Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23C/65/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207209914
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky B.
E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M. na M. ul. č. 9 zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so
sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 proti odporcovi L. E. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v O. B. č. XXX
zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom advokátom so sídlom v Prešove na Konštantínovej ul. č. 6 v
konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 13.9.2010 č. k. 23C/65/2007-442 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh na určenie manželského výživného zamieta a odporca nie je povinný

zaplatiť súdny poplatok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na výživu 265,55
€ mesačne od 17.5.2007 do 7.10.2008 a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol. Dlžné výživné 3.606,89
€ od 17.5.2007 do 7.10.2008 povolil odporcovi splácať navrhovateľke v 6-ich mesačných splátkach po
601,15 € vždy k 15. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku a zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok
72 € na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o náhrade trov
konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky zo 17.5.2007, ktorým sa domáhala, aby súd prvého
stupňa zaviazal odporcu prispievať jej na výživu 20.000,- Sk (663,88 eur) mesačne od podania návrhu

do právoplatnosti rozsudku o rozvode vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a nahradiť jej trovy konania,
pretože odporca 15.6.2006 opustil spoločnú domácnosť a od toho času jej neprispel na výživu, ani
jej nevyplatil odmenu za účtovnícku činnosť, ktorú vykonávala pre jeho spoločnosti, v dôsledku čoho
musela sama zabezpečovať celý chod domácnosti a výživu vtedy ešte mal. Ivany. V priebehu konania
Okresný súd Košice II uznesením z 13.6.2007 č. k. 23C/65/2007-47 zaviazal odporcu predbežne
prispievať navrhovateľke na výživu 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
od 13.6.2007 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a vo zvyšku (3.500,- Sk) zamietol

jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Z vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania
uzavreli manželstvo pred bývalým ObNV Košice II 6.8.1988. Manželstvo bolo rozsudkom Okresného
súdu Košice II z 5.9.2008 č. k. 14C 30/2007, právoplatným dňa 7.10.2008, rozvedené. Ďalej zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.6.2008 č. k. 26P 247/2006 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach z 21.1.2009 č. k. 8CoP 267/2008, právoplatným dňa 12.2.2009, bol odporca zaviazaný
prispievať na výživu ich spoločnej dcéry, vtedy ešte mal. C. 12.000,- Sk mesačne od 1.6.2006 do
22.2.2008, celkovo 191.000,- Sk, ktoré bol povinný zaplatiť C. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z

výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu v Košiciach konajúci súd zistil, že navrhovateľka
je SZČO a podniká na základe živnostenského oprávnenia od 17.3.2004. Do roku 2006 pracovalav spoločnosti odporcu, kde viedla účtovníctvo a od roku 2006 je nezamestnaná. V období od mája
2007 do marca 2008 vykonávala na základe živnosti práce v spoločnosti F. N. W. s čistým mesačným
príjmom 3.500,- Sk a od 8.10.2007 do 19.10 2007 a od 18.4.2008 do 4.4.2009 bola práceneschopná.

Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2006 /čl.230/ zistil, že navrhovateľka mala
príjem vo výške 120.000,- Sk a výdavky 87.982,- Sk; jej priemerný mesačný príjem bol teda 2.668,- Sk
(základ dane 32.018,- Sk - daň 0,- Sk/12). Z potvrdení o podaní daňových priznaní k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2007 /čl. 239/ a za rok 2008 /čl.328/ zistil, že jej priemerný čistý mesačný zárobok
bol 698,- Sk mesačne v r. 2007 (základ dane 8379,- Sk - daň 0,- Sk/12) a 1.639,50 Sk mesačne

v roku 2008 (základ dane 19.674,- Sk - daň 0,- Sk/12). Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu
na M. ul. č. 9 v M., ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo 7.8.2006, vklad ktorej bol do KN povolený
4.9.2006, za kúpnu cenu 850.000,- Sk a garáže. Vychádzal tiež zo zistenia, že navrhovateľka mala v
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vedený účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXX na základe návrhu z
11.5.2001. Na základe žiadosti z 26.4.2007 bol navrhovateľke schválený medziúver a stavebný úver č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX. Dcéra navrhovateľky U. E. mala v ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vedený

účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXX na základe návrhu z 11.5.2001. Na základe splnomocnenia
z 27.12.2005 bola k nakladaniu s uvedeným účtom splnomocnená navrhovateľka. Na základe žiadosti
splnomocnenkyne (navrhovateľky) bola zmluva prevedená na navrhovateľku 19.4.2007 a následne
20.4.2007 bola na žiadosť navrhovateľky zmluva spojená so zmluvou XXXXXXXXX. Dcéra účastníkov
konania C. E. mala v ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vedený účet stavebného sporenia č. XXXXXXXXX,

ktorý na základe návrhu z 11.5.2001 uzatvorila navrhovateľka, ako jej zákonná zástupkyňa. Zmluva bola
vypovedaná a zrušená k 23.6.2007. Oprávnenie nakladať s účtom mala navrhovateľka ako zákonná
zástupkyňa. Z výpisov z účtov navrhovateľky vedených v Tatarabanke a.s. vyplynulo, že na sporiacom
účte č. XXXXXXXXXX /čl. 260A/ (k účtu č. XXXXXXXXXX) bol k 16.5.2007 zostatok 0,00 eur; 0,00
Sk; 17.5.2007 bol vykonaný na sporiaci účet prevod 428.744,43 Sk (14.231,70 eur); k 7.10.2008 bol

zostatok na tomto účte 55,53 eura (1.672,82 Sk), z obratov na účte za uvedené obdobie vyplynulo:
96x debet 592.944,20 Sk a 23x kredit 594.617,02 Sk; na bežnom účte č. J. /čl. 266A/ bol k 16.5.2007
zostatok 348,42 eura (10.496,43 Sk) a k 7.10.2008 bol zostatok 799,74 eura (24.092,94 Sk), z obratov
na účte za uvedené obdobie vyplynulo: 223x debet 1.274.908,38 Sk a 123x kredit 1.288.504,89 Sk;
na bežnom účte č. XXXXXXXXXX /čl. 282A/ bol k 16.5.2007 zostatok 841.89 eura (25.362,65 Sk) a k

7.10.2008 bol zostatok 802,60 eura (24.179,05 Sk), z obratov na účte za uvedené obdobie vyplynulo:
69x debet 97.983,- Sk a 31x kredit 96.754,40 Sk. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že odporca
je spoločníkom a konateľom v spol. Y. M., s.r.o. a jediným spoločníkom a konateľom v spol. E., s.r.o..
Zároveň podniká na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom v Košiciach od
28.9.1992, s doplnením rozsahu živnosti 31.3.2004. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej

osoby za rok 2006 vyplynulo, že odporca vykázal príjem 13.187.850,- Sk a výdavky 12.980.188,- Sk; v
roku 2007 vykazoval odporca príjmy 13.845.703,- Sk a výdavky 14.683.753,- Sk; v roku 2008 vykázal
odporca príjmy 13.461.133,- Sk a výdavky vo výške 13.224.376,- Sk. Z daňových priznaní a potvrdení o
podaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 /čl. 262/ a za rok 2008 /čl.309/ súd
zistil, že priemerný mesačný zárobok odporcu bol 12.900,- Sk v r. 2007 (základ dane 165.899,- Sk - daň

