenom v súdnom spise pod číslom listu 205).

Úlohou okresného súdu bude v danej veci postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru

odvolacieho súdu, ktorý je pre neho podľa § 226 O.s.p. záväzný.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o trovách celého konania v súlade s ustanovením
§ 224 ods. 3 O. s. p..
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.