Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/190/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510010437

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3510010437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci proti
obžalovanému Z. E., nar. XX.XX.XXXX v W., trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania

skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. septembra 2011 v Novom
Meste nad Váhom takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Z. E., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. Y. č. XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. syna R. E., nar. XX.XX.XXXX si v období od dňa 01.09.2004 do 28.07.2008 neplnil v D.

Y. ani nikde inde svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovení Zákona o rodine a
deklarovanú mu aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/395/2005-33 zo dňa 08.01.2007,
právoplatným dňa 27.02.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna R. sumou
1.600,- Sk mesačne k rukám matky dieťaťa S. J. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od
01.09.2004, pričom si vyživovaciu povinnosť v predmetnom období neplnil napriek tomu, že jeho čistý
mesačný príjem v predmetnom období bol vo výške najmenej 141,- Eur mesačne, čím mu vznikol dlh
na výživnom v celkovej výške najmenej 817,02 Eur k rukám oprávnenej S. J.,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím §
39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom podala pod sp. zn. Pv/452/2008 dňa
22.12.2010obžalobunaobvinenéhoZ.E.,nar.XX.XX.XXXXvW.,preprečinzanedbaniapovinnejvýživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Vychádzajúc z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydal samosudca dňa 30.12.2010 pod č.k.
2T/190/2010-109 trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest.
Proti trestnému rozkazu podali včas odpor rodičia obvineného a okresný prokurátor.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. E., výsluchom
poškodenej S.D. J., čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný Z. E. na hlavnom pojednávaní neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného
poriadku. Z jeho výpovede ku skutku vyplynulo, že v súčasnosti je proti nemu vedená exekúcia na

výživné. Predtým každý mesiac platil šekom výživné v sume 66,39 Eur. Avšak od decembra 2010
šekom nepoukazuje výživné preto, lebo má bežné a zameškané výživné strhávané zo mzdy súdnym
exekútorom. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný prezentoval v rámci výpovede listinné dôkazy,
preukazujúce platby výživného dobrovoľné alebo prostredníctvom exekúcie. Peniaze poškodenej, keď
boli manželmi, dával obžalovaný spočiatku priamo do ruky, na to však nemá žiadny doklad, keďže

nevedel, že si má dávať od nej podpisovať papier o tom, že jej dal peniaze. Keď žili s poškodenou spolu,
chodievalskamiónomnazahraničnécesty,domabollencezvíkendy.Nákladynadomácnosťvtomčase
uhrádzal on. Peniaze poškodenej na výživné dával podľa toho, koľko mal, raz 1.000 Sk, inokedy 2.000,-
Sk. Kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, si už nepamätá. Niekoľko rokov je zamestnancom
spoločnosti Eurotrasporti SK, s.r.o., Bratislava. Keď v roku 2004 odchádzal do Írska, poškodenej dal

30.000,- Sk. Vyjadril názor, že dlh na výživnom má zaplatený. S maloletým sa nestretáva, bráni mu v tom
poškodená. Keď maloletý bude väčší a bude mať záujem, sám obžalovaného v prípade záujmu vyhľadá.

Z výpovede poškodenej S. J. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný a maloletého syna
neplatí od septembra 2004. Výživné začal platiť až v júli 2008, kedy jej poslal 2.000,- Sk šekom. Dovtedy

prispieval nepravidelne, pričom neprispieval priamo na maloletého, ale na chod rodiny a jeho deti, o
ktoré sa mu starala. Pred odchodom do Írska si vzal pôžičku 150.000,- Sk, z čoho 70.000,- Sk minul
na svoje potreby. Potom, ako sa vrátil, prišla na to, že si vzal auto na leasing. Do decembra 2010 platil
riadne výživné 66,39 Eur, v decembri jej už šekom neprišlo nič. Potvrdila, že obdržala v novembri 2010
sumu 120,- Eur, v decembri 2010 sumu 120,- Eur, v januári 2011 sumu 135,- Eur, vo februári 2011 sumu