11.073,- Sk/12), a 17.730,- Sk v roku 2008 (základ dane 236.757,- Sk - daň 23.989,- Sk). Z daňového
priznania a potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008 /čl.
317A/ podaného spol. E. s.r.o. (v ktorej bol odporca jediným spoločníkom a konateľom) vyplynulo, že
priemerný mesačný zárobok odporcu bol 8.440,- Sk; z daňového priznania k dani z príjmov právnickej
osoby za rok 2008 /čl.318A/ podaného spol. Y. Košice s.r.o. (kde bol odporca spoločníkom a konateľom

s p. U.) vyplynulo, že priemerný mesačný zárobok odporcu bol 2.120,- Sk (základ dane 62.817,- Sk -
daň 11.935,- Sk/12/2), t.j. priemerný mesačný príjem odporcu v roku 2007 bol vo výške 12.900,- Sk a v
roku 2008 vo výške 28.290,- Sk. V roku 2006 odporca kúpil rodinný dom v O. B. za 3.300.000,- Sk a na
tento účel si vzal hypotekárny úver 2.000.000,- Sk. Predmetný dom previedol na dcéru U. na základe
darovacej zmluvy, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený v roku 2008 pod č. V XXXX/XX z

18.12.2008. V roku 2006 odporca nadobudol kúpnou zmluvou z 13.9.2006 aj nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XX ako pozemok parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXX - záhrady, v kat. úz. P., v
podiele 1/1 za kúpnu cenu 2.800.000,- Sk, ktorú predal v roku 2007 za 800.000,- Sk. Odporca je podľa
výpisov z listov vlastníctva tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX,
a to pozemku parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX - ostatné plochy, v kat. úz. F. mesto v podiele 1/2, ktoré

nadobudol titulom kúpnych zmlúv z 21.4.2005 a 8.6.2006, za celkovú sumu 313.500,- Sk (135.500,-
Sk + 178.500,- Sk) a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako pozemok parc. č. 73 - zast. plochy a
nádvoria a parc. č. XX - záhrady, kat. úz. P., v podiele 1, ktoré nadobudol titulom osvedčenia o dedičstve
40D 485/01 Dnot 88/01.Z výpovede navrhovateľky zistil, že od júna 2006, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť a prestal
jej prispievať na chod domácnosti došlo u nej k poklesu príjmu so zreteľom na to, že odporca bol
jej živiteľom, pracovala na základe živnosti ako účtovníčka v jeho firme, ktorej je zároveň konateľom.

Uviedla, že predtým pracovala v BMG Horizont za 40.000,- Sk mesačne a dostávala aj vysoké odmeny
120.000,- Sk. Časť týchto peňazí v BMG Horizont aj investovala a pred krachom spoločnosti ich vybrala.
Z týchto peňazí financovala celú domácnosť cez internet banking. Odporca jej v tom čase prispieval
na domácnosť 20.000,- Sk mesačne, niekedy kvartálne 60.000,- Sk, dával jej peniaze na vianočné
darčeky pre deti a pod.. Po krachu horizontu sa zamestnala ako účtovníčka v spoločnostiach odporcu. V

spoločnosti odporcu jej výplaty platené neboli, v spoločnosti, v ktorej bol odporca spoločníkom s p. U. jej
bolo mesačne vyplácaných 20.000,- Sk, avšak po odsťahovaní sa odporcu zo spoločnej domácnosti, za
nasledujúcich 5 mesiacov jej nebola vyplatená mzda. Uviedla, že jej časté práceneschopnosti a zníženie
príjmu spôsobili psychické problémy, ktoré boli dôsledkom odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti. Z
jej výpovede ďalej zistil, že v rozhodnom období, t.j. od 17.5.2007 až do mája 2008 pracovala na základe
živnosti pre F. N. W. s príjmom 3.500,- Sk mesačne. Napriek tomu, že si podala inzeráty, prácu si nevie

nájsť. Fyzickú prácu zo zdravotných dôvodov vykonávať nemôže, a preto žije zo stavebného sporenia,
na ktoré jej prispieval odporca a hľadá si prácu. Okrem toho mala v spornom období - až do februára
2008, keď sa stala C. plnoletou, príjem z výživného 2.000,- Sk mesačne, ktoré bol jej dcére povinný
platiť odporca na základe predbežného opatrenia. Uviedla, že odporca bol tiež rozsudkom zaviazaný
prispievať na výživu C. 12.000,- Sk mesačne, tento však nerešpektoval a výživné neplatil. Pokiaľ ide o

predbežné opatrenie nariadené v tomto konaní, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať jej na výživu
1.500,-Sk(49,79eura)mesačneuviedla,žetotojejodporcavôbecneuhrádzal.Zjejodpovedenaotázku
konajúcehosúdu,zakýchprostriedkovmalavýdavkyodmája2007dofebruára2008podľavýpisuzúčtu
v banke od 26.000,- Sk až do 56.000,- Sk mesačne, ak tvrdí, že mala príjem iba 3.500,- Sk mesačne a
prakticky žiadne úspory zistil, že mala nejaké úspory, presne sa už nepamätala v akej výške a v tom čase

to vôbec neriešila. Na otázku týkajúcu sa obratov na bežných účtoch a na sporiacom účte uviedla, že
mala dva bežné účty a jeden sporiaci účet k bežnému účtu, jeden z týchto bežných účtov už zrušila. Na
bežnom účte mala limit 50.000,- Sk a ak bola na tomto účte suma nad 50.000,- Sk Tatrabanka previedla
sumu prevyšujúcu 50.000,- Sk na sporiaci účet, ak suma na bežnom účte klesla pod 50.000,- Sk, zo
sporiaceho účtu boli prevedené peniaze na bežný účet. Na otázku z čoho pozostávalo 428.744,- Sk,

ktoré jej boli pripísané na účet 17.5.2007 uviedla, že táto suma pozostávala zo zrušeného stavebného
sporenia a úveru 250.000,- Sk poskytnutého z ČSOB. Ďalej zistil, že následne dňa 18.5.2007 z účtu
vybrala 150.000,- Sk na kúpu garáže. Z jej výpovede tiež zistil, že nejaké peniaze mala aj v podielových
fondoch,tietozrušila,nakoľkoichcenaklesla.Uviedla,žesvojepeniazesasnažilainvestovaťarozumne
používať. V žiadnom prípade ich nepremárnila, snažila sa, nakoľko s odporcom plánovala budúcnosť,

chcelikúpiťrodinnýdom.Poodchodeodporcuzospoločnejdomácnostisamuselasnažiťvyžiťzosvojich
úspor, neskôr sa však dozvedela, že odporca má dosť veľa peňazí, čo považovala za veľký podraz.
Uviedla, že pri odchode odporcu zo spoločnej domácnosti odporca zobral aj doláre, ktoré mala ušetrené
z diét, zo služobných ciest z času, keď pracovala v Horizonte. Nevedela uviesť v akej výške boli tieto
peniaze, boli uložené v košíku, kde boli aj marky a iná mena a využívali ich na dovolenky väčšinou po

