Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Noema Turanovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/164/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010508
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811010508.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovu na hlavnom pojednávaní dňa
18.10.2011 v trestnej veci obžalovaného V. V. takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný V. V., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale bytom X., Ul. V. XX/XX, t. č. bytom X., Ul. B.
XX/XX,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna C. U., nar. XX.X.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/638/2009-22 zo dňa 22.1.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.2.2010, bol zaviazaný prispievať na výživu C. U. sumou 50,- eur mesačne,
vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky M. U., tejto povinnosti sa v Prievidzi úmyselne
vyhýbal v období od v období od 14.9.2010 do 18.10.2011 tým, že nemal vážny záujem o prácu, nebol
nikde oficiálne zamestnaný, nezaevidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, a i keď mal príjem z drobnej brigády, na výživné
nezaslal oprávnenej žiadne výživné a tak zostal M. U. dlhovať na výživnom za obdobie od 1.10.2010 do
18.10.2011 sumu 500,- eur s výnimkou uhradeného výživného dňa 11.10.2011 v sume 150,- eur,
a to napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/219/2010-74 zo dňa
31.8.2010, právoplatným dňa 22.9.2010, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa§
207 odsek 2 Trestného zákona,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,
č í m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov
nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obv. V. V., vypočul svedkyňu M. U., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi.
Obv. V. V. priznal, že od 14.9.2010, teda po tom, či si prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza
- sp. zn. 1T/219/2010, ktorým bol právoplatne uznaný vinným za neplnenie vyživovacej povinnosti na
syna C., si naďalej neplnil vyživovaciu povinnosť na tohto syna pravidelne mesačne do 10. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky M. U.. V danom období nikde oficiálne nepracoval, keď pracoval, tak len
brigádnicky v stavebnej firme otca, to, čo potreboval, mohol tu odpracovať rôzne, možno i v niektorý
mesiac 10 - 20 dní a podľa počtu dní a práce dostávali odmenu tak do 300,- eur. Nebol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, nepožiadal o žiadne dávky. Žije i s družkou u svojich
rodičov, tí, keď potrebujú, tak ho živia i jeho rodinu. Má ďalšie dve maloleté detí, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti. Matke syna chcel vyplatiť výživné. Syna navštevuje, stretáva sa s ním.
Svedkyňa M. U. vypovedala, že obžalovaný jej na syna C. nedal výživné v stanovených lehotách od
14.9.2011. Zaplatiljejvýživnéaž11.10.2011vsume150,-eur,maljejvyplatiťcelézameškanévýživné,to
savšaknestalo,ostaljeještedlhovaťdohlavnéhopojednávania18.10.2011sumu500,-eur.Obžalovaný
sa so synom stretáva, no je to skôr z jej iniciatívy, keď ona vyhľadala rodinu obžalovaného. Požiadala
o náhradné výživné, keďže jej výživné neposiela obžalovaný, no ani táto suma jej, podľa nej, na výživu
syna nepostačuje, musí si požičiavať.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rodným listom mal. C. č.l. 15, správami č.l. 21 - 23, 25, 37,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný nie je živnostník, nepodal daňové priznanie dane z príjmu fyzických
osôb, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je poberateľom žiadnej dávky č.l. 27 -
28 - rozhodnutím o priznaní náhradného výživného M. U. vo výške 50,- eur od 1.1.2011 č.l. 38, z
ktorej vyplýva, že posledná evidencia obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi bola do 12.11.2002, ak by bol sa o prácu uchádzal, bolo mu
možné sprostredkovať vhodné zamestnanie podľa ponuky voľných miest a schopnostiam a vzdelaniu
obžalovaného, ten má ukončenú základnú školu.
Súd sa oboznámi s rozsudkom Okresného súdu Prievidza - sp. zn. 13P/638/2009 č.l. 16 - 18, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný ako otec dieťaťa je povinný na maloletého syna C. platiť výživné sumu 50,- eur
od 1.1.2010 k rukám matky najneskôr do 10. dňa v mesiaci, mesačne vždy vopred.
Trestným rozkazom sp. zn. 1T/219/2010 č.l. 19, z ktorého vyplynulo, že obžal. V. V. bol uznaný vinným z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
14 mesiacov.. Trestný rozkaz prevzal tak, ako to vyplynulo s oboznámenej doručenky č.l. 20 spisu dňa
13.9.2010, trestný rozkaz sa stal právoplatným 22.9.2010.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým
vzhľadom na samotnú výpoveď obžal. V. V., výpoveď svedkyne M. U., oboznámené listinné dôkazy, mal
súd preukázané, že obžal. V. V. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu
svojejzákonnejpovinnostivyživovaťinéhoačinspáchal,hocibolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený, čim tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno c) Trestného zákona.
Štát má záujem na riadnej výchove a výžive maloletých, nezaopatrených detí. Pre riadne zabezpečenie
ich nevyhnutných potrieb je i potreba mať dostatok finančných prostriedkov osôb, ktoré sa o tieto deti
osobne starajú. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil s s listinnými dôkazmi - správami, ktoré charakterizujú osobu obžalovaného. Ako
vyplýva zo správy Mestskej polície Prievidza č.l. 41, obžalovaný bol opakovane postihnutý za priestupok
proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno k) Zákona o priestupkochproti občianskemu spolunažívaniu, správa č.l. 42 - 45, z odpisu registra trestu č.l. 46 v nadväznosti
na i trestný rozkaz č.l. 19 - 20 vyplýva, že hľadí sa na neho, akoby bol len jedenkrát súdne trestaný
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/219/2010, teda daného skutku sa dopustil v
čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť.
Pri zohľadnení účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní
druhu a výmery trestu zohľadniac okolnosti skutku, jeho následok, nevzhliadnutie žiadnej priťažujúcej,
ale ani žiadnej poľahčujúcej okolnosti u obžal. V. V., zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší
spôsob života, možnosť jeho nápravy, zohľadniac i ostatné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia §
34 odsek 4 Trestného zákona, prihliadnuc i na okolnosť, že obžalovaný sa aktuálne stará i o ďalšie
dve maloleté detí, no na druhej strane nemožnosť prehliadnuť fakt, že obžalovaný naďalej neplní si
svojuzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,napriekprávoplatnémuodsúdeniupretotožnútrestnúčinnosť,
teda fakt, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na obžalovaného výchovný vplyv, napriek plynutiu
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia naďalej pokračuje v páchaní trestnej činnosti, teda nutnosť
zohľadniť ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona o nemožnosti použitia ustanovenia odseku 1 §
49 Trestného zákona o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky,
ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe, súd dospel k záveru,
že trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby - v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne, bude
dostatočný na ochranu spoločnosti, na morálne odsúdenie konania obvineného, no predovšetkým na
jeho prevýchovu, a preto mu takýto trest, ako dôvodný a zákonný, uložil. Pretože obžalovaný nebol
pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu, na výkon tohto trestu odňatia slobody ho v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.