120,- Eur, v marci 2011 sumu 130,- Eur, v apríli 2011 sumu 130,- Eur. Výška bežného výživného na
maloletého je stále v sume 66,39 Eur, na ktorú sumu bolo výživné zvýšené pri rozvode. Ku kontaktom
medzi obžalovaným a maloletým nedochádza na základe psychiatrického posudku a názoru maloletého.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/395/2005-33 zo dňa 08.01.2007, právoplatného dňa

27.02.2007, bol mal. R. E., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovanému
ako otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 1.600,- Sk mesačne k rukám matky
do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2004. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2004 do
rozhodnutia súdu vo výške 44.800,- Sk súd povolil obžalovanému splácať v mesačných splátkach po
1.000,- Sk spolu s bežným výživným.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7C/77/2008-83 zo dňa 25.06.2008,
právoplatným dňa 28.07.2008, bolo manželstvo obžalovaného Z. E. a S. E., rod. J., rozvedené a
obžalovanému bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. R. E. sumou 2.000,- Sk mesačne do
25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.Zo správ súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o priebehu exekučného konania sp. zn.
Ex/708/2008protiobžalovanému(č.l.161-162,171spisu)vyplýva,žesúdnyexekútorúspešnevykonáva
exekúciu na bežné výživné od júla 2008 až doposiaľ. Na výživnom boli v rámci exekúcie oprávnenej

zrealizované tieto platby: v júli 2008 suma 66,39 Eur, v auguste 2008 suma 66,39 Eur, v septembri 2008
suma 66,39 Eur, v októbri 2008 suma 66,39 Eur, v novembri 2008 suma 66,39 Eur, v decembri 2008
suma 66,39 Eur, v januári 2009 suma 66,39 Eur, vo februári 2009 suma 70,- Eur, v marci 2009 suma
66,39 Eur, v apríli 2009 suma 66,39 Eur, v máji 2009 suma 66,39 Eur, v júni 2009 suma 66,50 Eur, v júli
2009 suma 66,50 Eur, v auguste 2009 suma 66,50 Eur, v septembri 2009 suma 66,50 Eur, v októbri 2009

suma 66,50 Eur, v novembri 2009 suma 66,50 Eur, v decembri 2009 suma 66,39 Eur, dňa 20.01.2010
suma 66,39 Eur, dňa 19.02.2010 suma 66,39 Eur, dňa 25.03.2010 suma 66,39 Eur, dňa 20.04.2010
suma 66,39 Eur, 24.05.2010 suma 66,39 Eur, dňa 21.06.2010 suma 66,39 Eur, dňa 22.07.2010 suma
66,39 Eur, dňa 19.08.2010 suma 66,39 Eur, dňa 20.09.2010 suma 66,39 Eur, dňa 23.09.2010 suma
940,- Eur, dňa 21.10.2010 suma 66,39 Eur, dňa 26.10.2010 suma 120,- Eur, dňa 18.11.2010 suma 66,39
Eur, dňa 30.11.2010 suma 120,- Eur, dňa 28.12.2010 suma 135,- Eur, dňa 07.02.2011 suma 120,- Eur,

dňa 01.03.2011 suma 130,- Eur, dňa 28.03.2011 suma 130,- Eur, dňa 02.05.2011 suma 170,- Eur, dňa
23.06.2011 suma 135,- Eur, dňa 08.07.2011 suma 135,- Eur, dňa 05.08.2011 suma 130,- Eur. Celkový
dlh na výživnom bol vo výške 817,02 Eur. Exekúcia pokračuje naďalej formou zrážok zo mzdy.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie čítaním ostatných listinných dôkazov v rozsahu

a spôsobom, ako vyplýva z príslušných zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa pá-chateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania,