Európe, kde dolármi platiť nemohli. Navrhovateľka ďalej uviedla, že pokiaľ vyberala sumy vo vyšších
čiastkach tieto vyberala v čase, keď nakupovala šaty pre salón a previedla ich na účet predajcu. Z týchto
peňazí zároveň platila aj stravu a výdavky na domácnosť. Uviedla, že v súčasnosti jej na výživu a výživu
jej dcéry prispievajú jej bratia po 3.000,- Sk až 4.000,- Sk mesačne, aby mohli vôbec prežiť. V spornom
období jej bratia neprispievali, nakoľko vtedy ešte mala peniaze. Ďalej uviedla, že v čase podania návrhu

mala úspory vo výške asi 300.000,- Sk, na presnú výšku sa už nepamätala a tieto všetky použila na kúpu
a rekonštrukciu nového bytu, pretože keď odporca odišiel zo spoločnej domácnosti na U. ul., zavádzal
ju, že sa vráti k rodine, ale už nie do bytu na U., o čom presviedčal aj deti, preto tento byt predala a
kúpila byt na M., za ktorý doplatila 100.000,- Sk a do rekonštrukcie domácnosti investovala 250.000,-
Sk. Z jej písomného vyjadrenia zistil, že byt na U. mala predať za 1.100.000,- Sk a následne kúpiť byt na

M. ul. za 1.300.000,- Sk. V byte už boli vykonané určité stavebné zmeny, napriek tomu investovala do
ďalších zmien približne 110.000,- Sk.. Všetky tieto výdavky financovala z ušetrených peňazí vzhľadom
na to, že u predchádzajúceho zamestnávateľa dosahovala nadštandardný príjem. Odporca sa však
napriek jej snaženiu do bytu nevrátil, naopak nerešpektoval ani zmluvne dohodnutý pracovný vzťah a
odmietol jej uhradiť faktúru za prácu vykonanú pre jeho firmu za 5 mesiacov. V uvedenom čase došlo aj

k zrušeniu zmluvy o stavebnom sporení, a to tak jej, ako aj dcérinej. Tieto peniaze investovala, a teda
doposiaľ patria jej dcéram. Uviedla, že jej dcéra U. bola dlhodobo vo Veľkej Británii a po návrate na
Slovensko opakovane preberali čím sa bude živiť, pričom dcéra prejavila záujem o otvorenie požičovnesvadobnýchšiataspoločenskýchodevov.Dcérenatentoúčelposkytla150.000,-Sk,ztoho120.000,-Sk
bolo použitých zo stavebného sporenia a ďalšie prostriedky jej poskytla zo svojich úspor. Ďalej uviedla,
že predmetné svadobné šaty požičala svojej kamarátke, ktorá mala chránenú dielňu. Dcérin priateľ

následne požiadal úrad práce o dotáciu z eurofondov na otvorenie salónu. Medzičasom však medzi ňou
a dcérou došlo k nezhodám, preto salón nebol otvorený. Šaty však ostali u dcéry v O. B. a dcéra ich
predáva cez internet. Prostriedky zo zmluvy na meno C. E. použila na kúpu garáže, ktorá stála 150.000,-
Sk. Jej hodnota je v súčasnosti 180.000,- Sk, bola zrekonštruovaná aj pomocou jej brata. Rozhodnutie
kúpiť garáž konzultovala s odporcom a dôvodom bolo predovšetkým to, že v minulosti došlo k vážnemu

poškodeniu jej motorového vozidla. V uvedenom čase bola tiež nútená vybrať od ČSOB úver vo výške
250.000,-Sk,ktorýdoposiaľspláca.Ztohtoúveruspolusdcéroužili,keďsaminulijejúspory.Odporcasa
v tom čase nijako nezaujímal o to, z čoho navrhovateľka žije a len vďaka spomínanému úveru dokázala
predmetné obdobie prežiť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve uviedla,
že na chalupu v K. chodí veľmi rada ich Y., ktorá keď sa dozvedela, že odporca ju chce predať, bola
nešťastná, preto mu napísala, aby svoj podiel previedol na deti a ona urobí to isté. Záhrada v Medzeve

je podľa jej názoru nepredajný kus pozemku, pretože odporca nesúhlasí s jeho predajom, resp. obvinil
realitného agenta, takže k samotnému predaju nedošlo.

Vychádzal aj z tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá prezentovala názor, že v konaní
nebolo preukázané, že navrhovateľka mala mať mimomanželskú známosť, pre ktorú by priznanie
manželského výživného malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Je síce pravdou, že navrhovateľka

mala mimomanželskú známosť pred 20 rokmi s p. U., túto však vtedy aj ukončila. Odporca o tejto
skutočnosti vedel a napriek tomu prejavil vôľu naďalej žiť s navrhovateľkou v manželstve. Naopak,
uviedla, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak odporca poukazuje na niečo, čo je medzi účastníkmi
konania už vyriešené. Ďalej uviedla, že životná úroveň účastníkov konania nebola v rozhodnom období
rovnaká. Navrhovateľka nespochybňuje, že odporca kým neopustil spoločnú domácnosť prispieval do

spoločnej domácnosti, avšak odkedy odišiel, ničím neprispieval. Pokiaľ ide o kúpu bytu poukázala na to,
že navrhovateľka kúpila byt aj z peňazí, ktoré získala predajom starého bytu. Do nového bytu investovala
okolo 300.000,- Sk, ktoré získala prevodom zo stavebného sporenia a v tom čase žila predovšetkým
zo svojich úspor. Z jej vyjadrenia ďalej zistil, že navrhovateľka si skutočne hľadala zamestnanie, o
čom svedčí aj to, že od mája 2007 do marca 2008 na základe živnostenského oprávnenia pracovala

v spoločnosti F. N. W. s mesačným príjmom 3.500,- Sk. Od 18.4.2008 do 4.4.2009 bola navrhovateľka
práceneschopná,vsúčasnostinepracuje,mázdravotnéproblémy.Ďalejuviedla,žepokiaľideozrušenie
BSM, zo zákona o rodine ani z Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by existencia či neexistencia
BSM mala ovplyvniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu zo zákona o rodine. Bez ohľadu na
existenciu BSM je daná povinnosť manželov vzájomne sa vyživovať. Poznamenala, že tvrdenie odporcu

o ziskuchtivosti navrhovateľky je nepravdivé a vyjadrila presvedčenie, že ak by bola navrhovateľka
takého zamerania, nebola by podala návrh na zrušenie BSM, pretože by mala záujem participovať na
majetkových hodnotách, ktoré nadobúdal odporca. Uviedla ďalej, že navrhovateľka nikdy netvrdila, že
byt kúpila za 850.000,- Sk, pričom je pravdou, že na zmluve je uvedená táto kúpna cena, navrhovateľka
však listinnými dôkazmi preukázala, že kúpna cena bola vyššia. Pokiaľ ide o výber vyšších čiastok z

účtov navrhovateľky poukázala na to, že v máji 2007 bol navrhovateľke poskytnutý úver, ktorý jej mal
zabezpečiť preklenutie mimoriadne ťaživého obdobia. Odporca si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť
nielen voči navrhovateľke, ale ani voči vtedy maloletému dieťaťu. V opačnom prípade by mu nevznikol
dlh na výživnom vo výške 191.000,- Sk. Výdavky odporcu na nehnuteľnosti zároveň charakterizujú jeho
pomery ako neporovnateľné s pomermi navrhovateľky.

Zvýpovedeodporcuzistil,žejespoločníkomvdvochobchodnýchspoločnostiach-Y.M.,s.r.o.aE.,s.r.o.
a okrem toho má aj živnostenské oprávnenie. Príjem má jedine zo živnostenského oprávnenia, pretože
ani z jednej z uvedených obchodných spoločností nepoberá žiadnu mzdu. Nepoprel, že navrhovateľke
neplatil manželské výživné v zmysle právoplatného predbežného opatrenia a tiež, že platil výživné na
C. do februára 2008, ale potom ako dovŕšila 18 rokov, daroval jej byt v hodnote asi 4.000.000,- Sk

s platiacim nájomníkom, ktorý uhrádza mesačne nájomné vo výške 7.000,- Sk, takže takéto výživné
považoval za dostatočné. Okrem toho svojej už plnoletej dcére daroval aj pozemok v O. B.. Poukázal
na to, že podľa jeho názoru a podľa samotných vyjadrení navrhovateľky mala v čase podania návrhu
úspory vo výške asi 500.000,- Sk až 600.000,- Sk. Okrem toho ukladal peniaze na stavebné sporenie
na meno navrhovateľky a ich dvoch dcér, kde bolo nasporených v tom čase asi 126.000,- Sk na každom

jednom účte osobitne a s týmito peniazmi, vo výške asi 400.000,- Sk disponovala výlučne navrhovateľkaa podľa toho usudzoval, že jej životná úroveň nebola a nie je vôbec na nižšej úrovni ako jeho. Je
toho presvedčenia, že situácia navrhovateľke umožňuje, aby začala podnikať aj v inej oblasti ako v
ekonomických službách. Uviedol, že prácu vo firme Horizont Slovakia dostala iba kvôli jeho osobným

kontaktom a po jej krachu v skutočnosti nehľadala zamestnanie, dokonca podľa jeho vedomostí pred
časom odmietla aj miesto na ekonomickom oddelení firmy Tatrametal, s.r.o. v M., s nástupným platom
17.000,- Sk aj napriek tomu, že vyhrala konkurz. Od obdobia krachu Horizontu až do času, keď odišiel
zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka nepodieľala na spoločnom chode domácnosti, vkladal jej
približne 30.000,- Sk na osobný účet a z týchto platila poplatky za byt aj iné platby, často spojené iba

s jej mimoriadnymi aktivitami. Keď pracovala v BMG Horizont, celá jej výplata bola na jej účte a aj
vtedy jej prispieval na účet a tieto peniaze zrejme navrhovateľka použila len na svoje účely, nakoľko do
domácnosti nič veľké nepribudlo. Konajúci súd ďalej z jeho výpovede zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým
má vlastnícke práva aj tie, ktoré sú ešte v BSM, kúpil z prostriedkov získaných dlhoročnou poctivou
prácou, ktorá mala vplyv aj na jeho poškodené zdravie a sčasti z prostriedkov získaných pôžičkou v
Tatrabanke, a.s. Košice. Tieto nehnuteľnosti získava preto, aby mohol pomôcť obom dcéram v ich živote

a peňažné prostriedky potrebuje pre podnikanie. Navrhovateľka sa dlhé roky starala predovšetkým o
svoju zábavu a mimomanželské aktivity, často odchádzala zo spoločnej domácnosti bez neho v čase,
ktorý sa dá jednoznačne určiť ako nepracovný. Takisto neboli výnimkou aj niekoľkodňové a týždňové
odchody za zábavou. Uviedol, že má plné právo domnievať sa a tvrdiť, že odchádzala za inými mužmi, s
ktorými trávila aj dovolenky v zahraničí alebo na iných miestach na Slovensku, pričom jemu stále tvrdila,

že chodí za kamarátkami. Taktiež má vedomosti o tom, že čas, ktorý trávila doma, kým on bol vo svojich
zamestnaniach, využívala na koketovanie s inými mužmi, pričom nebolo výnimkou ani prijímanie týchto
návštev v jej byte na U. č. XX v M.. Uviedol, že všetky tieto konania sú v rozpore s ustanovením § 18
Zákona o rodine, a teda aj v rozpore s dobrými mravmi. Zo spoločnej domácnosti odišiel, pretože si
myslel, že tým niečo dosiahne a mal na to osobný dôvod. Nechcel navrhovateľku položiť na kolená,

ale už sa nedokázal vrátiť, nakoľko zistil niečo z jej minulosti, čo je tiež osobné. Uviedol, že vzťah pred
uzavretím manželstva a samotné manželstvo trvalo približne 18 rokov a z toho ho navrhovateľka 15
rokov podvádzala. Tých 15 rokov pre navrhovateľku znamenal len byť niekým, kto je povinný alebo
ju má zabezpečiť a ona si žila svoj vlastný život. Oprávnene sa domnieval o desiatke iných mužov, s
ktorými mala pomer a podľa jeho názoru väčšinu času manželstva trávila viac menej s niekým iným. Pri

riešení sporov dlhé roky zásadne vyhlasovala, že ak sa mu niečo nepáči nech odíde, presnejšie „nech
vypadne z jej bytu“. Ak odišiel zo spoločnej domácnosti, v podstate splnil len želanie navrhovateľky a
nevidí dôvod, prečo by jej mal niečo platiť. Uviedol, že má dve dcéry a teda má komu dávať, preto nevidel
žiaden morálny dôvod niečo dávať navrhovateľke, ktorá ním celý život viac menej pohŕdala. Odporca
ďalej uviedol, že celý život sa snažil zabezpečiť rodinu, navrhovateľka mala prácu v sociálnej poisťovni,

v ktorej pracovať nechcela, chcela ostať doma a starať sa o deti. O rodinu sa starala, nezabudla sa
však starať aj o seba a o svoje zázemie. Na otázku týkajúcu sa ostatných nehnuteľností uviedol, že
nehnuteľnosť v kat. úz. Severné mesto mala byť majetkom spoločnosti s ručením obmedzeným avšak so
spoločníkom sa im javilo vhodnejšie, aby tieto nehnuteľnosti boli zapísané na meno fyzickej osoby. Takto
to aj kúpili, nehnuteľnosť však súvisí s podnikaním a mala by patriť do spoločnosti Y. M., s.r.o. Uvedená