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za skutok v zmysle obžaloby za
preukázanú jednoznačne a nepochybne. Uvedený záver vyplýva najmä z výpovede poškodenej ktorá
je relevantne podporená obsahom vykonaných listinných dôkazov. Hoci ani obžalovaný, ani poškodená
nevedeli ani pri opakovaných výsluchoch sa exaktne vyjadriť k aktuálnym zostatkom dlhu obžalovaného

na výživnom, túto skutočnosť mal súd ku dňu rozhodovania o vine a treste preukázanú zo správ súdneho
exekútora. Obžalovaný ako otec mal. R. E. si bol vedomý povinnosti prispievať na jeho výživu vo výške
určenej rozhodnutím súdu, s ktorým bol oboznámený. Obžalovaný pre riadne neplnenie vyživovacej
povinnosti za dobu od 01.09.2004 do 28.07.2008 neposkytol žiadne relevantné vysvetlenia, pričom
výživné si riadne začal platiť až potom, ako bolo jeho manželstvo s poškodenou rozvedené a proti nemu

začaté exekučné konanie za účelom vymoženia dobrovoľného neplnenia si vyživovacej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania bolo teda preukázané, že obžalovaný ako otec mal. syna R. E., nar.
XX.XX.XXXX si v období od dňa 01.09.2004 do 28.07.2008 neplnil v D. Y. ani nikde inde svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovení Zákona o rodine a deklarovanú mu aj rozsudkom
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/395/2005-33 zo dňa 08.01.2007, právoplatným dňa 27.02.2007,

ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna R. sumou 1.600,- Sk mesačne k rukám
matky dieťaťa S. J. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2004, pričom si vyživovaciu
povinnosť v predmetnom období neplnil napriek tomu, že jeho čistý mesačný príjem v predmetnom
období bol vo výške najmenej 141,- Eur mesačne, čím mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výškenajmenej 817,02 Eur k rukám oprávnenej S. J.. U obžalovaného súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá
by ho zbavovala trestnej zodpovednosti. Nebolo preukázané, že by v čase páchania skutku nevedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania, resp. že by v čase spáchania skutku nemohol svoje konanie

ovládať. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, keďže podľa názoru súdu vedel, že opomenutím
riadneho a včasného plnenia vyživovacej povinnosti môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie zákonom
chráneného záujmu a pre prípad spôsobenia takéhoto následku bol s ním uzrozumený. Zákonom
chráneným záujmom v súdenej trestnej veci je riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce, ani žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 až
§ 38 Trestného zákona. V minulosti (r. 1988) bol súdne trestaný, avšak sa neho hľadí, akoby nebol

odsúdený. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, priestupkovo prejednávaný nebol. S poukazom
na povahu súdeného trestného činu sa pre dosiahnutie účelu trestu súdu javil najefektívnejším druhom
trestu trest odňatia slobody. Vychádzajúc zo zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo u obžalovaného
potrebné uvažovať o treste vo výmere od 1 do 5 rokov. Súd však bol toho názoru, že u obžalovaného
je možné účel trestu dosiahnuť aj trestom uloženým pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s vyžitím §

39 ods. 1 Trestného zákona. K takémuto záveru dospel súd s poukazom na to, že obžalovaný (či už
dobrovoľne alebo prostredníctvom exekúcie) plní vyživovaciu povinnosť kontinuálne od polovice roku
2008 a do dňa rozhodovania súdu o vine a treste tu teda bolo 3-ročné obdobie, kedy obžalovaný
nemal prakticky žiadne výpadky v plnení tejto povinnosti, pričom tiež nezanedbateľným je ten fakt, že
v priebehu trestného konania bol zaznamenaný celkový pokles dlhu na výživnom. Aj keď obžalovaný

svoje zavinenie v tejto trestnej veci popiera a sám je presvedčený o tom, že dlh na výživnom má už
vyrovnaný, sú vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu takého charakteru, že umožňujú v prípade
obžalovaného aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom na uvedené úvahy súd
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 39
ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, podľa

§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonaobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodložil,
pričom podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Od takto uloženého
trestu možno podľa názoru súdu dôvodne očakávať nápravu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti
viedolriadnyživotanedopúšťalsaužprotiprávnehokonania.Trestsúčasnevprimeranejmierevyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uloženie probačného dohľadu súd v tejto veci nepovažoval

za potrebné vzhľadom na už spomenuté efektívne vymáhanie výživného v rámci exekučného konania,
v rámci ktorého je dôvodné predpokladať, že v rozumnom časovom horizonte dôjde k vymoženiu
zvyšku dlhu na výživnom a nebude potrebné na obžalovaného v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia dozerať prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.