nehnuteľnosť má výmeru približne 8 árov, teda 4 áre patria jemu. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX
predal v roku 2007 za 800.000,- Sk. Môže sa teda javiť, že má vyšší príjem ako uvádza, avšak bol to len
jednorazový príjem. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v kat. úz. O. B. daroval dcére, nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX v kat. úz. P. nadobudol dedením v rozsahu 1 a pokiaľ ide o byt na I. č. XX tento
darovacou zmluvou previedol na mladšiu dcéru C.. Pokiaľ ide o navrhovateľkou investované peniaze do

nového bytu poukázal na rozpory v jej výpovediach a uviedol, že v tomto byte bolo všetko, preto dospel
k záveru, že navrhovateľka tieto peniaze mala a zvýšila si svoju životnú úroveň nepatričným spôsobom,
a to nad tú jeho. Tvrdenie navrhovateľky, že poskytla dcére 150.000,- Sk označil za nepravdivé a v
tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka síce kúpila nejaké svadobné šaty, ale na účely svojho
podnikania a nie podnikania dcéry. Pokiaľ ide o kúpu garáže za 150.000,- Sk uviedol, že túto skutočnosť

s ním navrhovateľka nekonzultovala a to, že nejakú garáž má zistil až z katastra nehnuteľností. Zároveň
vyjadril presvedčenie, že ak navrhovateľka tvrdí, že nemá z čoho žiť, nemala kupovať garáž.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu zistil, že navrhovateľka od skončenia pracovného pomeru v
spoločnosti Horizont nikde nepracovala, zamestnanie si hľadala len umelo, účelovo a čakala, že ju bude
živiť odporca. Následne kúpila byt za 1.250.000,- Sk, investovala do neho ďalších 300.000,- Sk a má tiež

garáž v hodnote 150.000,- Sk. Ďalej poukázal na výpisy z účtov navrhovateľky a uviedol, že napríklad
od júna 2007 do septembra 2007, teda za tri mesiace navrhovateľka minula cca 98.000,- Sk, v júni 2008malapríjem20.000,-Skauskutočnilavýber 15.000,-Sk.Uviedol,žepokiaľmalanavrhovateľkavobdobí
od mája 2007 do marca 2008 príjem v sume 3.500,- Sk, nemohla mať v takom prípade výdavky 90.000,-
Sk za tri mesiace, pričom navrhovateľka tieto výdavky skutočne mala a v porovnaní s jej príjmom sú

tieto výdavky nadštandardné. Uviedol, že v súčasnosti odporca nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
všetko previedol darovacími zmluvami na svoje dcéry, z jeho strany nešlo o účelový predaj so snahou
zarobiť peniaze. Majetkové pomery odporcu mu neumožňujú platiť navrhovateľke žiadne výživné jednak
z dôvodu, že od augusta 2009 do februára 2010 bol práceneschopný, v súčasnosti je opäť mesiac PN a
tiež z dôvodu prírodnej katastrofy, ktorá ho postihla a kompletne vytopilo dom, v ktorom býva. Poukázal

na ust. § 3 Občianskeho zákonníka a na § 18 Zákona o rodine, ktoré podľa jeho názoru navrhovateľka
porušila a svojich práv sa domáha v rozpore s dobrými mravmi.

Z výpovede svedka I. V. zistil, že sa s navrhovateľkou spoznal cez svoju bývalú priateľku, ktorá bola jej
kolegyňou. Následne sa spoznal aj s odporcom, s ktorým sa však nevidel už asi dva roky. Uviedol, že
jeho vzťah s navrhovateľkou bol spočiatku priateľský, neskôr bol viac menej nepriateľský a ako osoba
pre neho navrhovateľka neexistuje. Navrhovateľku nevidel približne sedem rokov, stretli sa len raz,

nerozprávali sa však. Z jeho výpovede ďalej zistil, že niekedy pred rokom 2001 bola navrhovateľka na
víkend v byte jeho bývalej priateľky, kde bol aj on a pán I., no nevedel s istotou uviesť, či navrhovateľka
spala s pánom U. I. v jednej izbe. Z výpovede svedkyne V. N. zistil, že s účastníkmi konania sú kamaráti,
poznajú sa približne 15 rokov, v súčasnosti je v kontakte s oboma. Uviedla, že navrhovateľka mala
kamarátov, či sa s nimi stýkala aj inak, ako kamarátsky, uviesť nevedela. S navrhovateľkou si chodievali

posedieť väčšinou keď mala svedkyňa problém. Ďalej zistil, že počula o tom, že navrhovateľka sa
stretávala s pánom U., a to v čase hádok medzi účastníkmi konania. O tom či sa s ním navrhovateľka
stretávala sama, prípadne vyhľadávala jeho spoločnosť, vedomosť nemala. Vedela, že navrhovateľka
bola v kamarátskom vzťahu s pánom V., ktorého spoznala cez jeho sestru, s ktorou chodila do školy.
Navrhovateľka bola tiež dôverná priateľka s pánom I., s ktorým sa zoznámila v práci, či bol medzi

nimi hlbší vzťah uviesť nevedela. Uviedla, že navrhovateľku zoznámila s p. V., s ktorým sa stretla len
raz, či sa s ním aj naďalej stretáva svedkyňa vedomosť nemala. Vedela tiež, že keď účastníci konania
boli na dovolenke v T., navrhovateľke nadbiehal nejaký grék, avšak o tom, či bol medzi nimi nejaký
vzťah vedomosť nemala. Navrhovateľka tiež za slobodna poznala pána V., ktorý bol susedom svedkyne.
Svedkyňaďalejvosvojejvýpovediuviedla,žeodporcukaždýpoznáakozodpovednéhočloveka,ktorýsa

stará o rodinu. Navrhovateľka mala voľnejší život, väčšinou sama chodila von bez odporcu, chodievala
s kamarátkami cvičiť, posedieť si, odporca ju nestrážil. Navrhovateľka ju nikdy nesklamala, väčšinou
jej stále pomohla a navrhovateľku hodnotila ako osobu, ktorej sa dá na 100 % ako kamarátke veriť.
Takto však hodnotí oboch účastníkov konania a oboch ich má rovnako rada. Z výpovede svedkyne C.
L. zistil, že s účastníkmi konania sa pozná veľmi dlho, odkedy uzavreli manželstvo, v súčasnosti sa

však často nestretávajú. S navrhovateľkou sa spoznala keď mali asi 18 rokov a dalo by sa povedať, že
boli dôverné priateľky. Neskôr však mali viacero nezhôd a približne pred rokom sa poškriepili, odvtedy
navrhovateľku nevidela. S odporcom sa stretáva sporadicky napríklad u nej v práci, keď niečo odporca
vybavuje. Uviedla, že má vedomosť o tom, že navrhovateľka sa stretávala resp. vyhľadávala spoločnosť
iných mužov mimopracovne, neštandardným spôsobom, s istotou vedela o jednom mužovi, o ktorom jej

povedala sama navrhovateľka. Konkrétne išlo o p. U., s ktorým bola na dovolenke a s ktorým udržiavala
mimomanželský vzťah trvajúci 1 až 1,5 roka. V čase, keď boli deti účastníkov ešte malé, stýkala sa s
ním veľmi často. Približne v roku 1991 bola svedkyňa, jej priateľ, navrhovateľka a pán U. na týždennom
nákupe v Istanbule. V roku 1995 bola svedkyňa, navrhovateľka a pán U. na dovolenke na Kréte. O
vzťahu navrhovateľky a pána U. vedelo veľa ľudí, navrhovateľka sa o tom sama zmieňovala, v tom

čase hrozil účastníkom konania rozvod, navrhovateľka sa však rozhodla, že sa vráti k odporcovi. O
vzťahu navrhovateľky a pána U. vedel i odporca. Navrhovateľka vedela, že odporca sa s tým dlho
a ťažko zmieroval, v tom čase však už nebol dôvod na rozvod ich manželstva. Ďalej z jej výpovede
zistil, že o vzťahu s odporcom sa navrhovateľka vyjadrovala striedavo, niekedy povedala, že sa chce
rozviesť, svedkyňa to však považovala za jej momentálnu vnútornú zlobu. Keď bola navrhovateľka

nahnevaná, niekedy sa vyjadrovala o odporcovi pohŕdavo, výnimočné to však nebolo. Je pravdou, že
navrhovateľka sa spoliehala na to, že odporca je podnikateľ, dobre zarába a ona sa bude mať dobre.
Mala vedomosť o tom, že navrhovateľka vstávala ráno po deviatej až desiatej hodine, zamestnaná
nebola, robila účtovníctvo pre odporcu. Uviedla, že asi pred dvoma či troma rokmi, tesne predtým ako
sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka vyjadrila, aby už odporca konečne

vypadol z jej bytu. Svedkyňa mala tiež vedomosť o tom, že navrhovateľka často odchádzala z domu vo
večerných hodinách sama bez odporcu. Z výpovede svedkyne C. zistil, že účastníkov konania poznápribližne 20 rokov, navrhovateľku poznala ako svoju kolegyňu, momentálne sa s účastníkmi konania
nestretáva, s navrhovateľkou sa nevidela približne rok. O tom či navrhovateľka vyhľadávala spoločnosť
iných mužov a či sa s inými mužmi stretávala, nemala vedomosť. Uviedla, že v čase, keď mali účastníci

konania problémy navrhovateľka jej povedala, že ju odporca napadol z dôvodu, že mala vzťah s inými
mužmi, medzi nimi aj s nejakým počítačovým analytikom, ktorého meno však nepoznala. Na otázku
odporcu, či mala navrhovateľka nadštandardný vzťah s p. V. a či sa stretávala s p. V., p. G. a p. I.
uviedla, že tieto mená jej nič nehovoria. Pokiaľ ide o vzťah navrhovateľky s p. I. svedkyňa uviedla, že
je to bývalý kolega navrhovateľky, s ktorým bola na káve, kde bola aj ona, no nevedela uviesť, či to

bolo po pracovnej dobe. Ďalej zistil, že navrhovateľka sa o odporcovi nevyjadrovala pohŕdavo, skôr sa
trápila kvôli tomu, že málo s odporcom komunikujú. Navrhovateľka tiež hovorila o tom, že odporca ju
vie finančne zabezpečiť, ale aj o tom, že nie je od neho finančne závislá. O tom, či navrhovateľka často
chodila sama večer von nevedela. Z výpovede svedka T. U. zistil, že účastníkov konania pozná približne
20 rokov, je spolužiakom odporcu. V súčasnosti sa nestretávajú, naposledy sa s odporcom videl pred 10
až 12 rokmi, s navrhovateľkou pred 1 až 1,5 rokom. Uviedol, že mal intímny pomer s navrhovateľkou, a

to v čase, keď už asi boli účastníci konania manželia. Tento vzťah mal s navrhovateľkou pred 15 až 16
rokmi a trval približne 1 až 2 roky. Uviedol, že bol s navrhovateľkou na dovolenke raz v Grécku a párkrát
na 2-dňových výletoch. V roku 1991 bol s navrhovateľkou v Istanbule a na 10-dňovej dovolenke v Poreči.
Tiež bol s navrhovateľkou na dovolenke na Kréte, nespomínal si však, v ktorom roku to bolo. Uviedol, že
o jeho vzťahu s navrhovateľkou odporca vedomosť mal. Nevedel od koho sa to odporca dozvedel, prišiel

však k nemu domov a porozbíjal mu okná a dvere. Ďalej zistil, že si nepamätá ako dlho po tom, čo sa
odporca o jeho vzťahu s navrhovateľkou dozvedel, ako dlho tento vzťah ďalej trval, považoval ho však za
skončený a chcel na to zabudnúť. Z výpovede svedkyne C. Y. zistil, že navrhovateľku pozná od detstva,
odporcu od uzavretia manželstva účastníkov konania. S účastníkmi konania sa pravidelne stretávala,
posledné tri mesiace sa nevideli. O problémoch v ich manželstve mala vedomosť od oboch. Párkrát

bola svedkom ich hádok, ku ktorým uviedla, že v návaloch hnevu určité hrubšie výrazy padli v prevažnej
väčšine od navrhovateľky. Uviedla, že má vedomosť o jednom mimomanželskom vzťahu navrhovateľky,
o iných takýchto vzťahoch len počula, s istotou sa k tomu vyjadriť nevedela. Z jej výpovede ďalej zistil, že
keď navrhovateľka chodila do práce vstávala skôr, úplný jej denný režim však nepoznala, niekedy však
navrhovateľka vstávala aj o deviatej ráno, odporca robil raňajky, či to však bolo každý deň tak, uviesť

nevedela. Párkrát sa navrhovateľka vyjadrila, aby odporca vypadol z domu, že si bez neho poradí, že
ho nepotrebuje. Z výpovede svedka U. V. zistil, že odporcu nepozná vôbec, navrhovateľku pozná len
z trestného konania, ktoré začalo asi pred troma rokmi a týkalo sa problému so susedom, jednalo sa
o trestný čin ohovárania. Uviedol, že o osobných vzťahoch medzi účastníkmi konania ako manželmi
vedomosťnemáanavrhovateľkupoznáčistolenzprofesionálnehohľadiska.Občassasnavrhovateľkou

stretol, pričom ju kontaktoval len ohľadne trestného oznámenia. Tieto stretnutia neboli plánované.
Uviedol, že s navrhovateľkou nemal žiaden vzťah ani intímny pomer. Z výpovede svedka C.. U. I. zistil,
že účastníkov konania pozná asi od roku 1998, kedy nastúpil do firmy Horizont. S navrhovateľkou sa
spoznal pri riešení pracovných problémov a v priebehu pracovného pomeru sa zblížili ako priatelia a asi
od roku 2001 a nasledujúce roky chodili spolu s účastníkmi konania na dovolenky, lyžovačky a pod..

O problémoch medzi účastníkmi konania ako manželmi nevedel, dozvedel sa o nejakých problémoch
až v roku 2005. Uviedol, že je pravdou, že v roku 2001 bol v byte pani Y., ktorá je bývalou kolegyňou
navrhovateľky, kde bol s navrhovateľkou cez víkend. V uvedenom byte boli od piatku do nedele, spali
tam 2 noci, pričom on spal v obývačke, navrhovateľka v zadnej izbe a pani Y. so svojim priateľom v
samostatnej izbe. Z výpovede svedka Ing. L. G. zistil, že navrhovateľku pozná len zbežne a odporcu

nepozná vôbec. Odporcu prvýkrát videl len na pojednávaní a raz prišiel ku nim domov, pričom svedok
domanebol.Uviedol,ženavrhovateľkupoznácezinternetakeďsipísalizistili,žemajúspoločnúznámu-
sesternicu navrhovateľky, prostredníctvom ktorej sa aj stretli, prvýkrát asi pred 4 až 5 rokmi. Niekoľkokrát
boli spolu na káve, stretli sa aj sami i s viacerými známymi, bližší vzťah však s navrhovateľkou nemal
a neudržiaval s ňou žiaden pomer.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže odporcu prispievať jej na výživu 663,88 € mesačne od
17.5.2007 do 7.10.2008, zaplatiť jej dlžné výživné a prizná jej trovy odvolacieho konania, pretože jej
životná úroveň bola neporovnateľne nižšia ako odporcova, ktorý kupoval nehnuteľnosti za niekoľko
miliónov a v strate ich predával a napriek tomu jej, ani ich dcére neprispieval na ich nevyhnutné životné

potreby, a to ani na základe predbežného opatrenia súdu. Poukázala na to, že z uvedeného dôvodu
bola nútená vziať si úver, ktorý doteraz spláca. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutéhorozsudku uviedol, že pri rozhodovaní o výške manželského výživného vzal do úvahy skutočnosť, že
napriek nízkym príjmom mala neprimerane vysoké výdavky, poznamenala, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia vzťahujúceho sa na predmetnú vec nevyplýva, že by mal súd prihliadať na výšku jej

výdavkov. V tejto súvislosti konštatovala, že životná úroveň každého človeka je individuálna a u
manželov by mala byť porovnateľná, preto pri porovnaní s výdavkami odporcu, ktoré vynakladal na
nehnuteľnosti sú tie jej absolútne zanedbateľné. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcu, podľa ktorého by
priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že nebolo preukázané,
aby mala aj inú mimomanželskú známosť okrem jednej z minulosti, o ktorej odporca vedel a napriek

tomu s ňou žil v dlhoročnom manželskom zväzku. Pokiaľ ide o dlžné výživné je toho presvedčenia, že
súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak od celkovej sumy dlžného výživného odpočítal výživné,
ktoré jej bol odporca povinný platiť na základe predbežného opatrenia, pretože v priebehu konania bolo
nepochybne preukázané, že jej odporca na výživu neprispieval.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj odporca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že zamietne návrh na určenie manželského výživného a prizná mu náhradu trov konania,

alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože
navrhovateľka nepreukázala zákonný nárok na priznanie výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine.
Poukázal na to, že ich životná úroveň nebola rovnaká, navrhovateľka mala napriek tomu, že nebola
zamestnaná oveľa vyššie a neprimerane vysoké výdavky, ako mal on. Je toho názoru, že súd prvého
stupňa pochybil, ak konštatoval, že navrhovateľka potom, ako prestala pracovať v jeho spoločnostiach si

napriek snahe nevedela nájsť primerané zamestnanie a v tejto súvislosti poznamenal, že navrhovateľka
miesto toho, aby si hľadala prácu, bola celý čas doma, kde ju navštevovali kamarátky, s ktorými požívala
alkoholické nápoje a fajčila. Je toho názoru, že potvrdenia o tom, že si hľadá prácu boli len účelovo
vytlačené z novín a tieto nepreukazujú jej skutočný záujem nájsť si vhodné zamestnanie so zreteľom na
to, že z nich nemožno zistiť, či sa zúčastnila nejakého výberového konania, prípadne pohovoru. Uviedol,

že voľných pracovných miest bolo dosť, no navrhovateľka nebola po jej skúsenostiach v spoločnosti
BMG Horizont ochotná pracovať za nižšiu mzdu. Súdu prvého stupňa vytkol, že dôsledne neskúmal, či
úspory, ktoré navrhovateľka deklarovala mohli postačovať na jej nákladný spôsob života, keď v priebehu
trochmesiacovmalapodľavýpisovzbankyniekoľkostotisícovévýdavky.Poukázalnato,žeanionnemal
v rozhodnom období také úspory ako mala navrhovateľka a tiež na to, že sa až do svojho odchodu zo

spoločnej domácnosti vzorne staral o rodinu a finančne sa podieľal na uspokojovaní jej potrieb v celom
rozsahu. Konštatoval, že súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil jeho nízke príjmy a rozhodnutie v
tomto smere vôbec neodôvodnil, t.j. neodôvodnil z akého dôvodu priznal navrhovateľke výživné 265,50
€ mesačne. Pokiaľ ide o jeho nehnuteľnosti uviedol, že všetky daroval svojim deťom, ktorým takto
zabezpečil bývanie a majetkový prospech. V súčasnosti je len podielovým spoluvlastníkom pozemku

v k.ú P., ktorý nadobudol dedením. Poznamenal, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, pretože bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka mala mimomanželský pomer a tento
podľa jeho názoru nebol jediným. Aj keď sa v konaní nepodarilo preukázať aj iný mimomanželský pomer
navrhovateľky, len ťažko možno predpokladať, že by si tieto skutočnosti a mená vymyslel.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej

odvolacieho návrhu, pretože boli splnené podmienky pre určenie manželského výživného so zreteľom
na to, že jej životná úroveň klesla pod úroveň odporcu, keď odišiel zo spoločnej domácnosti a
prestal jej prispievať na domácnosť. Poukázala na to, že zatiaľ čo si musela vziať úver, aby mohla
zabezpečovať nevyhnutné životné potreby svojej rodiny, odporca sa venoval nákupu nehnuteľností, z
ktorých jednu preukázateľne predal za niekoľkonásobne nižšiu cenu. Potvrdenia o hľadaní zamestnania,

ktoré v priebehu konania predložila sú podľa jej názoru relevantnými dokladmi pre potreby úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočnosť, či sa uchádzač o zamestnanie zúčastní na výberovom
konaní nie je preukázaním toho, či si skutočne hľadá prácu so zreteľom na to, že odoslanie žiadosti
a životopisu potencionálnemu zamestnávateľovi ešte nezakladá jeho povinnosť pozvať uchádzača na
výberové konanie, ani povinnosť na zaslanú žiadosť reagovať. Konštatovala, že v priebehu konania

predložila viacero potvrdení o tom, že posiela žiadosti o zaradenie do výberového konania a tiež
oznámenie sociálnej poisťovne, že neevidujú voľné pracovné miesto. Pokiaľ odporca porovnával
výdavky nezamestnanej matky bez príjmu, ako členky sociálne slabej rodiny, či dokonca so sumou
životného minima uviedla, že jej výdavky majú byť porovnávané len s výdavkami odporcu. Vo vzťahu k
jeho tvrdeniam o tom, že mala vynakladať finančné prostriedky na hýrivý životný štýl poznamenala, že

sú len vykonštruované a účelové. Pokiaľ tvrdil, že mala väčšie úspory ako on, poukázala na to, že tobol práve odporca, ktorý nakupoval nehnuteľnosti za sumy vysoko prevyšujúce jej úspory. Z rovnakých
dôvodov, ako v odvolaní uviedla, že v konaní nebolo preukázané, že by priznanie výživného bolo v
rozporesdobrýmimravmi,právenaopak,odporcakonalvrozporesdobrýmimravmi,akopustilspoločnú

domácnosť a zanechal ju s ich maloletou dcérou bez finančných prostriedkov.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky a odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je opodstatnené,
preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietol návrh navrhovateľky na

určenie manželského výživného a rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k

záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k
nesprávnym právnym záverom, že navrhovateľka spĺňa podmienky pre určenie manželského výživného
podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť
medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú

povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v
Zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia
majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia §
19 Zákona o rodine vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať

sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú
aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorými je vzájomná vyživovacia
povinnosť manželov upravená. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň, je

zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých
práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré
nemusiabyť,aspravidlaaniniesúrovnaké,podieľajúsarovnakoumierounahospodárskychvýsledkoch
svojej činnosti a majú preto tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň. Nie je teda vylúčené, aby
v niektorých prípadoch bolo od tejto zásady upustené, ak ide o manželstvo, v ktorom manželia spolu

nežijú, a tak sa neusilujú o zveľadovanie rodinného majetku. Zásada rovnakej životnej úrovne teda
neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať iba z ich príjmov.
Preto nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je potrebné v každom jednotlivom
prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru
potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom a tiež inými závažnými okolnosťami,

pričom je rovnako nevyhnutné vziať do úvahy, či navrhovateľka predsa len nemá nejaké možnosti,
ktorými reálne svoje potreby uspokojuje. Odvolací súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
a vyššie rozvedených úvah na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka
nespĺňa podmienky pre určenie manželského výživného, pretože sa jej životná úroveň od podania
návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva v dôsledku odchodu odporcu zo spoločnej

domácnosti objektívne nezmenila a ostala približne rovnaká ako životná úroveň odporcu, napriek tomu,že oficiálne zarábala v spoločnosti Sport N. W. iba 3.500,- Sk mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na spôsob života navrhovateľky v rozhodnom období, predovšetkým na jej vysoké výdavky
podľa obratov na účte, neúčelné nakupovanie nehnuteľností a svadobných šiat na účely podnikania,

ktoré umožňujú záver, že v tom čase disponovala dostatočnými prostriedkami nielen na financovanie
jej preukázaných potrieb, ale aj na iných výdavkov, podľa povahy a deklarovanej situácie navrhovateľky
nepochybne nadštandardných a nepotrebovala výpomoc od odporcu vo forme manželského výživného.
Skutočnosť, že odporca pred podaním návrhu investoval zarobené peniaze do nehnuteľností, ktoré
následnedarovalichplnoletejdcéreC.anavrhovateľkinejdcéreU.,abyvyriešilimajsebebytovúotázku,

nie je bez ďalšieho jednoznačným ukazovateľom jeho nadštandardnej životnej úrovne, ku ktorej by sa
mala navrhovateľka prostredníctvom inštitútu manželského výživného priblížiť, ak na druhej strane -
na rozdiel od navrhovateľky, nebolo preukázané a nič nenasvedčovalo tomu, že by si odporca inak žil
nadštandardne. Naopak, v konaní bolo nepochybne zistené, že odporca celý život pracoval a spontánne
zabezpečoval všetky potreby rodiny z vlastných prostriedkov (ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo
rozsudkom z 30.11.1999 č.k.13C1077/99-8 zrušené) prispieval nielen na chod domácnosti, ale aj na

vlastné potreby navrhovateľky, v dôsledku čoho si navrhovateľka vytvorila zo svojho príjmu v spoločnosti
BMG Horizont úspory minimálne vo výške 300.000,- Sk tak, ako to skonštatovala na pojednávaní
konanom 12.5.2009. Okrem toho odporca pravidelne prispieval navrhovateľke, ich spoločnej dcére C.
a dcére navrhovateľky U. na stavebné sporenie, na ktorom im každej našetril viac ako 100.000,- Sk.
Preto,aknavrhovateľkazuvedenýchdôvodovdisponovalaminimálne600.000,-Sk(navrhovateľkamala

dispozičné právo aj k stavebným sporeniam dcér), jej životná úroveň v dôsledku odchodu odporcu zo
spoločnej domácnosti neklesla, pretože jej po ich rozpočítaní ostala na mesiac približne rovnaká suma,
akou jej odporca prispieval pred svojím odchodom zo spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho nebola
objektívne nútená vziať úver. Pokiaľ sa snažila poprieť tvrdenie odporcu o jej ziskuchtivosti tvrdením, že
sama podala návrh na zrušenie ich bezpodielového spoluvlastníctva a navodiť dojem, že nemá záujem

participovať na majetkových hodnotách, ktoré nadobúdal odporca, odvolací súd poukazuje na to, že
v konaní o úpravu práv a povinností k vtedy ešte mal. C. naopak tvrdila, že odporca bez jej súhlasu
podal v jej mene návrh na zrušenie ich bezpodielového spoluvlastníctva tak, že sfalšoval jej podpis. Ak
prezentovala názor, že odporca porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 Zákona o rodine, a
teda konal v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že to bola navrhovateľka, ktorá

naštrbila ich vzájomné vzťahy ešte na začiatku manželstva svojou neverou, odporcu opakovane, aj pred
svedkami ponižovala a vyhadzovala z bytu, preto ak odišiel s vedomím, že navrhovateľka má vytvorené
dostatočné úspory, majú v tomto smere jej námietky výpovednú hodnotu v prospech odporcu. Pretože
odporca v konaní úspešne poprel právo navrhovateľky na manželské výživné, neprechádza na neho
poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z týchto dôvodov, odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že odporca bol predbežne zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľky 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne, pretože predbežným opatrením sa neprejudikujú práva
účastníkov ani tretích osôb, a teda ani rozhodnutie vo veci samej, ktoré po úplnom zistení skutkového

stavu nemusí korešpondovať s výrokom predbežného opatrenia a môže byť aj odlišné tak, ako tomu
bolo v preskúmanom prípade, keď bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne zistené, že po odchode
odporcu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka nebola nezamestnaná a bez peňazí, ako to tvrdila v
dôvodoch svojho návrhu na predbežnú úpravu pomerov, na základe ktorých súd nariadil toto predbežné
opatrenie, ale disponovala finančnými prostriedkami v rozsahu ňou preukázaných (tvrdených) platieb

a výdavkov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval so zreteľom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. podľa
ktorého,akodvolacísúdrozhodujeoodvolaníprotirozhodnutiuvovecisamej,ktorýmnebolorozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., tak, ako tomu bolo v preskúmanom
prípade, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.